Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206671
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413206671.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľov 1/ N. M., C.. M., W.. XX.XX.XXXX, F. T. H. XXXX/X, Ž. W. Q., št. občianka SR, 2/. Y. M., W..
XX.XX.,XXXX, F. L. Č.. XXX/XXX-XX, Ž. W. Q., št. občan SR, zastúpeným JUDr. Miroslavou Hudecovou,
advokátkou so sídlom Š. Moysesa 46, Žiar nad Hronom, proti odporcovi HIPPO, spol. s r.o. so sídlom
Budovateľská 299/2. Lutila 966 22, IČO: 36 644 374, zastúpenému JUDr. Katarínou Blšákovou, so

sídlom Horná 54, Banská Bystrica, o návrhu na určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy právneho
zastúpenia vo výške 461,22 € k rukám právnej zástupkyne odporcu, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2013 domáhali určenia, že
navrhovateľka 1/ je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X poschodí, obytného domu súp. č. XXX,
č. vchodu XXX na ul. L. v Žiari nad Hronom vo vlastníckom podieli 1/1 a spoluvlastníckom podieli
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 7517/356716-tin a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku CKN parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 468m2 o

veľkosti 7517/356716-tin, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Žiar nad Hronom, ako i
určenia, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 21.10.2011 medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom
2/ ako dlžníkom je neplatná. V návrhu uviedli, že dňa 21.10.2011 uzatvorila navrhovateľka 1/ ako
predávajúca s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu predala nehnuteľnosti v nej bližšie
špecifikované. Predmetná kúpna zmluva však nebola urobená slobodne a vážne, nakoľko skutočnou
vôľou navrhovateľky 1/ nebolo predať nehnuteľnosti a prísť o bývanie. Navrhovateľka predmetnú kúpnu

zmluvu uzatvorila z dôvodu, že ju o to požiadal jej brat - navrhovateľ 2/, ktorý jej uviedol, že potrebuje
pôžičku, ktorú dostane od odporcu pod podmienkou, že ju zabezpečí prevodom vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Navrhovateľ 2/, pritom zobral pôžičku od odporcu na naliehanie svojho kamaráta - Y.
Y., ktorý potreboval peniaze na vyrovnanie svojich dlhov a ktorý ho s konateľom odporcu následne aj
zoznámil. Y. Y. navrhovateľa 2/ pritom uistil, že sa nemusí obávať, že on mu peniaze určite vráti do troch
- štyroch mesiacov a odporca mu nehnuteľnosti prevedie späť do vlastníctva. Odporca navrhovateľovi

2/ povedal, že mu požičia sumu 20 000,-€ za podmienky, že mesačné úroky z požičanej sumy budú
vo výške 1000,-€ do času splatenia pôžičky. Po jej splatení na neho prevedie nehnuteľnosti. V návrhu
ďalej poukázali na to, že dňa 24.10.2011 predložil odporca ako vlastník nehnuteľnosti navrhovateľovi
2/ na podpis zmluvu o nájme bytu, v ktorej bola výška nájomného stanovená vo výške 1000,-€
mesačne. Alikvótnu časť nájmu za obdobie od 24.10.2011 do 31.10.2011 vo výške 263,-€ mal nájomca
(navrhovateľ 2/) zaplatiť odporcovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Navrhovateľ 2/ ako dlžník uzatvoril

s konateľom odporcu ( s fyzickou osobou ) ako veriteľom 17.5.2012 ďalšiu zmluvu o pôžičke vo forme
notárskej zápisnice, na základe ktorej mu odporca požičal sumu vo výške 5000,-€ a navrhovateľ tútosumu odovzdal Y. Y.. Od tej doby odporca ( od mesiaca jún 2012 ) požadoval od navrhovateľa zvýšené
úroky z pôžičky vo výške 1250,-€ mesačne, ktoré mu mal navrhovateľ 2/ hradiť až do decembra r.
2012 (nájomné). Do 31.12.2012 uhradil navrhovateľ 2/ odporcovi na úrokoch sumu celkovo vo výške

16 013,-€, pričom okrem týchto platieb navrhovateľ 2/ počas celej doby trvania nájmu uhrádzal aj
mesačné platby spojené s užívaním bytu bytovému spoločenstvu. Navrhovatelia poukázali na to, že
podmienky, za ktorých boli kúpna zmluva a zmluva o pôžičke uzavreté nemôžu byť v spoločnosti
uznávané a nemôžu predstavovať súčasť fundamentálneho hodnotového poriadku. Poukázali na to,
že kúpna zmluva je len simulovaný právny úkon, nakoľko v nej absentoval prvok vôle (vážnosť vôle),

a preto je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, ktorým bol
zastretý iný právny úkon a to zmluva o pôžičke,( t.j. dissimulovaný právny úkon), resp. zmluva o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko odporca takýmto spôsobom poskytoval finančné prostriedky viacerým
záujemcom a od 15.3.2013 má v predmete činnosti aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných
zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky. V danom prípade kúpna zmluva
a zmluva o pôžičke nesledujú rovnaký ani obdobný hospodársky účel a nie je daná ani totožnosť

účastníkov predstieraného a zastretého právneho úkonu. Cieľom odporcu bolo nielen za výhodných
podmienok získať nehnuteľnosť, ale predmetnú pôžičku poskytol s úrokom podstatne presahujúcim
mieru stanovenú bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek v rozhodnom období, t.j. výkon práva
odporcu je evidentne smerujúci k poškodeniu navrhovateľov. Odplata v predmetnej zmluve o pôžičke
pozostávala v období od 21.10.2011 do 31.5.2012 z úrokov vo výške 1000,-€ mesačne, t.j. 60%

ročne z pôžičky vo výške 20 000,-€ a od 1.6.2012 z úrokov vo výške 1250,-€ mesačne t.j. tiež 60%
ročne z pôžičky vo výške 25 000,-€. Pritom priemerná úroková miera spotrebiteľských a ostatných
úverov do jedného roka bola v roku 2011 vo výške 6,91% a v r. 2012 vo výške 8,28%. Pokiaľ ide o
preukázanie naliehavého právneho záujmu, navrhovatelia poukázali na to, že bez takéhoto určenia
by bolo postavenie navrhovateľov neisté, nakoľko v danom prípade nemožno podať rovno žalobu na

plnenie a pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva, odporca je v súčasnom období zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností a len súdne rozhodnutie môže byť podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Odporca s návrhom navrhovateľov 1/ a 2/ nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Poukazoval

na to, že medzi účastníkmi konania, teda navrhovateľkou 1/ a odporcom bola uzatvorená riadna kúpna
zmluva pri uzatvorení ktorej neabsentovala žiadna sloboda prejavu. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená
riadne, slobodne a vážne. Poprel skutočnosti uvádzané navrhovateľom 2/ o tom, že mal navrhovateľovi
2/ poskytnúť pôžičku. Poukázal na to, že v čase, kedy mal navrhovateľovi podľa jeho vyjadrení poskytnúť
pôžičku, nemal v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek, toto mal v predmete podnikania až od

r. 2013. Ďalej poukázal na to, že samotný navrhovateľ 2/ si vymienil v kúpnej zmluve a v nájomnej
zmluve ustanovenia o predkupnom práve, teda mu bol obsah týchto zmlúv dostatočne známy. V závere
poukázalnato,žepokiaľideozastretéprávneúkony,zastretéhoprávnehoúkonusanemožnodovolávať
voči účastníkovi, ktorý tento zastretý právny úkon nespôsobil, ktorý ho naopak považoval za nezastretý.
Uviedol, že v danom smere konal dobromyseľne s tým, že s ním navrhovateľka 1/ chcela dobrovoľne

uzavrieť kúpnu zmluvu na byt v jej výlučnom vlastníctve.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov - H. J., Y. C., Y.
Y., Y.C. N., oboznámením kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2011, zmluvy o nájme bytu zo dňa 24.10.2011,
výpisu z LV pre k.ú. Žiar nad Hronom č. XXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi, notárskou zápisnicu

Nz 17361/2012, preberacím protokolom zo dňa 24.10.2011, zoznamom vydaných faktúr so zaúčtovaním
spoločnosti odporcu, výpisu z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka 1/ ako predávajúca a odporca ako kupujúci uzavreli dňa 21.10.2011 kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom bol byt č. XX, na X posch. obytného domu súp. č. XXX v Žiari nad Hronom, spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k pozemku - parc. č. CKN XXXX/X o veľkosti 7517/356716, to všetko zapísané na LV č.
XXXX pre k. ú. Žiar nad Hronom. V článku VI. predmetnej kúpnej zmluvy bola kúpna cena dojednaná
vo výške 20 000,-€, ktorá bola uhradená predávajúcemu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Vklad

predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený pod č. V 2075/11. Následne odporca ako prenajímateľ uzatvoril
s navrhovateľom 2/ ako nájomcom zmluvu o nájme bytu zo dňa 24.10.2011, ktorej predmetom bol nájom
dotknutého bytu, pričom v čl. II. predmetnej zmluvy bola cena prenájmu stanovená vo výške 1000,-€
mesačne a v čl. III. predmetnej zmluvy bola doba nájmu dojednaná na dobu neurčitú, minimálne však natri mesiace. V čl. V. nájomnej zmluvy sa navrhovateľ 2/ ako nájomca a odporca ako prenajímateľ dohodli
na predkupnom práve v prospech navrhovateľa 2/ k predmetnému bytu v celkovej sume 20 000,-€.

Navrhovateľka 1/. N. M. v konaní pred súdom uviedla, že brat ju požiadal, aby previedla svoj byt na
odporcu s tým, že má s Y. dlžoby a mal by možnosť dostať pôžičku. Zo začiatku s tým nechcela súhlasiť,
avšak brat ju presviedčal dovtedy pokiaľ nesúhlasila. Následne bola s bratom na mestskom úrade, kde
podpísala kúpnu zmluvu, ktorú si brat zobral so sebou. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, o tejto nevedela,
tak isto nevedela aký nájom s matkou brat platil odporcovi. Kúpna cena jej nebola vyplatená pri podpise

kúpnej zmluvy tak, ako sa to konštatuje v kúpnej zmluve a nebola jej vyplatená ani neskôr. Ona netrvala
na výplate kúpnej ceny, pretože vedela, že tieto peniaze idú pre brata ako pôžička. Brat ju presviedčal
dlhšiu dobu, aby nakoniec pristúpila k predaju bytu. Zo začiatku to odmietla, avšak neskôr sa vrátil a
presvedčil ju.

Navrhovateľ2/Y.M.vkonanípredsúdomuviedol,žehooslovilY.Y.stým,žebymohlipodnikaťnabývalú

firmu STS, pričom je potrebné vyplatiť dlžobu asi 18 000,-€. Preto ho zoznámil s pánom V. (zástupca
odporcu), a povedal mu, že tento by mu mohol poskytnúť pôžičku. Taktiež mu povedal, že podmienkou
poskytnutia pôžičky je, aby previedol byt na p. V.. Preto presvedčil sestru, aby prepísala byt na p. V..
Navrhovateľ2/stýmtosúhlasil,sestrupresviedčalanaliehalnaňu,ažkýmkúpnuzmluvupodpísala.Keď
sestra podpísala na mestskom úrade kúpnu zmluvu, tak zobral všetky papiere a išiel za p. V.. Peniaze

vo výške 20 000,-€ prevzal od p. V. pred Tescom v aute. Následne sa stretol s Y. Y. pred OTP, ktorému
celých 20 000,-€ odovzdal. Y. vyplatil dlh v OTP vo výške 18 000,-€ a zo zvyšných peňazí si vyplatili
dlhy, ktoré mali na telefónoch a rozdelili si po 500,-€. Všetko sa to zrodilo v hlave Y., ktorý mu povedal,
že to bude pôžička a že bude zástupcovi odporcu splácať mesačne po 1000,-€ pôžičku vo forme nájmu.
Zástupca odporcu p. V. bol u nich v byte pred prevodom si pozeral byt. Navrhovateľ 2/ ďalej uviedol, že

veril kamarátovi Y. a preto sa cíti byť podvedený. Zo začiatku nájom pravidelne splácal mesačne, pretože
veril, že im p. V. byt vráti. Nepamätá si presne akým spôsobom boli s p. V. dohodnutí, avšak mu hovoril,
že mu dá peniaze, pokiaľ mu on prevedie byt a bude mesačne posielať 1000,- €, pričom po zaplatení 20
000,-€ mu následne byt predpíše naspäť resp. jeho sestre. Navrhovateľ 2/ sa nevedel vyjadriť k tomu,
či bol medzi nimi dohodnutý nejaký úrok, v akej výške, aká bola lehota splatnosti pôžičky a pod..

Zástupca odporcu Ľ. V. v konaní pred súdom uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nikdy vo firme odporcu
nežiadali o poskytnutie úveru a ani im úver nikdy nebol poskytnutý. O poskytnutí pôžičky neexistuje
žiadna zmluva. V čase, keď mu navrhovateľka 1/ ponúkla byt na predaj, firma odporcu ani neposkytovala
pôžičky. Hlavným predmetom podnikania tejto firmy bol nákup a predaj nehnuteľností. Z uvedeného

dôvodu má za to, že kúpna zmluva bola medzi účastníkmi konania podpísaná slobode a vážne,
nikdy nehovoril s navrhovateľmi o tom, že sa jedná o pôžičku. Navrhovateľ 2/ za ním prišiel spoločne
s p. Y. a uviedol, že by sestra chcela byt predať, o pôžičke sa vôbec nebavili. Následne mu odporca
oznámil, že má záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, pretože sa mu páčila cena. Túto nehnuteľnosť si bol aj
obzrieť a overil si, či na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy. Po kúpe tohto bytu ho následne prenajal

navrhovateľovi 2/ na základe jeho požiadavky. Sám navrhovateľ 2/ mu ponúkol sumu za nájom bytu vo
výške 1000,- € mesačne. Tak isto si navrhovateľ 2/ v zmluve vymienil aj predkupné právo k predmetnému
bytu za kúpnu cenu vo výške 20 000,-€. Súhlasil s takouto kúpnou cenou za predpokladu, že mu bude
hradiť takýto nájom, pretože inak by sa mu to neoplatilo. Odporca ďalej potvrdil, že navrhovateľovi 2/
poskytol v máji 2011 ďalšiu pôžičku vo výške 5000,-€, a to už ako fyzická osoba. Veril navrhovateľovi

2/, pretože dovtedy mu splácal nájom pravidelne a uviedol mu, že idú spolu s priateľkou pracovať do
zahraničia, aby zarobili na tento byt. O dobe trvania nájmu sa s navrhovateľom 2/ bližšie nedohodli,
pretožetoboloprespoločnosťodporcuvýhodné,abynavrhovateľ2/takýtonájomplatilnaďalej.Odporca
ďalej uviedol, že byt osobne prevzal od navrhovateľky 1/, pričom jej v ten istý deň odovzdal aj kúpnu
cenu vo výške 20 000,-€ o čom bol spísaný aj výdavkový pokladničný doklad zo dňa 24.10.2011. Pri

preberaní tohto bytu bol samotný odporca a navrhovatelia, iná osoba tam nebola. Bolo mu zrejmé,
že hodnota tohto bytu je vyššia ako samotná kúpna cena ( pohybovala sa cca vo výške 29 000,-€),
avšak sa nezaujímal o to prečo navrhovatelia predávajú byt pod cenu, nakoľko podniká v predaji a kúpe
nehnuteľností a považoval za to svoj profit.

Svedok H. J. v konaní pred súdom uviedol, že ho Y. Y. nahovoril, aby si zobral pôžičku od p. V., ktorý
poskytuje pôžičky, nakoľko on potrebuje peniaze na nejaký kšeft, na ktorom spoločne zarobia. Vybavil
to pre neho Y., na ktorého sa plne spoľahol. Pán V. mu povedal, že mu požičia peniaze pokiaľ na neho
prepíše svoju nehnuteľnosť, ktorú mu následne vráti potom, ako mu on vráti peniaze. Vie, že s odporcom(resp. firmou odporcu ) uzavrel kúpnu zmluvu a taktiež nejakú dohodu, ktorej obsah si presne nepamätá.
Dohodli sa, že bude mesačne platiť 664,-€, avšak požičanú sumu nezaplatil v celosti, a preto sa musel
neskôr odsťahovať. Byt bol písaný na spoločnosť DK - Trading, ktorá ho neskôr predala a bývajú tam

už iní ľudia. Ostal prakticky bezdomovec. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré dostal za predaj nehnuteľnosti vo
výške 15 000,-€, z týchto 14 000,-€ odovzdal Y. Y. a 1000,- € si ponechal na svoju potrebu. Y. Y. mu
sľuboval, že to s p. V. vyrieši, aby sa mu vrátil byt, avšak nič nevybavil a peniaze mu nevrátil.

Svedok Y. C. v konaní pred súdom uviedol, že bol pritom, keď Y. Y. nahováral obdobným spôsobom ako

navrhovateľa 2/ viacerých ľudí. Y. Y. mal dlžoby, preto všetkým tvrdil, že si potrebuje požičať a na to
potreboval, aby ľudia založili ich byty. Vždy im hovoril, že ide o pôžičku, preto si ľudia mysleli, že budú
podpisovať zmluvy o pôžičke, avšak následne im Y. Y. doniesol na podpis kúpnu zmluvu, ktorú následne
aj podpisovali. Obvykle všetky peniaze odovzdali Y.. Tak aj v prípade navrhovateľa 2/ sa stalo, že ho Y. Y.
nahovoril, aby si zobral pôžičku od p. V.. On bol v tomto prípade na dvoch stretnutiach - v úvode, keď Y.
Y. nahováral navrhovateľa 2/, aby si zobral pôžičku u p. V. s tým, že musí založiť byt. Ďalej bol pri druhom

stretnutí, kedy p. V. odovzdával pred Tescom v Žiari nad Hronom navrhovateľovi 2/ peniaze. Priamo z
pred Tesca zavolali Y. Y., že navrhovateľ 2/ má peniaze a on tam prišiel na aute. Spoločne s ním išli do
OTP banky, kde Y. Y. odniesol peniaze. Následne začal Y. Y. peniaze míňať, organizoval rôzne oslavy
a párty, peniaze hádzal do automatov. V ďalších dohodách, ktoré mali prebiehať medzi navrhovateľom
2/ a p. V. už nebol. Bol iba pritom, keď navrhovateľ 2/ odovzdával každý mesiac splátky Y. Y., ktorý tieto

peniaze nosil V. spoločne s ním. Y. Y. následne nikomu peniaze nevrátil. Takýmto spôsobom pripravil
o byt niekoľko ľudí, napr. Y. N..

Svedok Y. N. v konaní pred súdom uviedol, že Y. Y. na neho založil spoločnosť ML - Trade s.r.o. a na
túto firmu si na seba zobral niekoľko úverov v celkovej hodnote 15 000,-€, zobral si auto na leasing,

vybavoval na neho mobily a pod. Taktiež vedel, že on má v osobnom vlastníctve garsónku, a preto mu
povedal, aby si zobral pôžičku. Vzhľadom k tomu, že od správcu zistili, že má nejaký dlh na nájomnom
išli za pánom V. a ten im vyplatil 500,-€ na vyplatenie týchto dlhov. Následne po vyplatení týchto dlhov
doniesol potvrdenie pánovi V. a on mu vyplatil 4500,-€, teda celkove mu dal 5000,-€. Y. Y. mu hovoril,
že to bude trvať nejaké tri mesiace pokiaľ vráti pôžičku V. a garsónka sa mu vráti. On ešte býval v tejto

garsónke 6 mesiacov, avšak potom prišiel p. V. a vysťahoval ho z tejto garsónky a on sa stal prakticky
bezdomovcom. Pokiaľ ide o spisovanie zmlúv, tieto spisoval za prítomnosti p. V. E. Y., avšak nevedel, že
sa jedná o kúpnu zmluvu, nakoľko už v tom čase bol silný alkoholik, niekoľkokrát bol aj liečený. Garsónka
sa mu nevrátila naspäť do osobného vlastníctva, Y. mu požičané peniaze nevrátil.

Svedok Y. Y. v konaní pred súdom uviedol, že navrhovateľ 2/ ho sám požiadal, aby mu sprostredkoval
niekoho, za účelom predaja bytu. Preto ho zoznámil s p. V. a sám ho zaviedol k nemu do Lutili, avšak
to bolo z jeho strany všetko. On nebol pri uzatváraní ďalších zmluvných vzťahov, ani pri predaji bytu, pri
jeho obhliadke ani pri splácaní kúpnej ceny. K uvedeným skutočnostiam sa preto nevie vyjadriť. Popieral
tvrdenia navrhovateľa 2/ a svedkov o tom, že odporcovi dohadzoval na predaj byty. Pokiaľ ide o Y. N.,

uviedol, že jemu dal len telefónne číslo na p. V., avšak o žiadnej pôžičke sa spolu nerozprávali, nikto
z poškodených osôb mu peňažné prostriedky neodovzdal. Ani navrhovateľ 2/ mu neodovzdal peňažné
prostriedky z predaja nehnuteľnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 a) ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej
osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodný, a preto
ho zamietol v celom rozsahu. Oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi ako aj výsluchom
svedkov súd ustálil, že právne úkony, ktoré boli predmetom žalobného návrhu o určenie ich neplatnosti
(kúpna zmluva zo dňa 21.10.2011) nie sú postihnuté neplatnosťou podľa § 37, či 39 Občianskehozákonníka. Právny úkon nie je urobený slobodne ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo
strany druhého účastníka, resp. zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil.
Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky,

ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali a napokon právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah
je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 nemožno ustáliť, čo sa
ním chcelo vyjadriť. Súd v danom prípade nezistil, ani jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu
citovaných vyššie. Predložená kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje
zákon pre jej platnosť, bola spísaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a aj podľa vyjadrenia samotnej

navrhovateľky 1/, tejto bol jej obsah ako aj podstata dostatočne známy a zrozumiteľný. Navrhovateľka 1/
v konaní pred súdom potvrdila, že nechcela k uzatvoreniu kúpnej zmluvy spočiatku pristúpiť, pristúpila
na ňu až po uplynutí určitej doby, teda súd ma za to, že mala dostatok času zvážiť následky svojho
konania, a preto nemožno hovoriť o nedostatku prejavu vôle na predloženej kúpnej zmluve. Ďalej v
konaní navrhovatelia potvrdili, že samotnú kúpnu zmluvu boli podpisovať na mestskom úrade, preto
mala navrhovateľka 1/ dostatočnú možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zmluvy a až následne pripojiť

v prípade jej súhlasu k nej svoj podpis. Taktiež pokiaľ ide o navrhovateľa 2/ tento v konaní potvrdil, že
mu svedok Y. Y. vysvetlil, že potrebuje peňažné prostriedky a tieto môže získať len tým spôsobom, že
predá nejakú nehnuteľnosť a následne peňažné prostriedky, ktoré za predaj tejto nehnuteľnosti dostanú
využijú na ich ďalšie aktivity. Preto aj navrhovateľovi 2/ muselo byť dostatočne zrejmé, že sa jedná o
predaj nehnuteľnosti a mal možnosť z takého dojednania ustúpiť. Napriek tomu, niekoľkokrát kontaktoval

svoju sestru (navrhovateľku 1/) za tým účelom, aby uskutočnila prevod svojho bytu s tým, že potrebuje
peňažné prostriedky z jeho predaja. Preto súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa 2/, že sa domnieval, že
predmetné peňažné prostriedky mu odporca poskytuje ako pôžičku, nakoľko súd poukazuje v danom
smere aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ 2/ súdu nedokázal v konaní pred súdom ozrejmiť základné
podmienky, za ktorých mala byť predmetná pôžička uzavretá - ako je výška úroku, doba trvania pôžičky,

doba splatnosti pôžičky a pod. Naopak samotný navrhovateľ 2/ v konaní pred súdom potvrdil, že mu mal
svedok Maroš Martinka uviesť, že peňažné prostriedky získajú tým spôsobom, že bude musieť predať
nejakú nehnuteľnosť. To, že navrhovateľovi 2/ muselo byť zrejmé, že sa jedná o predaj nehnuteľnosti a
nie poskytnutie pôžičky podporuje aj ten fakt, že samotný navrhovateľ 2/ si v nájomnej zmluve vymienil
predkupné právo k prevádzanej nehnuteľnosti. A nakoniec, z výpisu z obchodného registra spoločnosti

odporcu pritom vyplýva, že v čase, kedy bola realizovaná predmetná kúpa odporca nemal v predmete z
činnosti svojho podnikania poskytovanie pôžičiek, avšak zaoberal sa výlučne sprostredkovaním predaja,
prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitnou činnosťou). Pokiaľ ide o poskytovanie pôžičiek, túto činnosť
vykonával až od 15.3.2013. Predmetná kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré
zákon vymieňuje pre jej platnosť. Nakoniec aj samotná navrhovateľka 1/ potvrdila, že pokiaľ jej aj kúpna

cena nebola odovzdaná priamo do rúk, tieto skutočnosti jej boli známe, nakoľko mala za to, že kúpna
cena bude odovzdaná jej bratovi (navrhovateľovi 2/) s čím bola uzrozumená a súhlasila. Súd taktiež
aj z výsluchu ďalších svedkov zistil, že obdobné zmluvy spisovali s odporcom aj iné osoby, ktoré na
predaj bytu sprostredkoval Y. Y.. Peňažné prostriedky z predaja ich bytov pritom svedok Y. Y. vylákal
od týchto osôb s tým, že tieto sumy im do určitej doby vráti a následne im odporca prepíše naspäť

ich nehnuteľnosti. Teda pokiaľ ide o akýkoľvek záväzkovo - právny vzťah týkajúci sa poskytnutia resp.
požičania peňažných prostriedkov, tento vznikol jednoznačne v danom prípade medzi navrhovateľom 2/
a svedkom Y. Y., avšak v konaní nebolo preukázané, že takýto vzťah vznikol medzi účastníkmi konania.
Uvedené skutočnosti tak v súdnom konaní, neboli nijakým spôsobom preukázané. Samotný navrhovateľ
2/ v konaní pred súdom pri konfrontácii s odporcom pôsobil nepresvedčivo, nervózne, pri konfrontácii

sa venoval iným, nepodstatným okolnostiam, napokon smerom k súdu uviedol, že nemá žiadne otázky
na odporcu, skutočnosti tvrdené v žalobnom návrhu neustál.

Súd na danom mieste poukazuje na tú skutočnosť, že uveril svedeckým výpovediam predvolaných
svedkov - H. J., Y. C.Á. E. Y. N., nakoľko ich svedecké výpovede boli podporené listinnými dôkazmi

(predloženými zmluvami) a vyznievali vierohodne, vzájomne do seba zapadali. Aj keď svedok Y. N.
bol pri svedeckej výpovedi v konaní pred súdom zjavne pod vplyvom alkoholu, na otázky súdu ako
aj pri konfrontácii so svedkom Y. Y. pôsobil zorientovane, odpovedal pohotovo, plynulo a na svojich
vyjadreniach aj pri vzájomnej konfrontácii so svedkom Y. Y. zotrval. Naopak, súd tvrdeniam svedka Y. Y.
neuveril, považoval ich nevierohodné a tendenčné s účelom vyhnúť sa ďalším súdnym konaniam. Ich

svedecké výpovede jednoznačne podporili tú skutočnosť, že všetci svedkovia (H. J., Y. N.) uzavierali
zmluvy s odporcom na základe naliehania zo strany Maroša Martinku, pričom každému z nich bolo
zrejmé, že prevádzajú nehnuteľnosti, ktoré majú vo svojom vlastníctve a súčasne peňažné prostriedky
z predaja nehnuteľnosti poskytli Y. Y. na jeho ďalšie aktivity.Taktiež pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť podľa navrhovateľa uzatvorená
dňa 21.10.2011, súd nemohol návrhu navrhovateľov vyhovieť, nakoľko nemal v konaní za preukázané,

že medzi účastníkmi konania ( konkrétne medzi navrhovateľom 2/ a odporcom) došlo k uzavretiu
akejkoľvek zmluvy o pôžičke. V konaní produkovanými dôkazmi bolo naopak zistené, práve svedok Y. Y.
mal tak navrhovateľa 2/ ako aj iné osoby nahovárať na predaj nehnuteľností v ich výlučnom vlastníctve
resp. vo vlastníctve ich blízkych osôb za účelom, aby získali týmto spôsobom peňažné prostriedky,
ktoré mu následne požičajú na jeho podnikateľské aktivity. Akékoľvek záväzkové vzťahy, pokiaľ ide o

požičanie peňažných prostriedkov, tak vznikali výlučne medzi Y. Y. a dotknutými osobami, v danom
prípade navrhovateľom 2/. Odporca v tomto smere vystupoval ako právnická osoba, ktorej predmetom
podnikania je okrem iného sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť)
a na základe uvedeného od dotknutých osôb kupoval nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľ 2/ peňažné
prostriedky získané z predaja nehnuteľností svojej sestry (navrhovateľky 1/) poskytol Y. Y., vznikol tak
medzi nimi ústnou formou záväzkový vzťah, v ktorom však odporca nevystupoval. Osobou povinnou z

daného záväzkového vzťahu na vrátenie peňažných prostriedkov môže tak byť len Y. Y., nie odporca.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že medzi navrhovateľom 2/ a odporcom došlo k uzatvoreniu
akejkoľvek zmluvy o pôžičke, resp. o spotrebiteľskom úvere, súd sa nemohol zaoberať platnosťou resp.
neplatnosťou takejto zmluvy.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľov o tom, že kúpnou zmluvou mal byť zastretý iný právny úkon ( tzv.
dissimulovaný právny úkon ), v rámci konania neboli preukázané ani tieto skutočnosti. Ako už bolo

konštatované vyššie, súd má za to, že navrhovatelia 1/ a 2/ boli dostatočným spôsobom uzrozumení o
obsahu a predmete uzatváraného záväzkového vzťahu, ktorého predmetom bol prevod nehnuteľnosti
a nie poskytnutie zmluvy o pôžičke.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol v celom rozsahu.

Súd záverom uvádza, že pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, ktorá bola pripojená v spisovom materiáli, jej
obsahom a prípadným rozporom zo zákonom a dobrými mravmi sa v tomto konaní nezaoberal, nakoľko
táto nebola predmetom tohto konania.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal úspešnému odporcovi
trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci účtované
v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb - dvakrát vo výške 61,87 € (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 4.11.2014) a dvakrát po 64,53 € ( účasť na pojednávaní

dňa 13.1.2015 a 19.2.2015), dvakrát režijný paušál po 8,04 € za rok 2014, dvakrát režijný paušál po
8,39 € za rok 2015. Ďalej súd priznal odporcovi náhradu za cestovné za pojednávanie dňa 4.11.2015
vo výške 2,50 €, pojednávanie dňa 13.1.2015 vo výške 5,20 €, pojednávanie dňa 19.2.2015 - 2,40 €
a náhradu za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie Banská Bystrica - Žiar nad Hronom
a späť 4 x 0,5 hod účtované podľa § 17 ods.1 Vyhlášky 655/2004 Z.z., (pojednávanie dňa 4.11.2014

- 53,60 €, pojednávanie dňa 13.1.2015 - 55,92 €, pojednávanie dňa 19.2.2015 - 55,92 €). Celkove tak
trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku 461,22 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.