Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21P/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207873
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116207873.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. E.,

narodená X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka T. E., narodená XX.X.XXXX, bytom
A. G. Z. XXX, a otec E. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. I., t.č. Q. XX, A., o návrhu otca na
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej sa návrhom zo dňa 04.03.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.04.2016 domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. zo sumy 67 eur
mesačne na sumu 30 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že
v dôsledku reštrukturalizačných opatrení bol s účinnosťou od 29.02.2016 prepustený z pracovného
pomeru. V súčasnosti je nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberá
vo výške 61,50 eur mesačne. Z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene
pomerov na jeho strane, žiada o zníženie výživného. Otec má vyživovaciu povinnosť ku C. E., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 67 eur a na Z. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 67 eur.

2. Matka k návrhu otca uviedla, že s návrhom na zníženie výživného na maloletú nesúhlasí z dôvodu,
že otec si vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplní už niekoľko rokov. Otec sa o maloletú nezaujíma,
ani v deň narodením ani mením ani Vianoc. Nič jej nekupuje, ani sa s ňou nestretáva. Q. od 02.09.2016
navštevuje X.ročník ZŠ Z., je už pomaly v puberte. Matka jej musí sama hradiť aj výlety v škole, divadlá,
doučovanie. Maloletá by sa rada vzdelávala v anglickom jazyku. Matka sa jej snaží dať deťom všetko,
čo majú rovesníci. Matka tiež platí vysoký nájom za byt a musí každú korunu otáčať. Otec nemá prvý

krát problém so zamestnaním, od všade ho vyhodia za nevkusné správanie.

3. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že mu je ľúto, že dcéra nemá lepšie pomery, na druhej strane sa musí
ohradiť, lebo matka má nízky príjem z toho dôvodu, že je na materskej dovolenke. Ona sa z vlastnej
vôle rozhodla, že chce mať ďalšie deti, musela teda predpokladať, že sa jej príjem zníži. Rovnako aj
otec musí niesť zodpovednosť za svoje činy. Otec žiada, aby súd nebral ohľad na výdavky na dcéru
C.. Matka je na materskej dovolenke, preto je lacnejšie aj zdravšie, aby deti jedli domácu stravu, ktorú

matka navarí a zároveň by deti nemuseli chodiť do družiny, čo je náhradným riešením, ak rodičia pracujú.
Otec žiada, aby súd vzal do úvahy, že on ako otec žije pod úrovňou chudoby, iba z príjmu z úradu
práce. S jeho vzdelaním, praxou a žiaľ aj trestnou minulosťou si nevie nájsť trvalú prácu ani s asistenciou
ÚPSVaR. Ťažko teda môže prispievať na výlety, kúpalisko, aj keď by to rád urobil. Otec chápe ajpotrebu vzdelávania v cudzom jazyku, ale z jeho situácie vie prispieť maximálne na kúpu učebnice
pre samoukov. Z priložených rozsudkov vyplýva, že súd mu uložil vyživovaciu povinnosť voči ďalším
dvom maloletým deťom. Otec si je vedomý, že vďaka vlastným zlým rozhodnutiam sa ocitol v ťažkej

životnej situácii a s ním aj jeho deti. Otec sa snaží získať si prácu, obrátil sa na Centrum právnej pomoci,
kanceláriu ombudsmana, spolupracuje so sociálnym pracovníkom z azylového centra. Momentálne nie
je v jeho moci dosiahnuť reálne postačujúci príjem, aby si splnil svoju vyživovaciu povinnosť. Matka
dieťaťa medzi výdavkami uvádza pomerne vysoké náklady na podnájom, možno by sa dalo nájsť iné
bývanie s menšou rozlohou alebo menším nájmom. Otec nevlastní žiadny majetok, predpokladá, že

matka vlastní minimálne motorové vozidlo. Otec sa naučil šetriť na všetkom. Možno by bolo vhodné na
ceste do práce využívať hromadnú dopravu. Príjmy otca sú od ÚPSVaR vo výške 111 eur, od Q. 8,66
eur. Otec platí výživné na maloletú C. E. vo výške 67 eur, požiadal o zníženie, na maloletú Z. I. vo výške
30 eur. Otec z finančných dôvodov musel opustiť podnájom, momentálne žije u priateľky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, opatrovníka, oboznámením s návrhom zo

dňa 04.05.2016, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 01.06.2016, 23.01.2017, dohodou
o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.01.2011, mzdovým listom otca u zamestnávateľa Z. s.r.o.,
oznámením zamestnávateľa L. Q. s.r.o. zo dňa 23.09.2016, mzdovým listom otca u zamestnávateľa L.
Q.s.r.o.,správouzamestnávateľaN.-A.a.s.zodňa20.09.2016,mzdovýmlistomotcauzamestnávateľa
N. - A. a.s., skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 29.02.2016, dohodou o pracovnej

činnosti zo dňa 01.03.2016, ukončením dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.10.2016, potvrdením
o mzde na č.l. 12, potvrdením o mzde zo dňa 03.08.2016, potvrdením o mzde zo dňa 23.09.2016,
potvrdením o mzde zo dňa 28.10.2016, dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 19.10.2016, ukončením
dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.12.2016, potvrdením o mzde zo dňa 29.11.2016, potvrdením o
mzdezodňa22.12.2016,oznámenímÚradupráce,sociálnychvecíarodinyTrebišovzodňa21.03.2016,

zo dňa 04.05.2016, poštovými poukazmi na č.l. 100, potvrdením Daňového úradu Košice zo dňa
02.08.2016, nájomnou zmluvou zo dňa 01.02.2016, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov zo
dňa 23.01.2017, rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/30/2016-54 zo dňa 06.06.2016,
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/65/2006-19 zo dňa 23.05.2006, odpoveďou na
lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 02.06.2016, pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2015, rozhodnutím

Sociálnej poisťovne zo dňa 26.11.2015, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2016, správou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto na Váhom zo dňa 20.10.2016, potvrdením Základnej
školy s materskou školou Z. zo dňa 27.10.2016, rodným listom zo dňa 04.01.2016, zmluvou o nájme
bytu zo dňa 01.04.2016, pracovnou zmluvou zo dňa 24.07.2015, obsahu spisu Okresného súdu Trnava
spisová značka 8P/24/2010 a spisová značka 15P/26/2012, ako aj s obsahom celého spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Otec pri výsluchu uviedol, že je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 16.03.2016.
Od 01.03.2016 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti. Otec ukončil vojenskú strednú odbornú školu
s maturitou v G., väčšinou pracoval ako operátor výroby pri pásovej linke, robil však rôzne práce. Otec

má odpracovaných cca 4,5 roka. Otec poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie spolu 111
eur od 1.4.2016. Zároveň má príjem 8,66 eur mesačne zo spomínanej dohody. Otec býva u priateľky
na Z. ulici XX v C., priateľka je tiež evidovaná na úrade práce, poberá dávku 55 eur mesačne. Tiež
pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, z čoho má príjem 8,66 eur mesačne. Náklady im hradí rodina
jeho priateľky, lebo otec na to nemá finančné prostriedky, celkovo je to 60 eur mesačne. Otec nevlastní

žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti
a to k maloletej C. E. vo výške 67 eur a Z. C. vo výške 30 eur mesačne. Otec si vyživovacie povinnosti
plní. Zdravotný stav otca je dobrý. Vzhľadom na to, že otec bol štyri krát trestaný a žije na východnom
Slovensku, kde nie je taká ponuka práce, je ťažké sa zamestnať. Otec žiada, aby súd prihliadol na to, že
otec si zakladá novú rodinu, s priateľkou čakajú dieťa, teda bude otcom a bude mať ďalšiu vyživovaciu

povinnosť.

6. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného na maloletú Q. nesúhlasí.
Matka býva v R. v bytovke, ktorú má v nájme, nájomné platí vo výške 470 eur mesačne vrátane energií. V
byte bývajú tri deti, ona a jej druh. Matka je na materskej dovolenke od decembra 2015, poberá materskú

vo výške 260 eur, ale tento mesiac jej materská končí a bude poberať rodičovský príspevok vo výške
203 eur. Pred nástupom na materskú pracovala pre obecný úrad A. G. Z. s čistým zárobkom 360 eur.
Matka má vyživovaciu povinnosť k trom deťom a to Q., C., nar. X.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. Jej
partner je zamestnaný v J., E. s čistým mesačným príjmom 700 eur. Matka je zdravá, zvýšené výdavkynemá. Výdavky na Q. na bývanie sú 94 eur. Maloletá. navštevuje X.ročník ZŠ Z., stravuje sa v školskej
jedálni, za obedy platí 25 eur mesačne. Minulý školský rok chodila maloletá na anglický jazyk, matka ju
musela odhlásiť z finančných dôvodov, lebo za AJ platila 20 eur na dva mesiace. Cestovné do školy a

zo školy z R. do Z. a späť platí vo výške 0,80 eur denne. Ďalšie výdavky sú na ZRPŠ 10 eur, triedny fond
10 eur na celý rok, pracovné zošity, ktoré sa hradia na začiatku školského roka. Budúci mesiac maloletej
matka zakúpi cvičky, topánky, spodné prádlo, hygienické vrecko a ostatné veci, čo potrebuje do školy,
lebo tento mesiac jej to nevyšlo. Výdavky na obuv a ošatenie sú okolo 20-30 eur, hygienické potreby
okolo 20 eur. Náklady na stravu sú bežné. Maloletá chorá nebýva. Otec je na výživu maloletej dlžný,

za obdobie pol roka nezaplatil výživné za dva mesiace. S maloletou sa otec nestretáva, netelefonuje
jej, nad rámec bežného výživného nijako neprispieva. V minulosti matka niekoľkokrát podávala trestné
oznámenie ohľadne vyživovacej povinnosti, potom otec výživné vždy doplatil. Toho času naňho trestné
oznámenie nepodala.

7. Zástupkyňa opatrovníka na pojednávaní uviedla, že zníženie výživného nie je na prospech maloletej,

preto doporučuje súdu návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.

8. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 01.06.2016 a 23.01.2017 vyplýva, že otec
bol zamestnaný u zamestnávateľa T. G. s.r.o. od 18.01.2010 do 27.01.2010, u zamestnávateľa N. -
O. s.r.o. od 11.03.2010 do 20.06.2010, u zamestnávateľa Z. s.r.o. od 25.06.2010 do 17.01.2011, u

zamestnávateľa L. Q. s.r.o. od 01.10.2015 do 26.10.2015, u zamestnávateľa N. - A. a.s. od 26.10.2015
do 30.11.2015, u zamestnávateľa N. SE od 01.12.2015 do 07.12.2015, od 05.01.2016 do 29.02.2016,
u zamestnávateľa Q. s.r.o. od 01.03.2016 do 17.10.2015, u zamestnávateľa Y. od 18.10.2016 do
12.12.2016.

9. Z dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom Z. s.r.o. zo dňa 17.01.2011 vyplýva,
že zamestnávateľ Z. s.r.o. a otec ako zamestnanec uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer otca dohodnutý s dňom nástupu 25.06.2010 sa končí dňa 17.01.2011 podľa § 60
Zákonníka práce dohodou bez udania dôvodu.

10. Z mzdového listu otca u zamestnávateľa Z. s.r.o. vyplýva, že čistý príjem otca za obdobie jún 2010
až decembre 2010 bol 1.785,82 eur, za január 2011 vo výške 82,55 eur.

11. Z oznámenia zamestnávateľa L. Q. s.r.o. zo dňa 23.09.2016 vyplýva, že otec pracoval ako operátor
výroby od 01.10.2015 do 26.10.2015, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany

zamestnanca.

12. Zo mzdového listu otca u zamestnávateľa L. Q. s.r.o. vyplýva, že za mesiac október 2015 bola otcovi
vyplatená čistá mzdy vo výške 349,01 eur.

13. Zo správy zamestnávateľa N. - SR a.s. zo dňa 20.09.2016 vyplýva, že otec bol zamestnaný na
základe pracovnej zmluvy od 26.10.2015 do 30.11.2015 na dobu neurčitú ako operátor výroby - lisár.
Otec ukončil pracovný pomer z dôvodu, že prestúpil pod iného užívateľského zamestnávateľa.

14. Zo mzdového listu otca u zamestnávateľa N. - SR a.s. vyplýva, že za mesiac október 2015 bola

otcovi vyplatená čistá mzdy vo výške 156,18 eur, za mesiac november 2015 vo výške 536,58 eur.

15. Zo skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 29.02.2016 vyplýva, že zamestnávateľ
N. SE oznámil otcovi, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 05.01.2016 končia v
skúšobnej dobe v súlade s § 72 Zákonníka práce dňom 29.02.2016.

16. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.03.2016 vyplýva, že Q., s.r.o. ako zamestnávateľ a otec
ako zamestnanec uzavreli dohodu o pracovnej činnosti na dobu neurčitú, predmetom ktorej je odvoz
odpadu v rozsahu 1 hodinu týždenne, čo znamená 4 hodiny mesačne za celkový hrubý príjem 8,72 eur

17. Z ukončenia dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.10.2016 vyplýva, že Q., s.r.o. ako zamestnávateľ
a otec ako zamestnanec sa z organizačných dôvodov dohodli na ukončení dohody o pracovnej činnosti
dohodou ku dňu 10.11.2016.18. Z potvrdenia o mzde na č.l. 12 vydaného zamestnávateľom Q. s.r.o. vyplýva, že otcovi bola v mesiaci
jún 2016 vyplatená čistá mzda vo výške 8,66 eur. Z potvrdenia o mzde zo dňa 03.08.2016 vydaného
zamestnávateľomQ.s.r.o. vyplýva,žeotcovibolavmesiacochapríl2016ažaugust2016vyplatenáčistá

mzda vo výške 8,66 eur mesačne. Z potvrdenia o mzde zo dňa 23.09.2016 vydaného zamestnávateľom
Q. s.r.o. vyplýva, že otcovi bola v mesiac október 2016 vyplatená čistá mzda vo výške 8,66 eur. Z
potvrdenia o mzde zo dňa 28.10.2016 vydaného zamestnávateľom Q. s.r.o. vyplýva, že otcovi bola v
mesiac november 2016 vyplatená čistá mzda vo výške 8,66 eur mesačne.

19. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 19.10.2016 vyplýva, že Y., o.z. ako zamestnávateľ a otec ako
zamestnanec uzavreli dohodu o pracovnej činnosti, predmetom ktorej je výkon pracovnej činnosti a to
upratovanie kancelárii v rozsahu 4 hodiny mesačne za odmenu vo výške 2,5 eur na hodinu.

20. Z ukončenia dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.12.2016 vyplýva, že z organizačných dôvodov
sa obaja účastníci. Y., o.z. ako zamestnávateľ a otec ako zamestnanec, dohodli na ukončení Dohody

o pracovnej činnosti dohodou.

21. Z potvrdenia o mzde zo dňa 29.11.2016 vydaného zamestnávateľom Y., o.z. vyplýva, že otcovi bola
v mesiaci december 2016 vyplatená čistá mzda vo výške 0 eur. Z potvrdenia o mzde zo dňa 22.12.2016
vydaného zamestnávateľom Y., o.z. vyplýva, že otcovi bola v mesiaci január 2017 vyplatená čistá mzda

vo výške 8,66 eur.

22. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že otec bol
dňom 16.03.2016 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

23. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že otcovi
bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi vo výške 111 eur od 01.04.2016.

24.Zpoštovýchpoukazovnač.l.100vyplýva,žeotcovibolaodÚPSVaRTrebišovvyplatenávmesiacoch
september až december 2016 suma 111 eur mesačne.

25. Z potvrdenia Daňového úradu Košice zo dňa 02.08.2016 otec podal daňové priznanie za rok 2014
v ktorom uviedol, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov podľa 5 zákona vo výške 5.712,20 eur,
základ dane bol 5.712,20 eur, úhrn vyňatých príjmov vo výške 5.712,20 eur, daň (daňová povinnosť) vo
výške 0 eur. Otec za rok 2015 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby nepodal.

26. Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2016 vyplýva, že A. K. ako prenajímateľ prenajala otcovi ako
nájomca X,X izbový byt v C. na dobu neurčitú za nájomné vo výške 60 eur mesačne.

27. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 23.01.2017 vyplýva, že otec má deti: C. E.,

nar. XX.XX.XXXX, Q. E., anr. XX.XX.XXXX, Z. C., nar. XX.XX.XXXX.

28. Z rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/30/2016-54 zo dňa 06.06.2016 vyplýva, že súd
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. C. zníženým výživným vo výške 30 eur mesačne
počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16C/34/2003-65

zo dňa 28.03.2006.

29. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/65/2006-19 zo dňa 23.05.2006 vyplýva, že súd
zveril maloletú C. C. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej sumou 2.000,-Sk s účinnosťou od 01.06.2006.

30. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 02.06.2016 vyplýva, že matka bola zamestnaná
na dohodu u zamestnávateľa M., s.r.o. od 28.01.2015 do 31.01.2015, u zamestnávateľa Obec A. G. Z. od
01.04.2015 do 31.12.2015, na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa A. R. s.r.o. od 10.09.2015
do 30.11.2015.

31. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že U. A. G. Z. ako zamestnávateľ a matka ako
zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2015, druh práce je pomocný robotník.ZplatovéhodekrétuobceA.G.Z.zodňa01.04.2015vyplýva,žesúčinnosťouod01.04.2015jemesačný
plat 380 eur.

32. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.11.2015 vyplýva, že matka má nárok na materské za
obdobie od 19.11.2015 do zániku nároku vo výške 8,0795 eur za deň.

33. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2016 vyplýva, že matke bolo vyplatené materské za
obdobie od 01/2016 až 08/2016 spolu vo výške 1.947,70 eur.

34. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto na Váhom zo dňa 20.10.2016 vyplýva,
že matka poberá od júla 2016 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur.

35. Z potvrdenia Základnej školy s materskou školou Z. zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že maloletá Q. má
k uvedenému dňu v školskom roku 2016/2017 zaplatené poplatky vo výške 20,50 eur.

36. Z rodného listu zo dňa 04.01.2016 vyplýva, že matke sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra A. E..

37. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.04.2016 vyplýva, že M. Z. ako prenajímateľ prenajala matke a P.
K. ako nájomcom trojizbový byt v R. na dobu do 31.12.2016 za mesačné nájomné vo výške 480 eur.

38. Z pracovnej zmluvy zo dňa 24.07.2015 vyplýva, že J. E. s.r.o. ako zamestnávateľ a P. K. ako
zamestnanecuzavrelipracovnúzmluvunadourčitúdo23.07.2016zazákladnúhodinovúmzduvovýške
2,20 eur. Z dodatku č. 1 pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015 vyplýva, že sa mení základná hodinová
mzda na 2,26 eur. Z dodatku 3 k pracovnej zmluve zo dňa 23.07.2016 vyplýva, že pracovný pomer sa

mení na dobu neurčitú.

39. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 8P/24/2010 vyplýva, že rozsudkom č.k.
8P/24/2010-36 zo dňa 18.11.2010, právoplatným dňa 29.12.2010, súd zveril maloletú Q. do osobnej
starostlivosti matky s účinnosťou od 01.11.2010 a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej

Q. sumou 67,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2010, tým zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k.
37P/4/2010-46 zo dňa 29.03.2010 v časti zverenia maloletej a určení výživného otcovi. Súd vychádzal
zo skutočnosti, že otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a súhlasil s
navrhnutou výškou výživného 67 eur mesačne. Otec bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. s priemerným
čistým mesačným príjmom vo výške 265,65 eur, v domácnosti žil sám, nájomné uhrádzal vo výške 230

eur mesačne. Okrem maloletej Q. mal vyživovaciu povinnosť k maloletej C. E. a Z. I., na ktoré platiť
výživné vo výške 2.000,-Sk na každú. Matka bola nezamestnaná bez príjmu, žila spolu s druhom P. K.,
maloletou Q. a maloletou C. E. v domácnosti jej matky, P. K. bol na rodičovskej dovolenke a poberal
rodičovský príspevok. Maloletá navštevovala materskú škôlku, náklady na ňu boli primerané veku, bola
zdravá.

40. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 15P/26/2012 vyplýva, že rozsudkom č.k.
15P/26/2012 - 160 zo dňa 27.08.2013, právoplatným dňa 20.09.2013, súd návrh otca na zrušenie jeho
vyživovacej povinnosti k maloletej zamietol z dôvodu, že v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine je
povinnosťou každého rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťa minimálne v

rozsahu 30 % zo sumy životného minima, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery a vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Maloletá má deväť rokov
a je plne odkázaná výživou na svojich rodičov, preto je zrejmé, že nie sú dané dôvody na zrušenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Súd ďalej uviedol, že ani prípadné zníženie výživného nie
je opodstatnené, keďže od posledného určenia vyživovacej povinnosti rozsudkom tunajšieho súdu

číslo konania 8P/24/2010-36 zo dňa 18.11.2010 nedošlo k závažnejšej zmene pomerov, ktorá by bola
predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom. V čase ostatnej úpravy výživného súd vychádzal zo
skutočnosti, že matka je dobrovoľne nezamestnaná a otec je zamestnaný v Z. s.r.o.. V súčasnosti matka
nepracuje, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá žiaden príjem. Otec pracuje v Y.
republike v H. A. R. s.r.o. s príjmom v júni 2013 v sume 457,86 eura. Predtým v období od 11.3.2010

do 20.6.2010 bol otec zamestnaný v N. - O., s.r.o., ktorý pracovný pomer skončil dohodu, a preto je súd
toho názoru, že otec sa svojim vlastným zavinením, t. j. zo subjektívnych dôvodov, vzdal výhodného
zamestnania v N. - O., s.r.o., kde príjem predstavoval sumu 393,10 eura. Počet vyživovacích povinnostízostal u oboch rodičov nezmenený. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam tak súd dospel k
záveru, že nie sú dané ani dôvody pre zníženie výživného otca pre maloletú.

41. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

42. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

43. Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

44. Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

45. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery
na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného

súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj
nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. V prípade, ak rodič berie na seba neprimerané riziká alebo vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje
dosahovanie primeraného príjmu, resp. vyvolá stratu tohto príjmu, ktorej následkom je ohrozenie
vyživovacej povinnosti, bude pri určení výživného rozhodujúci príjem, aký rodič mohol dosahovať a nie
príjem, aký fakticky dosahuje, t.j. princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.

46. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.

47. Naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu rozsudkom č.k.
8P/24/2010-36 zo dňa 18.11.2010, právoplatným dňa 29.12.2010, ktorým súd zveril maloletú Q. do

osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. sumou 67,-
eur mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matky a súhlasil aj s navrhnutou výškou výživného 67 eur mesačne. Otec bol zamestnaný
u zamestnávateľa Z. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 265,65 eur. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že otec bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. s.r.o. od 25.06.2010 do 17.01.2011

a jeho čistý príjem za obdobie jún 2010 až december 2010 bol 1.785,82 eur, za január 2011 vo výške
82,55 eur. Zamestnávateľ Z. s.r.o. a otec ako zamestnanec uzavreli dohodu o skončení pracovného
pomeru ku dňu 17.01.2011 podľa § 60 Zákonníka práce dohodou bez udania dôvodu. Od 01.10.2015 do
26.10.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa L. Q. s.r.o. ako operátor výroby a pracovný pomer
bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany otca. Za mesiac október 2015 bola otcovi vyplatená čistá mzdy

vo výške 349,01 eur. Od 26.10.2015 do 30.11.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa N. - SR a.s.
na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú ako operátor výroby - lisár. Otec ukončil pracovný pomer
z dôvodu, že prestúpil pod iného užívateľského zamestnávateľa. Za mesiac október 2015 bola otcovi
vyplatená čistá mzdy vo výške 156,18 eur, za mesiac november 2015 vo výške 536,58 eur. V daňovompriznaní za rok 2014 otec uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov ako aj základ dane vo
výške 5.712,20 eur a daňovú povinnosť 0 eur. Od 05.01.2016 do 29.02.2016 bol otec zamestnaný
u zamestnávateľa N. SE, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.

Otec bol dňom 16.03.2016 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 01.04.2016 mu bola
priznaná pomoc v hmotnej núdzi vo výške 111 eur. Od 01.03.2016 do 10.11.2015 bol otec zamestnaný u
zamestnávateľaQ.s.r.o.nadohoduopracovnejčinnostinadobuneurčitú,pracovnýpomerbolskončený
dohodou z organizačných dôvodov ku dňu 10.11.2016. Otcovi bola v mesiacoch apríl 2016 až august
2016 a október a november 2016 vyplatená čistá mzda vo výške 8,66 eur mesačne. Od 18.10.2016 do

12.12.2016 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa Y., o.z. na dohodu o pracovnej činnosti, pracovný
pomer bol ukončený dohodou z organizačných dôvodov. Otcovi bola v mesiaci január 2017 vyplatená
čistá mzda vo výške 8,66 eur. V čase ostatného rozhodnutia otec žil sám v domácnosti a nájomné
uhrádzal vo výške 230 eur mesačne. Toho času otec býva v prenajatom X,X izbovom byte s priateľkou,
mesačne platia nájomné vo výške 60 eur mesačne, ktoré podľa tvrdenia otca neuhrádza on, ale rodina
priateľky. V čase ostatného rozhodnutia otec okrem maloletej Q. mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletej

C. E. a Z. C., na ktoré platil výživné vo výške 66,39 eur (2.000,-Sk) na každú. Toho času má otec
rovnako vyživovaciu povinnosť len k maloletej Q., maloletej C. E. a Z. C., pričom rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok č.k. 9P/30/2016-54 zo dňa 06.06.2016 súd znížil výživné otca na maloletú Z. C.
na sumu 30 eur mesačne. Otec tvrdil, že s priateľkou čakajú dieťa, avšak z odpovede na lustráciu v
Registri obyvateľov zo dňa 23.01.2017 súd nezistil, že by otec už mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť,

preto na nenarodené dieťa ako na ďalšiu vyživovaciu povinnosť nebolo možné prihliadnuť ako na zmenu
pomerov, keďže táto ešte nenastala.

48. Matka v čase ostatného rozhodnutia bola nezamestnaná bez príjmu, žila v domácnosti svojej matky
spolu maloletou Q. a s druhom P. K., ktorý bol na rodičovskej dovolenke s maloletou C. E. a poberal

rodičovský príspevok. Od 01.04.2015 do 31.12.2015 bola matka zamestnaná u zamestnávateľa Obec
A. G. Z. s čistým mesačným príjmom vo výške 360 eur. Od 10.09.2015 do 30.11.2015 bola matka
zamestnaná u zamestnávateľa A. R. s.r.o. s mesačným príjmom za september 2015 vo výške 345 eur
brutto,zaoktóber2015vovýške378eurbrutto. Dňa19.11.2015matkanastúpilanamaterskúdovolenku
a dňa XX.XX.XXXX sa matke narodilo ďalšie dieťa maloletá A.. Matke bolo vyplatené materské za

obdobie od 01/2016 až 08/2016 spolu vo výške 1.947,70 eur a od júla 2016 poberá rodičovský príspevok
vo výške 203,20 eur. Matka pracuje od novembra 2016 brigádnicky podľa potreby zamestnávateľa ako
upratovačka s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 440 eur. Matka so svojím druhom a
maloletou Q., C. a A. bývajú v prenajatom byte, za prenájom platia nájomné vo výške 470 eur mesačne.
Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2016, preto sa tento mesiac budú sťahovať

V. troj-izbového bytu do E., kde budú platiť nájomné spolu s energiami vo výške 750 eur mesačne.
Matkin partner je zamestnaný v J. E. s čistým mesačným príjmom 700 eur. V čase ostatného rozhodnutia
mala matka vyživovaciu povinnosť k maloletej Q. a C., od uvedeného času matke pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletej A. narodenej dňa 29.12.2015.

49.MaloletáQ.včaseostanéhorozhodnutiamalaXrokov,navštevovalamaterskúškôlku,nákladynaňu
boli primerané veku a bola zdravá. Toho času má maloletá Q. XX rokov, navštevuje X. ročník základnej
školy a mesačné výdavky na maloletú sú vo výške 25 eur za obedy v škole, 11,60 eur cestovné do
školy, 94 eur bývanie (1/5 nájomného), 30 eur na oblečenie a obuv, 20 eur hygienické potreby, 10 eur
ZRPŠ na rok, 10 eur triedny fond na rok, 20,50 eur poplatky na začiatku roka, spolu 184,60 eur.

50.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeodposlednéhorozhodnutianedošlokpodstatnej
zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a ktoré by
odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom jeho znížením.

51. Otec počas celého konania poberal pomoc v hmotnej núdzi vo výške 111 eur a bol zamestnaný
na dohodu o pracovnej činnosti na štyri hodiny mesačne za čistú mzdu vo výške 8,66 eur mesačne.
Súd však skúmal, prečo otec už nepracuje u zamestnávateľa Z. s.r.o., u ktorého pracoval v čase
ostatného rozhodnutia a z príjmu u ktorého bol schopný platiť výživného vo výške 67 eur mesačne
na maloletú Q.. Z oznámenia zamestnávateľa Z. s.r.o. mal súd preukázané, že otec a zamestnávateľ

uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 17.01.2011 podľa § 60 Zákonníka práce
dohodou bez udania dôvodu. Uvedené konanie otca súd vyhodnotil tak, že otec sa bez dôležitého
dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval príjem, z ktorého mohol uhrádzať výživné, čo nemôže
ísť na ťarchu maloletého dieťaťa. Súd ďalej zisťoval schopnosti a možnosti otca a zo spisu tunajšiehosúdu sp. zn. 15P/26/2012 súd zistil, že otec pracoval v Y. republike u H. A. R. s.r.o. s príjmom v júni
2013 v sume 457,86 eura. V daňovom priznaní za rok 2014 otec uviedol úhrn príjmov od všetkých
zamestnávateľov ako aj základ dane vo výške 5.712,20 eur, z čoho vyplýva čistý priemerný mesačný

príjem 476,02 eur. Otec sa následne riadne zamestnal až dňa 01.10.2015 u zamestnávateľa L. Q.
s.r.o. avšak pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany otca dňa 26.10.2015. Za mesiac
október 2015 bola otcovi vyplatená čistá mzdy vo výške 349,01 eur, z ktorej sumy by bol otec schopný
uhrádzať výživné, preto je súd toho názoru, že otec sa opäť svojim vlastným zavinením vzdal výhodného
zamestnania. Od 26.10.2015 do 30.11.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa N. - SR a.s. a

tento pracovný pomer ukončil otec z dôvodu, že prestúpil pod iného užívateľského zamestnávateľa. Za
5 dní mesiaca október bola otcovi vyplatená čistá mzdy vo výške 156,18 eur a za mesiac november
vo výške 536,58 eur. Aj tohto zamestnania sa otec vzdal zo subjektívnych dôvodov, teda svojím
zavinením. V prípade, ak by otec dobrovoľne neukončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa, resp.
aj prechádzajúceho, bol by schopný uhrádza stanovené výživné na maloletú Q. a aj na svoje ostatné
vyživovacie povinnosti. Zamestnanie otca na dohodu o pracovnej činnosti na štyri hodiny mesačne

za čistú mzdu vo výške 8,66 eur mesačne súd považoval za účelové majúce deklarovať snahu otca
byť zamestnaný a objektívnu nemožnosť dosahovať vyšší príjem, čomu súd neuveril vzhľadom na
vek otca, ktorý je v produktívnom veku, má dobrý zdravotný stav a vzhľadom na dlhoročnú prax
ako operátor výroby umožňujúcu bezproblémové uplatnenie na trhu práce. Pokiaľ otec tvrdí, že na
východnom Slovensku nie je dostatočná ponuka práce a je ťažké sa zamestnať, je potrebné zvážiť

presťahovanie sa za prácou do iného mesta prípade kraja, čo je bežné pri hľadaní si práce, najmä keď
otec na východnom Slovensku nemá žiadne majetkové ani rodinné záväzky, nakoľko nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť a doposiaľ nemá ani založenú rodinu. Pokiaľ otec nemožnosť zamestnať sa ospravedlňuje
tým, že bol štyri krát súdne trestaný, na toto súd prihliadať nemôže, keďže aj toto si otec zavinil sám
svojou nezodpovednosťou, čo nemôže prenášať na svoje vyživovacie povinnosti. Otec za posledných

päť rokov vystriedal šesť zamestnaní, z nich tri, v ktorých dosahoval príjem od 289 eur do 536,58 eur
skončil sám dohodou bez uvedenia dôvodu, preto neobstojí tvrdenia otca o nedostatku pracovných
príležitostí, ale preukazuje to nestálosť otca a jeho nerozvážnosť pri ukončievaní pracovných pomerov
nemysliac v prvom rade na tri na neho výživou odkázané maloleté deti. Otec tvrdil, že s priateľkou čakajú
dieťa, avšak z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 23.01.2017 súd nezistil, že by otec už

mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto na nenarodené dieťa ako na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca
nebolo možné prihliadnuť ako na zmenu pomerov, keďže táto ešte nenastala. Otec má teda rovnaký
počet vyživovacích povinností ako v čase ostatného rozhodnutia s tým rozdielom, že na maloletú Z. C.
mu bolo znížené výživné na sumu 30 eur mesačne. Otec navyše v čase ostatného rozhodnutia žil sám
v domácnosti a nájomné uhrádzal vo výške 230 eur mesačne. Toho času otec býva v prenajatom X,X

izbovom byte s priateľkou a nájomné vo výške 60 eur mesačne platí rodina jeho priateľky, teda otcovi
sa výdavky na bývanie znížili.

52. Vzhľadom na to, že otec sa zamestnania u zamestnávateľa Z. s.r.o., u ktorého pracoval v čase
ostatného rozhodnutia a z príjmu od ktorého bol schopný platiť stanovené výživné, vzdal bez dôležitého

dôvodu, dospel súd k záveru, že v schopnostiach otca je dosahovať príjem minimálne taký, ako u
tohto zamestnávateľa a teda po porovnaní všetkých podstatných okolností, z ktorých súd vychádzal v
čase ostatného rozhodnutia a v súčasnosti súd dospel k záveru, že na strane otca k podstatnej zmene
pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného nedošlo.

53. Matka v čase ostatného rozhodnutia bola nezamestnaná, bez príjmu a mala dve vyživovacie
povinnosti. Toho času je matka na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške
203,20 eur mesačne a od novembra 2016 začala pracovať na dohodu za čistú mzdu vo výške 440
eur mesačne, čím sa jej príjem od posledného rozhodnutia zvýšil, avšak zároveň matke pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k maloletej A. a výdavok na bývanie na nájomné vo výške 470 eur mesačne. Preto

súd ani na strane matky nezistil zmenu pomerov umožňujúcu zmeniť ostatné rozhodnutie o výživnom.

54.MaloletáQ.včaseostanéhorozhodnutiamalaXrokov,navštevovalamaterskúškôlku,nákladynaňu
boli primerané veku a bola zdravá. Toho času má maloletá Q. XX rokov, navštevuje X.. ročník základnej
školy a jej odôvodnené výdavky sú vo výške 184,60 eur (25 eur za obedy v škole, 11,60 eur cestovné

do školy, 94 eur bývanie (1/5 nájomného), 30 eur na oblečenie a obuv, 20 eur hygienické potreby, 10
eur ZRPŠ na rok, 10 eur triedny fond na rok, 20,50 eur poplatky na začiatku roka). Výdavky na maloletú
sa zvýšili nielen v dôsledku nástupu na základnú školu, čo samé osebe je podstatnou zmenou pomerov
na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcou zvýšenie výživného, ale aj v dôsledku uplynutia dlhšejdoby (šesť rokov) od času, kedy bolo naposledy rozhodnuté o výživnom, pričom v zmysle § 78 ods. 3
Zákon o rodine pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Maloletá je staršia,
vyspelejšia, je žiačkou na druhom stupni základnej školy a má iné potreby a výdavky ako maloleté dieťa

navštevujúce materskú školu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, na strane maloletej Q. došlo k
podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom jeho zvýšením, avšak matka
takýto návrh nepodala a žiadala, aby otec platil na maloletú výživné stanovené ostatným rozhodnutím.

55. Súd poznamenáva, že vzhľadom na vek maloletej Q. si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť k

nej ešte aj výkonom osobnej starostlivosti, nielen finančne, pričom aj po finančnej stránke si ju plní vo
vyššej výške ako otec napriek tomu, že jej zárobkové pomery sú obmedzené tým, že je na rodičovskej
dovolenke a celodenne sa stará aj o ďalšie maloleté dieťa a popri tom sa snaží aspoň brigádovať a otec
napriek tomu, že výkon osobnej starostlivosti o maloletú vôbec nezabezpečuje ani len počas víkendov,
prázdnin a sviatkov a chce znížením svojej vyživovacej povinnosti túto preniesť ešte viac na matku, čo
nie je v záujme maloletej. Povinnosťou oboch rodičov, nielen matky, je venovať všetky sily dôslednému

zabezpečeniu výživy maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovali príjmy, z ktorých ich
výživu zabezpečia, pričom otec musí pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné
ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.

56. Súd po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho rozhodnutia,

ako aj nového rozhodnutia dospel k záveru, že zníženie výživného nie je opodstatnené, nakoľko od
posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej nedošlo k tak závažnej zmene pomerov,
ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom jeho znížením. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca
na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

57. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.