Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/231/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413207666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413207666.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., so
sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, proti žalovanému: Q. Y., bytom O. XXX,
o zaplatenie sumy 34,52 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
7Ro/244/2013-29 zo dňa 12.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a žalobcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1
písm.a),§8ods.1a§10ods.1prvejadruhejvetya§13ods.1zákonaosúdnychpoplatkochč.71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákonosúdnychpoplatkoch“).Vodôvodnenísúduviedol,želistomzodňa24.03.2013žalobcaoznámil,

že žalobca v r. 2006 doručil súdu štandardné nosiče obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov
vrátane príloh, návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ich súčasťou mali byť aj
sprievodné listy zo dňa 30.03.2006, 24.06.2006 a 19.10.2006. Na uvedené podania reagoval súd listom,
že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002
Z. z. o elektronickom podpise, a preto žalobcovi vrátil elektronické dokumenty. Ústavný súd SR, resp.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že postup súdu pri prijímaní podaní nebol legálny a tým

došlo k porušeniu základných práv žalobcu. Zároveň žalobca oznámil, že doručuje 46 DVD nosičov
obsahujúcich žalobné návrhy spolu s prílohami. Poplatková povinnosť žalobcu vznikla podaním žaloby
vo výške 16,50 eura za žalobu podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Súdny poplatok však
zaplatený nebol, preto súd vyzval žalobcu na jeho zaplatenie výzvou zo dňa 22.10.2014, ktorú prevzal
žalobca dňa 04.06.2015. O následkoch nezaplatenia súdneho poplatku súd žalobcu riadne poučil.
Žalobca v uvedenej lehote a ani ku dňu vyhotovenia uznesenia súdny poplatok nezaplatil, a preto súd

konanie zastavil. Nálezom Ústavného súdu SR z 24.06.2008 II.US 148/2008 bolo vyslovené porušenie
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu neprijatím podania, pričom išlo len o podanie zo
dňa 24.07.2006 elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, s tým, že
právne účinky tohto podania zostávajú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Žalobca podal
v r. 2006 právne účinným spôsobom žalobu v elektronickej podobe, a tak treba rešpektovať aj právne
účinky, ktoré toto konanie vyvolalo. Základným predpokladom pre naplnenie tohto príkazu však bolo, že

žalobca po rozhodnutí Ústavného súdu SR znovu predloží súdu pôvodné podanie. Tým ho zaťažovala
povinnosť doručiť súdu pôvodné podanie z roku 2006, urobené elektronickou formou a podpísanézaručeným elektronickým podpisom (nie iné podanie). Žalobca to však neurobil a ničím nedoložil, že
podanie označené ako žaloba na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 240 Sk zo dňa 23.03.2006
a doručená dňa 26.03.2013 je identické s podaním doručeným na DVD nosiči v r. 2006, na ktoré sa

jednak vzťahuje citovaný nález Ústavného súdu SR. Za tejto situácie poplatková povinnosť vznikla až
dňa 26.03.2013, a preto trojročná lehota na vyrubenie súdneho poplatku neuplynula. Výrok o trovách
konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že
žalobcovi náhradu trov nepriznal, lebo nezaplatením súdneho poplatku zavinil zastavenie konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že žalobou na vydanie platobného rozkazu, podanou dňa
31.03.2006 na Okresnom súde Nové Zámky, sa domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom, ktorým
boli trovy súdneho konania, včítane trov právneho zastúpenia. Podanie v tejto veci urobil elektronickými
prostriedkami, podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona, t. j. zákona č. 215/2002

Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný súd Nové Zámky vtedy odmietol podanie prijať a DVD nosiče mu vrátil späť. O prípustnosti tohto
podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp. zn. III.ÚS 131/07 sťažnosť
žalobcu ako oneskorene podanú odmietol. Následne sa žalobca obrátil na Európsky súd pre ľudské
práva v Štrasburgu a tento súd rozhodol dňa 16.06.2009 tak, že prišlo k porušeniu článku 6 ods.

1 Dohovoru, a teda rozhodol, že Okresný súd Nové Zámky porušil žalobcovo právo na spravodlivé
súdne konanie. V obdobných prípadoch rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky so záverom,
že súdy takýmto konaním porušili základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania z 31. marca 2006, urobeného

elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, a zároveň súdom prikázal
konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a.s., podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s
účinnosťou ku dňu jeho podania; návrh na začatie konania bol totiž urobený v zákonom ustanovenej
forme. Súd prvej inštancie preto jeho následne doručené návrhy mal posúdiť v tomto zmysle s tým,

že boli podané na súd v r. 2006 s návrhmi na vydanie platobných rozkazov. Podľa žalobcu na tomto
zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie
žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia.

3. Žalobca sa v podanom odvolaní nestotožnil s názorom súdu, že bol povinný preukázať totožnosť

žalôb podaných v r. 2006 so žalobami podanými v r. 2013; túto povinnosť by nemal v prípade, ak
by si súd riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia
takejto povinnosti nemôže byť vznik novej povinnosti žalobcu. Nikto predsa v konaní nedokazuje,
kedy a ako doručil žalobu na súd; je povinnosťou súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení
podania pochýb, a ak súd odmietol podania zapísané na DVD nosiči a v roku 2006 ich vrátil, mal

si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy
odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento daj
nezameniteľný - každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo). Napriek tejto skutočnosti na
preukázanie svojich tvrdení doložil žalobca svojím listom zo dňa 19.02.2014 Okresnému súdu Nové
Zámky do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: 1. Rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva zo dňa 16.06.2009, DVD nosiče z roku 2006 (30.03.2006 - OS083_NOVE_ZAMKY 001;
30.03.2006 - OS083_NOVE_ZAMKY 002; 24.07.2006 - OSO83_NOVE_ZAMKY_001; 24.07.2006 -
OS083_NOVE_ZAMKY_002) a notársku zápisnicu osvedčujúcu právnu skutočnosť. Tieto listiny bez
akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia žalobcu, že ide o podania z roku 2006, a tak podľa § 13
zákona o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov

od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že súd ho
nesprávne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, hoci žaloba bola podaná dňa 31.03.2006, pretože po
uplynutí troch rokov od kalendárneho roka, v ktorom sa stal súdny poplatok splatným, už ho nemožno
vyrubiť. Poukázal na ustanovenie § 8, § 5 ods. 1 písm. a), § 13 zákona o súdnych poplatkoch a na
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) ako aj na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) OSP (zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016, ďalej len „OSP“).

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil. Pri rozhodovaní vychádzal z nižšie citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch v znení
účinnom do 30.06.2016:

5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

6. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolatel' a dovolateľ.

7. Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za

uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

8. Podľa § 10 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby

poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek
výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.

9. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca doručil dňa 26.03.2013 žalobu na vydanie

platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1.040 Sk, t. j. 34,52 eura, a trov konania z dôvodu, že žalovaný
nezaplatil svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi, Slovenskému rozhlasu so sídlom Mýtna 1, 817 55
Bratislava, z titulu koncesionárskych poplatkov podľa zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom tento dlh pôvodný veriteľ rámcovou zmluvou o
postúpení pohľadávok postúpil žalobcovi BSP Lawyer Partners, a.s., so sídlom Benediktiho 5, 811 05

Bratislava - v súčasnosti podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri Lawyer Partners, a.s., so sídlom
Prievozská 37, 821 09 Bratislava. Žaloba bola datovaná dňom 23.03.2006 s označeným zástupcom
JUDr. Miroslavom Pavelkom, advokátom so sídlom Vajnorská 48, 831 04 Bratislava. V sprievodnom liste
k žalobe (v spise na č.l. 21) žalobca uvádzal, že predložil súdu štandardné nosiče obsahujúce žaloby na
vydanie platobných rozkazov podľa § 42 ods. 1 OSP, pričom ide o podania urobené v dňoch 30.03.2006,

24.07.2006 a 19.10.2006 elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Súd mu v r. 2006 tieto podania vrátil s oznámením, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu a že
nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise. Za účelom naplnenia rozhodnutia
Ústavného súdu SR, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, predložil žaloby nanovo a tieto sa majú
zapísať ako žaloby podané v r. 2006. Jednou z príloh k žalobám je aj plnomocenstvo udelené JUDr.

Miroslavovi Pavelkovi, ktorý má pozastavený výkon advokácie, a tak zastupovanie spoločnosti nemôže
vykonávaťosobne.PlnámocbolanásledneudelenáAdvokátskejkanceláriiChabadová,s.r.o.,sosídlom
Pri Starej prachárni 13, Bratislava. Podľa obsahu spisu však dňom 31.12.2015 došlo k ukončeniu
tohto právneho zastúpenia. Žalobca tvrdil, že žaloby po troch rokoch už nemožno spoplatniť. Súd prvej
inštancie požiadavku na nespoplatnenie žaloby neuznal, žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku

a v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku v stanovenej lehote napadnutým uznesením konanie
zastavil.

10. Súd prvej inštancie založil do spisu doplnenie chronológie podaní spoločnosti žalobcu zo dňa
30.06.2016, v ktorom uviedol, že posledné podanie žalobcu bolo doručené na súd dňa 26.03.2013 a

toto obsahovalo 45 DVD nosičov. Na nich sa nachádzali návrhy adresované Okresnému súdu Nové
Zámky ako aj návrhy adresované iným súdom, čo znamená, že návrhy pre tento súd sa nenachádzali
sústredene len na 3 ks DVD nosičov. Ak by teda aj boli návrhy na 2 ks DVD nosičov v r. 2006 obsahovo
totožné s návrhmi z r. 2013 rozloženými na 45 DVD nosičoch, nešlo by o pôvodné nosiče dát, a preto
podania doručené dňa 26.03.2013 na 45 DVD nosičoch nemohli byť totožné s podaniami doručenými na

súdvr.2006na2ksDVDnosičov.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikydňa15.mája2007podsp.zn.III.ÚS
131/07 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti BSP Lawyer Partners, a.s., proti postupu Okresného
súdu Nové Zámky v súvislosti s neprijatím jej podaní, realizovaných elektronickými prostriedkami apodpísaných zaručeným elektronickým podpisom a uznesením túto sťažnosť ako oneskorene podanú
odmietol.

11. Na základe uvedeného aj odvolací súd urobil záver, že žalobca v konaní nepreukázal, že predmetná
žaloba je identická so žalobou doručenou tomuto súdu na 2 ks DVD nosičov v roku 2006, kedy
došlo k nesprávnemu postupu zo strany súdu v súvislosti s vrátením elektronicky podaných žalôb,
a z toho dôvodu jeho žalobu podanú v r. 2013 nemožno považovať za totožnú so žalobou podanou
v r. 2006. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v rozhodnutiach, ktorými prejednal sťažnosti

spoločnosti Lawyer Partners, a.s., proti Slovenskej republike konštatoval, že sťažujúca spoločnosť
nemala predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti podľa čl. 24 Dohovoru, čo
znamená,žepredloženímoriginálovDVDnosičovanepožiadanímoichvráteniejejargumenttýkajúcisa
nemožnosti predkladať všeobecným súdom tieto DVD nosiče je neudržateľný (rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva o sťažnosti č. 50645/08 zo dňa 25.09.2012). Nemožnosť predložiť originálne
2 ks DVD nosičov z roku 2006 zavinil žalobca, ktorý sa svojím postupom v konaní pred ESĽP dostal

do nepriaznivej situácie a nemohol preukázať, že žaloby doručené súdu prvej inštancie na 45 ks DVD
nosičoch v roku 2013, spolu s množstvom žalôb adresovaných aj iným súdom, sú identické so žalobami
doručenými súdu prvej inštancie na 2 ks DVD nosičov ešte v roku 2006. V prípade nespornej totožnosti
žalôb by súd vo veci samej konal a rozhodol.

12. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktorý ako dovolací súd vo svojich rozhodnutiach
o odmietnutí dovolaní žalobcu proti uzneseniam krajských súdov (napr. sp. zn. 6Cdo 2/2014, 3Cdo
338/2013, 8Cdo 994/2015, 4Cdo 982/2015), ktorými boli potvrdené rozhodnutia súdov prvej inštancie
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, okrem iného uvádzal, že žalobca v roku 2013

doručil súdu návrh s dátumom vyhotovenia v roku 2006, no nepreukázal, že ide o ten istý návrh,
ktorý podal v roku 2006; súdom preto nemožno vytýkať, že v roku 2013 podanému návrhu nepriznali
účinky, ktoré by jeho návrh mal, keby bol podaný v roku 2006, a ak žalobca namietal, že už nemá
k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať
opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť týchto návrhov, bolo práve na žalobcovi, aby sa

týchto nosičov nezbavil a nevystavil riziku, že nevie preukázať, aký návrh na začatie konania podal
v roku 2006. Odvolací súd preto v tejto veci prijal záver, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania (žalobu) podaný
dňa 26.03.2013 a keď v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku v súlade s ustanovením § 10 ods.
l zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil. Odvolanie žalobcu preto odvolací súd posúdil ako

neopodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania podľa § 387 ods. l
CSP potvrdil. Vo výroku o trovách konania odvolací súd toto uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania
v rozpore s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia totiž ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Keďže protistrane žiadne trovy nevznikli,

súd mal rozhodnúť, že žalovanému (nie žalobcovi) sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, lebo mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).