Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 19, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Er/270/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205825
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714205825.4

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave,
Pribinova25protipovinnémuXXXX/XXK.,nar.XX.XX.XXXX,bytomgen.Z.XXXX/XX,XXXXXF.,občan
SR, vedenej pod spisovou značkou EX 5632/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo

výške 917,01 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen poverením č. k. 15Er/270/2014-45 zo dňa 09.11.2015 poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky
oprávneného vo výške 917,01 € s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a

vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. 00629/12
zo dňa 02.05.2012. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 13.02.2014.

Dňa 02.02.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle §

243f ods. 1 s poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré bolo exekútorovi doručené
dňa 21.01.2016. V doplnení oprávnený uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne
vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom odkazovania a strany sporu voči nim mali
možnosťuplatňovaťakékoľvekrelevantnénámietky.Exekučnýtitulbolvdôsledkutaktoriadnevedeného
sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných

podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Tieto
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby
podľa§40zákonač.244/2002Z.z.Zuvedenéhodôvoduoprávnenýnavrhol,abyexekučnýsúdrozhodol
o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety jepovinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Súd preskúmal predložený exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť sumu 917,01 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy

917,01 € od 08.09.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 917,01 € od 10.10.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 315,06 €, to všetko v mesačných splátkach vo výške
120,- € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, a to pod stratou výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej splátky. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinný
zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou

dňa 25.03.2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil
dňa 03.10.2011 zmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a táto bola predložená povinnému na
zaplatenie dňa 10.10.2011. Rozhodcovský súd mal za to, že predložená zmenka má povahu zmenky
zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu
o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je ani vzťahom spotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný pri
uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje
záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný

v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
Uvedenú skutočnosť potvrdil aj oprávnený, ktorý dňa 21.01.2016 doručil exekútorovi Doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd
je preto v danej situácii povinný skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú správnosť exekučného

titulu konkrétne či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na a) neprijateľné zmluvné podmienky, b)
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, c) rozpor s dobrými mravmi.

Z listín predložených oprávneným súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli
dňa 25.03.2011 zmluvu o úvere. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver

v sume 350,- € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo
výške 346,- €, t.j. celkovo zaplatí čiastku 696,- € v 12 mesačných splátkach po 58,- € počnúc dňom
25.04.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru s tým, že
dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Pokiaľ ide o postavenie
veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to jednak s ohľadom

na predmet činnosti dodávateľa uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v
obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Pokiaľ ide o postavenie
povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. Na tejto skutočnosti nemení
nič ani to, že povinný v úverovej zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účel

zamestnania, nakoľko v predmetnej zmluve mohol povinný označiť len účel „zamestnanie, povolanie,
podnikanie resp. iný účel“, pričom takto označený účel nebol ničím preukázaný. Vzhľadom na uvedené
exekučný súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko na právny
vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere je nutné aplikovať ustanovenia zákona ospotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a to aj napriek tomu,
že úverová zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného
súd uzavrel, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 25.03.2011 je spotrebiteľskou

zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a súčasne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je
tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v
ktorom má nárok základ“ (Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2015 (ďalej len

„Stanovisko NS SR“).

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné uzavrieť, rozhodcovský súd vec nesprávne právne
posúdil, keď mal za to, že zmluva o úvere zo dňa 25.03.2011 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ani spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka. Zákon

o spotrebiteľských úveroch predstavuje osobitnú právnu úpravu (lex specialis) vo vzťahu k zákonu č.
191/1950 Zb. (zmenkový zákon), pričom v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
výslovne zakazoval splnenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zabezpečenie takéhoto
splnenia zmenkou. Zmenku, ktorá bola vystavená v zjavnom rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch, nemožno hodnotiť inak, ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle §

39 OZ, nakoľko sa jedná o úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. Zmenková suma
pozostávala aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru, ktorý bol vo výške 98,9 % sumy úverovej
istiny. Zároveň si oprávnený uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 %
ročne

Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a na základe
ktorej bol priznaný nárok v exekučnom titule, súd zistil, že bola vystavená povinným dňa 25.03.2011,
t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere (kauzálneho vzťahu), pričom číslo zmluvy o úvere je uvedené aj
priamo na zmenke a táto bola následne vyplnený oprávneným v zmysle Dohody o vyplnení zmenky
na sumu 917,01 € s dátumom začiatku úročenia od 08.09.2011 zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %

denne.Zodôvodneniapredmetnéhorozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,žesúvislosťvystavenejzmenky
so zmluvou o úvere bola rozhodcovskému súdu známa a túto súvislosť ako takú vzal do úvahy a
nespochybnil ju. Ako už bolo uvedené, rozhodcovský súd nesprávne neposúdil právny vzťah medzi
účastníkmi ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Exekučný súd mal preukázané, že predmetná zmenka
bola vystavená v rozpore s ust. § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nárok z takto

vyplnenej zmenky v žiadnom prípade jej majiteľovi nemožno priznať.

Exekučnýsúdtedazistil,ževprejednávanejexekučnejvecisanavrhujevykonanieexekúcienapodklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom vyšlo
najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, avšak v rozhodcovskom

konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa Stanoviska NS SR, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny vzťah,
ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval exekučný súd pozornosť skúmaniu, či zmluva o úvere
zo dňa 25.03.2011 neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté v

rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa
25.03.2011 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu
všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 13. zmluvné dojednanie nasledovného znenia:
„Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek
(ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej

aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový
ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné
strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri

po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený

vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená
alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka

bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“

Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
mal exekučný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v
rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola

uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti
priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v
ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I § 76 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb.). Exekučný súd teda skúmal (rovnako ako to mal skúmať aj rozhodcovský súd), či bola
Dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody

nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

V prvom rade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmeniek nie je v zmluve o úvere zmluvným dojednaním
týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia vzmysle § 53 ods. 1 OZ vyňaté. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva,
že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi
účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinný, ktorý má postavenie spotrebiteľa a

ochranu tomu prislúchajúcu, mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola
začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN),
pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere,

ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade
sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej z bodu 04. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní,
tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 15,- € za každý jeden prípad
omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce
splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 30,- € s

možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Povinný sa zároveň zaväzuje
uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku
4,-€.Ďalejzbodu06.Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveruvyplýva,žedlžníkjepovinnývprípade
porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312,- €, ktorá je určená
na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k

zabezpečeniu dlhu dlžníka.

Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia Dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť
zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi - spotrebiteľovi znamenať abstraktný
zmenkový záväzok, pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru, uvedeného v zmluve, ďalších

poplatkov za upomienky a zo zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude
predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom
na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka
- spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle Dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako
remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do
zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve.

Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale je súčasťou

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť
pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto
bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru (ktorý v danom prípade predstavoval
98,9 % úverovej istiny), na ktorý pritom dodávateľ v dôsledku absencie RPMN v zmluve nemá zákonný
nárok, a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe

spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Tiež treba zdôrazniť, že
dohoda o vyplnení zmeniek bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej v čase, kedy zákon
výslovne zakazoval splnenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zabezpečenie takéhoto
splnenia zmenkou.

Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly
obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej zmluvy o
úvere.Jepotrebnézdôrazniť,žeidentifikovaťexistenciuznačnejnerovnováhyvprávachapovinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľabolonutnéužpodľaokolnostíexistujúcichvdobeuzatvorenia
zmluvy o úvere. Neprijateľnosť Dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o

úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení zmeniek spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom

práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil,
keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné
podmienky v zmluve o úvere.Podľa Stanoviska NS SR, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak

výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Exekučný súd odkazujúc na argumentáciu v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia
dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie, je
z viacerých dôvodov neplatná. Napriek tomu súd preskúmal aj to, či rozhodcovský súd prihliadol na

korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2
zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená
sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je
možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek

tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na
ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak
zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku

úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná
sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej

doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť
bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a
účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy.

Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej
veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú
obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva
a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. V zmysel judikatúry Najvyššieho súd ČR „dobré
mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych

situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré
mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť
na výšku zmenkového úroku. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a
dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských

úveroch v rozmedzí 7,56 - 15,13 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 4,68 - 7,15
% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

V danom kontexte je nepochybné, že úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol
záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške

91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v
rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu
sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej
doložky na zmenke (odhliadnuc od ostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmenky ako takej)
mal rozhodcovský súd prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

Za rozporné s dobrými mravmi je tiež potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej
súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý jednak oprávnený ako veriteľ
v danom prípade nemal zákonný nárok (porov. vyššie odôvodnenú bezpoplatkovosť poskytnutéhospotrebiteľského úveru), a jednak jeho samotná výška (98,9 % úverovej istiny pri splatnosti 12
mesiacov) je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z odôvodnenia exekučného
titulu nevyplýva akú celkovú finančnú čiastku na základe uzavretej zmluvy o úvere povinný zaplatil

oprávnenému pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania a túto skutočnosť neozrejmil
ani oprávnený (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), výšku zmenkovej sumy doplnenej do predmetnej
zmenky preto nemožno preskúmať a túto skutočnosť je potrebné pričítať k ťarche oprávneného.

Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci sa navrhuje

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v
rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť
použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd exekúciu s poukazom na § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie j e prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach
(§ 362 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní
sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.