Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203942
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203942.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, zapísaná v parížskom Registri
obchoduaspoločnostípodčíslom542097902,konajúcinaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08
Bratislava, IČO: 47 258 713 pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska
16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: N. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. č. X.,
XXX XX C. v konaní o zaplatenie 227,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 209,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 209,31 eur od 24.6.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84,24 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, v ktorej ako žalovaných označil žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku

a Z. B., bytom W. č. X, domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 227,21 eur, úrok
z úveru vo výške 24,20 % ročne zo sumy 193,85 eur od 24.6.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 209,31 eur od 24.6.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava so žalobcom, na základe ktorého spol. CETELEM
SLOVENSKO a.s. zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym nástupcom. Dňa 25.10.2014 uzavrela spol.

CETELEM so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok spol. CETELEM
poskytnúť žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 251,10 eur a záväzok žalovaných vrátiť úver spolu
s úrokmi a poplatkami v 12 mesačných splátkach vo výške 23,77 eur so splatnosťou prvej splátky
dňa 15.11.2014. Žalovaní si povinnosť splácať úver riadne a včas neplnili a uhradili do dnešného dňa
iba sumu 71,31 eur. Na predžalobné výzvy žalovaní nereagovali. V dôsledku neplatenia dohodnutých
splátok spol. CETELEM vyhlásila dňa 23.6.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných
v celom rozsahu splatný. Žalobca eviduje voči žalovaným dlh vo výške 227,21 eur, ktorý pozostáva zo

zvyšku istiny vo výške 193,85 eur, z úrokov vo výške 15,46 eur a nákladov spojených s uplatnením práva
vo výše 17,90 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaných žiadal aj úroky z omeškania.3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe výpis z obchodného registra spol. CETELEM
SLOVENSKO, a.s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2014, oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.6.2015, doklad o jeho doručení, prehľad splátok a úhrad

žalovaného a 2 potvrdenia o čerpaní finančných prostriedkov a obdržaných splátkach.

4. Na výzvu súdu, ktorou ho vyzval na spresnenie rozhodujúcich skutočností pokiaľ ide o vysvetlenie,
na základe čoho si uplatňuje nárok aj voči žalovanej v 2. rade (keďže predložená zmluva bola uzavretá
iba so žalovaným, ktorý bol v žalobe označený ako v 1. rade) a na špecifikáciu nákladov spojených s

uplatnením práva žalobca vzal žalobu voči žalovanej v 2. rade, navrhol konanie voči nej zastaviť a žiadal,
aby súd na zaplatenie nároku uvedeného v žalobe zaviazal iba žalovaného. K nákladom spojených s
uplatnením práva uviedol, že si ich uplatňuje v zmysle bodu 3.2. časti 3 úverovej zmluvy a v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tieto náklady si uplatňuje ako poštovné, administratívne, personálne
náklady,nákladyvynaloženénatelefonickýkontaktsklientom,nákladyspojenésposielanímSMSspráv.
Jedná sa o náklady, ktoré vynaložil žalobca na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním

pred podaním žaloby. Zároveň v tabuľke predložil prepočet týchto nákladov na jedného klienta.

5. Uznesením zo dňa 28.3.2017 súd zastavil konanie voči žalovanej v 2. rade. Na základe tohto
uznesenia súd ďalej v konaní pokračoval iba so žalovaným, ktorý bol v žalobe označený ako v 1. rade.

6. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nim vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho
tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli riadne doručené.

7. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo
veci pojednávanie, ale dňa 16.10.2017 vyvesil na úradnej tabuli a zverejnil na webovej stránke súdu
oznámenie, že dňa 20.11.2017 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a
následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými
dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a jeho vyjadreniu zistil tento skutkový stav:

9. Právny predchodca žalobcu, spol. CETELEM SLOVENSKO, a.s., uzavrel so žalovaným dňa
25.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky na úhradu tovaru špecifikovaného v
zmluve, ktorého kúpna cena bola 279 eur. Po úhrade priamej platby vo výške 27,90 eur bola predmetom
pôžičky peňažná suma vo výške 251,10 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť v 12 mesačných splátkach po
23,77eurvždyk15.dňuvmesiacipočnúcdňom15.11.2014akončiacdňom15.10.2015.Ročnáúroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 24,20 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo

výške 27,09 %. Žalovaný uhradil tri splátky, a to dňa 8.12.2014, 23.12.2014 a 23.1.2015, každú vo výške
23,77 eur, z ktorých suma vo výške 57,25 eur bola započítaná na istinu úveru a suma 14,06 eur na
úroky. Žalovanému boli účtované aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to dňa 2.3.2015 vo
výške 17,90 eur. K 22.6.2015 evidoval žalobca dlh vo výške 227,21 eur pozostávajúci z istiny vo výške
193,85 eur, úrokov vo výške 15,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 17,90

eur. Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 25.6.2015 oznámil žalovanému, že úver sa stal
predčasne splatným dňa 23.6.2015 a vyzval žalovaného k úhrade celého dlhu do 14 dní od doručenia
oznámenia. Oznámenie si žalovaný prevzal dňa 29.6.2015, neuhradil však žiadnu sumu. S účinnosťou
od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7,
Bratislava so žalobcom, na základe ktorého spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. zanikla a žalobca sa

stal jej univerzálnym nástupcom.

10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy

sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom
čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd ďalej zistil, že žalovaný si
nesplnil jednu zo základných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to platiť riadne a včas splátky
úveru, keď uhradil iba tri splátky úveru. V časti požadovanej istiny, ako aj v časti uplatneného úroku do
zosplatnenia úveru, teda v časti týkajúcej sa zaplatenia 209,31 eur, súd považoval žalobu za dôvodnú

a v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

18. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úroky z úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Podľa
názoru súdu má žalobca nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia úveru, keďže týmto momentom
stráca dlžník možnosť splácať úver v splátkach a je povinný uhradiť celú dlžnú sumu, čím dochádza

k zmene práv a povinnosti zmluvných strán. Súd vychádza z toho, že splácanie úveru v splátkach
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je však príznačný pre

predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť

v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za
stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením zosplatnenej časti
úveru, vzniká protiprávny stav, s ktorým sa spája už právo veriteľa požadovať sankcie za omeškanie a
nie úroky z úveru, ako tomu bolo za stavu lege artis. (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. júna 2015). V časti úrokov z úveru po zosplatnení preto súd žalobu zamietol.

19. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením práva.
Príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú aj náklady spojené s
uplatnením práva. V tejto časti súd nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, a to jednak z dôvodu,

že väčšinu položiek zahrnutých do týchto nákladov súd nepovažuje za náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že reálne vynaloženie
týchto nákladov súd nemal preukázané. Vychádzajúc z označenia tohto príslušenstva ako nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky má súd za to, že ide o náklady, ktoré vznikajú v spojení s uplatnenímpohľadávkynasúdealebouinéhoorgánuoprávnenéhoopohľadávkerozhodnúť,príp.nákladynaúkony
bezprostredne predchádzajúce takémuto uplatneniu, ktoré je možné jednoznačne určiť a kvantifikovať
(ako napr. poštovné, trovy právneho zastúpenia za úkony pred podaním žaloby a pod.). Náklady,

ktoré si uplatňuje žalobca (ako náklady za telekomunikačné služby, mzdové náklady, či ostatné režijné
náklady na kancelárske priestory, odpisy IT a zariadení a software) súd nepovažuje za náklady, ktoré
by bolo možné zahŕňať do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca, resp. jeho právny
predchodca, ako spoločnosti venujúce sa aj poskytovaniu úverov musia v rámci podnikateľského rizika
počítať aj s tým, že určitá časť dlžníkov nebude riadne a včas splácať úver a na tieto účely majú

nepochybne vyčlenených aj určitých zamestnancov na správu takýchto pohľadávok. Zahŕňať tieto
náklady do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky však súd vzhľadom na vyššie uvedený spôsob
výkladu tohto pojmu považuje za príliš extenzívny a neprípustný. Zo žalobcom predložených dokladov
pritom nie je možné zistiť, aké náklady spojené s uplatnením pohľadávky mu reálne vznikli. Naviac zo
špecifikácie týchto nákladov predložených žalobcom jednak nie je možné zistiť, ktorý variant nákladov sa
má v akej situácii použiť, pričom pri opakovanom vyzývaní dlžníka na zaplatenie by náklady nemali byť

výrazne vyššie od nákladov za prvú výzvu, naopak sa skôr javí, že tieto náklady by mohli byť ešte nižšie,
keďže veriteľ už pri prvej výzve adresovanej dlžníkovi má zistený jeho pobyt, prípadne telefónne číslo,
na ktorom ho môže kontaktovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

20. Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť Zostatok svojho dlhu neuhradil ani

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, preto sa nasledujúcim dňom po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi
vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako

bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške, preto mu ho súd ako zákonný priznal
tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 227,21 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
209,31 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech 92,12 %. Žalovaný bol úspešný v
časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Úspech žalovaného teda predstavuje 7,88 %. Po započítaní pomeru
úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol žalobca úspešný v 84,24 % a v tomto rozsahu má právo na
náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.