Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205201091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4205201091.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: DUNSTAV Beton + Eurowood, s.r.o., Panenská
24, Bratislava, IČO: 36 249 939, proti povinnému: Dobrochod Slovakia, spol. s.r.o., Nábr. sv. Metoda
4, Prievidza, IČO: 31 424 791 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 29.
05. 2008), o vymoženie sumy 1.535,66 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 8Er/50/2005 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu, Hlavná 26/5, Dunajská Streda

pod sp. zn. Ex 1/2005, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
8Er/50/2005-14 zo dňa 6. septembra 2011 v časti o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho,

pričom súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 19, § 103, § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a
ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa uviedol, že výpisom z Obchodného registra zistil, že
povinný (Dobrochod Slovakia, spol. s.r.o.) bol dňa 29. 05. 2008 vymazaný z Obchodného registra. V

dôsledku zániku povinného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd prvého
stupňa exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že ich súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Vargovi nepriznal z dôvodu, že hoci má súdny exekútor zákonný nárok na náhradu trov exekúcie,
nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Konštatoval,

že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z
Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie, preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť
zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 06. 09. 2011 v časti o trovách exekúcie podal
odvolaniesúdnyexekútorvzákonomstanovenejlehote.Nesúhlasilskonštatovanímsúduprvéhostupňa

o vyvinení oprávneného zo zodpovednosti niesť trovy exekučného konania a o zodpovednosti súdneho
exekútora. Poukázal na ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak
súdrozhodneozastaveníexekúcie,rozhodneajotom,ktoavakejvýškeplatítrovyexekúcie.Uviedol,že
pri rozhodovaní o odmene exekútora je potrebné vychádzať z postavenia exekútora tak, ako to vyplýva
z Exekučného poriadku. V ňom je ustanovené, že štát preniesol časť svojich mocenských právomocí
na súdneho exekútora, ktorý vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, pričom nezávislosť je

zabezpečená rôznymi spôsobmi, okrem iného i úpravou obsiahnutou v ust. § 4 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého exekútor vykonáva exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť za odplatu a súčasne jeobmedzovaný vo vykonávaní zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej činnosti. Mal za
to, že nie je možné nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, pokiaľ sa sám exekútor
nepričinil o to, že exekúcia musela byť zastavená. V predmetnej veci došlo k výmazu povinného z

Obchodného registra po tom, čo bol návrh na vyhlásenie konkurzu voči nemu zamietnutý pre nedostatok
majetku, čo je dostatočný dôvod na to, aby o trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 2 prvá
veta Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na to, že oprávnený musel vedieť o negatívnej platobnej
disciplíne povinného už len tým, že svoju pohľadávku, ktorú mal voči povinnému musel vymáhať
prostredníctvom exekučného konania a musel počítať i s tým rizikom, že pri dominovom efekte vzniku

a zániku obchodných spoločností sa jeho pohľadávka môže stať nevymožiteľnou. V závere svojho
odvolania uviedol, že sám súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nepoprel zákonný nárok súdneho
exekútora na náhradu trov exekúcie. Z uvedených dôvodov súdny exekútor navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a aby náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi priznal vo výške ním vyčíslenej.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa 06.
09. 2011 v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku o trovách exekúcie podľa § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
pričom takto rozhodol jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 10. 01. 2005, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 03. 01. 2005 na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 5 Rob/1111/04 zo dňa 24. 11.

2004, vydaného Okresným súdom Komárno, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.
12. 2004. Súd prvého stupňa vydal dňa 09. 02. 2005 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Rudolfa
Vargu na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo
dňa 15. 07. 2009 predložil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom
si zároveň vyúčtoval i trovy exekúcie v celkovej sume 128,65 eur. Dňa 06. 09. 2011 súd prvého stupňa

obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekučné konanie
za neprípustné a zastavil ho, pričom súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 196 účinného do 31. 08. 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, výšku odmeny exekútora, náhrady
hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na

odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovy exekúcie vymôže exekútor
niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov
exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule
za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba

na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v
súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov
takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v
ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne
a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný.

Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to
podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že
majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2
Exekučného poriadku). Ak teda v prípade zastavenia exekúcie nemôže byť na náhradu trov zaviazaný
povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného
poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom

možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu,
hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil
vyššie citovaným zákonom (Exekučným poriadkom) a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov a ich príslušnými ustanoveniami, keď súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu trov exekúcie. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 09. 2011 v napadnutej časti výroku o nepriznaní
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude po vrátení veci odvolacím súdom postupovať tak, že súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Vargovi prizná náhradu trov exekúcie a rozhodne i o tom, kto bude zaviazaný na ich
náhradu a z pripojeného exekučného spisu (Ex 1/2005) následne posúdi, či počet hodín a vykonané
úkony vyúčtované súdnym exekútorom v predloženej špecifikácii trov exekúcie zo dňa 15. 07. 2009 boli
účelne vynaložené a opodstatnené, či ich vykonanie bolo nevyhnuté, pričom ďalej posúdi aj to, či je

možné súdnemu exekútorovi priznať i náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich vyúčtoval, s tým, že
dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a preukázaná.

Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.