Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1C/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615205479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci navrhovateľa S. K.,

H.. XX.X.XXXX, bytom S., O.. K. XXX/X, zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom v Bánovciach nad
Bebravou, Novomeského 1322/16 proti odporcovi Slovenská republika, za ktorého koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie
2 374,36 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16,26 € do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 2 374,36 € a trov
konania z dôvodu, že vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR Partizánske
uznesením ČVS: OUV-233/2001 Bna zo dňa 21.5.2002 navrhovateľovi vzniesol obvinenie pre trestný
čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 2 Tr. zák. Proti predmetnému uzneseniu
podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Partizánske sp. zn. Pv
425/01 zo dňa 24.6.2002 zamietnutá. Okresná prokuratúra Partizánske pod sp. zn. Pv 425/01-72 dňa
14.11.2002 podala na navrhovateľa obžalobu pre vyššie označený trestný čin. Okresný súd Topoľčany

rozsudkom sp. zn. PE-1T/140/2002 zo dňa 24.4.2012 podľa § 226 písm. a) Tr. por. navrhovateľa
oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry zo dňa 14.11.2002 vedenej pod sp. zn. PV 425/01,
pričom Okresná prokuratúra Topoľčany podala proti rozsudku dňa 8.6.2012 odvolanie, ktoré odôvodnila
dňa 20.6.2012. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 4To/74/2012-658 zo dňa 18.7.2012 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne
Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. PE-1T/140/2002 zo dňa 19.9.2013 opätovne navrhovateľa
oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry. Okresná prokuratúra Topoľčany podala proti rozsudku

dňa 29.11.2013 odvolanie, ktoré odôvodnila dňa 12.12.2013. Krajský súd v Nitre sp. zn. 4To/11/2014-730
zo dňa 20.3.2014 odvolanie okresnej prokuratúry zamietol. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. PE-1T/140/2002 zo dňa 19.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
4To/11/2014-730 zo dňa 20.3.2014 nadobudli právoplatnosť dňa 20.3.2014. V trestnom konaní vedenom
voči nemu pre trestný čin bol nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom si ako obvinený zvolil za obhajcu
advokáta Pavla Trnku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. V príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím o stíhaní a následným nezákonným postupom mu vznikla škoda vo výške 2 374,36 €, ktorá

predstavuje vynaložené náklady na obhajobu advokátom vzniknuté v predmetnom trestnom konaní.
O predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody prostredníctvom svojho právneho
zástupcu požiadal odporcu podaním zo dňa 2.4.2015, pričom odporca listom č. XXXXX/XXXX/XXX zo
dňa 8.10.2015 oznámil, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené. Právnesvoj návrh odôvodnil ustanoveniami § 27 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969
Zb., § 1 ods.2, § 2, § 10 zákona č. 58/1969 Zb. Uplatňuje si náhradu škody celkom vo výške 2 374,36 €,
ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o stíhaní a s následným nezákonným

postupom z titulu nákladov vynaložených na obhajobu v predmetnom trestnom konaní.
(2) Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 4.12.2015 č.k. 1C/113/2015-54, proti ktorému
podal odporca včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že titulom uplatneného nároku je uznesenie o
vznesení obvinenia ako nezákonné rozhodnutie. Keďže bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti
zák. č. 514/2003 Z.z, na uvedený prípad sa aplikuje predchádzajúca úprava, teda zák. č. 58/1969

Zb. Právo podľa citovaného zákona musí byť uplatnené v premlčacej lehote, a to v subjektívnej
aj v objektívnej. Navhrovateľovi bolo vznesené obvinenie dňa 21.5.2002, pričom sťažnosť bola
zamietnutá uznesením OP Partizánske dňa 24.6.2002. Uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonné
rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, bolo navrhovateľovi oznámené pred dňom 24.6.2002.
Desaťročná premlčacia lehota (objektívna) začala plynúť najneskôr dňa 24.6.2002. Keďže nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné predbežne prerokovať na

ústrednom orgáne, počas doby predbežného prerokovania, najviac však po dobu šiestich mesiacov,
premlčacia doba neplynie. Navrhovateľ si na ministerstve uplatnil nárok na náhradu škody žiadosťou
o predbežné prerokovanie dňa 10.4.2015. I v prípade neplynutia premlčacej lehoty počas šiestich
mesiacov predbežného prerokovania nároku, objektívna premlčacia lehota uplynula desať rokov odo
dňa oznámenia (doručenia) nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia, teda najneskôr

dňa 24.6.2012. Keďže si navrhovateľ právo na náhradu škody uplatnil na Ministerstve spravodlivosti
SR až dňa 10.4.2015 žiadosťou zo dňa 2.4.2015, k uplatneniu práva z jeho strany došlo po uplynutí
objektívnej premlčacej lehoty. Vznášajú teda námietku premlčania uplatneného nároku. K podstate
uplatneného nároku odporca uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za
nezákonné rozhodnutie. Nezákonnými rozhodnutiami sú rozhodnutia súdov, ktoré boli ako nezákonné

výslovne zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. V tomto konaní takých rozhodnutí niet. Nie pri
každom vznesení obvinenia a oslobodení spod obžaloby je daná existencia nezákonného rozhodnutia
a vzniká zodpovednosť štátu za škodu. Vzniká len pri splnení zákonných podmienok, ktoré neboli v tejto
veci splnené. Je nutné prihliadať predovšetkým na všetky okolnosti daného prípadu a až potom možno
prijať záver o nezákonnosti rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia. V tomto prípade vykonané

dokazovanie jednoznačne potvrdzovalo záver o nevyhnutnosti vydania uznesenia o vznesení obvinenia,
pretože spoluobvinená sa pri daňovej kontrole jednoznačne vyjadrila, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo
a faktúra bola fiktívna a práce nevykonala. Po takomto vyjadrení spoluobvinenej osoby orgány činné
v trestnom konaní nemali inú možnosť ako vzniesť obvinenie. Keďže výsledok trestného konania
je taký, že navrhovateľ trestný čin nespáchal, spoluobvinená sa vyjadrila nepravdivo, za prípadnú

škodu nemôže zodpovedať štát, ale prichádza do úvahy zodpovednosť spoluobvinenej. Navrhovateľovi
nevzniklo právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným
rozhodnutím, keďže toto nespĺňa zákonom stanovené znaky (nebolo zrušené ani zmenené). Náhrada
škody vo všeobecnosti zahŕňa aj trovy obhajoby, ale nie bez ďalšieho, len za predpokladu, že vznikli v
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. V prípade trestného konania možno za trovy obhajoby,

ktoré vznikli v príčinnosti súvislosti s nezákonným rozhodnutím, považovať len trovy povinnej (predtým
nutnej) obhajoby. Tomuto záveru svedčí i judikatúra, konkrétne i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V
prípade trestného stíhania navrhovateľa ale nešlo o prípad povinnej (resp. predtým nutnej) obhajoby,
teda zvolenie si obhajcu (právneho zástupcu) zo strany navrhovateľa nebolo bezprostredne vyvolané
postupmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Preto ani škoda, ktorá mu mohla vzniknúť

v súvislosti s trovami právneho zastúpenia nevznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
Navrhovateľ sa sám rozhodol zvoliť si obhajcu, čo nepochybne bolo jeho právom. Zároveň ale je
potrebné dodať, že v zmysle zásady alteri stipularis nemo potest (nikto nemôže založiť povinnosť
druhého jednostranne) štát nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikla ako dôsledok rozhodnutia
navrhovateľa (t.j. nie ako bezprostredný dôsledok vznesenia obvinenia). Dokonca i v prípade povinnej

obhajoby z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spočívajúcu v uhradených trovách obhajoby je
potrebné diferencovať, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony
obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami.
(3) Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, zástupcu odporcu,
oboznámením návrhu, plnomocenstva, príloh k návrhu, vyčíslenia trov konania, platobného rozkazu,

odporu, poverenia, obsahu spisu OS Topoľčany sp. zn. PE-1T/140/2002 a zistil nasledujúci skutkový
stav:(4) Navrhovateľ bol uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR zo dňa 21.5.2002
ČVS OUV-233/2001 obvinený pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods.
2 Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.

(5) Okresná prokuratúra Partizánske podala dňa 14.11.2002 na navrhovateľa na Okresnom súde
Partizánske obžalobu pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona.
(6) Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 24.4.2012 č.k. PE-1T/140/2002 navrhovateľa spod
obžaloby oslobodil.

(7) Krajský súd v Nitre na odvolanie prokurátora oslobodzujúci rozsudok uznesením zo dňa 18.7.2012
č.k. 4To/74/2012-658 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
(8) Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 19.9.2013 č.k. PE-1T/140/2002 navrhovateľa spod
obžaloby opätovne oslobodil.
(9) Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 20.3.2014 č.k. 4To/11/2014-730 odvolanie okresného

prokurátora proti rozsudku zamietol.
(10) Navrhovateľ bol v trestnom konaní zastúpený advokátom, ktorý mu vyúčtoval trovy obhajoby vo
výške 2 374,36 €.
(11) Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosťou z 2.4.2015 o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo mu listom zo dňa 8.10.2015 oznámilo, že žiadosť

bola prerokovaná a nebolo jej vyhovené.
(12) Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. PE-1T/140/2002 vyplýva, že uznesenie o
vznesení obvinenia navrhovateľovi bolo doručené dňa 29.5.2002. Uznesenie o zamietnutí sťažnosti bolo
vydané dňa 24.6.2002.
(13) Z prezenčnej pečiatky tunajšieho súdu vyplýva, že návrh na začatie konania bol podaný dňa

26.10.2015.
(14) Podľa § 27 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
(15) Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
(16) Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
(17) Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia
odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným
bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3)
zrušené alebo zmenené.

(18) Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej
republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorombolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo

spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§
1 ods. 1). Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný,
postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.
(19) Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde.
(20) Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
(21) Podľa § 22 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1),
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich
mesiacov, neplynie.

(22) Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(23) Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
(24) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich vyhodnotení dospel k záveru, že
návrhu nie je možné vyhovieť, pretože odporca vzniesol dôvodnú námietku premlčania uplatneného
nároku.

(25) Premlčanie je márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné
oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť
však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok
oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.
(26) V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha práva na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969

Zb. Uvedený predpis obsahuje ustanovenia o premlčaní. Na právne vzťahy, ktoré predpisom nie sú
upravené, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
(27) Premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom je upravené v § 22 citovaného zákona. Zákon upravuje dve premlčacie doby.
Subjektívnu - trojročnú, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia a

objektívnu - desaťročnú, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia,
ktorým bola spôsobená škoda. Počas predbežného prerokovania nároku premlčacia doba najviac po
dobu 6 mesiacov neplynie.
(28) Nezákonným rozhodnutím, ktoré je podkladom navrhovateľovho návrhu, je uznesenie o vznesení
obvinenia vydané dňa 21.5.2002 vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru

SR Partizánske č. ČVS:OUV-233/2001 Bna. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa
29.5.2002.Protirozhodnutiupodaldňa31.5.2002sťažnosť,ktorábolauznesenímprokurátorkyOkresnej
prokuratúry Partizánske zo dňa 24.6.2002 č. PV 425/01-45 zamietnutá. Uznesenie o vznesení obvinenia
teda nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2002. Vzhľadom k tomu, že sťažnosť nemala odkladný účinok,
uznesenie o vznesení obvinenia bolo vykonateľné dňa 21.5.2002.

(29) Objektívna desaťročná premlčacia doba začala v posudzovanej veci plynúť 29.5.2002, kedy bolo
navrhovateľovi doručené rozhodnutie, o ktorom tvrdí, že je nezákonné. Uplynula dňa 29.5.2012. Návrh
na predbežné prerokovanie nároku podal až v roku 2015, kedy už uplynula objektívna premlčacia doba,
preto konanie o predbežnom prerokovaní nároku nespôsobilo prerušenie plynutia premlčacej doby.
Návrh na začatie konania bol podaný až dňa 26.10.2015, v tom čase bol už žalovaný nárok premlčaný.

(30) Keďže odporca vzniesol v konaní námietku premlčania, súd v súlade s § 100 ods. 1 uplatnené
premlčané právo navrhovateľovi priznať nemohol a návrh zamietol.
(31) K tvrdeniam navrhovateľa predneseným prostredníctvom právneho zástupcu, že je možné premlčať
len nárok na náhradu škody, ktorá už vznikla, súd uvádza, že ide síce o pravdivé tvrdenie (vznik škodyje jednou z podmienok vzniku nároku na jej náhradu), ale toto tvrdenie nemá vplyv na začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby. Ten je totiž daný zákonom (§ 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb.). Skutočnosť,
že navrhovateľ bol oslobodený v čase, keď už uplynula objektívna premlčacia doba, nemá vplyv na

uplynutie objektívnej premlčacej doby. Právne podstatné nie je ani to, že uplynutie premlčacej doby
nezavinil navrhovateľ, pretože ide o premlčaciu dobu objektívnu, ktorá plynie bez ohľadu na vôľu a
zavinenie subjektov. V praxi môže nastať situácia, že následky udalosti, na podklade ktorej vznikla
škoda, sa prejavia podstatne neskôr ako došlo k samotnej udalosti. V prípade, ak sa prejavia po
uplynutí objektívnej premlčacej doby, právo poškodeného sa oslabí a ak povinný vznesenie v súdnom

konaní námietku premlčania, súd právo priznať nemôže. Súd nemôže určiť začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby inak ako v súlade so zákonom, teda v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona č.
58/1969 Zb (čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR).
(32) Námietka premlčania nebola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporca nijako
nespôsobil, že navrhovateľ nemohol uplatniť svoj návrh v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby a
námietku premlčania vzniesol v konaní hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril. Odporca teda len využil

svoje zákonné oprávnenie, ktoré mu dáva § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 22
zákona č. 58/1969 Zb. Jeho procesný postup je plne v súlade so zákonom.
(33) Z uvedených dôvodov súd nárok v celom rozsahu zamietol.
(34) Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
(35) Odporca bol v konaní v celom rozsahu procesne úspešný, preto mu súd priznal náhradu
trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy
konania odporcu pozostávajú z náhrady cestovného zástupcu odporcu na pojednávanie dňa 20.6.2016
služobným motorovým vozidlom odporcu vo výške 16,26 € (vzdialenosť 280 km, spotreba 14,93 l, cena

PHM 1,089 €/l).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.