Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812210100
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812210100.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobkyne U., s.r.o., so sídlom v
Q., U. XX, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 4, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná L. P. P. D., so sídlom v Q., v konaní o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C 281/2012-105 z 8.12.2014 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha náhrady
škodyanemajetkovejujmy,ktorájejmalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomarozhodnutím
Okresného súdu Rožňava v exekučnom konaní vedenom proti povinnému dlžníkovi I. B. súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 11029/2008 tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až viac ako po 5 mesiacoch, teda po uplynutí zákonnej
lehoty 15 dní, čím reálne ohrozil jej legitímne očakávania na efektívne a účinné vymoženie pohľadávky

a vystavil jej oprávnené záujmy riziku insolvencie a zániku povinného, i zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobilo neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Pri určovaní primeranej náhrady

nemajetkovejvychádzalazdoktrínyprijatejústavnýmsúdom,podľaktorej,pokiaľideozbytočnéprieťahy
v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
cca 660,- eur a uplatnila si ju ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu. Žalovaná na jej písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy v uvedených spojených veciach zmysle § 15 zák. č. 514/2003
Z.z. pozitívne nereagovala. Ďalším výrokom súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Žalobkyňa v priebehu konania zadala objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie
výšky vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná.Znalecký posudok č. 1/2014 evidovaný na Okresnom súde Rožňava pod Spr V 136/14 vypracoval
Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podľa neho majetková ujma vzniknutá žalobkyni
je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb (žaloby označené ako NZP, NP- ako je prejednávaná

žaloba a žaloby ZE).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er
18/2009 bola tomuto súdu dňa 12.1.2009 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. EX 11029/08 oprávnenej U., s.r.o. proti
povinnému I. B., nar. XX.X.XXXX, na základe rozsudku z 21.8.2008 sp. zn. SR 07683/08 Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. Okresný súd Rožňava
dňa 19.1.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie (poverenie č. 5808 019237).

Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 3, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, §16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ako aj § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože
v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v označenej exekučnej veci,

keď po doručení žiadosti o vykonanie exekúcie dňa 12.1.2009, bolo poverenie vydané dňa 19.1.2009,
teda pred uplynutím zákonnej lehoty. Preto sa nezaoberal existenciou majetkovej škody ani naplnením
zákonných predpokladov nemajetkovej ujmy a žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich
neuplatnila.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § podľa § 205 ods.
2 písm. a/, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm c/, a f/
O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. v situácii, ak požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila
listiny spájané s označenými dôvodmi. Trvala totiž na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na

pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Poukazom
na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a citujúc ust. § 15 O.s.p. namietala, že
vo veci rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jej neprítomnosti,
odňal jej tým právo konať pred súdom a porušil jej právo na súdnu ochranu, keďže sa nemala možnosť
vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie,

čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu ochranu. Pokiaľ
ide o výšku škody, dala vyhotoviť znalecký posudok. Argumentovala, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté
podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať ňou tvrdený
skutkový stav. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej

škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti
súdu a ignoroval tvrdenia žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha,
na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla.

Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 28.10.2015 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci vrozsahu vyplývajúcom z ust.§ 213 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ , c/ a f/ O.s.p., t.j. v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p.

Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon

priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v
neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani
nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

Žalovanej bol rovnopis žaloby doručený 1.2.2013, žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa
15.2.2013, jej písomné vyjadrenie prevzal právny zástupca žalobkyne 18.3.2013.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
8.12.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Predvolanie na pojednávanie na deň 8.12.2014 bolo doručené žalobkyni a jej právnemu zástupcovi
28.11.2014, a žalovanej tiež 28.11.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle
citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Dňa 5.12.2014 žalobkyňa doručila súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedla, že jej bolo doručené
rozhodnutie o nevylúčení sudcov Okresného súdu Rožňava z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci, s ktorým nesúhlasila, preto podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhla prerušiťkonanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Neprítomnosť na pojednávaní dňa
8.12.2014 žalovaná písomne ospravedlnila.

Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie dňa 8.12.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, prejednal
vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a

vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením
pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava a vo veci rozhodol.

Aksa žalobkyňaakoriadnepredvolanáúčastníčkanapojednávaniesúdu zvlastnejvôlenedostavilaani
nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, sama sa zbavila procesnej možnosti svojimi tvrdeniami,

vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv
na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila, mala by možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní,
vrátanemožnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojich
tvrdení.Zásadakontradiktórnostikonania,aniprávožalobkynenasúdnuochranupretoporušenéneboli.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne,nebolajejodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Keďževyjadreniežalovanejkžalobebolosúdu

doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,

ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského

súdu v Košiciach z 22.10.2012 č.k. 6NcC/36/2012-13. O sťažnosti žalobkyne proti tomuto uzneseniu
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. I. ÚS 292/2013-10 tak, že ju odmietol.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak návrh žalobkyne na prerušenie konania, podaný z
dôvodu rozhodovania ústavného súdu o jej sťažnosti, zamietol.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania odvolací
súd dospel k záveru, že jej odvolacie námietky sú irelevantné. Z obsahu spisu plynie, že žalobkyňa
navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že na Ústavný súd Slovenskej republiky podala sťažnosť, týkajúcu
sa porušenia jej práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a rozhodnutie v predmetnej veci

závisí od vyriešenia tejto otázky, ktorá musí byť rozhodnutá ústavným súdom, preto sú v danom prípade
splnené podmienky pre prerušenie konania, a to až do doby vydania rozhodnutia ústavného súdu o
podanej sťažnosti. Sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22.10.2012 sp.
zn. 6NcC/36/2012-13 bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 292/2013-10
odmietnutá. Navyše, o návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že vo veci rozhodol vylúčený

sudca, už rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením z 18.9.2014 sp. zn. 5Co 420/2014-72, keď zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyoústavnejsťažnostižalobkyneprotiporušovaniujejzákladnéhoprávarozhodnutím
KrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6CNcC36/2012.Odvolacísúdpretopotvrdilrozhodnutiesúduprvého
stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania ako vecne správne podľa § 219

ods. 1 O.s.p., nakoľko uvádzané dôvody nie sú relevantnými dôvodmi na prerušenie konania.Aj pokiaľ ide o žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.c/ a f/ O.s.p.
odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rožňava v označenom exekučnom konaní vedenom na tomto súde a nezákonným

rozhodnutím vydanom v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Rožňava Ves sa v uvedenom
exekučnom konaní nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ustanovenia § 44 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka

odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní, a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní, napriek tomu vo veci rozhodol ešte pred uplynutím tejto lehoty (dňa 12.1.2009
bola doručená žiadosť súdneho exekútora a dňa 19.1.2009 súd vydal poverenie). V jeho konaní preto

nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ako to namietala žalobkyňa.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Rožňava v označenej exekučnej veci vedenej na tomto súde je
vecne správny.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej

ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o
jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.