Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 25, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208044
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711208044.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským, v právnej veci navrhovateľa

C. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G., G. XX, zastúpený JUDr. Vincentom Timkom, nar. 17.5.1950,
trvale bytom Poproč, Lesná 4, proti odporcovi GORE, družstvo, so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, IČO:
36718637, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RÁCZ, advokáti, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sibírska
12, o zaplatenie 7.966,54 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.833,94 € spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne od 6.6.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen svojim prvým rozsudkom zo dňa 20.3.2012 návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy
7.966,54 € zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením sp. zn. 14Co 265/2012-92 zo dňa 13.2.2013 zrušil rozsudok okresného súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že
podľa neho okresný súd vo svojom rozhodnutí, ktorým návrh zamietol z dôvodu premlčania pohľadávky

nepostupoval správne a to z dôvodu, že zaplatené preddavky na budúcu kúpnu cenu mal súd považovať
ako za jeden celok a nie tak ako to okresný súd rozdelil do troch etáp.

Konkrétne na strane 3 posledný odsek, posledná veta uviedol: „Ak účastníci uzavreli dňa 6.5.2009
riadnu kúpnu zmluvu, obrana odporcu, že ním prijaté platby preddavkov boli zaúčtované na dlh otca
navrhovateľa je nenáležitá, lebo odporca nepreukázal, že by k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy malo
dôjsť na základe iného právneho úkonu, resp. inej zmluvy o budúcej zmluve. Ak teda došlo k uzavretiu

riadnej kúpnej zmluvy, treba považovať zo strany navrhovateľa záväzok, ktorý na seba prevzal zo
zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, za splnený a súčasne mu vznikol nárok, aby podľa dojednania
čl. III., bodu 3 poslednej vety tejto zmluvy sa kúpna cena znížila o sumu zaplatených preddavkov.
Ak k dohodnutému započítaniu preddavkov nedošlo, v zmysle § 454 a § 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktorý je ním získaný majetkový
prospech predstavujúci sumy ním prijatých preddavkov“.

Zároveň sa krajský súd zaoberá tým, že uvedené platby je potrebné teda posudzovať ako jeden súvislý
celok, nakoľko išlo o pravidelné mesačné uhrádzanie platieb v rovnakej výške. V danom spore ide
o nárok a skutkový základ majúci oporu v dojednaní účastníkov, ktoré sa následne premietlo i do
znenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Na základe tohto ak peňažným ústavom bola poukázanákúpna cena vo výške 33.061,40 €, pričom zaplatenie kúpnej ceny podľa dohody bolo sčasti uspokojené
aj faktickým platením preddavkov je treba považovať takéto plnenie zo strany odporcu za plnenie
bez právneho dôvodu a v jeho výške vznikne nárok na vrátenie takto prijatého plnenia. Vzhľadom

na tieto skutočnosti súd má zároveň sa zaoberať aj tým, či matka navrhovateľa, z ktorej účtu
pochádzali platby platila za navrhovateľa, nakoľko je možné, aby fyzická osoba poverila inú osobu
platením prostredníctvom zástupcu. Za účelom tohto je potrebné vypočuť matku navrhovateľa. Zároveň
poukazuje na tú skutočnosť, že aby súd vedel zistiť, ktorý konkrétny deň je prvým dňom kedy došlo k
právu na vydanie bezdôvodného obohatenia musí zistiť kedy bola pripísaná na účet odporcu suma zo

strany peňažného ústavu. Na základe tohto je potrebné si vyžiadať potvrdenie, ktorý konkrétny deň bol
na účet odporcu pripísaný obnos vo výške 33.061,40 € a od tohto dátumu došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. S prihliadnutím na charakter daného vzťahu účastníkov je teda potrebné sumy poskytnuté
v súvislosti s pripravovanou kúpnou zmluvou ako aj zámery účastníkov a ich preukázateľné prejavy
posúdiť ako jeden celok a podľa toho aj určiť začiatok plynutia premlčacej doby.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vykonal doplňujúce dokazovanie a v ďalšom sa bude
pridržiavať nových dôkazov, ako aj tých dôkazov, ktoré už boli uvedené v prvom rozhodnutí okresného
súdu.

Súd z výpovede W. E., matky navrhovateľa zistil, že v rámci odkúpenia domu navrhovateľom od odporcu

do doby kým sa vybaví úver na kúpenie tohto domu, budú sa na zaplatenie tohto domu zasielať splátky
vo výške 15.000,-- Sk, pričom ona za týmto účelom chodila zadávať príkazy do banky. Uvedené sumy sa
mali platiť preddavkovo na zaplatenie kúpnej ceny. Tieto sumy platila ona na základe dohody za svojho
syna. Tieto platby realizovala ona z toho dôvodu, že v tom čase bol syn buď v zahraničí, resp. študoval
a takéto veci za neho vybavovala ona. Majiteľom domu je syn.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu na pojednávaní konanom dňa 15.5.2013 zistil, že podľa
názoru odvolacieho súdu k vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo vtedy, keď
uvedený obnos bol pripísaný na účet odporcu a od tohto okamihu začala plynúť premlčacia lehota.
Poukazuje na to, že kúpna cena bola pripísaná dňa 5.6.2009 a podľa právneho názoru od tohto dátumu

plynie premlčacia doba na vybudovanie bezdôvodného obohatenia. Na základe tej skutočnosti, že
premlčacia doba začala plynúť od 5.6.2009, táto uplynula dňom 5.6.2011. Na základe tohto je uvedený
nárok premlčaný. Zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa neho tieto platby boli poukazované
za pána Vinca staršieho, teda že mali byť započítané na jeho dlh, ktorý ešte existuje. Taktiež namieta
aj výšku úrokov z omeškania, nakoľko výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi nebola žiadnym

spôsobom stanovená a teda úroky vo výške 0,05% denne sú v rozpore so zákonom.

Súd z vyjadrenia zástupcu navrhovateľa zistil, že oni navrhujú, aby súd návrhu v celom rozsahu
vyhovel, v rámci konania bolo preukázané to, že uvedené platby platil navrhovateľ ako platby, ktoré
majú predstavovať preddavok na zaplatenie kúpnej ceny a tieto preddavky, nakoľko kúpna cena bola

zaplatená poskytnutím úveru z Prvej stavebnej sporiteľne, predstavujú bezdôvodné obohatenie. Čo sa
týka premlčania, ktoré namietal právny zástupca odporcu uvedené premlčanie mohlo začať plynúť až
keď sa navrhovateľ dozvedel o tom, že uvedená suma už bola poskytnutá zo strany Prvej stavebnej
sporiteľne v rámci úveru a bola pripísaná na účet odporcu. Túto skutočnosť dokazuje list z Prvej
stavebnej sporiteľni, ktorý je datovaný na 5.6.2009. Uvedený dátum 5.6.2009 pripadal na piatok, teda

nakoľko nasledujúce dva dni boli sobota a nedeľa tak prvý deň kedy mohla byť uvedená zásielka
navrhovateľovi doručená bol utorok budúceho týždňa, teda najskôr sa mohol navrhovateľ o tejto
skutočnosti dozvedieť 9.6.2009. Vzhľadom na túto skutočnosť sa odporca dozvedel prvýkrát o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil 9.6.2009 a nakoľko žaloba podaná
bola 7.6.2011 bolo to v dvojročnej premlčacej lehote. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd

rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Súd z výpisu podnikateľského účtu odporcu zistil, že dňa 5.6.2009 mu bolo pripísaných 33.061,40 €,
kde sa uvádza: prevod z účtu: PSSP a ďalej je tam meno Vinca Martin.

Súdzlistinnéhodôkazu,kdeakoodosielateľjeuvedenýzákazníckyservisSlovenskápoštabolozistené,
že v zmysle poštových podmienok listová zásielka, vnútroštátny list lehota prepravy listu I. triedy je
dodanie nasledujúci deň po dni podania. Lehota prepravy listu II.triedy je dodanie druhý prepravný deň
po dni podania. Predpokladaná lehota prepravy pre jednotlivé druhy zásielok platí v prípade podaniazásielok v rámci rozhodujúceho času. Informácia je o rozhodujúcom čase zverejnená na každej pošte.
Za deň podania sa považuje nasledujúci a to pracovaný deň.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa doručeného súdu 25.7.2013 zistil, že peniaze, ktoré zarobil v Škótsku
posielal svojej mame, z ktorých ona platila dohodnuté preddavky.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty

na jeho posledný deň.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Súd na základe skutočností, ktoré boli uvedené v zrušujúcom uznesení krajského súdu sa v ďalšom
odôvodnení zamerá na tie skutočnosti, ktoré boli podľa krajského súdu v tomto konaní dôležité a sú pre
okresný súd záväzné. Predovšetkým sa teda mal zaoberať už nie otázkou, či uvedené platby boli platené
za úver, ktorý mal otec navrhovateľa vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa krajského súdu platby, ktoré
sú v tomto konaní vymáhané sa týkali preddavku na zaplatenie kúpnej ceny hnuteľnosti - rodinného

domu, ktorý nadobudol navrhovateľ od odporcu. Z uvedeného teda súd má za to, že je tu jednoznačne
daná tá skutočnosť, že platby v celkovej výške 7.966,54 € boli dohodnuté ako preddavky na kúpnu cenu
tohto domu a preto v prípade ak došlo k bezdôvodnému obohateniu a v tejto časti toto bezdôvodné
obohatenie nie je premlčané je potrebné túto sumu navrhovateľovi vrátiť.

Za účelom zisťovania tých skutočností, ktoré mali preukázať platenie týchto preddavkov navrhovateľom
odporcovi súd dopočul matku navrhovateľa, ktorá podľa jej vyjadrenia uvedené peniaze zasielala za
svojho syna. Poukazovanie právneho zástupcu odporcu na to, že podľa neho z výpovede svedka
vyplýva,žetietobolizasielanézaotcanavrhovateľaneobstojí,nakoľkotátovyjadrilasvojepresvedčenie,
že toto zasielala za svojho syna, ktorý na toto aj dával vlastné peniaze. Uvedené tvrdenie odporcu, že

matka navrhovateľa tieto peniaze posielala za svojho manžela, t.j. dlžníka odporcu z úveru neobstojí aj
z toho dôvodu, že zo strany odporcu nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by preukázal dohodu medzi
odporcom, matkou navrhovateľa a otcom navrhovateľa, že táto bude tieto peniaze zasielať ako splátky
za svojho manžela. Na základe týchto skutočností súd má za to, že platby, ktoré boli zasielané na účet
odporcu boli zasielané v mene navrhovateľa a to na zaplatenie preddavku na kúpnu cenu čo aj logicky

vyplýva zo samotného chovania sa odporcu pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve, kde samotné tieto
skutočnosti sú aj poňaté do tejto zmluvy a v týchto veciach si teda odporca protirečí, pretože nechal by
navrhovateľa aj s jeho rodinou bývať v dome, ktorého bol vlastníkom, hoci mu navrhovateľov otec dlžil
peniaze a navyše by porušoval aj zmluvu o budúcej zmluve, tým, že by neplatil dohodnuté a odporcaby ho na takéto porušovanie za neplatenie dohodnutých preddavkov ani nevyzval, aby odstránil takýto
stav. Takéto správanie odporcu by bolo úplne nelogické.

Čo sa týka samotného premlčania a teda podľa súdu hlavnej podstaty sporu, pre ktorú okresný súd
prvým rozsudkom návrh zamietol, súd poukazuje na to, že v zmysle vyjadrenia v uznesení krajského
súdu súd musí začať počítať premlčaciu lehotu odo dňa kedy boli peniaze z Prvej stavebnej sporiteľne
pripísané na účet odporcu. Súd na základe toho ako uviedol z vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne
tieto peniaze táto zaslala dňa 4.6.2009, pričom zo samotného výpisu z bankového účtu odporcu tieto

mu boli pripísané dňa 5.6.2009. Uvedená skutočnosť je teda jednoznačne preukázaná. Na základe tejto
skutočnosti v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia lehota na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniatýmtodňom,t.j.5.6.2009.Zároveňsúdvšakmusípoukázať,žeideotrojročnú
premlčaciulehotuatátomohlauplynúťtedanajskôrvzmysle§122ods.2Občianskehozákonníkapodľa
počítania lehôt 5.6.2012. Čo sa týka poukazovania na subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá plynie odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,

táto lehota musí plynúť v rámci objektívnej premlčacej lehoty (§ 107 ods. 2) s tým, že táto uplynie v lehote
dvoch rokov. Súd teda na základe týchto skutočností si musí stanoviť, či uplynula subjektívna premlčacia
lehota pred uplynutím premlčacej lehoty objektívnej a či nedošlo k premlčaniu práva pred uplynutím
objektívnej lehoty, t.j. pred 5.6.2012. Na základe skutočností, ktoré boli v rámci konania preukázané a na
ktoré súd poukázal aj vo svojom prvom rozhodnutí navrhovateľ sa prvýkrát mohol dozvedieť o tom, že

peniaze boli poukázané odporcovi na základe listu, ktorý mu bol zaslaný Prvou stavebnou sporiteľňou.
V zmysle uvedeného súd poukazuje, že na strane 3, odstavec 3 prvého rozsudku uvádza, že uvedený
list bol Prvou stavebnou sporiteľňou zaslaný navrhovateľovi dňa 5.6.2009 čo bolo zároveň opätovne v
rámci ďalšieho dokazovania preukázané (čl. 112) listom z Prvej stavebnej sporiteľni, kde opätovne túto
skutočnosť potvrdili s tým, že takýto list sa automaticky zasielal dňa 5.6.2009 na adresu navrhovateľa.

Na základe vyššie uvedeného súd poukazuje na to, že uvedený deň 5.6.2009 pripadal na piatok. Na
základe vyjadrenia Slovenskej pošty, zákazníckeho servisu bolo vyjadrené, že list I.triedy je doručený
nasledujúci pracovný deň po doručení na prepravu a list II.triedy je doručený na druhý pracovný deň a
to po dni podania. Na základe tej skutočnosti, že pošta prepravuje uvedené listové zásielky a doručuje
počas pracovných dní, je teda dané, že táto v prípade ak by išlo o listovú zásielku I.triedy táto mohla

byť doručená najskôr v pondelok po víkende, ktorý nasledoval po dátume 5.6.2009, pričom tento dátum
mohol pripadať najskôr na 8.6.2009. Na základe tejto skutočnosti teda premlčacia lehota mohla začať
plynúť až 8.6.2009, na ktorý pripadá prvý deň subjektívnej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko len vtedy sa mohol navrhovateľ dozvedieť, že uvedené finančné prostriedky boli
odporcovi pripísané na účet. Keďže samotný návrh bol na súd doručený 7.6.2011, tento bol podaný v

čase rozhodnom pre plynutie subjektívnej lehoty konkrétne jeden deň pred uplynutím tejto lehoty. Na
základe týchto skutočností súd považuje námietku premlčania vznesenú odporcom za bezpredmetnú a
preto má navrhovateľ právo uvedenú pohľadávku si vymáhať prostredníctvom súdu.

Na základe týchto skutočností súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 7.833,94 € aj s

príslušným úrokom z omeškania.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania a to vo výške 9% ročne a to z toho dôvodu,
že v čase omeškania bola úroková sadzba Centrálnej banky vo výške 1%, pričom pri pripočítaní
percentuálnych bodov vo výške 8% úroky z omeškania sú spolu 9% ročne. Čo sa týka kedy sa dostal
odporca do omeškania súd tu poukazuje na to, že prvýkrát kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu

bol deň kedy došlo k pripísaniu finančných prostriedkov Prvou stavebnou sporiteľňou na účet odporcu.
Nakoľko k uvedenému pripísaniu došlo dňa 5.6.2009 v tento deň mal odporca vrátiť navrhovateľovi
vymáhanú sumu. Keďže túto sumu 5.6.2009 nevrátil, nasledujúcim dňom od 6.6.2009 sa dostal do
omeškania s plnením svojho dlhu a preto súd túto lehotu stanovil na dátum 6.6.2009.Súd v časti, ktorej návrh zamietol ho zamietol jednak v časti o zaplatenie istiny a to v celkovej výške
132,60€ztohodôvodu,žecelkovákúpnacena,ktorúmalnavrhovateľodporcovizaplatiťbolaúčastníkmi

dohodnutá vo výške 33.194,-- €. Na základe tej skutočnosť, že odporca obdržal od Prvej stavebnej
sporiteľni z úveru navrhovateľa sumu 33.061,40 € rozdiel medzi kúpnou cenou a obdržanou sumou je
vo výške 132,60 €. Na základe tejto skutočnosti súd teda v tejto časti návrh zamietol, pretože preddavky,
ktoré boli navrhovateľom platené odporcovi sa musia o túto sumu znížiť.

Zároveň súd zamietol návrh aj v tej časti, ktorá sa týkala úrokov z omeškania a to jednak čo sa týkala
časového priznania úrokov z omeškania, keďže navrhovateľ si úroky uplatňoval od 4.6.2009 a súd
stanovil deň odkedy sa dostal odporca s plnením peňažného dlhu do omeškania na deň 6.6.2009 s
tým ,že uvedené skutočnosti z akého dôvodu stanovil tento dátum na 6.6.2009 sú podrobne rozpísané
v predchádzajúcom odseku. Zároveň súd poukazuje na to, že sčasti bol zamietnutý návrh aj vo výške
úrokov z omeškania, nakoľko navrhovateľ si vo svojom návrhu uplatňoval úroky z omeškania vo

výške 0,05% ročne čo nekorešponduje s ustanoveniami § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s
§ 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., pretože nebolo súdu preukázané, že by medzi navrhovateľom a
odporcom boli dohodnuté úroky v tejto výške a preto súd ich mohol priznať len vo výške v zmysle vyššie
uvedených §§-ov.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti vo

veci samej.
§ 100 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 107 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 122 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 456 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR . 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).