Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012080
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115012080.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému U. Z., nar.:

XX.XX.XXXX pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: U. Z., nar.: XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom N., X. č. XXX/XX, ženatý, zamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 01.08.2015 v čase asi o 21.30 hod. v obci Cífer na X. ulici prišiel k vchodovým dverám
rodinného domu č. XXX/XX, kde zazvonil na zvonček, na čo vlastník a užívateľ tohto domu I. D.,
nar.: XX.XX.XXXX pootvoril vchodové dvere domu, ktoré boli zaistené bezpečnostnou retiazkou, vtedy
obžalovaný prikázal I. Osvaldovi, aby dvere otvoril, no keď sa I. D. pokúsil dvere zavrieť, obžalovaný
chytil dvere oboma rukami a násilím ich otvoril, pričom poškodil kľučku zvnútra dverí, na ktorej bola
pripevnená bezpečnostná retiazka, týmito otvorenými dverami obžalovaný následne vošiel do haly

domu, kde päsťou pravej ruky udrel I. D. do ľavej časti hlavy za uchom, v dôsledku čoho I. D. spadol do
kresla, kde obžalovaný I. D., ktorý sa snažil rukami chrániť, ešte niekoľkokrát udrel päsťami do hlavy,
do ruky a hornej časti tela a taktiež ho kopol najmenej dvakrát do ľavej strany tela pod rebrá a tiež
pod koleno, po čom z miesta odišiel, čím uvedeným konaním obžalovaný spôsobil poškodenému I. D.,
nar.: XX.XX.XXXX v V. hematómy na ľavej strane hrudníka, na ľavej ruke, na pravom stehne na zadnej
strane a pri ľavom oku, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a poškodením kľučky a zámku
vchodových dverí obžalovaný spôsobil I. D. škodu vo výške 15,35 Eur,

t e d a

neoprávnenevnikoldoobydliainého,činspáchalzávažnejšímspôsobomkonania-vlámanímauvedený
čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 194 ods. 3 a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky a zároveň

mu ako súčasť probačného dohľadu ukladá nasledovné obmedzenia a povinnosti: podľa § 51 ods. 3
písm. b) Trestného zákona ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 4 písm.
i) Trestného zákona ukladá príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I.

D., nar.: XX.XX.XXXX v V., trvale bytom N., X. č. XX škodu vo výške 15,35 Eur a poškodenej Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35
937 874 škodu vo výške 8,23 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného I. D., nar.: XX.XX.XXXX v V., trvale bytom

N., X. č. XX a poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava - mestská časť
Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 10.11.2015 na

obžalovaného obžalobu pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 14.06.2016, 29.09.2016, 14.11.2016, 23.02.2017 a 09.05.2017,

na ktorom vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi:

- výsluchom obžalovaného,
- výsluchom poškodeného,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného JUDr. Ľubov Hudákovej zo dňa 23.09.2015,

- čítaním vyčíslenia nároku poškodeného VšZP, a.s. zo dňa 21.09.2015 a jeho prílohy,
- výsluchom svedka I. G., nar.: XX.XX.XXXX,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedka I. G., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 22.10.2015,
- výsluchom svedka L. T., nar.: XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka R. U., nar.: XX.XX.XXXX,

-čítanímzápisniceovýsluchusvedkaR.U.,nar.:XX.XX.XXXXzodňa03.08.2015načl.59-piatyodsek,
- výsluchom svedkyne R. Z., nar.: XX.XX.XXXX,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne R. Z., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 11.09.2015 na čl. 52 - druhý
odsek,
- výsluchom svedka U. Z. st., nar.: XX.XX.XXXX,

- výsluchom svedkyne U. N., nar.: XX.XX.XXXX,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne U. N., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 29.09.2015 na druhej strane
čl. 64 - posledný odsek,
- výsluchom svedka X. U., nar.: XX.XX.XXXX,
- čítaním a oboznámením zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonoch poškodeného a pripojenej

fotodokumentácie,
- čítaním a oboznámením zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 01.08.2015, náčrtku miesta činu a
pripojenej fotodokumentácie,
- čítaním a oboznámením zápisnice o doobhliadke miesta činu zo dňa 02.08.2015 a pripojenej
fotodokumentácie,

- oboznámením dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015,- čítaním záznamov OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015 a 02.08.2015,
- oboznámením zápisu o dychovej skúške zo dňa 01.08.2015,
- oboznámením lekárskych správ zo dňa 01.08.2015 a 03.08.2015,

- oboznámením výpisov z Listov vlastníctva,
- čítaním prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný
dňa 01.08.2015 o 21.32.40 hod., 21.35.40 hod., 21.35.50 hod. a 21.39.47) a oboznámením zvukového
záznamu tohto prepisu,
- čítaním prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný

dňa 01.08.2015 o 16.59.33 hod.) a oboznámením zvukového záznamu tohto prepisu,
- čítaním záznamu hliadky OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015,
- oboznámením odpisu z registra trestov,
- oboznámením odpovede na lustráciu v registri priestupkov,
-čítanímzápisniceovýsluchupoškodenéhoJUDr.ĽubovHudákovejzodňa23.09.2015aoboznámením
uplatnenia nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti,

- oboznámením podania poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 06.07.2016.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2016 prokurátor a obžalovaný vyslovili nesúhlas s konaním o
dohode o vine a treste a obžalovaný po zákonom poučení podľa § 257 Trestného poriadku po porade
so svojou obhajkyňou urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Poškodený I. D., nar.: XX.XX.XXXX vo vzťahu k nároku na náhradu škody uviedol, že si uplatňuje nárok
na bolestné, ktorého výšku uviesť nevedel a žiadal, aby o jeho výške rozhodol súd.

Podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka -poškodeného

JUDr. Ľubov Hudákovej zo dňa 23.09.2015, ktorá ako poverený zamestnanec poškodeného Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 8,23 Eur
spočívajúci v nákladoch na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poškodenému I. D. poskytnutá ako
poistencovi poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (čl. 43-45) a zároveň vyčíslenie tohto
nároku na podaní tohto poškodeného zo dňa 21.09.2015 a jeho prílohy (čl. 47-48).

Obžalovaný U. Z., nar.: XX.XX.XXXX pri svojom výsluchu uviedol, že mali rodinnú opekačku, na ktorej
bol on, jeho dve dcéry, manželka a jeho rodičia. Opekali a on pil víno. Počas rozhovoru s matkou zbadal,
ako sa niekto pozerá do záhrady cez bránku a vyšiel von na ulicu. Tam zbadal pri bráne suseda U.
poškodeného I. D. so susedom U., ako sa títo rozprávajú, pričom počul poškodeného, ako nahováral

suseda U., aby išiel proti nemu v pondelok dosvedčiť, že mu nadával do paštekárov. Sused U. povedal,
že nič také nepočul a že s tým nechce mať nič spoločné. Opýtal sa poškodeného, prečo sa proti nemu
dohovárajú a prečo si kupuje svedka. Na to pán U. odišiel a zavrel bránku. Poškodený obžalovanému
nadával do chudákov a prisťahovalcov. Obžalovaný poškodenému vytýkal jeho stavebné úpravy, ktoré
sú v rozpore so stavebným poriadkom. Tiež mu povedal, že je komunista, udavač a ŠTB-ák a dodal,

že tieto časy sú už dávno preč. Potom si pred ním odpľul na zem. Potom sa vrátil k rodine, bolo okolo
15.00 až 16.00 hod.. Následne prišla policajná hliadka, pýtala sa stretnutie s poškodeným a zobrali
ho na výsluch a po výsluchu prepustili. Medzi tým jeho matka odišla. Asi o 21.00 hod. prišla znova
policajná hliadka, obžalovaný v tom čase pozeral televíziu v jednej izbe, v druhej izbe bol jeho otec, jeho
dve deti a manželka. Manželka išla polícii otvoriť a policajti mu povedali, že ho zatýkajú. Obžalovaný

sa začal rozčuľovať a nadával polícii, pretože bol vystresovaný, za čo sa im aj ospravedlnil. Policajti
obžalovanému nasadili putá a posadili ho do auta. Prišla aj záchranka, pričom poškodený chodil za
záchranármi ako aj za príslušníkmi PZ, s ktorými sa rozprával a tiež chodil aj okolo policajného auta, v
ktorom sedel obžalovaný, nazeral do neho, usmieval sa na obžalovaného, čím ho provokoval a čakal,
že mu začne nadávať. Policajti ho zobrali na výsluch do vyšetrovacej väzby. Ku konfliktu s policajtmi

uviedol, že keď večer prišli znova, nevedel čoho sa to týka, uvádzal, že si celú situáciu už poobede
vysvetlili, oni však povedali, že ide o iný prípad, že mal napadnúť poškodeného. Obžalovaný si chcel ísť
po občiansky preukaz, ktorý mal vo svojom vozidle zaparkovanom asi 3 metre od bránky, čo si policajti
vysvetlili tak, že im chce ujsť, položili ho na zem a nasadili mu putá. Obžalovaný ďalej uviedol, že v ten
deň vypil počas celého dňa asi jeden liter vína. Po prvom výsluchu na polícii okopával planty, papriku a

rajčiny, pohyboval sa v letnej kuchyni aj so ženou a deťmi. Od 19.30 hod. bol vnútri v dome. Obžalovaný
má starší rodinný dom, ktorý má dve miestnosti. On bol v zadnej miestnosti a v prednej bola manželka s
deťmi a jeho otcom. Predpokladá, že do zadnej miestnosti odišiel asi o 19.45 hodine, potom čo sa krátko
zdržal v prednej miestnosti a najedol sa. Do domu sa vchádza tak, že do miestnosti, v ktorej pozeraltelevíziu, sa dá vojsť len cez miestnosť, v ktorej sedeli jeho manželka s deťmi a jeho otcom. Z miestnosti,
kde sledoval televíziu počas večera nevyšiel. Obžalovaný poškodenému nenadával ani v ten deň, keď
opekali, ani pred tým. Dom, ktorý kúpil patril pôvodne vnučke poškodeného, ktorá si ho prerábala a

poškodený jej neustále hovoril čo a ako má urobiť. Ona mu dom predala a poškodený tam aj potom
chodieval pozerať sa, nemal čo robiť, prišiel ku obžalovanému a pýtal sa ako pokračujú prerábky. Slečna
F., ktorá obžalovanému dom predala, teda vnučka poškodeného a tiež aj jeho zať, otec slečny F. pán F.
obžalovaného upozorňovali, aby si na poškodeného dával pozor, pretože dokáže byť veľmi otravný. A
aby si ho nepúšťal do domu. Spočiatku to nebolo také ľahké, pretože poškodený mal od domu aj kľúče a

obžalovaný ako nový majiteľ domu a jeho sused návštevy poškodeného čiastočne toleroval. Na povahu
poškodeného ho upozorňovala aj suseda P., ktorá mu tiež hovorila, aby si od poškodeného držal odstup,
pretože poškodený je spočiatku ochotný pomôcť, je ľudský, ale potom, keď mu niekto povie niečo proti
srsti je agresívny, o čom sa presvedčil aj sám obžalovaný. V dome u poškodeného obžalovaný bol, keď
ten dom (pozn.: dom, v ktorom obžalovaný aktuálne býva) kúpil. Poškodený ho pozval k sebe domov a
povedal mu, že je rád, že bude mať dobrého suseda. Ponúkal mu pálenku, načo mu obžalovaný povedal,

že pálenku nepije, že pije len víno a spolu si nič nevypili. K fyzickému útoku medzi obžalovaným a
poškodeným nedošlo, mali len slovné výmeny. V roku 2011 ako kúpil dom, robil most na parkovanie
auta pred domom, v tom čase sa s poškodeným už nerozprával, poškodený chodil okolo a provokoval
tam. Potom odišiel dovnútra a prišla jeho žena a tá sa obžalovaného pýtala, čo sa stalo. Obžalovaný jej
povedal, že chodí okolo, provokuje ho a on pritom nič neporušil, nezasiahol do pozemku poškodeného.

Obžalovaný poškodenému povedal, aby ho prestal provokovať, aby prestal robiť zle jemu a jeho rodine,
že vie o tom, že mu „chrákal“ na okno, že mu poškodil lak na aute. Poškodený začal na neho kričať, že ho
dostane do basy a že to nahlási polícii. Poškodený bol za svojou bránkou a kričal na obžalovaného, či sa
chce s ním biť, na čo obžalovaný odpovedal, že nechce aby toto poškodený robil. Podobné skúsenosti
s poškodeným mali aj iní obyvatelia Cífera, ktorých obžalovaný spoznal počas jeho života v Cíferi alebo

pri tom, ako robil maliarske práce. Keď obžalovaný opravil dom v r. 2010, tak poškodenému povedal,
že nie je v poriadku, že kondenz z jeho odkvapu zo žumpy kvapká na pozemok obžalovaného, že tam
môže napr. jeho deťom padnúť lízatko, že z toho môžu byť zdravotné problémy, na čo on reagoval tak,
že to vôbec nevadí. Obžalovaný poškodenému povedal, že pokiaľ je chlap a normálny človek, tak to
pochopí a že tak, ako to má urobené, to nie je ani v súlade so stavebnými predpismi Nedohodli sa,

obžalovaný mu ten odkvap zapchal a až do júna minulého roka sa nerozprávali, ale nemali problémy,
jeden druhého si nevšímali. Na otázku súdu, ako si obžalovaný vysvetľuje, že poškodený za páchateľa
označil jeho osobu obžalovaný uviedol, že je to z pomsty za to, že poškodenému povedal nejaké veci,
ktoré mu nepasovali, asi ho tým urazil. Ako príklad uviedol, že v júni 2015 zazvonil poškodený, otvorila
mu dcéra obžalovaného a pýtal sa, či si môže natrhať čerešne zo stromu obžalovaného. Obžalovaný

uviedol, že sa na to nemusí ani pýtať, že niektoré haluze prerastajú zo stromu na jeho pozemok a že
si môže natrhať aj zo strany obžalovaného. Potom asi na druhý deň ho videl v jeho záhrade, bol ku
obžalovanému otočený chrbtom, tak sa ani nepozdravili. Na ďalší deň našiel vo svojej záhrade mŕtveho
vtáka, ktorého zakopal. Tohto mu prehodil poškodený. Známy obžalovaného I. Y., ktorý poškodenému
vozí obedy obžalovanému povedal, že sa mu poškodený sťažoval, že obžalovaný strieľa vtáky a tieto mu

prehadzujecezplot.PánY.uviedol,žehotonezaujímaažestým nechcemaťničspoločné.Obžalovaný
sa potom poškodeného pýtal, že prečo ho ohovára, že mu hádže zastrelených vtákov do záhrady a či
vôbec takéhoto vtáka prezrel a videl, že je skutočne zastrelený. Na ďalší deň bol obžalovaný v záhrade
aj s jeho ženou, kde ich oslovil zo svojej záhrady poškodený, ktorý povedal „že im na tie čerešne jebe“
a že nech si konáre čerešní, ktoré prevísajú nad jeho pozemok obžalovaný ostrihá, že mu robia tieň a

že z nich na jeho pozemok padajú čerešne. Obžalovaný odpovedal, že keď si z konárov vedel čerešne
oberať, tak si ich môže aj ostrihať. Obžalovaný sa domnieva, že to čo sa stalo poškodený urobil z pomsty
a tiež aj z dôvodu, že mu opakovane vytýkal porušovanie stavebných predpisov, napr. keď mu povedal,
že jeho odkvapová rína zasahuje na pozemok obžalovaného. poškodený je konfliktná osoba, čo mu
potvrdili aj majitelia reštaurácie Tenis, ktorí mu povedali, že poškodený mal s návštevníkmi reštaurácie

konflikty, že keď mu niekto niečo povie, čo sa mu nepáči, tak sa mu začne vyhrážať resp. posmievať.
Na otázku súdu, či v minulosti obžalovaný napadol suseda U. resp. či urobil nejaký pohyb alebo úkon,
ktorý by si sused U. mohol vysvetliť ako napadnutie obžalovaný uviedol, že boli aj s manželkou za
susedom Markom sa dohodnúť ohľadom výšky budúcej prístavby. Pohádali sa za nejaké veci. Dom bol
neobývaný 10 rokov, z jednej strany býval pán U. a z druhej poškodený, oni si tam robili čo chceli. Keď

obžalovaný dom kúpil so svojou ženou, tak potom išiel za susedom U. dohodnúť sa ohľadom výšky
prístavby, navzájom si vytýkali nejaké veci a došlo k nezhodám, avšak obžalovaný ho nenapadol. Do
doby, kým susedovi U. neoznámil, že chce pristaviť prístavbu, mali dobré vzťahy. Viackrát mu pomáhal
s úpravou jeho domu s fasádou. Vie o tom, že sused U. mal konflikt s poškodeným za porušovaniedomovej slobody. Sused U. zbil svoju družku a ona sa schovala u poškodeného. Sused U. sa tam za
svojou ženou dobíjal a takto vlastne vznikla celá situácia a poškodený zavolal políciu (čl. 214-218).

Poškodený I. D., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že keď sa
obžalovaný nasťahoval, tak bol rád, lebo s jeho otcom spolupracoval vo výboroch obce a vždy sa
jeho otec prejavil ako čestný človek. Potom sa to zmenilo, nemal mu čo závidieť, lebo barák postavil
vlastnými rukami. Začal však na ňom nachádzať chyby, raz bolo zle to, potom niečo iné, upozorňoval
ho na problém so žumpou, ktorú však nemá ani on a ani obžalovaný, lebo v obci je kanalizácia.

Obžalovaný si stále si vymýšľal nejaké blbosti. Potom poškodeného žiadal a chcel zabudovať asi 10
cm rám do rohu domu poškodeného, čo však poškodený nedovolil a rovnako by to nedovolil ani
obžalovaný, pretože dom je postavený z pórobetónu a pri montáži by sa všetko mohlo pokaziť a to by
už do poriadku nedal nikto. Na to mu obžalovaný povedal, že je zákerák. Začal dokonca nadávať aj
na manželku poškodeného, na čo sa mu prišla ospravedlňovať matka obžalovaného, ktorú manželka
poškodeného učila a táto povedala o obžalovanom, že má horúcu hlavu. V roku 2014 poškodenému

dali kardiostimulátor, bol chorý, diagnostikovali mu rakovinu a liečil sa dva roky. V roku 2015 v lete
bol v kúpeľoch až do 21.07.2015. Vrátil sa domov, bol oddýchnutý, dobre naladený a išiel do záhrady
poliať paradajky a papriky, pričom v záhrade počul, ako obžalovaný hovorí „je to kurva D. zabijem ho,
keby bol mladší dobijem ho“. Poškodený bol prekvapený a dostal doslova šok. Išiel za susedom U. a
pýtal sa ho, či počul ten krik a nadávky a že či pôjde s poškodeným v pondelok na políciu, lebo toto sa

odohralo v sobotu. Tak sa aj dohodli a podali si ruky. Na to sa pri nich objavil obžalovaný so slovami
„čo kamaráti, kamaráti“, na čo mu U. odpovedal, nie len susedia. Obžalovaný ho pri odchode drgol
a opľul ho so slovami „špina“. Roztrasený išiel domov, volal na 158 a radil sa s policajtami čo má
robiť. Nechcel, aby policajti prišli, avšak títo napokon predsa len prišli, vypočuli poškodeného, vypočuli
obžalovaného, ktorý mal vypité. Videl ako mu dali želiezka a odviezli ho. Potom ho však asi o dve

hodiny priviezli späť. Potom išiel pozerať televíziu a chcel na všetko zabudnúť. Asi o deviatej večer
mu niekto zazvonil, išiel sa pozrieť avšak pri dverách nikto nebol. Bol opatrný a založil retiazku, ktorú
má na dverách. O nejakú chvíľu znova niekto zvonil, tentoraz dlhšie, zišiel dolu na chodbu, pootvoril
dvere, v ktorých sa objavila hlava obžalovaného, ktorý mu povedal „otvor“. Nemienil ho pustiť dovnútra
a zároveň mu povedal, že pokiaľ dvere nezavrie, ani ich otvoriť nemôže, lebo má na nich založenú

retiazku. Obžalovaný však oboma rukami dvere otvoril, zlomil kľučku, ktorá ostala visieť na retiazke.
Ako sa dostal dovnútra udrel poškodeného pravou rukou. Poškodený sa chcel len brániť a sám sa
hodil do kresla, ktoré stálo na chodbe, pričom pri tom páde zhodil aj vázu. Obžalovaný ho tĺkol rukami,
kopal ho, dobil mu aj ruky, on si chránil predovšetkým oblasť srdca, lebo tam má kardiostimulátor. Lekár
poškodenému následne povedal, že keby ho udrel do tohto miesta, mohol by zomrieť. Poškodený potom

volal policajtov aj záchranku. Mal hrču na hlave, mal modriny, dokonca mu obžalovaný zarazil ušný
vosk do bubienka, takže nepočul a doktorka mu to musela na dvakrát odstraňovať. Jeden mesiac musel
spať len posediačky, lebo nevedel dýchať, po tele mal hematómy. Ako spadol, ocitol sa na zemi hlavou
smerom do domu od dverí, ležal dole bruchom a zrazu pocítil kopanec na vonkajšiu stranu pravého
stehna, a to ho zrejme prebralo. Poobzeral sa okolo seba, zistil, že obžalovaný už v dome nie je, načiahol

sa na pootvorené dvere a rukou ich zavrel. Následne dňa 03.08.2015 opäť išiel do záhrady polievať,
kde našiel rozbitý skleník. Vybehli na mňa obžalovaný, jeho otec, jeho manželka, ktorí ho obvinili, že si
skleník rozbil sám. To však nie je pravda, pretože v skleníku našiel tehlu, ktorá pochádza z kopy tehál
od obžalovaného a túto má doteraz odloženú. Otec obžalovaného mu povedal, že obžalovaný mu rozbil
skleník v sobotu a potom išiel k poškodenému. Poškodený tiež uviedol, že keď mu večer niekto zazvonil

prvýkrát, myslel si, že to boli deti, ktoré zvonili a utiekli. Tak dal retiazku a za takých 4-5 minút, ako
si sadol k televízii zazvonil znovu, a to bol obžalovaný. Potom znovu zvonil, ale to už neotvoril, videl
jeho hlavu ako išiel domov. Tretie zvonenie bolo po prepadnutí asi za 3-4 minúty. Obžalovaný vošiel do
domu poškodeného len v prvej miestnosti - vstupnej predsieni. Obžalovaný mu dal aj vyše 10 úderov,
mal hlavne dobité rebrá, na hlavu dostal 3-4 údery. Pri útoku obžalovaného tomuto nič nehovoril, len

sa kryl. Keď poškodenému niekto zvonil tretíkrát, videl cez okno obývačky obžalovaného. Pri druhom
zvonení, keď prišiel obžalovaný a napadol ho, mal retiazku, a teda očakával, že táto ho ochráni a netušil,
že obžalovaný túto zábezpeku prekoná a ani to neočakával. Pri útoku nepostrehol, že by sa obžalovaný
zranil, nemal sa o čo zraniť, ale obžalovaný hovoril popritom ako ho bil: „to máš za to, že si volal
políciu“. Trvanie útoku obžalovaného odhadol na 3-5 minút (čl. 238-241). Poškodený si na hlavnom

pojednávaní dňa 09.05.2017 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.500,- Eur titulom bolestného
a práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov.Svedok I. G., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že k veci si už veľa
nepamätá, ale to čo pamätá je, že boli zavolaní do rodinného domu poškodeného, kde prišli, tento sa
nachádzal vo vstupnej miestnosti rodinného domu, uviedol im, že bol napadnutý obžalovaným, ktorého

následne ako podozrivého navštívili, obmedzili ho na osobnej slobode, predviedli ho na oddelenie,
kde s ním boli vykonávané ďalšie úkony. Obžalovaný uviedol, že on poškodeného nenapadol. Vo veci
vykonávalajprevierky,alesakýmvýsledkomsinepamätá.Protiobžalovanémubolipoužitédonucovacie
prostriedky, a to putá a asi aj hmaty a chvaty. Putá boli použité z dôvodu, že obžalovaný bol obmedzený
na osobnej slobode, bol rozrušený, nepáčilo sa mu to. Poškodeného ošetrovala rýchla zdravotná pomoc,

ale či mal poškodený nejaké zranenia si nepamätá (čl. 242-244). Na návrh prokurátora vzhľadom na
skutočnosť,žesvedoksinaveľa vecínepamätal(naotázkyprokurátoraodpovedal„nepamätámsi“)bola
čítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 22.10.2015, kde svedok vypovedal
tak, že dňa 01.08.2015 mal nočnú službu v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod. nasledujúceho dňa. V
hliadke bol s kolegom U.. Asi po 21.00 hod. ich kontaktovalo operačné stredisko s tým, že poškodeného
mal napadnúť obžalovaný. S kolegom sa dostavili na miesto, najprv išli za poškodeným, ktorý im uviedol,

že obžalovaný mu prišiel zaklopať na dvere. Poškodený dvere iba pootvoril a tieto mal istené retiazkou.
Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný vyvalil dvere a vo vnútri mal poškodeného udrieť niekde do
hlavy, poškodený nato spadol na zem a tam ho ešte obžalovaný kopol. Svedok si pamätal, že poškodený
mal na hlave také červené miesta, od krvi to nebolo, bolo to len také začervenanie kože. Následne
išli za obžalovaným, ktorému vysvetlili, že poškodený ho označil za páchateľa, pričom obžalovaný sa

tváril, že o ničom nevie. Obžalovanému uviedli, že je obmedzený na osobnej slobode ako podozrivý,
avšak obžalovaný s nimi odmietal ísť a nadával im „Kokoti vyjebaní, toto vám nedarujem“ a takto sa
to vystupňovalo, až keď potom neskôr sedel v aute. Kolega U. chytil obžalovaného za ruku a išli spolu
smerom k autu, avšak obžalovaný sa vzpieral a spolu spadli na zem, kde ho U. spacifikoval a založil mu
putá. Obžalovaný zasahujúcim policajtom po celý čas nadával a bolo na ňom vidieť, že je pod vplyvom

alkoholu a alkohol bol z neho aj cítiť. Svedok nevedel uviesť, ako boli poškodené dvere poškodeného,
vedel len uviesť, že žiadne stopy u poškodeného nezaisťoval. Či obžalovaného podrobili dychovej
skúške si nepamätal. V ten večer vykonávali previerku aj u otca obžalovaného na adrese V. č. XX, kde
im otec obžalovaného mal povedať, že približne v čase, v akom malo dôjsť k útoku, bol obžalovaný
dvakrát z domu preč, ale kam obžalovaný išiel uviesť nevedel. Či bol v ten večer pod vplyvom alkoholu

aj poškodený svedok uviesť nevedel. Svedok pred útokom obžalovaného u poškodeného žiaden konflikt
medzi poškodeným a obžalovaným neriešil. Asi mesiac po útoku obžalovaného u poškodeného prišiel
na oddelenie PZ poškodený, ktorý oznámil, že mu obžalovaný mal rozbiť čelné sklo na aute. Ako sa na
mieste zistilo, na skle auta poškodeného bola stečená živica zo stromu, ktorá vyzerala ako puklina na
čelnom skle vozidla (čl. 143-144).

Svedok L. T., nar.: 20.09.1976 na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že s obžalovaným a
aj poškodeným je v susedskom vzťahu. Svedok bol dlhé roky pracovne v zahraničí, prisťahoval sa
len nedávno, takže okolie moc nepozná. K incidentu vie povedať len sprostredkovane, nebol priamo
účastný žiadneho incidentu. Vie sa vyjadriť len tak, čo mu povedal poškodený. Najprv sa stal jeden

incident okolo 17.00 hod., nevie na 100%, ale bolo to poobede. Poškodený prišiel ku svedkovi a povedal
mu, že ho obžalovaný slovne urážal, že volal aj policajtov a bol dosť vystrašený. Svedok potom išiel
do práce a večer, keď sa okolo 22.00 - 23.00 hod. vracal, tak už tam bola policajná hliadka, technik,
čo bral otlačky a obžalovaný bol v aute. Pred tým ako prišiel, poškodeného zobrala sanitka a okrem
rodinných príslušníkov obžalovaného a jeho samotného a policajtov nikoho iného nevidel. K povahovým

vlastnostiam poškodeného uviedol, že poškodený na neho pôsobí milo, je bezkonfliktný. Obžalovaného
blízko nepozná, na ulici sa videli možno 5x a z toho nevie povedať, aké má obžalovaný povahové
vlastnosti. Obžalovaného pod vplyvom alkoholu svedok nikdy nevidel. Svedok k osobe pána U. uviedol,
že vie, že je to sused obžalovaného. Pán U. za ním prišiel, že chce stavať plot, tak sa ho opýtal načo, on
sa rozrozprával, že má zlé vzťahy s obžalovaným a svedok sa ho opýtal, či to nie sú zbytočne vyhodené

peniaze. Na to mu pán U. povedal, že sa bojí obžalovaného. Prečo sa obžalovaného bojí odpovedať
nevedel. Na svedka sused U. pôsobí nie sebaisto, v tom slova zmysle ako keby nemal vlastný názor.
Svedok však nebol svedkom ničoho, čo by sa malo odohrať medzi obžalovaným a pánom U.. Ku vzťahu
medzi pánom U. a poškodeným sa svedok vyjadriť nevedel (čl. 244-246).

Svedok R. U., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že v ten deň mal
službu s kolegom G., mali nočnú, čas už konkrétne uviesť nevedel. Operačný ich poslal preveriť
oznámenie na X. ulicu do N., že mal byť poškodený napadnutý u seba doma v byte. Prišli na miesto,
skontaktovali sa s poškodeným, ktorý im povedal, že večer k nemu prišiel obžalovaný na návštevu,otvoril mu dvere, ktoré mu obžalovaný vyvalil a u neho v byte ho mal napadnúť. Na poškodenom bolo
vidieť, že bol napadnutý, lebo mal na ústach krv, sťažoval sa na bolesť v boku. Aj na dverách bolo vidieť
poškodenie dverí a kľučka bola vylomená. Na mieste to bolo už všetko. Potom išli za obžalovaným,

ktorého ako podozrivého zadržali po poučení. Poškodený svedkovi uviedol, obžalovaný k nemu prišiel
na návštevu, poškodený sa ho bál, preto mal na dverách založenú retiazku a po otvorení dverí mu mal
tieto obžalovaný vyvaliť. Svedok ďalej uviedol, že bola zlomená kľučka, nevedel, či náhodou nevisela
na retiazke, to si už presne nepamätal. Na žiadosť vyšetrovateľa robili previerky, boli u obžalovaného,
rozprávali sa s jeho manželkou, previerky sa robili aj u jeho otca, ktorý mal byť v čase napadnutia u

obžalovaného ako sa im podarilo zistiť. Otec obžalovaného im povedal, že obžalovaný bol niekoľkokrát
vonku počas toho ako bol u neho na návšteve. Obžalovaný sa pri zákroku po tom, čo ho poučili, že
ako podozrivý je zadržaný, tak odmietal spolupracovať a kládol na mieste pasívny odpor, chcel z miesta
ako keby odísť a použili hmaty a chvaty sebaobrany a použili putá. Potom obžalovaného posadili do
služobného vozidla. Poškodený svedkovi ďalej uviedol, že obžalovaný ho napadol na chodbe hneď
ako otvoril dvere. Svedok potvrdil, že v ten deň, keď tam boli na služobnom zákroku vtedy večer, tak

poškodený obžalovanému nadával. Svedok uviedol, že nadávanie bolo vzájomné a vždy keď sa oni
dvaja stretli, tak si nadávali. Svedok spomenul jedno preverovanie, ktoré bolo po tejto udalosti, kde
poškodený udával, že si kúpil kaser - sprej do očí na obranu, pri tomto preverovaní bol prítomný aj
obžalovaný,ktorýsasprávalslušneapoškodenýukazoval,žemákaseraslovneútočilnaobžalovaného.
O vstupnej chodbe v dome poškodeného svedok uviedol, že to bola bežná chodba, bolo tam rozsvietené

svetlo, poškodený mal tam nejaký nábytok, nejaké kreslo, nebolo to, že by tam bolo niečo rozhádzané,
že by tam bol bordel, bolo to ako keby upratané. Slušne to tam vyzeralo (čl. 261-265). Vo vzťahu k
previerkam u otca obžalovaného bola na návrh prokurátora čítaná časť zápisnice o výsluchu svedka
z prípravného konania zo dňa 03.08.2015 na čl. 59 - piaty odsek, kedy svedok vypovedal tak, že bola
robená previerka na adrese Cífer, V. č. XX u otca obžalovaného, ktorý uviedol, že do vnútra išli okolo

20.00 hod. do 22.00 hod., pričom ako boli vnútri si všimol, že obžalovaný možno 2-3 krát vyšiel von z
domu asi na 2-3 minúty. Otec obžalovaného si myslel, že si išiel uliať. Obžalovaný podľa vyjadrenia jeho
otca nepije často, ale keď si vypije rieši, čo ho trápi (čl. 59).

Svedkyňa R. Z., nar.: XX.XX.XXXX (pozn.: manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa

14.11.2016 uviedla, že s poškodeným sú susedia, je tam susedský vzťah. Po tom ako začali opekať a
prišli rodičia obžalovaného sa rozprávali o bežných veciach, o tom ako by chceli pristavovať, poškodený
ich spoza plota pozoroval ako sa rozprávajú, ako opekajú. Rozpárali o bežných veciach a poškodený
išiel susedovi U. s tým, že na neho nadávajú, používajú opĺzne slová, že pôjde udať obžalovaného
na políciu. Potom o 16.00 hod. k nim prišli policajti s tým, že ich poškodený udal obžalovaného, že sa

o ňom škaredo rozprávali, potom predviedli obžalovaného na policajnú stanicu. Potom sa obžalovaný
vrátil domov a pokračovali v opekaní. Svokrovci sa u nich zdržali asi do 19.00 hod, potom odišli, ale
svokor sa potom k nim vrátil. Celý čas od 19.30 hod. boli vnútri. Obžalovaný pozeral televíziu a svedkyňa
so svokrom a deťmi boli vnútri a rozprávali sa. Potom večer asi okolo 21.00 hod u nich zazvonili policajti,
že poškodený obžalovaného obvinil, že ho napadol. Stáli vonku, obžalovaný vyšiel von, nevedeli čo sa

stalo, pýtali sme sa ich o akú vec sa jedná. Policajti im povedali, že poškodený udal obžalovaného,
že ho fyzicky napadol. Chceli od neho občiansky preukaz, on povedal, že si ho ide zobrať do auta a
potom sa to rýchlo zomlelo, keď si išiel pre občiansky preukaz, tak ho zhodili na zem, dali mu putá a
oni sa všetci na to pozerali. Poškodený si zavolal sanitku a od domu odkráčal od policajného auta, kde
sa s policajtami ešte asi 10 minút rozprával a odkráčal do sanitky, na toto všetko sa pozerali aj spolu s

deťmi. Policajti k nim prišli po prvýkrát o 16.00 hod. Obžalovaný s nimi odišiel, vrátil sa asi za hodinu
a pokračovali v opekaní asi do 19.00 hod. Obžalovaný za celú dobu opekania vypil asi jeden liter vína.
Svedkyňa uviedla, že v dome boli vo vnútri s deťmi od 19.00 hod. až kým neprišli policajti. V dome sú
dve miestnosti a ona so svokrom sa rozprávali s deťmi v jednej miestnosti a obžalovaný pozeral v druhej
miestnosti televíziu. K sporom medzi poškodeným a obžalovaným uviedla, že keď kúpili dom, poškodený

k nim začal chodiť, stále ich otravoval, stále o niečom mudroval a keď obžalovaný začal prestavovať,
už to bolo neznesiteľné a komunikácia sa prerušila. Vzťahy sa vyostrili tým, že poškodený ich neustále
udával na polícii, potom čo začali stavať mu vadí materiál, ktorý používajú, že je to blízko domu, že sa
poškodzuje jeho dom. Policajti si to odfotili, čo nie je ani pravda, lebo ten materiál bol dosť ďaleko od jeho
domu. Potom boli aj na polícii z dôvodu, že mu deti nakreslili nejaký obrázok do snehu, za to ich udal,

boli tam detské stopy, vyšetrovala to polícia, pretože cez túto ulicu, ktorá je veľmi frekventovaná, prejde
veľmi veľa detí, ktoré chodia tadiaľ do školy. Tak isto to bolo aj za čerešňu, požiadal obžalovaného, či si
môže obrať čerešne, tak obžalovaný mu to dovolil, bolo to aj na jeho strane tá čerešňa, dlho netrvalo a
obžalovanému povedal, aby si začal konáre obrezávať, lebo jemu to vadí a tak neustále vyvoláva nejakéspory. Potom obžalovanému nadával vulgárne cez plot a tak isto sa vyhráža aj ich deťom, takže prestali
chodiť aj na dvor. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný medzi 19.00 hod. a 21.30 hod. nevyšiel z domu von.
Vedela to, lebo keby chcel ísť z domu von, musel by prejsť okolo nej cez izbu (čl. 265-268). Na návrh

prokurátora sa čítala zápisnica o výsluchu svedkyne Amálie Z., nar.: 10.05.1972 zo dňa 11.09.2015 na
čl. 52 - druhý odsek, kde svedkyňa vypovedala tak, že obžalovaný pozeral v jednej izbe televíziu a ona
bola so svokrom v druhej izbe. Popri tom nepostrehla, že by obžalovaný z vedľajšej izby vyšiel von.
Len zaregistrovala, že išiel na WC a do kuchyne (čl. 52). Svedkyňa ako vysvetlenie rozporu v tom, či
obžalovaný opustil izbu, v ktorej sledoval televíziu uviedla, že to myslela tak, že neopustil dom, kľudne

mohol ísť na toaletu napr. keď ona odišla do kuchyne, ale určite dom neopustil. Na otázku rozmiestnenia
jednotlivých miestností v dome uviedla, že po vojdení do domu je po pravej strane WC a po ľavej strane
kuchyňa a potom nasledujú dve izby. WC je od vstupných dverí vzdialené asi 1 meter.

SvedokU.Z.st.,nar.:XX.XX.XXXX(pozn.:otecobžalovaného)nahlavnompojednávanídňa14.11.2016
uviedol, že boli pozvaní k obžalovanému na opekačku. K obžalovanému prišli s manželkou o 15.00

hod. Opekali, obžalovaný robil klobásky, cigánsku, svedok sedel na lavici s vnučkou, obžalovaný sedel
naproti s jeho manželkou. Ako sa rozprávali, jeho manželka ho upozornila, že poškodený stále chodí
okolo plota. U obžalovaného boli do 19.00 hod., bolo všetko v poriadku, dal si pohár vína, obžalovaný
tiež, mnoho neznesie, o 19.00 hod. išiel domov, lebo berie lieky na cukrovku, tak si ich išiel dať a vnučka
ho požiadala, aby sa ešte k obžalovanému vrátil. Svedok potvrdil, že obžalovaný mal s poškodeným

okolo 16.00 hod. konflikt, z ktorého boli všetci rozrušení. K obžalovanému sa vrátil sám okolo 19.30 hod..
U obžalovaného bol až dovtedy, kým došli policajti okolo 21.00 hod. Policajti obžalovaného žiadali, aby
im predložil občiansky preukaz, chceli ho kontrolovať. Obžalovaný uviedol, že ho má v aute a musí si ísť
zobrať kľúče a potom im ho dá. Oni s ním začali hneď mixovať, nechceli ho pustiť, aby si ho išiel zobrať.
Potom policajti obžalovaného zobrali do auta a poškodenému došla sanitka. Podľa svedka obžalovaný

mohol vypiť asi 6 dcl zo 7 dcl fľaše vína, pričom podľa svedka si obžalovaný vypije s kamarátmi, ale
agresívny pritom nebýva. Svedok sedel v prvej izbe s vnučkou hneď vedľa dverí a obžalovaný bol vpredu
v izbe a pozeral televíziu. Svedok si nevšimol, že by obžalovaný počas toho ako bol v dome odišiel
niekam na WC alebo do kuchyne. Svedok tiež uviedol, že v noci mu policajti zabúchali na okno a on s
nimi cez okno hovoril, čo im povedal si však nepamätal. Svedok uviedol, že poškodený opakovane dával

na obžalovaného trestné oznámenia, že obžalovaný stavia, raz mal v snehu niečo napísané, potom zase
mal vedľa múru naukladané kvádre, stále mal niečo. Potom mal niečo s autom, že mal rozbité predné
sklo. Poškodený potom zavolal policajtov, že to urobil obžalovaný. Policajti prišli a zistili, že to má zo
stromu miazgu a potom odišli preč (čl. 268-270).

Svedkyňa U. N., nar.: XX.XX.XXXX (pozn.: dcéra sestry manželky poškodeného) na hlavnom
pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedla, že s poškodeným sa nestretáva, pretože pán poškodený sa
vyjadril, že ju už viac nechce vidieť, čo sa vzťahuje k nejakým rodinným veciam. Svedkyňa nevedela,
prečo bola predvolaná na hlavné pojednávanie, lebo s poškodeným nie je absolútne v žiadnom styku.
V tom čase bola na dovolenke, preto nevie, k čomu by sa mala vyjadriť. Svedkyňa uviedla, že vzťahy

medzi ňou a poškodeným sa pokazili po smrti manželky poškodeného, jeho správanie sa zmenilo,
hlavne voči nej, svedkyňa nevie posúdiť, ako sa poškodený správa k ostatným, ale vzťahy medzi ňou
a poškodeným sú na bode mrazu. Svedkyňa tiež uviedla, že z počutia vie, že poškodený s viacerými
susedmi nemá dobré vzťahy (čl. 270-272). Na návrh obhajkyne obžalovaného sa čítala zápisnica o
výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa 29.09.2015 na druhej strane čl. 64 - posledný odsek,

kde svedkyňa vypovedala, že keď bola na dovolenke, tak jej poškodený telefonoval a obvinil ju, že si
najala obžalovaného, aby ho zabil a ona sa mohla dostať k jeho majetku, pričom svedkyňa potvrdila
pravdivosť čítanej časti jej výpovede a súčasne uviedla, že o tomto incidente sa dozvedela od prvého
poškodeného a až následne od obžalovaného.

Svedok X. U., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 23.02.2017 uviedol, že bola to sobota
okolo jednej - pol jednej, išiel po chodbe, okná má do dvora a bol tam plot z pletiva, mal otvorenú
vetračku a počul ako obžalovaný tvrdo nadával poškodenému. Hovoril mu „starý paštekár pojebaný,
čo sa tu rozťahuješ“. Asi po 10 minútach niekto zvonil, pootvoril schránku, ktorá je súčasťou dverí a
spýtal sa cez schránku kto to je, bol tam poškodený. Svedok s poškodeným pomedzi bránu debatoval a

poškodený sa opýtal, či mu pôjde svedčiť, že obžalovaný ho urážal. Svedok poškodenému povedal, že
nevie, že asi nie. Vtom vyšiel obžalovaný a prišiel k bráne a opýtal sa ich, čo špekulujú, čo sa spolčujú.
Svedok bol pri bráne a poškodený sa otočil a išiel preč. Svedok videl ako obžalovaný poškodeného drgol
a aj ho opľul. Potom zavrel bránu a už si nič nevšímal. Okolo ôsmej išiel spať, lebo ráno išiel do roboty,o nič sa nestaral. Svedok tiež uviedol, že keď si obžalovaný vypije je agresívny a nevie čo má so sebou
robiť, myslí si, že je boh. Keď už začne a keď má vypité a niečo si zaumieni, tak ako keby mal klapky na
očiach a vidí iba to, teda svoj cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Keď má obžalovaný vypité, tak sa provokatívne

postaví a už len kuká, pozná to, vie len, že vtedy je už zle. Obžalovaný mal vtedy vypité. Poznal to
podľa toho jeho postoja aj podľa toho ako nadával poškodenému. Keď má vypité, je to netvor, keď je
triezvy je ako mačička. Svedok ďalej uviedol, že musel kvôli obžalovanému vymeniť bránu, pretože v
čase keď sa dedina postavila, mal stĺp, ktorý bol súčasťou jeho domu a jemu to vadilo, keď sa brána
zatvárala a cez ten stĺp sa prenášali všetky zvuky. Svedok ochotne pristúpil k výmene tohto stĺpu a jeho

posunutiu, to znamená zúžil si vstup, chcel vykopať jamu na ten nový stĺp a keď tam boli robotníci, ktorí
to robili, obžalovaný prišiel so slovami, že tu sa kopať nebude, bol agresívny a teraz to má urobené
tak, že bránu ani poriadne nevie cez zimu zatvárať, musí sa na ňu všelijako vešať. Obžalovaný prišiel a
nadával svedkovi „kokot špinavý, hajzel“, hrubo mu nadával. Majstrom nenadával, povedal im, aby odo
neho zobrali čo najviac peňazí s tým, že podľa jeho slov svedok je bohatý a on je chudák. O fyzickom
napadnutí svedka poškodený vypovedal tak, že obžalovaný prišiel aj s manželkou za svedkom s tým,

že má postavené načierno schodíky k verande, na čo svedok uviedol, že to zhodí a vtom obžalovaný
povedal, že mu vadí aj sušiak na prádlo. Tak ho zložil dolu a spýtal sa ho, či mu ešte niečo vadí a otočil
sa a kráčal dovnútra zavrieť bránu, nakoľko stáli medzi bránou. Vtom obžalovaný za ním vybehol a začal
svedka udierať do tváre, udrel ho dvakrát, svedok na neho zakričal „čo robíš ty hajzel“ a vytlačil ho z
dvora von. Obžalovaný potom odišiel aj s manželkou a z ich dvora mu začali obaja nadávať. Keď svedok

povedal, že to nahlási na políciu, obžalovaný aj s jeho manželkou sa zasmiali so slovami „máš na to
svedkov, ty hajzel pojebaný, cigán špinavý?“. Asi za tri mesiace, kedy svedok išiel po svojom dvore a
videl ako si obžalovaný na svojom dvore robí z tvárnic chodník, odovzdal mu od známeho pozdrav, načo
sa obžalovaný postavil a zahnal sa na svedka lopatou ponad plot, lopatu držal v rukách a aj ňou svedka
zasiahol do ramena. Ďalej sa stal taký prípad, že obžalovaný stál na rebríku na dvore a vykrikoval na

svedka „pod na férovku ty chudáčik“. Svedok o poškodenom uviedol, že je to taká rarita - všade bol,
všetko počul, všetko vie. Svedok si poškodeného váži, je to starší človek. Poškodený chodí po dedine,
všade roznáša kde čo počul. Svedok mal s poškodeným aj konflikt, a to v čase, keď jeho družka čakala
dieťa, tak sa mu s tým pochválil a povedal mu, že už má kúpený aj kočík a poškodený mu na to povedal
„ty kokot iba deti robíš“. Svedok sa odvtedy s ním nebavil a ani nebaví, a preto nechcel ísť ani svedčiť. K

tomuto konfliktu prišlo v r. 2004. Ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby sa svedok vyjadriť nevedel, v
tom čase spal. Dom svedka je z jednej strany vedľa domu obžalovaného, dom poškodeného je z druhej
strany vedľa domu obžalovaného, teda všetky tri domy sú na jednej strane ulice. Svedok o obžalovanom
ďalej uviedol, že obžalovaný má tri zlé vlastnosti a to: prvá negatívna vlastnosť je závisť, nakoľko veľmi
závidí a postupom času to zo závisti prechádza do nenávisti a z nenávisti to prechádza do agresivity a

fyzického napádania a urážania (čl. 288-292).

Zo zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonoch poškodeného zo dňa 02.08.2015 a pripojenej
fotodokumentácie vyplynulo, že kriminalistický technik dňa 02.08.2015 so súhlasom poškodeného
vyhotovil celkom 9 (deväť) fotografií, ktoré dokumentujú zranenia poškodeného, a to na fotografii č. 2

hematóm na hrudníku, na fotografii č. 3 a č. 4 začervenanie ucha, na fotografii č. 5 hematóm pod ľavým
okom, na fotografii č. 6 hematóm na hrudníku, na fotografii č. 7 hematóm na pravej strane chrbta a na
fotografiách č. 8 a č. 9 hematómy na rukách poškodeného (čl. 67-69).

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 01.08.2015, náčrtku miesta činu a pripojenej

fotodokumentácie vyplynulo, že ochranný kryt zámku vchodových dverí z vnútornej strany je vyhnutý
smerom dovnútra a kľučka tam nie je a táto visí na retiazke dlhej asi 30 cm, ktorá je pripevnená k stene
po pravej strane od vchodových dverí. V predsieni domu sú po ľavej strane dve kreslá, medzi ktorými je
stolík, na ktorom je pokrčené prestieranie a na ľavom kresle leží sklenená váza. Stopy na mieste činu
zabezpečené neboli žiadne. Na mieste činu a v okolí neboli zistené žiadne kamerové systémy, ktorých

záznamy by prispeli k objasneniu skutku. Vchodové dvere do domu poškodeného sa otvárajú smerom
von, zvonkajšej strany sú biele, majú presklenie (dve sklá) prekryté mrežou a z vnútornej strany dverí je
červený tzv. „tapacírung“. Na pravom kresle sa nachádzajú reklamné tlačoviny a pri pravom kresle na
zemi sa nachádza igelitové vrecko oranžovej farby a reklamné tlačoviny (čl. 70-76).

Zo zápisnice o doobhliadke miesta činu zo dňa 02.08.2015 a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo,
že kriminalistický technik zisťoval prítomnosť daktyloskopických stôp na vnútornej strane vchodových
dverí, kde mal obžalovaný dvere uchopiť, avšak žiadne stopy sa zaistiť nepodarilo. Z vnútornej strany
vchodových dverí domu poškodeného stále chýbala kľučka (čl. 78-81).Z dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015 vyplynulo, že u predávajúceho Tibor Vrábel -
SEZAM s miestom podnikania Trnava, Trojičné námestie č. 9 bol zakúpený vnútorný štít v hodnote 15,35

Eur vrátane DPH (čl. 82).

Zo záznamov OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015 a 02.08.2015 okrem iného vyplynulo, že dňa 01.08.2015
v čase o 21.55 hod. hliadka OO PZ Cífer v zložení R. U. a I. G. preverovala na adrese Cífer, X. č. XX
oznámenie o napadnutí poškodeného obžalovaným. Poškodený mal priebeh skutku opísať v zásade

zhodne, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a tiež to, že obžalovaný pri obmedzovaní jeho
osobnej slobody ako aj pri nastupovaní do služobného vozidla PZ kládol pasívny odpor a vykonanou
dychovou skúškou na OO PZ bola obžalovanému nameraná hodnota 0,88 mg/l alkoholu v dychu. Ďalej
z týchto záznamov vyplynulo, že príslušníci OO PZ N. vykonávali dňa 02.08.2015 previerku aj u otca
obžalovaného - U. Z. st. na adrese Cífer, V. č. XX, ktorý uviedol, že po opekačke u obžalovaného dňa
01.08.2015 sa okolo 20.00 hod. všetci presunuli do domu a v dobe boli určite do 22.00 hod. Ako boli

vnútri, obžalovaný dva alebo trikrát vyšiel von z domu a mimo domu mohol byť vždy tak 2-3 minúty, viac
nie. Čo robil obžalovaný vonku jeho otec uviesť nevedel. Otec obžalovaného tiež uviedol, že obžalovaný
nepije často a keď si vypije neznesie veľa a keď si vypije, potom rieši čo ho trápi. (čl. 83-85).

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 01.08.2015 vyplynulo, že dňa 01.08.2015 časom o 22.58 hod. bola

obžalovanému dychovou skúškou prístrojom AlcoTest7410 s číslom merania 0032 vykonaná dychová
skúška s výsledkom 0,88 mg/l alkoholu v dychu (čl. 87).

Z lekárskych správ zo dňa 01.08.2015 a 03.08.2015 vyplynulo, že prvé vyšetrenie poškodeného bolo
dňa 01.08.2015 o 23.08 hod., kde poškodený udával ako pôvod zranení údery od jemu známej osoby do

tváre, do hrudníka, pričom pri vyšetrení dňa 03.08.2015 boli lekárom objektívne potvrdené hematómy
na ľavej strane hrudníka, na ľavej ruke, na pravom stehne na zadnej strane a pri ľavom oku (čl. 88-89).

Z výpisov z Listov vlastníctva vyplynulo, že poškodený je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu
so súpisným číslom 252, ktorý je postavený na parcele registra „C“ číslo XXXX/X, pričom rodinný dom

i predmetná parcela sa nachádzajú v k.ú. Cífer a sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom (rodinný dom) resp. na Liste vlastníctva č. XXX
vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom (parcela č. XXXX/X) - čl. 90-92.

Z prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný dňa

01.08.2015 o 21.32.40 hod., 21.35.40 hod., 21.35.50 hod. a 21.39.47) a z oboznámenia zvukového
záznamu tohto prepisu vyplynulo, že poškodený volal na tiesňovú linku č. 158 dňa 01.08.2015 v čase o
21.32.40 hod. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, kde hlásil napadnutie poškodeným s tým, že priebeh
skutku opisoval zhodne s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní ako aj s tým, ako je skutok opísaný
vo výroku tohto rozsudku. Vyplýva z neho tiež, že poškodený si sám zavolal sanitku, čo potvrdil hovor

z linky č. 112 na linku č. 158 v čase 21.35.40. hod. ako aj hovor poškodeného na linku č. 158 v čase
21.35.50 hod.. Poškodený na linku č. 158 volal tretíkrát o 21.39.47 hod. keď uvádzal, že obžalovaný ešte
chodí okolo jeho domu. Zvukový záznam hovorov korešpondoval s písomným prepisom (čl. 102-104).

Z prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný dňa

01.08.2015 o 16.59.33 hod.) vyplynulo, že poškodený volal na tiesňovú linku č. 158 dňa 01.08.2015 z
telefónneho čísla XXXX XXX XXX v čase o 16.59.33 hod., kde oznamoval incident s obžalovaným z
poobedia,keďmalrozhovorsosvedkomVladimíromU.,počasktoréhoknimprišielobžalovaný.Zvukový
záznam hovorov korešpondoval s písomným prepisom (čl. 148-149).

Zo záznamu hliadky OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015 vyplynulo, že hliadka OO PZ Cífer dňa 01.08.2015 v
čase o 17.06 hod. preverovala oznámenie poškodeného, podľa ktorého sa tento mal dostať do konfliktu
s obžalovaným a ich susedom. Obžalovaný bol zjavne pod vplyvom alkoholu, správal sa voči hliadke
arogantne a bol nervózny a rozčúlený. Obžalovaný odmietal preukázať svoju totožnosť aj napriek tomu,
že mu dohovárali členovia jeho rodiny, a to konkrétne jeho matka, jeho otec a aj jeho manželka. Napokon

voči obžalovanému museli byť použité za účelom jeho predvedenia na OO PZ Cífer donucovacie
prostriedky. Z OO PZ Cífer bol obžalovaný prepustený o 18.00 hod. a odišiel domov (čl. 96).

Z Odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento doteraz nebol súdne trestaný (čl. 300).Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov okrem iného vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním
skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, spáchal dňa 25.02.2014 priestupok na úseku

cestnej premávky a dňa 03.08.2015 priestupok proti majetku, keď rozbil sklenenú výplň na skleníku
poškodeného (čl. 298-299).

Zo zápisnice o výsluchu poškodeného JUDr. Ľubov Hudákovej zo dňa 23.09.2015 a z uplatnenia nároku
na úhradu zdravotnej starostlivosti vyplynulo, že poškodený - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si

uplatnilanároknanáhraduškodyvovýške8,23Eurtitulomúhradyzaposkytnutúzdravotnústarostlivosť,
ktorábolapoškodenémuakopoistencovipoškodenéhoVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.poskytnutá
v priamej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného (čl. 43-45, 47-48).

Z podania poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 06.07.2016 vyplynulo, že
poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. upravil nárok na náhradu škody z pôvodnej výšky

8,23 Eur na sumu 88,17 Eur, a to s odôvodnením, že ide o nové vyčíslenie nákladov súvisiacich s
liečením, revíznym posúdením a spracovaním nákladov súvisiacich s úhradou za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, ktorá bola poškodenému ako poistencovi poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. poskytnutá v priamej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného (čl. 225).

Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že skutok bol spáchaný tak, ako je popísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku, tento má znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona a skutok bol spáchaný obžalovaným.

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok, ktorým je poškodený, ktorý
spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je síce pravdou,
že poškodený je jediným priamym svedkom, najmä ak uvážime, že na mieste činu (pozn.: rodinný
dom poškodeného) neboli zaistené žiadne stopy. Svedeckú výpoveď poškodeného však potvrdzuje celý
rad ďalších dôkazov, pre ktoré súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu

mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným. Predovšetkým tak obžalovaný ako aj poškodený
zhodne uviedli, že dňa 01.08.2015 mali v poobedňajších hodinách konflikt, keď obžalovaný zastihol
poškodeného pri rozhovore so svedkom X. U.. Tento svedok potvrdil výpoveď poškodeného, ktorý
počul,akoobžalovanýnaosobupoškodenéhonadáva.Nadávanienaosobupoškodenéhoobžalovaným
počul teda nielen sám poškodený, ale aj svedok X. U., ktorý zároveň v zhode s poškodeným popísal

správanie obžalovaného pritom, ako svedka a poškodeného zastihol pri ich rozhovore pri bráne tohto
svedka. O správaní obžalovaného, konkrétne o jeho agresivite a stave pod vplyvom alkoholu svedčia
aj svedecké výpovede zasahujúcich príslušníkov OO PZ Cífer, R. U. a I. G., ako aj ich záznam zo dňa
01.08.2015. Potvrdila sa tak výpoveď poškodeného, že mal dňa 01.08.2015 v poobedňajších hodinách s
obžalovaným slovný konflikt, ktorý musela preverovať polícia, pričom obžalovaný sa aj voči príslušníkom

PZsprávalagresívne.Ovzťahuobžalovanéhoapoškodenéhovovšeobecnostisvedčianielenvýpovede
poškodeného a obžalovaného, ale aj svedecká výpoveď svedka X. Marka a v neposlednom rade aj
správanie obžalovaného a poškodeného počas celého hlavného pojednávania. Vzťah obžalovaného a
poškodeného je poznačený niekoľko rokov trvajúcim konfliktom, ktorý má pôvod v susedských vzťahoch.
Obaja dali na hlavnom pojednávaní najavo svoje emócie voči tomu druhému a aj súd tak mal možnosť

pozorovať, že tento ich vzťah má ďaleko od vzťahu, ktorý by sa od dobrých susedov očakával. Konflikt
obžalovaného a poškodeného z poobedia dňa 01.08.2015 vyvrcholil večer toho istého dňa, keď bol
poškodenýnapadnutýobžalovanýmvovlastnomdome.Poškodenývolalnatiesňovúlinkuč.158,pričom
z prepisu tohto hovoru ako aj z prehratia zvukového záznamu je zrejmé, že poškodený rozrušeným
hlasom označil za páchateľa práve obžalovaného, uviedol, že tohto pri svojom dome v ten večer videl

2x, čomu korešponduje aj vyjadrenie otca obžalovaného, ktorý pri previerkach potvrdil, že jeho syn -
teda obžalovaný počas toho, ako boli spolu doma, dva alebo trikrát vyšiel von z domu a mimo domu
mohol byť vždy tak 2-3 minúty. Je síce pravda, že otec obžalovaného ako aj jeho manželka (pozn.
R. Z.) sa snažili poskytnúť obžalovanému na večerný čas alibi, avšak ich výpovede súd nepovažuje
za vierohodné preto, lebo z ich výpovedí je zrejmé, že obžalovaný mal reálnu možnosť rodinný dom

pustiť bez toho, aby si ho obaja všimli, čo vyplýva z ich výpovedí ohľadne umiestnenia jednotlivých
izieb v dome a súčasne U. Z. st. pri previerkach potvrdil, že obžalovaný rodinný dom dva alebo trikrát
opustil. Trvanie spáchania skutku opisované poškodeným pritom korešponduje s vyjadrením svedka
U. Z. st. pri previerkach potvrdeného jednak záznamom príslušníkov OO PZ Cífer ako aj svedeckýmivýpoveďami svedkov R. U. a I. G.. Ako vyplynulo z dokazovania, rodinný dom obžalovaného je priamo
susediaci s rodinným domom poškodeného. Obžalovaný tak mal motív - roky trvajúce nezhody s
poškodeným, ktoré eskalovali konfliktom z poobedia a aj reálnu možnosť skutok spáchať, pričom vo

výpovediach poškodeného súd nezistil logické nezrovnalosti, ktoré by mali jeho výpoveď spochybniť.
Tvrdenia poškodeného, či už išlo o priebeh konfliktu s obžalovaným poobede dňa 01.08.2015, o
časovom priebehu spáchania skutku alebo zraneniach poškodeného boli v konaní potvrdené inými
dôkazmi, preto pravdivosť tvrdenia poškodeného o tom, že ho napadol v jeho dome práve obžalovaný
nebola ničím spochybnená a ako dôkaz o pravdivosti tvrdení poškodeného svedčí aj prepis hovoru

poškodenéhonatiesňovúlinku č.158.Natomtomiestesažiadauviesť,žeajosobapoškodenéhosa
javí byť konfliktná, čo potvrdili nielen svedkovia X. U. a U. N., ale aj svedok R. Magát, čo ale samozrejme
nemôže ospravedlniť konanie obžalovaného či znížiť spoločenskú nebezpečnosť jeho konania. Na
druhej strane aj správanie samotného poškodeného, ako napríklad opakované podávanie rôznych aj
nedôvodných oznámení na obžalovaného (ako napr.: oznámenie o rozbití čelného skla na motorovom
vozidle poškodeného obžalovaným) do istej miery vysvetľuje skratové konanie obžalovaného, ktorý sa

rozhodol proti poškodenému konať tak, že ho napadol priamo v jeho rodinnom dome. Zhrnúc uvedené
jednotlivé dôkazy spolu so svedeckou výpoveďou poškodeného vytvárajú ucelený a ničím neprerušený
obraz o spáchaní skutku obžalovaným a zároveň tieto neumožňujú urobiť iný záver či už o priebehu
spáchania skutku alebo osobe páchateľa.

Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa dopustí ten, Kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a taký čin spácha závažnejším
spôsobom konania a voči chránenej osobe. Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. e)
Trestného zákona sa rozumie spáchanie trestného činu vlámaním. Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona

Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním
uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Chránenou
osobou podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona je osoba vyššieho veku. Podľa § 127 ods. 3
TrestnéhozákonaOsobouvyššiehovekusanaúčelytohtozákonarozumieosobastaršiaakošesťdesiat
rokov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného
- rodinného domu poškodeného, pričom do rodinného domu sa vlámal tým, že prekonal jeho
zabezpečovaciu prekážku - retiazku na dverách a uvedený čin spáchal voči poškodenému ako osobe
vyššieho veku, ktorý mal v čase spáchania trestného činu 81 rokov.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, dokazovaním bol preukázaný priamy úmysel podľa § 15
písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. V konaní
obžalovaného sú zastúpené obe zložky, a to vedomostná aj vôľová, o čom svedčí jeho zámer vykonať

odplatu poškodenému za to, že poškodený na neho v poobedňajších hodinách dňa 01.08.2015 privolal
príslušníkov PZ, ako to napokon tvrdil aj poškodený, keď uviedol, že mu obžalovaný pri napadnutí
povedal, že to má za to, že na neho volal políciu. Obžalovaný chcel poškodeného napadnúť, pričom v
tomto jeho zámere mu nezabránila ani prekážka - retiazka na dverách rodinného domu poškodeného,
ktorú prekonal tak, že trhol vchodovými dverami takou intenzitou, že zlomil kľučku dverí z ich vnútornej

strany a vošiel do domu poškodeného, kde tohto napadol a opakovane udieral tak, že mu spôsobil
zranenia uvedené v lekárskej správe.

Za spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona Trestný zákon umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem

rokov, pričom podľa druhej vety ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov,
musí súd uložiť trest odňatia slobody. Obžalovanému tak súd musel ukladať trest odňatia slobody.

Súd v konaní nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a ani žiadne priťažujúce

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, preto v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Trestného zákona,
podľa ktorého Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností nebolo potrebné ani zvyšovať dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby a ani znižovať jej hornú hranicu. Trest, ktorý sa javí byť v prípadeobžalovaného primeraný a spravodlivý, je trest na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
vo výmere 3 (tri) roky, ktorý súd obžalovanému týmto rozsudkom aj uložil.

Súd v súvislosti s ukladaním trestu odňatia slobody zvažoval, či v prípade obžalovaného splní účel trestu
aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Súd je s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný ako aj s ohľadom na
skutočnosť, že svoj podiel na konaní obžalovaného zohrali aj zlé susedské vzťahy s poškodeným, na
ktorých stave má svoj podiel aj samotný poškodený toho názoru, že v prípade obžalovaného účel
trestu splní aj trest podmienečný. Uvedené pritom nemožno vykladať tak, že je súd toho názoru,
že si poškodený spáchanie trestného činu „zapríčinil sám“, ale výlučne tak, že motívom konania

obžalovaného nebol len „jednoduchý“ zámer spáchať tento trestný čin, ale jeho konanie bolo do istej
miery podmienené aj zlými susedskými vzťahmi, na ktorých kvalite sa nepodpísal len on sám. Ukladať
preto za týchto okolností obžalovanému trest odňatia slobody ako nepodmienečný by bolo podľa názoru
súdu neprimerane prísne a v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd
je presvedčený, že aj trest odňatia slobody uložený ako podmienečný je v prípade obžalovaného
spôsobilý vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného v tom slova zmysle, že obžalovaný si uvedomí,
žekonanie,ktoréhosavočipoškodenémudopustil,niejespoločnosťoutolerovanéabezohľadunato,čo

ho vyvolalo, ani ospravedlniteľné. Trest uložený obžalovanému tak vyjadruje aj jeho morálne odsúdenie
a súd je presvedčený, že obžalovaný sa v budúcnosti žiadneho protiprávneho konania nedopustí.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia

právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu. Súd obžalovanému určil skúšobnú dobu tri roky, ktorej dĺžku volil s ohľadom na závažnosť
konania obžalovaného, keď obžalovaný naplnil súčasne dve okolnosti podmieňujúce použitie vyššej
trestnej sadzby.

Súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
zákaz požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá príkaz
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zákaz
požívania alkoholických nápojov súd odôvodňuje tým, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom
alkoholu, čo je zrejmé zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 01.08.2015 a aj svedkovia v

konaní potvrdili (X. U. a U. Z. st.), že alkohol na osobu obžalovaného nemá dobrý vplyv. Príkaz podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve súd odôvodňuje
tým, že konanie obžalovaného možno do budúcna ovplyvniť aj tým, aby sa naučil znášať záťažové
situácie vyplývajúce nielen zo susedských vzťahov a aby prípadné situácie podobného druhu, t.j. keď
bude cítiť krivdu resp. keď bude v spore s inou osobou, riešil predovšetkým zmierlivo a spôsobom, ktorý

neporušuje zákon.

Pokiaľ ide o výroky súvisiace s nárokom na náhradu škody, súd v súlade s ustanovením § 46 ods.
3 Trestného poriadku, podľa ktorého Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje poškodeným priznal nárok
na náhradu škody proti obžalovanému vo výške, ktorú si poškodení uplatnili do skončenia vyšetrovania.Poškodený I. D. si v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu majetkovej
škody vo výške 17,- Eur, ako to vyplýva zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 03.08.2015. Poškodený

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody vo
výške 8,23 Eur.

Poškodenému I. D. tak súd priznal nárok na náhradu škody vo výške 15,35 Eur titulom poškodenia
vnútorného štítu zámku vchodových dverí, ktorej výška bola preukázaná dokladom z registračnej

pokladnice zo dňa 03.08.2015 (pozn.: zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplynulo, že ochranný kryt
zámku vchodových dverí z vnútornej strany je vyhnutý smerom dovnútra).

Poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. súd priznal nárok na náhradu škody vo výške
8,23 Eur, ktorá bola riadne uplatnená a aj preukázaná opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenie §
9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona

č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.01.2017, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia
u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním (pozn.: poškodená svoj nárok v prípravnom
konaní oprela o ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej

starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2016, podľa ktorého Zdravotná
poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia
alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia

u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy

povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená. V súlade s citovaným ustanovením preto súd obžalovaného zaviazal k náhrade
škody jednotlivým poškodeným vo výške, ktorá je určená vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 288 ods. 2 Trestného poriadku Na civilný proces alebo na konanie pred
iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok
z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti. Keďže súd poškodeným priznal nárok na náhradu škody
len sčasti, poškodených so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces, keď

poškodeným nemohol priznať ich nároky na náhradu škody, ktoré vzniesli až na hlavnom pojednávaní,
t.j. po skončení vyšetrovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.