Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220538
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116220538.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: L. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, H., o zaplatenie
sumy 176,- eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 12.9.2016, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 16.9.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 176,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
15.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 21.12.2012 zmluvu o
pôžičke evid. č. 20357533, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 198,- eura.
Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v
sume 11,- eura. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 22,- eura.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé

povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 5.10.2013 listom označeným ako „Predžalobná upomienka“
vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné
splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 176,- eura. Žalobca
si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu
o pôžičke zo dňa 21.12.2012, Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Predžalobnú upomienku zo dňa
5.10.2013, fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
18.11.2016, Podací hárok.

3. Uznesením č.k. 16Csp/82/2016-18 zo dňa 20.12.2016 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania
na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 3.8.2017, k tejto sa nevyjadrila.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázkujednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené

na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia
na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.12.2012
Zmluvuopôžičke,nazákladektorejsaprávnypredchodcažalobcuzaviazalposkytnúťžalovanejpôžičku

v sume 198,- eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 18-tich mesačných splátkach vo výške 11,-
eura. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 0%, priemerná hodnota RPMN bola
uvedená vo výške 46,35%. Zo splátkového kalendára uvedeného v bode 4. Zmluvy o pôžičke vyplýva,
že jednotlivé splátky sú splatné k 28. dňu v kalendárnom mesiaci, prvá dňom 28.2.2013 a posledná
dňom 28.7.2014. Z článku 12 ods. 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu

kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku
skutočnosti podľa bodu 12.1. Podľa článku 12 ods. 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením
všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Žalovaná podľa prehľadu
splátok a úhrad zaplatila dve splátky v sume celkom 22,- eur, splátku splatnú 28.4.2013 a nasledujúce
už neuhradila. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.10.2017 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade

všetkých splátok jednorazovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy, celkom v
sume 176,- eura, a to do troch dní od doručenia výzvy. Žalovanej bola výzva doručená dňa 11.10.2013
(dňom vrátenia zásielky adresovanej žalovanej odosielateľovi). Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že
k zosplatneniu celého dlhu na základe uvedenej výzvy došlo dňom 20.10.2013. Žalovaná zosplatnenie
dlhu nepoprela, toto skutkové tvrdenie žalobcu tak súd považuje za nesporné. Žalovaná do dňa podania

žaloby dlžnú sumu neuhradila. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči
žalovanej na spoločnosť žalobcu ku dňu 15.11.2016.

8. Podľa § 35 ods. 2 OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa§52ods.3OZ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa§488(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.Podľa § 565 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky.
Podľa § 657 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 100 ods. 1,2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(2)
Podľa § 101 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.
Podľa § 122 ods.1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), lehota určená podľa dní začína

sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa
rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie

je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je v tomto prípade právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady

lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil
zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
danom prípade, vzhľadom na bezúročnosť poskytnutej pôžičky, nemožno právny vzťah kvalifikovať ako

spotrebiteľský úver v zmysle ZoSÚ.

10. Premlčaniejekvalifikovanéuplynutiečasu,vdôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu
premlčaniajepôsobiťnasubjektyobčianskoprávnychvzťahov,abyvprimeranýchdobáchsúdneuplatnili

svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby boli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená
osoba v nej svoje právo neuplatnila, nemôže sa s úspechom domáhať svojho práva na súde. Námietka
premlčania uplatnená v civilnom procese má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). V prípade, ak uplatnený nárok vyplýva
zo zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter, musí súd na premlčanie prihliadať ex offo, teda aj bez
námietky dlžníka - spotrebiteľa.

11. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie, ak nie je ustanovené inak, odo dňa, keď sa právo
objektívne mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz (§ 101 OZ). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je
rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil,

napr. preto, že o svojom práve nevedel, či mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, a pod.. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní
času, t.j. ustanovenie § 122. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods.
2 platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý
pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keď
pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke je v celom rozsahu premlčaná. Právny predchodca žalobcu a
žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uzatvorenej
zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 198,- eura a

žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 18 mesačných splátkach vo výške
11,- eur, splatných k 28. dňu kalendárneho mesiaca. Žaloba bola na súd podaná dňa 16.9.2016.
Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovanej obsiahnutého v texte zmluvy stali
aj všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 12 ods. 12.2 VOP bol právny predchodca žalobcu
ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods.

12.1, teda úplným splnením všetkých záväzkov. Z takto formulovaného ustanovenia je zrejmé, že jeho
cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porovnaj §
582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až
splnením dlžníkovho dlhu. Uvedené ustanovenie VOP tak možno považovať za dohodu v zmysle § 565
OZ umožňujúcu veriteľovi okamžité zosplatnenie dlžných splátok. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v

spojenís§565OZsúčasnevyžaduje,abyakákoľvekdohodavspotrebiteľskejzmluve,podľaktorejmôže
veriteľ privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala obmedzeniam
(§ 53 ods. 9 OZ) slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 103 OZ plynie premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh
(§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba celého dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Preto

premlčanie celého dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih
splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná
ako prvú nezaplatila splátku splatnú 28.4.2013 a nevykonala už ani ďalšie úhrady. Právny predchodca
žalobcu celý dlh zosplatnil listom z 5.10.2013. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje vykonať právo
zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu

(5.10.2013) k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr
28.6.2013, resp. splátkami splatnými skôr, t.j. 28.5.2013, alebo 28.4.2013, keďže od ich splatnosti do
5.10.2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle § 103 OZ plynie premlčacia doba celého dlhu nie
od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci právo

veriteľa žiadať predčasné splatenie založila najneskôr splátka splatná 28.6.2013, trojročná premlčacia
doba celého dlhu uplynula najneskôr 28.6.2016. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný.
Premlčanie istiny tak malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na
súd 16.9.2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov

z omeškania, z ktorého dôvodu súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať. Keďže žalovaná je
spotrebiteľom, musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na
premlčanie práva aj bez námietky žalovanej.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu trov konania by mala nárok žalovaná, nakoľko žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. náhradu

trovkonaniavočižalobcovinepriznal.Súdmápritomzato,ževsúladesčl.17základnýchprincípovCSP,
t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.