Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207763
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému : I. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom L. T. , T. XXXX/XD, o zaplatenie 787,17 Eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. októbra 2016, č. k. 10C/100/2014-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 19. 10. 2016, č. k. 10C/100/2014-79, zastavil konanie v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 787,17 Eur od 28.2.2011 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho
zákonníka, čl. I § 75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods.

1, § 20 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový
zákon, §4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z a § 495 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou súdu došlou dňa 17.04.2014
podanou na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 787,17 Eur, zmenkový úrok

vo výške 0,25% denne zo sumy 787,17 eura od 28.2.2011 do zaplatenia, ďalej úrok vo výške 6% zo
sumy 787,17 eura od 13.4.2011 do zaplatenia, taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, t.j. 2,62 eura a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 6.7.2010, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 28.2.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 6.7.2010, do jej textu
bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa

zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 28.2.2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
mu nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššieuvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené s poukazom na článok 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.
4.1. Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu

zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne. Žalovaný námietky proti čiastočnému
zastaveniu konania nemal. Ako strana sporu na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že úver mu
poskytnutý spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. riadne nesplácal, Niečo na ňom zaplatil, ale nevie akú sumu.
Pre prípad, že súd ho zaviaže k plateniu, žiadal, aby dlžnú sumu mohol vyrovnať v splátkach, nakoľko

zarába okolo 360,-Eur mesačne a je živiteľom štvorčlennej rodiny, pričom zo mzdy mu zamestnávateľ
zráža mesačne okolo 34,-Eur.

4.2. Súd prvej inštancie konanie v časti o platenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo
zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku zastavil podľa § 145 ods. 3 CSP.

5. Konštatoval, že aj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle
článku 5 ods. 1 Nariadenia za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska k
uplatnenému nároku žalovanou nariadil pojednávanie.

6.1. Súd prvej inštancie, po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovaného aj oboznámením zmenky

zo dňa 6.7.2010, výpisom žalobcu z obchodného registra a oboznámením spisu Okresného súdu
Komárno 5ER/1477/2012 zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území
Českej republiky. Žalovaný je fyzická osoba s trvalým bydliskom L. T., t.j na území Slovenskej republiky.
Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je
cezhraničný spor v zmysle Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa

ustanovujeEurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu,nakoľkožalobcamásídlovčlenskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000Eur
a preto podľa Článku 2 bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať Nariadenie
Rady (ES) č. 861/2007. Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o
Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

6.2. Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa
6.7.2010. V zmenke je odkaz na číslo zmluvy: XXXXXXXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova

25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený
konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia
dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaný na zmenku doposiaľ neuhradil
žiadnu sumu. Toto tvrdenie žalobcu síce žalovaný spochybnil, avšak dôkaz o platbách nepredložil.

6.3. Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. Podľa názoru súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že
sa jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o.

Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť -
Pohotovosť s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky - v L. T. dňa 6.7.2010, je podpísaná žalovaným
- povinným zo zmenky.

6.4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavil žalovaný, táto listina

predstavuje prejav jeho slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie
zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne mu boli známe. Podpísaním
zmenky žalovaný prejavil súhlas so zmenkovým úrokom 0,25% denne. Zo zmenky jednoznačne vyplýva
doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide o zmenku splatnú na videnie v
súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v momente jej predloženia, pričom

predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení
v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament,
ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu.6.5. Zo súdneho spisu sp.zn. 5Er/1477/2012 zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako oprávnený
sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného v sume 787,17 Eur spolu
s príslušenstvom, trovami konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06724/11 zo dňa 26.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
8.8.2011 a vykonateľnosť 11.8.2011. V exekučnom spise sa nachádzala kópia Zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníkom I. Q. dňa 6.7.2010 z ktorej vyplýva, že veriteľ
poskytol dlžníkovi úver v sume 400,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť zvýšenú o poplatok v sume

392,- eur, 12-mi mesačnými splátkami po 66,- eur počnúc dňom 14.7.2010. Exekučný spis obsahuje
aj kópiu zmenky zo dňa 6.7.2010 dodatočne vystavenú na sumu 787,17 Eur a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej len VP). V zmluve však nie sú uvedené podstatné náležitosti požadované
ustanovením § 4 ods. 1 písm. g), h), i), j), k) Zákona č. 258/2001 Z.z. a to: údaje o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, o výške zmluvného úroku, o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), o
priemernej hodnote RPMN, taktiež ani údaj o výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov v dôsledku čoho úver je bezúročný a bez poplatkov. Pre neprijateľné zmluvné podmienky
priečiace sa dobrým mravom exekučný súd žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zo dňa 27.3.2013 zamietol.

7.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej

zmenky. Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej
zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istú
peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a
abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo
zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na

nej uvedenými a môžu existovať len spolu s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná
ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú
zmenku a na doplnenie ktorej udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina,
ktorá je zámerne v zmysle dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení
inou osobou, než tou, ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je

skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s
tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii
dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku
vyplniť.

7.2. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce
náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe
iných skutočností, než na základe zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje.
Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až
uzavretím takejto dohody vzniká toto právo. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej

v Občianskom zákonníku, teda o platnom vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba
za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle
ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

8.1. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 13 VP, podľa

ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 VP stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe

idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Súd je toho názoru, že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich

neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto
zmluvné dojednanie treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne
dojednaná so spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a
jejobsahspotrebiteľžiadnymspôsobomnemoholovplyvniť.Tátozmluvnápodmienkaspôsobujeznačnúnerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber,
buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ
aj tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil

neznalosť zákona spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto
konanie veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje.

8.2. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd prvej inštancie považoval
za neprijateľnú a z tohto dôvodu za neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení

zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa
§-u 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie práva veriteľa
vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Na túto zmluvu treba aplikovať aj príslušné ustanovenia Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., preto súd skúmal, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade
s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. To potom znamená, že zmenku prijatú resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Je nepochybné že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods.

6 Zákona č. 258/2001 Z.z. pretože bola vystavená na sumu 787,17 eura pričom úver bol poskytnutý v
sume 400,- a výška úveru spolu s dohodnutým poplatkom činí 792,- eur. Zmenka teda nebola vystavená
v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma
presahuje výšku maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Preto zmenka je aj z tohto dôvodu neplatná.

9.1. Ďalej súd konštatoval, že v slovenskom právnom poriadku platí ustanovenie § 5b Zákona
č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný
dôvod,ktorébrániauplatniťalebopriznaťplnenieveriteľavočispotrebiteľovi,ajkeďbyinakbolopotrebné

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou
súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich
sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má
procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na
súde pred 1.5.2014 vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č. 250/2015 Z.z.. Procesná

norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch,
za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013,
C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti
je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti

podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

9.2. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iných obdobných súdnych

konaní, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkony na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy),
ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky ako
dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku.

9.3. Keďže súd zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému
zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho súladu, resp. nesúladu s právnymi
ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a Zákona č.
258/2001Z.z.vznenínovielazatýmtoúčelomvykonaldôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.Prijatievýkladu

smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Vprípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by o neprijateľné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.

10.1. Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho
právneho predchodcu so žalovaným, a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade
s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z pripojeného
exekučného spisu zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 400 eur, z čoho 30 % predstavuje

sumu 120 eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, avšak zmenka
bola vystavená na sumu 787,17 eur. Je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, a preto v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanému nevznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní.

10.2. Súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku,
avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá
v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých

podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva.
Dohodauzatvorenávčlánku13Všeobecnýchzmluvnýchpodmienokvšakumožňujevystaviťpovinnému
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa
uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

10.3. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré
zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý
nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné a tým
za neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v

zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do
rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore
s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca žalovanú
sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom.

10.4. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení
zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť.
Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním
požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm.

o) Občianskeho zákonníka. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a preto na podklade takéhoto
dojednanie zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na tomto nič nemení
ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky
aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného ako zmenkového dlžníka a podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právo EÚ má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky a preto vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do
31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. Úspešnému žalovanému
žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd náhradu trov konania mu nepriznal (§ 255 ods.
1 CSP).

11. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 19.10.2016, sp. zn. 10C/100/2014,
žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45
€ bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

12. Dôvodil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, znemožnil uplatňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.13. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a ani žalovaný takéto

dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.,
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany

žalovanej neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj
postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky.

14. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu
na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.
Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím

konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky; nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovaného v tomto konaní a navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o.,

uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou
zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol.
Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd
mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných

skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Súd
prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

15. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950
Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky

voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v
sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných

prostriedkov,prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v
sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená

v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok
je tak v celom rozsahu dôvodný.

16. Odvolateľ konštatoval, že nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového pravá
pred pravom vnútroštátnym je jednou zo základných zásad právneho poriadku EU a to, že poskytol súdu

dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky.17. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola
len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že

prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods.
1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nezistil dôvod na

nariadenie pojednávania ( postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP a contrario a § 219 ods.3 za použitia § 378 ods.1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia ) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia zmenkovej sumy
s príslušenstvom dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovanou, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia" a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku

neuhradil. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
"nariadenie").

21. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods.
7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9
preambuly a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných

prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a
výdavky nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods.
1 nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ
vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovanej. Konanie je v zásade písomné,

ide o tzv. "formulárové konanie", podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovanej so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť formulár
žaloby doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo vziať

návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia).

22. V prípade, že súd dospeje k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo žaloba je
neprípustná alebo ak žalobca formulár žaloby v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu
zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť žaloby sa posudzuje podľa vnútroštátneho

práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že
nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu všetkých procesnoprávnych princípov použiteľnýchv slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z
procesného hľadiska teda k žalobe môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k
akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, vo veci môže konať aj formou nariadeného

pojednávania a to nielen na základe žaloby žalujúcej strany, ale aj keď to sám považuje za potrebné.
Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho činnosti (notoriety) a zohľadniť
ochranu slabšieho v konaní, či ochranu dobrých mravov. Z nariadenia totiž nevyplýva povinnosť súdu
automaticky žalobe vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v žalobe také skutočnosti, ktoré ho vedú k záveru o jej
neprípustnosti, žalobu zamietne a to aj v prípade absencie aktivity žalovanej strany v konaní, čo vyplýva

priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní
procesných pravidiel príslušného členského štátu.

23. Z hľadiska hmotného práva žalobca v návrhu uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovanou
podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského dohovoru
o jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930. Ide o kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá

je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon "lex
specialis", pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je Občiansky zákonník.

24. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich

je blankoindosament.

Podľa článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 459 OZ, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

25. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená
všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho
právamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovaťskutočnosťspôsobilú
ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť

poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12.
1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len "smernica") síce používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.

Pojem "vhodná ochrana" spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje
znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľavyplývajúcizpredpisovprávaúnieajudikatúrySúdnehodvoraEÚ,ktorázahŕňaajpovinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

26. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosťzmenkysamotnej,išlobyoneprijateľnézníženieprávnejochranyprináležiacejspotrebiteľoviao
porušeniezásadyefektivity.Rigidnáaplikáciaust.§17ZZŠbytotižspôsobilaspotrebiteľovineprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd

spoľahlivo zistí, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu
sa nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V
tomtosmereužÚstavnýsúdČRvosvojichnálezochjudikoval,žesúčasnénapätiespojenésozmenkami
je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožnoznalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov,
ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy
nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia

hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež
vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v
skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy

nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn.
Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

27. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31.12.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
prechádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák. č.
258/2001 Z. z.).

28. Reagujúc aj na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v jeho odvolaní odvolací súd dodáva, že jeho

argumentácia spochybňujúca postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dôkazov je neopodstatnená z
dôvodov podľa už zhora podaného výkladu odvolacieho súdu. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej
zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Abstraktný charakter
zmenky bol totiž spochybnený už v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom v danom prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit
zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na
žalobcu. Zmenka tak bola vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s
právom Európskej únie. Navyše, rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ.

29. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Keďže odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie ako vyčerpávajúcim a presvedčivým, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a preto súdom prvej inštancie uvádzané dôvody

duplicitne opakovať nebude.

30. Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieodvolacísúdlenopätovne
podčiarkuje, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho
v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje v rámci európskeho konania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia. Žalobcom predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho
predchodcu žalobcu tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti
na to súd prvej inštancie preto dôvodne skúmal charakter tohto vzťahu, keď nariadenie je síce
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni súdu postupovať rešpektovaním vyššej

súdnej ochrany spotrebiteľa, pričom prieskum uplatneného nároku, s oporou v doloženej zmenke,
nemôže byť ovplyvnený povahou použitého procesného nástroja. V tomto smere je potrebné vychádzať
zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2010, t. j. v čase
uzatvoreniazmluvyoúveremedzižalovanouaprávnympredchodcomžalobcu,ktorýspotrebiteľskýúver
definoval ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona). Za veriteľa
označoval fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
(§ 3 ods. 1 zákona) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel, než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Je už notorietou, žezákladnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. I podľa názoru odvolacieho súdu v tomto
konaní bolo preukázané výsledkami vykonaného dokazovania, že sporom dotknutá zmluva o úvere je

spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové podmienky vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov a tieto žalovaná ovplyvniť nemohla.

31. Rovnako tak právny predchodca žalobcu ako dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v konaní nebolo preukázané, že úver bol žalovanej poskytnutý za účelom

výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V tomto smere žalobca si nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť, ktorá ho v konaní zaťažovala, na preukázanie nespotrebiteľského charakteru úverovej
zmluvy a to spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Takouto okolnosťou totiž nemôže
byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru uvedený v úverovej zmluve bez bližšieho ozrejmenia a
preukázania súvislostí medzi výkonom povolania, zamestnania, resp. podnikateľskou činnosťou dlžníka
a uzatvorením konkrétnej zmluvy. Bez preukázania, že žalovanému ako dlžníkovi bol úver poskytnutý

na výkon povolania, má tak v úverovej zmluve uvedený účel jej uzatvorenia rovnaký dôsledok, ako
by tam uvedený nebol. Odvolací súd si preto v plnom rozsahu osvojil názor súdu prvej inštancie,
že v danej veci žalovaný je spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), do ktorých boli
transponované smernice č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru a relevantná je aj príslušná judikatúra
Európskeho súdneho dvora, týkajúca sa ochrany práv spotrebiteľov, ktorú úpravu následne súd prvého
stupňa i v konaní dôsledne aplikoval.

32. Odvolací súd tiež konštatuje, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto
bola upravená v čl. 13 všeobecných obchodných podmienok a umožňovala vystaviť povinnému
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa
uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky

za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu
spotrebiteľovi, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako
neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení zmenky
veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,

čo je rozporné i s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch
vystavenia zmenky pre žalovaného ako spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného
papiera, bolo tak žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné aj

ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke,
ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto odporuje ust. § 54 ods. 1, 2 OZ a

na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

33. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje aj na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,

z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok

základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveňdohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).