Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 25, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205194
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205194.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: B. K. G.. X.X.XXXX,

K. Š. XXX/X, XXX XX A., U.. Z. G. E., U. A., právne zastúpeného: JUDr. Ján Uhlík, advokát, Námestie
slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: PREQ, s.r.o. IČO: 36666114, Sibírka 15, 080
01 Prešov o zaplatenie 1.765,16 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.006,78 € a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.3.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 895,25 €. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.6.2015 uzavrel so žalovaným
pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 13.6.2015. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú. Zmluvné strany sa nedohodli, že zamestnanec - žalobca bude vykonávať práce stavebno-
montážneho pracovníka. Miesto výkonu práce bol Prešov s tým, že sa zmluvné strany dohodli na
tom, že zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovné cesty no nevyhnutné obdobie. Zmluvné

strany si v zmluve dohodli aj mzdové podmienky, pričom doba splatnosti mzdy bola určená na 30.
deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalobca odpracoval pre zamestnávateľa - žalovaného a za
mesiac jún (od 13. do 29.6.2015) spolu 167,5 hodín. Cena práce za jednu odpracovanú hodinu bola
stanovenána5,-€,tedaspoluzaodpracovanéhodinytočinísumu837,50€.Výškacestovnýchnákladov
žalobcu bola za mesiac jún 2015 vo výške 33,- €. Cena nákladov na stravu za 15 dní predstavuje
sumu 24,75 €, t.j. minimálne 55 % z ceny lístka vo výške 3,- € x 15 dní. Žalobca bol od 14.7.2015 do
1.8.2015 práceneschopný. Ukončenie PN oznámil žalovanému - zamestnávateľovi zaslaním SMS k, ale

aj odoslaním ukončenej péenky doporučeným listom prvej triedy zo dňa 29.7.2015. Nakoľko žalovaný
na uvedenú skutočnosť nereagoval a nezaslal žalobcovi žiadne inštrukcie týkajúce sa jeho nástupu do
práce, ten mu zaslal oznam, že dňa 3.8.2015 sa dostavil na pracovisko v uvedené v pracovnej zmluve.
Po dostavení sa žalobcu do sídla firmy dňa 3.8.2015 mu bolo zamestnávateľom oznámené, že preňho
momentálne prácu nemá, že má počkať, a že sa uvidí, či do práce pôjde alebo dostane výpoveď. Mzda
za mesiac jún 2015 mu ešte stále nebola vyplatená, nakoľko žalovaný tvrdil, že peniaze nemá a ani on,
lebo mu neboli vyplatené. Keďže do 17.8.2015 nebola žalobcovi mzda za mesiac jún 2015 vyplatená,

žalobca v daný deň zaslal žalovanému doporučene okamžité skončenie pracovného pomeru. Ten si
však zásielku neprevzal a žalobcovi bola vrátená dňa 8.9.2015. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa
žalobcovi aj napriek viacerým výzvam dlžnú sumu nezaplatil, žalobca bol nútený podať žalobu.2. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 23.5.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v pracovnej
zmluve si zmluvné strany dohodli hrubú mzdu vo výške 380,- €. žalovaný uznáva mzdový nárok, ktorý
je uvedený v mzdovom liste z vykonanej kontroly Sociálnej poisťovne. Nakoľko pracovný pomer vznikol

k predmetnej zákazke, ktorá bola dňa 24.6.2015 pozastavená hlavným zhotoviteľom a dňa 20.8.2015
definitívne ukončená zo strany objednávateľa, došlo následne aj k rozviazaniu pracovnoprávnych
vzťahov. Zo strany objednávateľa však nedošlo finančnému vysporiadaniu za vykonané práce.

3. K podaniu žalovaného zo dňa 23.5.2016 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že ak boli práce

pozastavené dňa 24.6.2015, tak prečo ich nechal žalovaný na stavbe pracovať. Taktiež žalovaný nijako
nepreukázal, že práce na stavbe boli pozastavená hlavným zhotoviteľom. Počet odpracovaných hodín,
ktoré žalobca zhotovil, dal podpísať žalovanému, ktorý to odmietol, avšak prisľúbil, že mu uvedenú sumu
zaplatí vrátane cestovných lístkov. Sumy uvedené na výplatných láskach, ktoré predložil žalovaný mu
nikdy neboli vyplatené a ani žalovaný nepredložil doklad o tom, že mu uvedené sumy mali byť vyplatené.
Vo výplatných páskach nie je uvedená ani dovolenka, na ktorú mal nárok. Taktiež spočítaná suma na

výplatných páskach sa nezhoduje so mzdovým listom. Vo výplatnej páske za mesiac júl je uvedená
péenka 14 kalendárnych dní v sume 172,70 €. Výška náhrady určená v percentách za 1. až 3. deň
dočasnej pracovnej neschopnosti je 25 % z denného vymeriavacieho základu a za 4. a ďalšie dni 55
% z denného vymeriavacieho základu. Žalovaný jeho péenku, ktorú mu 2-krát doporučene zaslal, ani
neprevzal, nieto, aby mu ju ešte zaplatil a dokonca za 14 kalendárnych dní. V skutočností jeho péenka

bola doručená Sociálnej poisťovni Prešov dňa 15.9.2015 cez pobočku Sociálnej poisťovne Vranov nad
Topľou, pretože ju žalovaný neprevzal. Nakoľko žalobcovi nebola vyplatená žiadna mzda informoval sa
u stavebného dozoru stavby v Bratislave, ktorým potvrdil, že zo strany subdodávateľa boli žalovanému
vyplatené všetky finančné pohľadávky.

4. Na pojednávaní dňa 31.8.2016 a za prítomnosti oboch strán konania súd pripustil zmenu žaloby zo
sumy 895,25 € na sumu 1.649,50 €.

5. Tunajší súd na základe návrhu žalobcu zo dňa 12.9.2016 pripustil uznesením zo dňa 26.9.2016, č.k.
XCpr/X/XXXX-XX, zmenu žaloby v časti petitu a to zo sumy 1.649,50 € na sumu 1.765,16 €. Žalobca

v zmysle svojho návrhu požadoval zaplatenie čistej mzdy za mesiac jún 2015 vo výške 837,50 € za
odpracovaných 167,5 hodín počas 17 dní v období od 13.6.2015 do 29.6.2015 a podľa hodinovej sadzby
5,-€.Zamesiacjúl2015požadovalnáhradupríjmupridočasnejpracovnejneschopnostivovýške172,70
€ a čistú mzdu vo výške 128,78 €, čo spolu predstavuje sumu vo výške 301,48 €. Za mesiac august 2015
požadoval čistú mzdu vo výške 326,78 €. Za čerpanie štyroch dní dovolenky v období jún až august

požadoval náhradu mzdy vo výške 69,- €. Takisto požadoval stravné vo výške 197,40 € za uvedené
mesiace a to za 47 odpracovaných dní po 4,20 €/deň. Cestovné činí 33,- €.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že síce zmluve je uvedená mzda vo výške 380,- €, t.j. minimálna
mzda, avšak so zamestnávateľom bol ústne dohodnutý na sume 5,- € za hodinu.

7. Žalovaný na pojednávaní uznal nárok žalobcu na náhradu dovolenky vo výške 69,- € a takisto
na cestovné vo výške 33,- €. Rovnako uznal nárok žalobcu na úhradu náhrady mzdy počas
práceneschopnosti za mesiac júl vo výške 172,70 €. Nárok na stravné uznal v rozsahu 55 % z
uplatňovanej sumy, nakoľko suma 4,20 € je suma stravného v plnej výške, z ktorej 55 % hradí

zamestnávateľ. Žalovaný však neuznal nárok žalobcu na mzdu vo výške 837,50 € (164,50 hod. x 5,-€),
ale len na čistú mzdu vo výške 635,06 €.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (pracovná zmluva na č.l. 4-5,
vyčíslenie žalobcu na čl. 6 spolu s podacím lístkom, mzdový list na čl. 16, výplatné lístky na čl. 17-19,

oznámenie Sociálnej poisťovne na čl. 28, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nároku na nemocenské na
čl. 29-30, protokol o výsledku kontroly na čl. 35, správa o kontrole na čl. 36-39, záznam o skontrolovaní
zamestnancov na čl. 40, zápisnica o prerokovaní protokolu na čl. 41, čestné vyhlásenie na čl. 42,
potvrdenie Sociálnej poisťovne na čl. 43, poverenie Sociálnej poisťovne na čl. 44, výkaz odpracovaných
hodín na čl. 50) a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa z 12.6.2015 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou
dobou 3 mesiace a s nástupom do práce dňa 13.6.2015. Miestom výkonu práce bol Prešov s tým, že
zmluvnéstranysadohodlinatom,žezamestnávateľmôžezamestnancavyslaťnapracovnécestyčučímzamestnanec udelil súhlas. Týždenný pracovný čas bol určený na 40 hodín. Zmluvné strany sa dohodli
na základnej mzde vo výške 380,- € v hrubom. Splatnosť mzdy bola určená do 30. dňa nasledujúceho
mesiaca.

10. Podľa Mzdového listu žalobcu za rok 2015 a mzdových lístkov žalobca odpracoval v mesiaci jún
96 hodín počas dvanástich dní, hrubá mzda činila 207,24 € a čistá mzda 179,50 €. Za mesiac júl mal
odpracovaných 72 hodín počas deviatich dní, hrubá mzda činila 148,70 € a čistá mzda 128,80 €. Za
uvedený mesiac bola žalobcovi mala byť vyplatená náhrada pri dočasnej práceneschopnosti vo výške

172,70 €. Za mesiac august mal žalobca odpracovaných 168 hodín počas 21 dní, pričom hrubá mzda
za uvedený mesiac činila 380,- € a čistá mzda 326,78 €.

11. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 20.11.2015 priznala žalobcovi nárok na nemocenské
za obdobie od 24. júla 2015 vo výške 7,86670500 € za deň. Žalobca bol uznaným za dočasne
práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti od 14. júla 2015. Denný vymeriavací základ na určenie

výšky nemocenského bol zistený na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom.

12. Sociálna poisťovňa vykonala u žalovaného kontrolu odvodu poistného za obdobie od 16.2.2015 do
31.8.2015, pričom ku kontrole boli predložené pracovné zmluvy, vyúčtovanie miezd výplatné pásky a
mzdové listy. Kontrola vytkla žalovanému porušenie § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení,

keďžalovanýoneskorenepredložilprihláškuaodhláškuzamestnanca-žalobcuatakistozamestnávateľ
uvádzal nesprávne kalendárne dní, za ktoré sa platí poistné.

13. Podľa výkazu odpracovaných hodín za mesiac jún 2015 predložených žalovaným žalobca
odpracoval u žalovaného celkovo 96 hodín v rozmedzí od 13.6. do 24.6..

14. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

15. Podľa § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)

poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za

pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

16. Podľa § 119 ods. 1 a 2 Zákonníka práce Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená
osobitným predpisom. Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v
kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa
stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej
schôdze.

17. Podľa § 131 Zákonníka práce Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky
poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z
ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane,

nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na
preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na
daň z príjmov zo závislej činnosti.

18. Podľa § 103 ods. 1 a 2 Zákonníka práce Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku,
je najmenej päť týždňov.19. Podľa § 105 zákonníka práce Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny
rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa
prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za

kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

20. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

21. Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky
nemôžebyťzamestnancovivyplatenánáhradamzdy,svýnimkou,aksitútodovolenkunemoholvyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

22. Podľa § 4 zák. č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2014 Nárok na náhradu príjmu má

zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti
zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu4) (ďalej len
„dočasná pracovná neschopnosť“) a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa
osobitného predpisu okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za
obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak

tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 462/2003 Z.z. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu
sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

24. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 462/2003 Z.z. Výška náhrady príjmu je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

55 % denného vymeriavacieho základu.

25. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume
najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri
pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje

príspevok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa
cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať

najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného
predpisu.

27. Podľa § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014 Z.z. o
sumách stravného účinného od 1.11.2014 je suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín vo výške

4,20 eura.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Žalobca
bol zamestnancom žalovaného v období jún až august 2015, avšak do dnešného dňa mu nevyplatil
nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Medzi stranami nebol sporný nárok žalobcu na náhradu

mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 69,- € a rovnako nárok na úhradu cestovného vo výške 33,-
€. Okrem uvedeného žalovaný uznal aj nárok žalobcu na náhradu mzdy za dočasnú práceneschopnosť
v trvaní 14 dní vo výške 172,70 €. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na stravné vo výške 4,20 €/deň a to za
47 odpracovaných dní v období 06 - 08/2015, t.j. vo výške 197,40 €. Nakoľko zamestnávateľ prispieva
na stravné najviac do výšky 55 % z ceny stravného (4,20 €), má žalobca nárok na úhradu stravného

za 42 odpracovaných dní (12 + 9 + 21) podľa predloženého mzdového listu vo výške 97,02 € (55/100
x 4,20 € x 42 dní). Žalovaný pritom uznal svoju povinnosť prispievať na stravné v rozsahu 55 % z ceny
stravného. Medzi stranami však bola sporná výška nárok na mzdu. Podľa pracovnej zmluvy si strany
dohodli v pracovnej zmluve minimálnu mzdu, no podľa žalobcu sa mali ústne dohodnúť na hodinovejmzde vo výške 5,- €, čo však štatutár žalovaného poprel. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal existenciu takejto dohody a nepreukázal ani odpracovanie 167,5 hodín mesiaci
jún 2015. Okrem toho u žalovaného prebehla kontrola zo strany Sociálnej poisťovne, ktorá vo vzťahu k

žalobcovi vytkla žalovanému porušenie § 231 ods. 1 písm. b/ zák. o sociálnom poistení, keď žalovaný
oneskorene predložil prihlášku a odhlášku zamestnanca a tak isto zamestnávateľ uvádzal nesprávne
kalendárne dní, za ktoré sa platí poistné. Zároveň je potrebné uviesť, že sám žalobca vychádzal pri
uplatnení nároku na mzdu z predložených výplatných pások za mesiace 07/2015 a 08/2015. Podľa R
28/1993 ak rozhodne súd o povinnosti zaplatiť mzdu alebo náhradu mzdy, urobí tak po odpočítaní dane

zo mzdy a nie hrubej mzdy. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi netto
mzdu za mesiace 06-08/2015 v celkovej výške 635,06 € (179,50 € + 128,78 € + 326,78 €). Celková
priznaná suma tak činí 1.006,78 € a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1,2 C.s.p.
a čiastočne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %. V pomere

k žalovanej sume (1.765,16 €) predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 57 % a úspech žalovaného v
rozsahu 43 %. Miera úspechu žalobcu tak činí 14 % (57 % - 43 %). O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.