Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212347
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712212347.5

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej
M. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX L., zam. Regionálna veterinárna a potravinová
správa Zvolen ako inšpektorka, štátnej občianky SR, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom AK

Lučenec, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 8.208,11 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie úroku, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a poplatkov z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

8.208,11 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 5.642,97 Eur od 24. 09. 2009 do zaplatenia.

Súd o žalobnom nároku žalobcu rozhodol rozsudkom dňa 05. 12. 2013 tak, že uložil povinnosť žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 5.377,42 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu podal odvolanie právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej,
ktorý bol v predmetnom období v procesnom postavení v spore. Neskôr vystúpil z konania, pričom
žalovanásadalapriamozastúpiťprávnymzástupcompôvodnéhovedľajšiehoúčastníkaJUDr.Andrejom
Cifrom, advokátom AK Lučenec. Súčasne v rámci odvolacej lehoty podal proti rozsudku okresného
súdu odvolanie aj žalobca a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v časti, v ktorej mu
súd nepriznal úroky z omeškania ani pomernú náhradu trov konania. Dožadoval sa, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok po preskúmaní zmenil tak, že mu prizná úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 5.377,42 Eur od 24. 09. 2009 do zaplatenia, ako aj pomernú náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 15Co/329/2014-183 zo dňa 12. 08. 2015 rozsudok Okresného
súdu Zvolen vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.377,42 Eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh

zamietolzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Súčasnerozhodol,ževnovomrozhodnutíbudeokresný
súd povinný rozhodnúť aj o trovách konania.

Následne sa potom súd zameral na dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 2.398,84
Eur, zmluvnej pokuty 97,99 Eur a poplatku 68,31 Eur.

Pokiaľ išlo o pôvodnú žalovanú istinu, tomuto nároku sa súd už nevenoval, vzhľadom k tomu, že v tejto
časti bolo o nároku žalobcu právoplatne rozhodnuté.Z listinného dôkazu ktorým bola zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 22. 07.
2008, mal súd za preukázané, že spoločnosť GE Money, a. s. Bottova 7, 811 09 Bratislava, uzavrela

so žalovanou „Expres pôžičku“, pričom žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 170.000,- Sk (5.642,97
Eur), dohodnutý bol počet mesačných splátok 72, výška mesačnej splátky 3.688,- Sk (122,42 Eur). Z
mesačnej splátky bolo zrejmé len to, že zo sumy mesačnej splátky 3.688,- Sk (122,42 Eur) predstavuje
čiastka za poistenie 142,- Sk ( 4,71 Eur), cena úveru 265.536,- Sk, dohodnutý bol dátum prvej splátky
do 22. 08. 2008, dátum každej ďalšej platby ku 22. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov

na úver vo výške 15,47 % so súborom poistenia A.

Žalobca okrem iného v odôvodnení pôvodného návrhu uviedol, že úrok z omeškania uplatnený v návrhu
predstavujevzmyslesadzobníkapoplatkov0,1%dennezakaždúsplátkuvomeškaní.Pretožežalovaná
neplnila včas, porušila zmluvu, dostala sa v zmysle obchodných podmienok do omeškania s tromi
splátkami zároveň a postupca bol potom oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého

zostatku poskytnutého úveru. Pokiaľ išlo o zmluvnú pokutu uviedol, že táto bola uplatnená (ako sankčný
poplatok) v zmysle bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov, čo
predstavuje 20 % z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 Eur.

Právnyzástupcažalovanejuviedol,žesapridržiavadoterajšíchpísomnýchaústnychprednesovakoboli

urobené v rámci predzrušujúceho konania, resp. po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom.
Právny zástupca zastával stanovisko, že vo veci nie je dôvod na odlišné rozhodnutie od pôvodného
rozsudku a to s poukazom na bezúročnosť úveru a úveru bez poplatkov, ktorú v konaní nerozporoval
ani sám žalobca. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Podľa jeho názoru žalobca nemá nárok na zákonný
úrok z omeškania, pretože v konaní nepreukázal doručenie výzvy na zosplatnenie úveru žalovanej.

S poukazom na prednes právneho zástupcu žalovanej, sudca vyzval žalobcu, aby súdu predložil
písomný dôkaz o tom, že listina o zosplatnení bola právnym predchodcom žalobcu žalovanej aj
doručená. Písomným podaním zo dňa 08. 02. 2016 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že
doručenkou ktorá mala svedčiť o tom, že listina o zosplatnení bola žalovanej doručená a táto ju aj

prevzala nedisponuje, a preto súdu tento dôkaz nemohol predložiť.

Z obsahu spisu, žalobcom predložených listín, ako aj vykonaného dokazovania je nepochybné, že v
predmetnej veci došlo k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Je potrebné poukázať na skutočnosť vyplývajúcu z platnej právnej úpravy, že v predmetnej úverovej
zmluve chýbalo akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru
a aj z tohto titulu žalobca v postavení právneho nástupcu pôvodného veriteľa nemôže požadovať
od žalovanej zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s.31).

SmernicaRady89/552/EHSz3.októbra1989okoordináciiurčitýchustanovenízákonov,inýchprávnych
predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho
vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb

(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.
v. ES L 95, 21.4.1993, s.29).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú.v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja
spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s.1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje
Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných
služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES s 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom

trhu (Ú.v EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú
predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma

službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto
smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov.
Je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná
právna úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do

úvahy najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy,
ak treba posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a
inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom

prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava
spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v
ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to,
či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Podľa ust. č. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežne formulovanúštandardnúzmluvu,keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď sa Zmluva o
úvere spravuje Obchodným zákonníkom. Aj napriek uvedenému žalovaná požíva ochranu spotrebiteľa
vzhľadom na zhora citované smernice.

Podľa § 1 ods. 1 zákona NS SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvárania

úverovej zmluvy „tento zákona upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsobom výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 citovaného zákona „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona „zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platnom do 31. 07. 2008),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 posledná alinea citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s predmetnou zmluvou o úvere a ďalších úverových
produktoch zo dňa 22. 07. 2008, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná; a ktorá tvorí

základ sporu súd zistil, že z výšky mesačnej splátky nie je zrejmé, aká časť z nej pripadá na istinu, aká
časť na úroky, eventuálne aká časť pripadá na poplatky, čím došlo k nesplneniu zákonnej povinnosti
právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do31. 07. 2008 a teda sa hľadí na úver ktorý právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej ako na úver
poskytnutý (v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona), za úver poskytnutý bez úročne a bez poplatkov.

Na základe uvedeného súd potom v intenciách zhora citovanej platnej právnej úpravy žalobu žalobcu v
časti nároku týkajúceho sa zaplatenia úroku, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a poplatkov zamietol.
Predmetných rozhodnutím súd aj odstránil pochybenie v určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti pôvodného
svojho rozhodnutia tak, ako naň poukázal vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd.

O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 151 ods. 3 OSP a to vzhľadom na
charakter sporu a rozdielnosť právnych názorov a výkladu dotknutých právnych noriem oboch sporových
strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).