Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/698/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411216269
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411216269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING a.s., Bratislava, Košická 56, IČO : 35 838 825, zastúpený HMG y PARTNERS, s.r.o.,
Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovaným: X. C. S., L.. XX. X. XXXX, J. J., I. D. XX, X. J. S., L..
XX. X. XXXX, J. J., I. D. XX, X. S. S., L.. X. X. XXXX, J. J., G. C. XX/XX, o zaplatenie 14.608,89 € s

príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1, 2 a 3 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
30. 6. 2014, č.k. 7C/108/2012 - 156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j
e tak, že žalovaní 1, 2 a 3 sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu
4.161 € s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 4.161 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, všetko do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
ostatných žalovaných.

Vo zvyšku odvolací súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovaní 1, 2 a 3 m a j ú nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu
43 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zastavil konanie v časti istiny 7.819,47 €, ako aj v časti
uplatnených riadnych úrokov vo výške 11,10 % p.a. z istiny 11.950,49 € odo dňa 22. 12. 2010 až do
zaplatenia, na základe späťvzatia žalobného návrhu, ešte pred otvorením pojednávania, podľa § 96 ods.

1, 2, 3 O.s.p. Žalovaným 1, 2 a 3 uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.789,42 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 6.789,42 € odo dňa 22. 12. 2010 do zaplatenia, všetko do
15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň upravil Daňový úrad v Bratislave na vrátenie súdneho
poplatku žalobcovi vo výške 462,23 € do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozsudku o
jeho vrátení, na základe ust. § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. Vychádzal z toho, že
za žalobný návrh návrh na začatie konania bol žalobcom uhradený súdny poplatok za žalobný návrh

v sume 876 €; z dôvodu čiastočného zastavenia konania súd prvej inštancie upravil podľa ust. § 11
ods. 3 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch Daňový úrad Bratislava na vrátenie súdneho poplatku
žalobcovi vo výške 462,23 € do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozsudku o jeho vrátení.
Napokon zaviazal žalovaných 1, 2, 3 povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo
súdneho poplatku v sume 413,77 € a trov právneho zastúpenia v sume 1.557 €, podľa § 142 ods. 1
O.s.p. ako úspešnej strane v spore.

2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., poskytol žalovaným 1., 2 úver vo výške 9958,18 €
( 300.000,-Sk ) na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0179383063 zo dňa 28.7.2005, pri úrokovejsadzbe 11,10% p.a. Žalovaní 1, 2 sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške
219,01 € ( 6.598,00,-Sk ) vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
zmluvnýmistranaminatermín20.8.2005akonečnásplatnosťúverunatermín20.7.2010(čl.I-Základné

podmienky Zmluvy o úvere ). V zmysle čl. II bod Zmluvy o úvere, dlžník je povinný splatiť poskytnutý
úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky
a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V zmysle čl. II bod 4 Zmluvy o úvere
sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v
základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Na zabezpečenie návratnosti

záväzku zo Zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 3 Dohodu o ručení zo
dňa 28.7. 2005, v ktorej žalovaný 3 vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník.
Žalovaný 3 vyhlásil, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov súvisiacich s dohodou o ručení a
zároveň potvrdil, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere veriteľa, za ktoré sa
zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú ( čl. III bod 1 a 2
Dohody o ručení ). Zmluvné strany sa v čl. II bod 1 písm. f/ ( posledná veta ) Dohody o ručení dohodli na

vylúčení ust. § 306 ods. 1 Obch. zák. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.12.2010, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Tomášikova č.
48, 832 37 Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1, 2, 3.
Postupca zaslal žalovaným 1, 2 a 3 písomné Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010
s dokladom o doručovaní. Na základe listinných dôkazov pohľadávka ku dňu postúpenia k 21.12.2010

v sume 14.608,89 € predstavovala : a) istinu po splatnosti vo výške 11.950,49 €, b) nezaplatené úroky
( riadne úroky ) vo výške 621,13 €; c) úroky z omeškania vo výške 2.037,27 €; d) úročenie istiny
11.950,49 € riadnym úrokom 11,10 % p.a. ( v zmysle čl. I - Základné podmienky Zmluvy o úvere ) a
zákonným úrokom z omeškania ku dňu konečnej splatnosti úveru vo výške 9 % p.a.
3/ Nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby v časti istiny 7.819,47 € a v časti uplatnených riadnych úrokov vo

výške 11,10 % p.a. z istiny 11.950,49 € odo dňa 22.12.2010 až do zaplatenia a k zastaveniu konania
v uvedených častiach, predmetom sporu zostala : suma 6.789,42 € ( súčet dohodnutých splátok za
obdobie od 20.1.2008 do 20.7.2010, t.j. 31 x 6.598,- Sk = 204.538,- Sk= 6.789,42 € ) s príslušenstvom.
Pôvodnesažalobcasvojímžalobnýmnávrhomdomáhalvočižalovaným1,2a3 zaplateniaistinycelkom
vo výške 14.608,89 € s príslušenstvom, titulom dlhu zo Zmluvy o úvere ( uzavretej podľa Obchodného

zákonníka ). Žalovaní 1, 2 rade svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere nesplnili, poskytnutý úver
nesplatili ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti úveru t.j. do 20.7.2010. Po postúpení predmetnej
pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe
Zmluvy o úvere poukázaná žiadna platba.
4/ Súd prvej inštancie vo veci rozhodol najprv platobným rozkazom č.k. 25Ro 1359/2011 - 38 zo dňa

28.2.2012 a zaviazal žalovaných 1, 2, 3 na zaplatenie istiny 14.608,89 € s príslušenstvom a na náhradu
trov konania. Proti spomínanému platobnému rozkazu podali žalovaní 1, 2 odpor, v ktorom obaja
vzniesli námietku premlčania žalobcovho práva. Žalobca svojou konečnou úpravou žalobného petitu
( na pojednávaní dňa 30. 6. 2014 ) žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny vo výške
6.789,42 €, úrokov z omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny 6.789,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia a

trov konania. Žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje súčet dohodnutých splátok za obdobie od
20.1.2008 do 20.7.2010, t.j. 31 mesačných splátok po 6.598,-Sk; tieto predstavujú nepremlčané splátky
v zmysle ust. § 392 ods. 2 Obch. zák., dohodnuté v čl. I. Zmluvy o úvere, nakoľko návrh na vydanie
platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 23.12.2011. S poukazom na vznesenú námietku premlčania
zo strany žalovaných 1, 2 a 3 došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žalobného návrhu v časti istiny

7.819,47 € a v časti uplatnených riadnych úrokov vo výške 11,10% p.a. z istiny 11.950,49 € odo dňa
22.12.2010 až do zaplatenia; súd konanie v uvedenej časti zastavil, pričom predmetom sporu zostala
suma 6.789,42 € ( súčet dohodnutých splátok za obdobie od 20.1.2008 do 20.7.2010, t.j. 31 x 6.598,-
Sk = 204.538,- Sk = 6.789,42 € ), považovaná žalobcom za nepremlčané mesačné úverové splátky.
5/ Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pri právach vymáhateľných na súde

začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak Obchodný zákonník
neustanovuje niečo iné. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové
plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok,
plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. S poukazom na ustálený skutkový
stav, súd zaviazal žalovaných 1, 2 ( dlžníkov ) a žalovaného 3 ( ručiteľa ) na zaplatenie nepremlčaných

splátok ( ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. ) dohodnutých v čl. I Zmluvy o úvere ( t.j. prvá splátka bola splatná
20.8.2005 a posledná splátka dňa 20.7.2010, pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa
23.12.2011 ( správne dňa 22. 12. 2011 pozn. odv. súdu ) a v časti premlčaného nároku súd konanie
na návrh navrhovateľa zastavil ). Žalovaných 1, 2 a 3, ktorí sa dostali s plnením dlhu do omeškania, spoukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
9,00 % p.a. z istiny 6.789,42,-eur odo dňa 22.12.2010 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia

povinnosť ostatných žalovaných.
6/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2 a 3; ich odvolania boli obsahovo
totožné, pričom všetky smerovali proti vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a ďalej proti
výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným 1, 2 a 3 zaplatiť žalobcovi trovy konania. Odvolatelia
nesúhlasili s výškou nepremlčanej časti nároku, tvrdili, že prišlo k úhrade časti úveru, ktorá ešte nebola

premlčaná. Žalovaní 1, 2 a 3 v odvolaní ďalej tvrdili, že potrebujú doložiť doklady o zaplatení splateného
úveru, z ktorého dôvodu je potrebné, aby boli prítomní na pojednávaní a mohli sa tak obhájiť voči výške
dlžnej sumy nesplateného úveru. Ďalej uviedli, že sa na pojednávanie nemohli dostaviť, nakoľko je
žalovaný 3 dlhodobo v zahraničí ( Srbsko ), bolo preto nutné za ním vycestovať a získať splnomocnenie
na riešenie súdneho sporu. Odvolatelia zjavne navrhovali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že vo veci nariadi pojednávanie a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a rozhodne

tiež o trovách konania podľa jeho výsledku.
7/ Na odvolanie žalovaných 1, 2 a 3 sa písomne vyjadril žalobca tak, že nesúhlasil s tvrdeniami
žalovaných v ich odvolaniach. Poukazoval na to, že žalovaní poslednýkrát čiastočne uhrádzali úver dňa
21. 1. 2010, t.j. v čase, kedy pohľadávka nebola premlčaná ani len čiastočne ( keďže počas prvých dvoch
rokov úver riadne splácali ) a uvedená úhrada bola započítaná na splátku, ktorá nie je súčasťou súdom

priznanej sumy. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie vo veci nariadil 5 pojednávaní, z ktorých 4
sa uskutočnili. Žalovaní sa zúčastnili len prvého termínu pojednávania, na ostatné termíny sa napriek
vykázaným doručenkám a snahe okresného súdu o zabezpečenie účasti žalovaných na pojednávaní,
bez ospravedlnenia nedostavili. Argumentáciu žalovaných o potrebe vycestovania do Srbska za účelom
získania plnej moci na zastupovanie označil žalobca za účelovú, keďže plnú moc bolo možné obstarať

aj poštou a ani prípadné vycestovanie neospravedlňuje neúčasť žalovaných na ďalších troch termínoch
pojednávania; žalobca v tejto súvislosti poznamenal, že odvolanie podal aj žalovaný 3, a to vo svojom
mene, nie prostredníctvom splnomocnenca. Žalobca navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.
8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaných 1, 2 a 3 je sčasti dôvodné.
10/ Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( účinné od 1. 5. 2014 ), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
11/ Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ( účinného od 1. 5. 2014 ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12/ K otázke, na ktoré právne vzťahy sa vzťahuje ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ( účinné od 1. 5.
2014 ), sa vyjadril NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 4. 2015. V
označenej právnej veci generálny prokurátor v ním podanom mimoriadnom dovolaní zastával názor, že

vrámciochranyspotrebiteľasúpredmetomposúdeniazmluvnépodmienkyanierežimprávnehovzťahu.
Vychádzajúc z charakteru zmluvy o úvere, uzatvorenej ešte dňa 2. 10. 2008 podľa § 497 až § 507
Obchodného zákonníka generálny prokurátor skonštatoval, že napriek spotrebiteľskému charakteru
vzťahu, založeného úverovou zmluvou, treba premlčanie ( ktoré súd prvej inštancie posudzoval podľa
Občianskeho zákonníka a ku ktorému malo dôjsť dňom 10. 3. 2012 ) posudzovať podľa Obchodného

zákonníka. NajvyššísúdSRvychádzalvkonanísp.zn.3MCdo14/2014zust.§261ods.3písm.d/,§387
ods. 1, § 397 ods. 1 Obch. zák., ďalej z ust. § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák., § 52 ods. 2 Obč. zák. ( v znení
účinnom od 1. 5. 2014 ), ako aj z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( účinnom od
1. 5. 2014 ). Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí poukazoval na to, že aj bez vyriešenia otázky, čije opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované
podľa ustanovení Obchodného - a nie Občianskeho - zákonníka, by v prípade zrušenia rozhodnutia
napadnutého mimoriadnym dovolaním bolo nutné vziať zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, pričom súd by ako orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť ust. § 52 ods. 2 tretia veta Obč. zák., podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. 5. 2014 a

právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, argumentoval Najvyšší súd SR.
13/ Vychádzajúc z uvedených záverov Najvyššieho súdu SR, bolo potom nutné posúdiť premlčanie
žalobcom uplatňovaného nároku nie z hľadiska Obchodného zákonníka ( t.j. prihliadať na 4-ročnú
premlčaciu dobu ), ale z hľadiska Občianskeho zákonníka ( t.j. prihliadať na 3-ročnú premlčaciu dobu )
podľa ust. § 100, § 101 Obč. zák.

14/ Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Obč. zák.
15/Podľa§100ods.2prvávetaObč.zák. premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckeho
práva.
16/ Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17/ Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Obč. zák. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon; jej márnym uplynutím dochádza
k právnym účinkom premlčania ( t.j. k zníženiu možnosti vynútenia splnenia práva ). Premlčacie doby

majú spravidla objektívnu povahu; začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia
človeka ( subjektívna premlčacia doba sa vyskytuje iba u práv z dôvodu zodpovednosti za škodu a za
bezdôvodné obohatenia v ust. § 106, § 107 Obč. zák., čo ale nie je tento prípad ). Citované ustanovenie §
101 Obč. zák. upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre
jednotlivé práva neustanovuje osobitnú ( kratšiu alebo dlhšiu ) premlčaciu dobu. Všeobecnú premlčaciu

dobu zákon ustanovuje v dĺžke troch rokov. Zároveň zákon ustanovuje v cit. § 101 aj objektívny začiatok
plynutia premlčacej doby; trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý
raz ( t.j. kedy sa mohlo prvý raz uplatniť na súde ).
18/ V súdenej právnej veci bola pôvodná Zmluva o splátkovom úvere uzavretá dňa 28. 7. 2005 podľa
Obchodného zákonníka ( ust. § 497 až 507 ), a to medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom

a žalovanými 1, 2 ako dlžníkmi, kde žalovaný 3 prevzal ručiteľský záväzok; žalovaní mali v právnom
vzťahu založenom spomínanou Zmluvou o splátkovom úvere postavenie spotrebiteľov, ktorá okolnosť
zásadným spôsobom determinuje ich postavenie, práva a povinnosti, rovnako tak aj práva a povinnosti
veriteľa ( žalobcu ). Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 30. 6. 2014, t.j. v čase, kedy
už boli účinné ako novela zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( cit. ust. § 5b ), tak aj novela

Občianskeho zákonníka ( cit. ust. § 52 ods. 2 ), obe od 1. 5. 2014, ktoré však súd prvej inštancie na
prejednávanú právnu vec neaplikoval.
19/ Ako vyplýva z vyhovujúceho výroku napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie priznal žalobcovi
istinu 6.789,42 € s 9 % úrokom z omeškania od 22. 12. 2010 do zaplatenia ( keď priznaná istina
pozostáva z 31 splátok za obdobie od 20. 1. 2008 do 20. 7. 2010 x mesačná splátka 6.598,-

Sk, spolu 204.538,- Sk, v prepočte 6.789,42 € ). Žalobný návrh bol podaný na súde dňa 22. 12.
2011. Žalobca uplatňoval splátky od 20. 1. 2008 preto, že mesačné splátky úveru od tohto mesiaca
až do konečnej splatnosti úveru dňa 20. 7. 2010 podľa neho neboli premlčané ( malo ísť celkovo
o 31 mesačných splátok po 6.598,- Sk ). Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu ohľadom
nepremlčaného zostatku úveru stotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu vychádzal súd prvej inštancie

z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke premlčania žalobcovho nároku.
20/ Žalovaní sa v konaní bránili vznesením námietky premlčania, v odvolaní zjavne nesúhlasili s tým, že
by nepremlčaný mal byť zostatok úveru vo výške 6.789,42 €, stanovený v rozsudku. Tvrdili, že údajne
časť nepremlčaného úveru uhradili, o čom ale žiadny doklad nedoložili, t.j. svoju obranu v tomto smere
ničím nepreukázali. Bez ohľadu na to však podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade došlo k

premlčaniu žalobcom uplatneného nároku vo väčšom rozsahu, než aké zohľadnil súd prvej inštancie.
Súd je povinný prihliadať ex offo na premlčanie v prípade spotrebiteľských zmlúv ( bolo nutné vziať zreteľ
na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ), pričom súd by ako orgán, rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod - premlčanie - ktorý bránipriznať plnenie požadované žalobou v celom rozsahu ( po úprave petitu ). Súd tiež mal zohľadniť ust. §
52ods.2tretiavetaObč.zák.,podľaktoréhonavšetky právnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Potom je v danej právnej veci nutné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu
v zmysle ust. § 101 Obč. zák., a za nepremlčané považovať všetky neuhradené mesačné úverové
splátky v období počítanom od uplatnenia práva na súde, t.j. 22. 12. 2011 tri roky spätne, t.j. od 22. 12.
2008. Nakoľko však úverová mesačná splátka, ktorá mala byť uhradená v mesiaci december 2008, sa
stala splatnou už 20. 12. 2008, za prvú nepremlčanú bolo nutné považovať mesačnú splátku splatnú

dňa 20. 1. 2009 a ďalšie nasledujúce mesačné splátky až do konečnej ( poslednej ) úverovej splátky
dňa 20. 7. 2010, čo predstavuje spolu 19 mesačných splátok po 6.598,- Sk, t.j. 125.362 Sk, v prepočte
4.161 €, v ktorej výške bola podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná žalobcova pohľadávka; vo zvyšku,
t.j. čo do sumy 2.628,42 € ( 6.789,42 € - 4.161 € ) posúdil odvolací súd pohľadávku žalobcu ako
premlčanú v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby ( § 101 Obč. zák. ), a preto v tejto časti žalobu
žalobcuzamietol,keďprihliadolnanámietkupremlčaniaexoffo(tiež sohľadomnanámietkupremlčania

vznesenú žalovanými ).
21/ Podľa názoru odvolacieho súdu neplatí, že sa celý úver ( celý záväzok ) stal splatným až dňom 20. 7.
2010apretoažod 21.7.2010začalaplynúťpremlčaciadobanauplatneniepohľadávkyzúverunasúde,
v zmysle § 392 ods. 2 druhá veta Obch. zák., ako argumentoval súd prvej inštancie, nakoľko pre použitie
ust. § 392 ods. 2 druhá veta Obch.zák. neboli splnené podmienky. Konečná splatnosť úveru v zmysle

čl. I Zmluvy o splátkovom úvere dohodnutá na deň 20. 7. 2010 sa zhodovala so splatnosťou poslednej
( konečnej ) úverovej splátky. Premlčanie bolo nutné počítať v zmysle ust. § 392 ods. 2 prvej vety Obch.
zák. od každého čiastkového plnenia ( t.j. od každej mesačnej úverovej splátky ) samostatne, keďže
z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere nevyplýva, že by sa zmluvné strany ( veriteľ s dlžníkmi ) dohodli
na podmienke, že neuhradenie jednej či prípadne viacerých splátok spôsobí splatnosť celého záväzku,

t.j. že nesplnenie čiastkového záväzku zruší postupnosť čiastkových plnení a že sa všetky čiastkové
plnenia stanú splatné ihneď. Premlčanie v prípade každej splátky bolo nutné posudzovať samostatne
preto, lebo samostatne bolo nutné posudzovať aj dôvodnosť zaplatenia každej splátky.
21/ Obranu žalovaných, že sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nemohli zúčastniť pre
neprítomnosť žalovaného 3 na Slovensku, keďže tento bol dlhodobo v Srbsku ( a teda nemohli

uplatniť všetky svoje procesné práva v konaní ) vyhodnotil odvolací súd ako účelovú. Nutno súhlasiť
so žalobcom, že plnú moc od žalovaného 3 mohli žalovaní 1, 2 zabezpečiť aj cestou pošty, navyše
prípadná neprítomnosť žalovaného 3 na pojednávaní nemohla byť dôvodom neúčasti žalovaných 1,
2 na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.
22/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom

výroku zmenil tak, že žalovaných zaviazal na úhradu istiny vo výške 4.161 € s úrokom z omeškania 9
% ročne z dlžnej istiny od 22. 12. 2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, podľa §
388 CSP.
23/ O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z toho, že žalovaní 1, 2 a 3 v konaní dosiahli čiastočný

úspech, a to v rozsahu 43 %. Žalobca uplatňoval pôvodne v spore zaplatenie celkom 14.608,89 €,
úspešný bol v časti o zaplatenie 4.161 €; naopak neúspešný bol v časti čo do zaplatenia istiny 2.628,42
€ ( v ktorej bola jeho žaloba v odvolacom konaní zamietnutá ) a tiež v časti o zaplatenie sumy 7.819,47
€ ( konanie bolo zastavené, avšak nie preto, že by žalovaní žalobcovi uvedenú sumu plnili; potom platí,
že v tejto časti žaloba nebola podaná dôvodne, a že to bol žalobca, kto zavinil zastavenie konania,

§ 256 CSP ). Žalobca bol teda neúspešný v rozsahu 10.447,89 € ( 7.819,47 + 2.628,42 € ), v ktorej
časti boli naopak úspešní žalovaní 1, 2 a 3. Suma 4.161 € predstavuje zo sumy 14.608,89 € 28,5 %;
suma 10.447,89 € predstavuje zo sumy 14.608,89 € 71,5 %. Potom úspech žalovaných 1, 2 a 3 v spore
predstavuje 43 % ( 71,5 % - 28,5 % ), v ktorom rozsahu priznal odvolací súd žalovaným nárok na
náhradu trov celého konania.

24/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).