Rozhodnutie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205333
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513205333.3

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ C. T., nar. X.X.XXXX, bytom
G. XXX, XXX XX G., t.č. v Z. a Z. G., T.. L. 1, 2/ O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX P. a 3/ O.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 4 977,81 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 2 680,-- eur.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaným v 1. - 3. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice súd n
e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 3.10.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu
sumu 4 977,81 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4 977,81 eur od 11.5.2011 do
zaplatenia, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 10.5.2011 vo výške 17,09 eur a

trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca D. sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len
pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými dňa 8.7.2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX
(ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 6 638,78 eur (200 000
SK) pri premenlivej úrokovej sadzbe 9,10 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver 119 splátkami
vo výške 87,33 eur (2 631 Sk), vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.8.2005 a
konečnou splatnosťou úveru stanovenou na deň 20.6.2015. Zmluva upravovala podmienky čerpania

úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti
zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Pôvodný veriteľ dňa 24.3.2011
zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0568/2011/CE postúpil žalobcovi pohľadávku z predmetnej úverovej
zmluvy vo výške 9 505,27 eur, o čom boli žalovaní upovedomení písomným oznámením postupcu.

2. Súd poučil strany o ich právach a povinnostiach a žalovaným doručil žalobu a vyzval ich, aby sa
k nej v lehote 15 dní vyjadrili. Žalovaní v podaní, doručenom súdu dňa 3.4.2017, vzniesli námietku
premlčania, spochybnili výšku istiny, ktorej zaplatenie je predmetom konania, pričom spochybnili už
výšku istiny pohľadávky vyčíslenú postupníkom pri postúpení pohľadávky. Uviedli, že v čase pred
postúpením pohľadávky jej časť riadne splácali, keď v roku 2005 zaplatili splátky istiny v sume 569,44
eur, v roku 2006 v sume 1 049,65 eur a v roku 2007 v sume 738,03 eur. Z uvedeného výpočtu teda

vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky zaplatili pôvodnému veriteľovi sumu vo výške 2 357,12 eur.
Žiadali, aby súd vyžiadal od pôvodného veriteľa špecifikáciu postúpenej pohľadávky. Zároveň tiež žiadalio odročenie pojednávania, vytýčeného na 25.4.2017 na dobu neurčitú, resp. prerušenie konania do
právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/3/2014.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 30.10.2013, vstúpilo do konania na strane žalovaných Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob (ďalej len
„Združenie“). Súd poučil Združenie o jeho procesných právach a povinnostiach a žalovaných vyzval,
aby sa vyjadrili, či súhlasia s jeho vstupom do konania. Žalovaná v 3. rade podaním, doručeným súdu
dňa 4.12.2013, udelila súhlas na vstup Združenia do konania na jej strane. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k

vstupu Združenia na ich strane do konania v lehote stanovenej súdom nevyjadrili.

4. Žalobca namietal vstup Združenia do konania na podporu žalovaných. OS Stará Ľubovňa uznesením
č. k. 5C/4/2014-85 zo dňa 14.4.2016 pripustil vstup Združenia do konania na podporu žalovaných.

5. Súd vyzval žalobcu a pôvodného veriteľa na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia

pohľadávkyvzmysle§92ods.8ZoB,atonapredloženiepísomnejvýzvy pôvodnéhoveriteľažalovaným
na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky a dokladu o jej doručení žalovaným, dôkazu o tom, že
žalovaní boli viac ako 90 dní v omeškaní so splatením žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky,
dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka žalovaných pred postúpením pohľadávky, dôkazu
o tom, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovaným zosplatnenie celého dlhu a dôkazu o

doručení tohto písomného oznámenia žalovaným, dôkazu o tom, či pred postúpením pohľadávky právny
predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy alebo vypovedal zmluvu, resp. došlo k mimoriadnej splatnosti
úveru.
Pôvodný veriteľ oznámil súdu, že uvedené dôkazy nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú
dokumentáciu odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13.4.2017, uviedol, že účelom ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ale toto ustanovenie nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení,
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Svoje tvrdenie oprel o názor Doc. JUDr.

Kristiána Csacha, PhD, LL.M publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky
a s jej nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, preto
banka mohla postúpiť peňažný záväzok ako celok včítane príslušenstva. Pôvodný veriteľ teda splnil

všetky povinnosti stanovené v § 92 ods. 8 ZoB a žalovaní boli vyzvaní pôvodným veriteľom na úhradu
dlžnej sumy, ak boli čo i len sčasti svojho peňažného záväzku voči banke v omeškaní nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ
konalvsúladesust.§92ods.8ZoBapostúpilpohľadávkužalobcovizmluvouzodňa24.3.2011.Žalobca
tiež uviedol, že predložené relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky zakladá

jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Predložil súdu oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky
žalobcovi s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tohto oznámenia žalovaným, ktoré zakladá jeho
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.Ďalej uviedol, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1 281 dní. Vzhľadom na
dikciu ust. § 92 ods. 8 ZoB s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako

rok, žalobca zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s uvedeným ustanovením
aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Právny predchodca nevyužil svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca
podaním zo dňa 20.4.2011 označeným ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 10.5.2011. V nadväznosti na uvedené žalobca

zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.4.2017, na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu a žalovaní
v 2. a 3. rade. Žalovaný v 1. rade sa napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavil, svoju

neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto
súd v súlade s § 180 CSP vec pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca uviedol, že trvá na podanej
žalobe, na písomných vyjadreniach ako aj na čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20.4.2017. Žalobca
v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby navrhoval pripustiť zmenu žaloby. Žalobca trval na žalobev rozsahu, v akom ostáva po čiastočnom späťvzatí žaloby, žiadal súd, aby žalobe v tejto časti vyhovel
a priznal mu trovy konania. Žalovaní v 2. a 3. rade súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 2
680 eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania navrhovali zmenu žaloby nepripustiť. Žalobu žiadali

zamietnuť, pretože ju považovali za neopodstatnenú a neadekvátnu. Netrvali na prerušení konania do
právoplatného skončenia veci sp. zn. 3C/3/2014 a neuplatňovali si náhradu trov konania. Žalovaná
v 2. rade namietala postúpenie pohľadávky žalobcovi pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
pôvodným veriteľom. Žalovaná v 3. rade poukázala na rôzne výšky dlžnej istiny vo výzvach zo strany
žalobcu, napriek tomu splátky postupne uhrádzala a svoj dlh považovala za uhradený. Tiež uviedla,

že od roku 2007 do 2011 žalovaní nedostali žiadnu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, ani oznámenie o
zosplatnení úveru zo strany D. sporiteľne.
Súd nepripustil zmenu žaloby v znení týkajúcom sa úroku z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky
vo výške 2 336,25 eur tak, ako to vyčíslil žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 25.4.2017, keďže
výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe

8. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou o úvere (čl. 3),
oznámením postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky (čl. 12-16), výzvou na úhradu a oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (čl. 18-21), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl. 21 -
30), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 59, 134), písomnými
vyjadreniami žalovaných (čl. 51, 121), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 132),ako aj obsahom celého

spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými v 1. a 2.
rade dňa 8.7.2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej im poskytol úver
vo výške 6 638,78 eur (200 000 Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 9,10 % ročne. Žalovaní sa zaviazali

splácať úver 119 splátkami vo výške 87,33 eur (2 631 Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej
splátky 20.8.2005 a konečnou splatnosťou úveru stanovenou na deň 20.6.2015. Poplatok za poskytnutie
úveru bol stanovený vo výške 132,78 eur (4 000 Sk) a poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur
(50 Sk) mesačne.

V záverečných ustanoveniach v čl. V. bod 2 zmluvy o úvere žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili s VOP,
súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú VOP vydané veriteľom
s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa čl. V. bod 3 zmluvy Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v
Zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, ObZ a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa čl. V. bod 4 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich

vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

Pôvodný veriteľ dňa 24.3.2011 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku z
úverovej zmluvy. Žalobca uplatňoval zaplatenie pohľadávky vo výške 4 977,81 eur, pozostávajúcej
z 57 splátok úveru splatných od 20.10.2010 do 20.6.2015. Sumu 768,01 eur predstavujúcu úrok z

omeškania si žalobca v konaní neuplatňoval. Žalobca predložil súdu oznámenie pôvodného veriteľa
o postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa 12.4.2011 adresované žalovaným, výzvu na úhradu a
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ale nepredložil súdu dôkazy o doručení oznámenia o
postúpenípohľadávky,aniodoručenívýzvynaúhradudlžnejsumyžalovaným vzmysle§92ods.8ZoB.

10. Súd v konaní riešil nasledovné otázky:
- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ tak, ako to tvrdí
žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv
a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych
predpisov - ZoSÚ a zákona o bankách (ďalej len ZoB),

- či je platné postúpenie pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92
ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku a či je žalobca aktívne legitimovaný v tom spore,
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy
a či jej túto výzvu aj doručil ,
- či žalovaní boli v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením

žalobcovi,
- či pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a či toto
vyhlásenie doručil žalovaným- či žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a či žalobca preukázal, ako dospel k žalovanej
sume a čo je v nej zahrnuté.

11. Žalobca podaním zo dňa 20.4.2017, označeným ako čiastočné späťvzatie žaloby uviedol, že zo
strany žalovaných boli po podaní žaloby vykonané úhrady v celkovej výške 2 680 eur. Žalobca preto
naďalej trval na tom, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného
v 3. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 297,81 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2 297,81 eur od 3.3.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 2 336,25 eur a trovy

konania. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti uplatnenej istiny vo výške 2 680,00 eur s
príslušenstvom zobral žalobu späť pred pojednávaním, preto súd rozhodol o tomto späťvzatí žaloby.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom a súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, súd podľa § 145
ods. 2 CSP konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo zaplatenie sumy vo výške 2
297,81 eur s príslušenstvom.

12. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3

písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré
úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej
zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto
zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej

časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497 a nasl. ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl.
V. bod 3 a 4 zmluvy, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí a napriek tomu, že vzájomné právne vzťahy účastníkov zmluvy
sa mali podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore
so Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a

postúpenia pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (§ 23a ods.1,
2), s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami
zákona č. 238/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), účinnými v čase uzavretia úverovej zmluvy a
postúpenia pohľadávky, keďže ide o bankovú pohľadávku.

15. Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanými na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď
SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným
princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také
zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ
vyvážiťfaktickúnerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu. Slovenská
republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskýmiprávnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č.
93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., účinným
od 1.4. 2004, v ust. § 52 - 54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZSpotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy, (ďalej len ZoOS) nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené,
neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných
vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

Podľa § 23a ZoOS spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
20. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú,
vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil

a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti
postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaní ako fyzické osoby
spotrebitelia nemali možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o
úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohli vyjednávať a zmluvu mohli uzatvoriť len
za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijmú. Zmluva o úvere uzavretá medzi

pôvodným veriteľom a žalovanými neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky,
ich výšku a ani samotnú výšku úroku, ktorý mali splácať žalovaní ako odmenu pôvodnému veriteľovi za
poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nemôže byť považované za
splnenie povinnosti, ktoré stanovuje ust. § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ, preto v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ veriteľnemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy, totiž namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4

ods. 5 ZoSÚ).
Tiež je neprijateľnou podmienkou zmluvy poplatok za poskytnutie úveru vo výške 132,78 eur, ktorý
predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľov, pretože je im účtovaný poplatok bez toho, aby banka
spotrebiteľom poskytovala skutočné protiplnenie, ale naopak tento je účtovaný v záujme dodávateľa.

21. Súd v prvom rade skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom,
že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a
postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť

v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ,
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a v rozpore soZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

22. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere, Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako

akciová spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:

d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo
pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad

jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými
celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44), ktorých súčasťou sú aj banky.
Podľa § 6 ods.7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať

na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a
môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím

povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť.

Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky súd udáva, že
ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok
má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov naekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu.

23. Podľa § 92 ods. 8 ZoB ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom a všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,

nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka
bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“

2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti

svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil výzvu pôvodného veriteľa na úhradu dlžnej sumy adresovanú
a doručenú žalovaným. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznámenie pôvodného veriteľa zo
dňa 12. 4. 2011 o postúpení pohľadávky. Žalobca tiež nepreukázal, aby pôvodný veriteľ skutočne

doručil žalovaným oznámenie o postúpení pohľadávky, hoci uviedol, že pôvodný veriteľ doručoval toto
oznámenie obyčajnou zásielkou, no nepredložil dôkaz o tom, či skutočne toto oznámenie žalovaným
bolo aj doručené.

24. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel

k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju súd zamietol. Žalobca síce predložil oznámenie
o postúpení pohľadávky na žalobcu, ale nepreukázal, aby oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
žalovaným aj doručené a nepredložil ani výzvu na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovaným.
Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon,

ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany
banky. Súd zdôrazňuje, že žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy
banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. a tiež nepredložil
súdu, aby pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a toto vyhlásenie aj doručil žalovaným.
Žalobca v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa -

banky, t.j. z postupcu na žalobcu ako postupníka a tiež nepreukázal, aby došlo k uzavretiu zmluvy
o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565
OZ. Z výpisu OR žalobcu vyplýva, že žalobcovi NBS neudelila bankové povolenie a pôvodný veriteľ
na neho postúpil nesplatnú pohľadávku, t.j. pohľadávku, keďže pôvodný veriteľ nevyhlásil mimoriadne
zosplatnenie celého úveru pred postúpením pohľadávky. Na základe uvedeného súd má za to, že

uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou v zmysle §
92 ods. 8 ZoB a § 39 OZ je absolútne neplatný právny úkon, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať
z úradnej povinnosti. V dôsledku neplatného postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nieje aktívne legitimovaný v tomto konaní a teda nemôže uplatňovať voči žalovaným zaplatenie bankovej
pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Na doplnenie súd ešte dodáva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje
len podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na
rozhodnutia súdov SR, ako napr. rozsudok OS Nitra, č.k 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok
OS Banská Bystrica č.k. 7C/209/2014 zo dňa 04.03.2015, rozsudok OS Galanta č.k. 26C/261/2014 zo
dňa 27.01.2015, rozsudok OS Považská Bystrica č.k. 3C/195/2014 zo dňa 05.03.2015, rozsudok OS

Prešov č.k. 9C/153/2014 zo dňa 12.03.2015 a tiež, na dôvodovú správu ku § 92 ods. 7 ZoB (teraz § 92
ods. 8 ZoB), podľa ktorej v tomto ustanovení sú stanovené podmienky pre splnenie platného postúpenia
bankovej pohľadávky tak, ako je to uvedené vyššie.

26. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dodáva, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na

skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v
ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech

v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Vyššie citované zákonné ustanovenia § 132 ods. 1, 2 CSP stanovujú dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
je zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,

nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť - označiť potrebné
dôkazy,musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Aknesplnísvojupovinnosťtvrdiťskutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.

Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť,
ktorú vôbec netvrdí a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám
ukladá povinnosť tvrdiť potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je

určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.
Vzhľadomnauvedenémožnozhrnúť,žestranasporumápovinnosťtvrdeniaipovinnosťdôkaznú,medzi
ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie

sankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je
neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok
neúspech strany, ktorá tieto procesné povinnosti nesplnila. Na stranách teda je, aby dbali o ochranu
svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíšu všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci
(vigilanti busiura scripta sunt - práva patria len bdelým) a samy sú povinné starať sa o to, aby

rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené a aby na tieto skutočnosti označili aj dôkazy.

27.Pozhodnotenívykonanéhodokazovaniaaspoukazomnacitovanézákonnéustanoveniasúdžalobu
celkom zamietol z toho dôvodu, že postúpenie bankovej pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušnýchustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je absolútne neplatný právny úkon a preto žalobca nie
je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal a nepredložil dôkaz o
doručení písomnej výzvy banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musela predchádzať postúpeniu

aspoň 90 dnípred postúpením pohľadávky, nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy žalovaným,
resp. oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a jeho doručenia žalovaným, ani doručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu žalovaným.
Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že úver mimoriadne zosplatnil žalobca ku dňu
20.4.2011 a ani skutočnosť, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splácaním

dlhu dlhšie ako rok (podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok / č.l. 28 spisu/ boli žalovaní
ku dňu postúpenia v omeškaní 1 281 dní, nakoľko tieto skutočnosti nezbavili banku povinnosti pred
postúpením pohľadávky doručiť žalovaným výzvu na plnenie a následne preveriť skutočnosť, či sú klienti
so splácaním svojho splatného dlhu v omeškaní dlhšie ako 90 dní odo dňa, odkedy im bola predmetná
výzva na úhradu dlhu v nej uvedeného doručená a tiež len pôvodný veriteľ mohol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého úveru a až tak postúpiť pohľadávku na žalobcu.

Súd preto žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako je uvedené
vyššie.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 256 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1
CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29. Žalobca zobral žalobu v časti späť z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby zaplatili istinu, avšak
súd je toho názoru, že aj v tejto časti žalobca zavinili zastavenie konania, pretože súd žalobu zamietol z

dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, t. j., ak by žalobca nevzal späť žalobu v časti zaplatenie
istiny vo výške 2 680,-- eur, súd by žalobu aj v tejto časti zamietol. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky na žalobcu. Na základe uvedeného žalovaní v l. a 2. rade by mali nárok na náhradu trov
konania, ale títo si žiadne trovy konania neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy konania

vznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

30. V priebehu konania nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p),
v ktorom bolo upravené postavenie vedľajšieho účastníka v konaní. Združenie vstúpilo do konania ako

vedľajší účastník na strane žalovaných dňa 26.6.2014, t.j. za účinnosti O.s.p. a súd s ním konal
ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaných do 30.6. 2016. CSP od 1. 7.2016 nepozná pojem
vedľajšieho účastníka, teda Združenie ako vedľajší účastník od 1.7.2016 v konaní vystupovať nemôže a
preto súd s ním od 1.7.2016 ako s vedľajším účastníkom na podporu žalovaných nekonal. V zmysle § 95
ods. 1 CSP, účinného od 1.7.2016, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať

právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za predpokladu,
že strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, s tým súhlasí alebo Združenie tiež môže zastupovať
v konaní žalovaných za predpokladu, že žalovaní mu udelia plnomocenstvo na ich zastupovanie v
konaní. Združenie po zmene právnej úpravy, t.j. po 1.7.2016 nepredložilo súdu ani súhlas žalovaných
s tým, aby Združenie bolo pribraté do konania ako osobitný subjekt na ochranu ich práv a nepredložilo

ani splnomocnenie udelené žalovanými na ich zastupovanie v konaní. Na základe uvedeného súd so
Združením od 1.7.2016 nekonal. Osobitný subjekt Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,
Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob (od 1.7.2016) na podporu žalovaných má v zásade právo na
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd mu však náhradu
trov konania nepriznal, keďže tento okrem podania o vstupe do konania sa k návrhu nevyjadril, žiadne

trovy konania si neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, aktvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.