Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201009
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113201009.5

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: B. Z. nar. XX.XX.XXXX, A. 5, I. právne zast.: JUDr.
Miroslava Čapková, advokát, Nám. Sv. Anny 20/A, Trenčín proti odporcovi: Mercedes-Benz Financial
Services Slovakia, s.r.o., Tuhovského 11, Bratislava, IČO: 35 728 116 právne zast.: Ernst & Young Law
s.r.o.,Hodžovonámestie1A,Bratislava,IČO:47255960vkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudku,
o návrhu na odklady vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 07.11.2012, č. k. Rps V-119/2011 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 12.01.2013 sa navrhovateľ domáha vydania rozsudku, ktorým by
Okresný súd Bratislava I zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 07.11.2012, č. k. Rps V-119/2011, ktorým bola navrhovateľovi

uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 13.544,01 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania za
obdobie od 22.03.2011 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 2.962,30 EUR a trov
právneho zastúpenia vo výške 1.120,17 EUR.

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia
zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a z dôvodu, že sú tu dôvody, pre ktoré možno

žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona.

Porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania odôvodnil navrhovateľ tým, že
rozhodcovský súd nedoručil navrhovateľovi žalobu na vyjadrenie a navrhovateľ sa o priebehu a
výsledkoch rozhodcovského konania dozvedel až z rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.11.2012, č. k.
Rsp V-119/2011, ktorý mu bol doručený dňa 13.12.2012.

V doplnení návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zároveň navrhovateľ uviedol, že odporca
požaduje zaplatenie sumy 13.544,01 EUR ako zostatok úveru respektíve záväzku, ktorý nebol
uspokojenýzvýťažkuzpredajazálohuazároveňpožadoval9%úrokzomeškaniaod22.03.2011.Podľa
názoru navrhovateľa je tento nárok nedôvodný. Odporca vyhlásil dňa 29.10.2009 okamžitú splatnosť
úveru, keď požadoval neuhradené splátky vo výške 4.166,50 EUR od mája 2009 do septembra 2009

a zostatok nesplateného úveru, ktorý vyčíslil vo výške 30.455,23 EUR. Odporca však nešpecifikoval
zostatok úveru, t.j. akú časť tvorí istina úveru a akú časť úroky z úveru, keďže suma 30.455,23 EUR
podľa splátkového kalendára zahŕňa ako istinu tak aj úroky z istiny. Pričom výška nesplateného úveru
je vypočítaná k 15.08.2011. Výkon záložného práva, teda predaj zálohu sa uskutočnil 25.02.2011.
Navrhovateľ má teda za to, že odporcovi nevznikol nárok na celú sumu 13.455,01 EUR. Táto suma
obsahuje istinu, ale aj úroky z požičanej sumy. Tieto úroky sú odmena za poskytnutie úveru do

15.08.2011.Keďževšakúverbolsplatnýk25.02.2013,nevznikolodporcovinároknaúrokdo15.08.2011,
a teda suma 13.455,01 EUR má byť špecifikovaná tak, aby z nej bolo evidentné, koľko z nej pripadána istinu a koľko na úroky. Vzhľadom na vyššie uvedené potom treba požadovanú čiastku alikvotne
znížiť. Na vyčíslenie zostatku záväzku ku dňu predaja zálohu je podstatná identifikácia sumy istiny a
sumy úrokov, keďže zo zálohu sa má uspokojiť istina, úroky z úveru vypočítané ku dňu zaplatenia úveru.

Keďže však zo sumy zostatok úveru odporca neoddelil, koľko prislúchalo na istinu a koľko na úrok z
úveru, a teda koľko sa uspokojilo na istinu z predaja zálohu, nemôže teraz odporca vyčísliť, koľko zo
sumy13.455,01EURprislúchanaistinuakoľkonadojednanýúrok.Pričomniejesprávnetedavyčíslená
ani suma záväzku, keďže suma vyčíslená v Okamžitej splatnosti úveru obsahovala aj úroky z úveru
vypočítané k 15.08.2011.

Navrhovateľ ďalej v návrhu poukázal na čl. 2 Dohody o pristúpení k záväzku k Zmluve o úvere číslo
650858-U zo dňa 26.5.2006, kde sú uvedené záväzky:

- splátky stanovené v splátkovom kalendári
- v prípade porušenia ustanovení Zmluvy o úvere, okamžité splatenie dlžnej sumy.

Odporca si uplatňoval v rozhodcovskom konania aj náklady súvisiace s výkonom záložného práva, tieto
náklady však nie sú v čl. 2 Dohody uvedené. Navrhovateľ má preto za to, že odporca nemá právo
požadovať od navrhovateľa okrem iného aj preplatenie nákladov súvisiacich s výkonom záložného
práva.

Ak sa záložný veriteľ dohodne so záložcom na inom spôsobe predaja záloha ako na dražbe, zákon
ukladá záložnému veriteľovi povinnosť postupovať tak, aby nepredal záloh za nižšiu cenu, než za akú
sa predáva porovnateľná vec v danom mieste a v danom čase. Záložný veriteľ (odporca) predal záloh za
21 450,00 EUR. Znaleckým posudkom bol záloh ohodnotený na 32 401,00 EUR vrátane 19% DPH (27

228,00 EUR bez DPH). Pričom porovnateľná vec sa predáva za priemerne 27 000,00 EUR (ide pritom
v súčasnosti o dvojnásobok najazdených km a o niekoľko rokov staršie motorové vozidlá).

Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že išlo o nevýhodný predaj, ktorým odporca ako záložný
veriteľ spôsobil, že nebola jeho pohľadávka uspokojená v plnom rozsahu a tým mohla vzniknúť škoda i

navrhovateľovi. Ak by sa predala vec za cenu v zmysle zákona nielenže by došlo k plnému uspokojeniu
veriteľa, ale aj navrhovateľ mohol získať časť výťažku z predaja, ktorý prevyšuje pohľadávku veriteľa.

Odporcanemánároknasumupriznanúmuvrozhodcovskomrozsudku,keďženepostupovalsodbornou
starostlivosťou, a tak svojim zavinením mohol spôsobiť, že sa záloh nepredal za vyššiu cenu. Okrem

iného záloh bol v držbe odporcu viac ako rok. Mimo toho, že sa znižovala cena zálohu, odporca
tým zamedzil navrhovateľovi, aby bol predmet zálohu využívaný na účel, ktorému mal slúžiť, teda k
podnikaniu. Pričom ak by ním mohol dlžník disponovať mal by zisk, respektíve obrat a mohol by aspoň
čiastočne plniť, čím by bol zostatok úveru nižší.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna
a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými
je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo
svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou

vyváženosti vzájomných pozícií.

Navrhovateľ ma za to, že aj keď išlo v prípade dohody o pristúpení k záväzku o zabezpečovací
prostriedok k zmluve o úvere, navrhovateľ tu bol v postavení spotrebiteľa a preto je tu v slabšom
postavení. Napriek tomu, že v Dohode o pristúpení k záväzku bol navrhovateľ označený IČO-

om, uvedenú dohodu podpisoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, keďže ju uzavieral mimo svojej
podnikateľskej činnosti. Pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti. Dohoda o pristúpení k záväzku bola uzatvorená za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
odporca, pričom navrhovateľ nemal možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je teda neplatná. Rozhodcovská doložka je vo forme tzv. formulárovej zmluvy.
Ide o zmluvu uzatváranú na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý mal odporca
vopred pripravený a ktorý odporca používa v dvoch a viacerých prípadoch, pričom navrhovateľ nemohol
obsah zmluvy zmeniť. Rozhodcovské konanie je podľa názoru navrhovateľa v tejto veci neprípustné.Podľa názoru navrhovateľa je rozhodcovská doložka je neplatná nakoľko:

neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že sa navrhovateľ vopred nemohol skutočne
oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu (nikdy ich nevidel,
nečítal) a preto sú tieto zmluvné podmienky neprijateľnými.
neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,

neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej
zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú
zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa najmä európske smernice a rozhodcovský
súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, čo predstavuje samo o sebe dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
(§ 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Navrhovateľ poukázal na to, že rozhodnutie arbitra - rozhodcu je v rozpore so zákonom a smernicou
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Navrhovateľ zároveň vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský súd porušil právo na spravodlivé

súdne konanie a zásadu rovnosti účastníkov konania a rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom,
pričom hrozí aj ujma na právach navrhovateľa, požiadal súd, aby odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.244/2002 Z.z. v platnom znení ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok

zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský
rozsudok môže byť zrušený. Pri posudzovaní, či bude vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku

odložená, bude súd skúmať predovšetkým či strana, ktorá odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku žiada, podala včas a riadne žalobu v zmysle ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.

Súd výzvami zo dňa 18.02.2013 a zo dňa 26.08.2013 a urgenciou zo dňa 05.12.2015 žiadal
rozhodcovský súd o doručenie kompletného spisového materiálu. Nakoľko spisový materiál nebol

predložený ani na základe zaslanej urgencie, súd uznesením zo dňa 23.06.2015 uložil rozhodcovskému
súdu poriadkovú pokutu. Spis bol následne súdu predložený dňa 09.07.2015.

Nahliadnutím do príslušnej spisovej dokumentácie rozhodcovského súdu bolo zistené, že rozhodcovský
rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 13.12.2012. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

bola na tunajší súd doručená dňa 12.01.2013, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania.

Súd preskúmal návrh navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a zistil, že nie je
dôvodný. O povolení odkladu vykonateľnosti rozhodnutia rozhoduje súd len vo výnimočných prípadoch,

predovšetkým vtedy, ak je tu hrozba, že výkonom rozhodnutia sa spôsobí ťažko napraviteľná ujma
na právach účastníka. Preto aby súd mohol návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vyhovieť, je
potrebné, aby mal osvedčený aspoň základný predpoklad dôvodnosti nároku navrhovateľa, ktorého sa
domáha v žalobe vo veci samej.Ako jeden z dôvodov podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádza navrhovateľ,
že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorá mala spočívať v tom,

že rozhodcovský súd nedoručil navrhovateľovi žalobu na vyjadrenie a navrhovateľ sa o priebehu a
výsledkoch rozhodcovského konania dozvedel až z rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.11.2012, č.
k. Rsp V-119/2011, ktorý mu bol doručený dňa 13.12.2012. Súd z pripojeného rozhodcovského spisu
nezistil žiadne procesné pochybenia rozhodcovského súdu pri doručovaní písomnosti navrhovateľovi,
nakoľko jednotlivé zásielky boli zo strany rozhodcovského súdu zasielané na adresu navrhovateľa,

pričom tieto neboli navrhovateľom prevzaté v odbernej lehote. Navrhovateľovi teda nebola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom respektíve realizovať svoje procesné práva
a postup rozhodcovského súdu nie je možné vyhodnotiť ako postup, ktorým by bolo navrhovateľovi
odopreté právo konať pred rozhodcovským súdom a uvádzať na svoju obranu ďalšie skutočnosti
a dôkazy, a teda nie je možné konštatovať ani žiadne porušenie zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovskéhokonania.Postuprozhodcovskéhosúduniejemožnévyhodnotiťakopasívny,respektíve

ako porušenie povinnosti vyzvať navrhovateľa na vyjadrenie sa k podanej žalobe a na predloženie
dôkazov, a teda tiež podľa názoru súdu absentujú dôvody, pre ktoré by bolo možné žiadať obnovu
konania.

Navrhovateľ ďalej argumentoval neprípustnosťou rozhodovania predmetného sporu v rozhodcovskom

konaní, nakoľko bol podľa jeho názoru v postavení spotrebiteľa. Súd nahliadnutím do rozhodcovského
spisu zistil, že navrhovateľ na základe Dohody o pristúpení k záväzkom k Zmluve o úvere č. 650858-U
zo dňa 26.05.2006 pristúpil k záväzkom z predmetnej zmluvy, pričom do predmetného vzťahu pristúpil
ako podnikateľský subjekt, a teda s poukazom na znenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka nebol v
postavení spotrebiteľa. Súd ale zastáva názor, že aj v prípade, že by pristúpil k záväzkom zo zmluvy

ako fyzická osoba, nebolo by ho možné považovať za spotrebiteľa, nakoľko nepristúpil k žiadnemu
spotrebiteľskému vzťahu.

Z vyššie uvedeného dôvodu, nakoľko navrhovateľ nebol v postavení spotrebiteľa, nie je možné
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda samotnú rozhodcovskú

doložku ako neplatnú. Súd má z pripojeného rozhodcovského spisu za to, že je rozhodcovská doložka
medzi účastníkmi konania platne dojednaná v bode 4.3 Dohody o pristúpení k záväzkom k Zmluve o
úvere c. 650858-U, čo navrhovateľ potvrdil podpisom predmetnej Dohody.

V zmysle uvedeného sa vyššie uvedené skutočnosti ako aj ďalšie skutočnosti uvádzané navrhovateľom

ako dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku javia ako neopodstatnené a budú predmetom
rozsiahlejšieho dokazovania v konaní vo veci samej.

V zmysle vyššie uvedených skutočností súd nemá v súčasnom štádiu konania osvedčenú dôvodnosť
navrhovaného odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného súd dospel

k záveru, že návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc zo skutočností
tvrdených navrhovateľom za tejto procesnej situácie nie je možné vyhovieť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.