Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203811
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203811.2

Rozhodnutie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: I. G., nar. XX.X.XXXX,
O. XX, K., o zaplatenie 775,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 26.7.2016, č.k. 9C/101/2014-96 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie) žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,06% denne zo sumy 775,27 eur od 4.12.2010 do 17.4.2011, čo predstavuje sumu 261,65 eur, zo

sumy 765,27 eur od 18.4.2011 do zaplatenia a 6% ročného úroku zo sumy 775,27 eur od 24.1.2011 do
17.4.2011, čo predstavuje sumu 10,83 eur, zo sumy 765,27 eur od 18.4.2011 do 14.6.2014 zamietol a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy o
výške 765,27 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy: 775,27 eur od 4.12.2010 do
17.4.2011,čomuzodpovedásuma261,65eur,765,27eurod18.4.2011dozaplatenia,6%ročnéhoúroku
zo zmenkovej sumy:775,27 eur od 24.1.2011 do 17.4.2011, čomu zodpovedá suma 10,83 eur, 765,27
eur od 18.4.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čomu zodpovedá
suma 2,58 eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

3. Dňa 8.8.2014 súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 9C/101/2014-29, ktorým zaviazal
žalovanéhozaplatiťžalobcovizmenkovúsumuvovýške765,27eurspoluso6%ročnýmúrokomododňa
14.6.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,58 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol

zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo zmenkovej sumy a voči výroku, ktorým súd zamietol 6%
ročný úrok do dňa doručenia žaloby žalovanému ako aj voči výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením z 28.4.2016 č.k. 5Co/35/2015-73 pripustil
čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku,
rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. V prevyšujúce časti zrušil rozsudok v jeho napadnutej
časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.4. Súd prvej inštancie v súlade s právnymi závermi vyslovenými odvolacím súdom vo svojom rozhodnutí
doručil žalobcovi tlačivo B, ktorým ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov
svedčiacich o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky.

5. Žalobca v podaní z 1.7.2016 (reagujúc na výzvu súdu) okrem iného uviedol, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie
preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto nemá čo doplniť alebo opraviť. V konaní

uplatňuje majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky a teda predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Podľa žalobcu zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené.

6. Ak sa však pohľadávka podľa názoru súdu prvej inštancie zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh

neprípustný alebo ak žalobca tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní alebo neopraví v rámci
určenej lehoty, návrh sa zamietne.

7. Súd prvej inštancie poukázal na spoločné stanovisko prijaté 20.10.2015 občianskoprávnym a
obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov

s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa a mal za to, že súd môže aj v prípade,
že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený
zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda
platnosť dohody o zmenkovom úroku skúmať ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či
dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie (§ 39 Občianskeho
zákonníka, čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007
Z.z.), ako aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011, dospel
súd k záveru, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru

obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14%
ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, a preto
je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná ako celok. V tejto súvislosti
súd konštatoval, že dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu je nemožno deliť
tak, ako to má na mysli ust. § 41 Občianskeho zákonníka, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody,

ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považoval súd za neprimeranú a vy prevyšujúcej časti
priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový
úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy. Preto nebolo možné
žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej
sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku.

9. Čo sa týka zaplatenia zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky, k tomu súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, kedy bola žalovanému predložená zmenka na
platenie a kedy sa stala zročnou a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci

tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 24.1.2011, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo
na žalobcovi. Súd preto ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému ako deň, kedy
žalovanému bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (13.6.2014) a následne zročnosť
zmenky nasledujúci deň, t.j. 14.6.2014, od ktorého priznal žalobcovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy.
Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto súd žalobu o zaplatenie 6% ročného

úroku zo sumy 775,27 eur od 24.1.2011 do 17.4.2011, čo predstavuje sumu 10,83 eur, zo sumy 765,27
eur od 18.4.2011 do 14.6.2014 zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške51,45 eur. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP t.j. že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na ust. § 365 ods. 1 písm.

b/ CSP t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Uviedol, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na čl. 4 ods. 4 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 s tým, že vyzval žalobcu na doplnenie návrhu o konkrétny

právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho
vzťahu medzi stranami sporu, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský
vzťah. S uvedeným postupom súdu žalobca nesúhlasí. Má za to, že nie je prípustné, aby súd vyzýval
žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením
takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne irelevantnej
požiadavky dôjde k zamietnutiu návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom a takýto postup súdu

je neprijateľný v právnom štáte a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a
vystaviteľomzmenky.Žalobcajevlastníkomcennéhopapiera,ktorýnadobudolnazákladeindosamentu.
Žiadne iné informácie, či dokumenty žalobca k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku

ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie
iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení
nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. V súlade s konštantnou judikatúrou českých
a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa

aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konanie je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí.
Súd však vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne
právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych

právny predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Uspokojil sa s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu
konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah, s čím žalobca
nesúhlasí. Keďže súd prvej inštancie neuvádza žiadne konkrétne argumenty je potrebné rozhodnutie
súdu považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do

práva na spravodlivý súdny proces.

13. Ďalej žalobca poukázal na to, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci, z ktorých vyplýva povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia

totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej.

14. Žalobca trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej

preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje
súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia
a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným žalobca vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd
si sám vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným mohol

existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Súd teda vykonštruoval
tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca preukázal.

15. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú
produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach

a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania.16. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového.
V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných

prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

17. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000 (uverejnený

v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) a vzhľadom na to, že Najvyšší súd Českej
republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto
konaní, má za to, že tento judikát je aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu
vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Zmenkový záväzok
je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od
zabezpečovanej pohľadávky. Teda podľa žalobcu súd nemôže od neho požadovať preukázanie vzťahu

medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah, než aký
je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola celom neopodstatnená
a ak žalobca požadované (pre prejednávanú vec irelevantné) dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k
zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.

18. Ďalej odvolateľ poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého

druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohodeovyplňovacompráve.Súčasnezformulácieust.§4 ods.6apoužitiaspojenia„včasevyplnenia“
ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovacie

znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej

veci žalobcu, a teda potvrdzuje uvedené závery žalobcu.

19. Žalobca vo svojom rozsiahlom odvolaní s ohľadom na stanovisko Najvyššieho súdu SR (93/2015)
opätovne zdôraznil, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zák.č. 191/1950

Sb. Zákon zmenkový a šekový. Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že
akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Vo vzťahu k abstraktnosti
zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, s nesmie kauzálny
podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý
nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej

vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je
samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá
od kauzy vzniku zmenkového záväzku). Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu
práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho
povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej

zmenky. Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí
s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a preto právo
indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim
majiteľom (veriteľom) a dlžníkom, sú námietky in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo

záväzkového vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim
majiteľom t.j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom.
Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej
námietke a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosťnového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu
voči novému majiteľovi. Ide iba o relatívnu námietku dlžníka. Zákon zmenkový a šekový vychádza z
toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak

chce uplatniť voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných
vzťahoch s remitentom (pôvodným majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri
nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Z toho vyplýva absolútne neprípustné prihliadanie
na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo vzťahu k
uplatnenému zmenkovému nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli a ju aj

nepreukáže. Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma
súd ex offo, vrátane § 37 ods. 1, § 39 ako aj § 53 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu
sa uplatňuje ex offo, pretože v Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku.
Zákonzmenkovýašekovývšakvýslovnepočítasnámietkamizmenkovéhodlžníka,pretožezmenkuako
cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom
tvrdenýapreukázanýdôvodzneužitiaobehovéhocennéhopapieraverejnejdôveryzostranyindosatára,

ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že
uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom,
že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho
záväzkového vzťahu s remitentom, ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex offo prihliadanie súdu
na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho

úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť
neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda možná
iba za výnimočných okolností a následne opäť iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné
právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia
zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné

„z úradnej povinnosti“ prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči
indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom.
Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom
platným do 22.12.2015.

20. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Oberster Gerichtshof - najvyššieho
rakúskeho súdu v civilných veciach (3Ob 546/81 z 9.9.1981 SZ 54/117 a sp.zn. 1Ob 602/87 z 10.6.1987),
nemecký rozsudok (BGH, 25.2.1965 - II ZR 191/62).

21. Podľa žalobcu stanovisko NS SR č. 93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti

prevodu zmenky rubopisom.

22. Neexistuje judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť
zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobudnutí zmenky) indosatárom tak, že by chránil
zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mohol namietať

voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len tých, čo sa
o svoje práva starajú.

23. Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa všetky náležitosti zmenky uvedené v § 75 Zákona

zmenkového a šekového, a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom
odporovala zákonu.

24. Žalobca zdôraznil, že skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu pilierov, na ktorých stojí

zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.l930, čím dochádza k budovaniu
nedôvery voči zmenke ako cennému papieru.

25. V závere odvolania poukázal na rozhodnutie NS ČR č. Rv I 164/30 z 13.2.1930.

26. Pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného
nároku, k tomu žalobca uviedol, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade
výšky 0,25% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Samotné stanovisko NS SR však jednoznačnev takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad
rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od tohto momentu sa

počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% p.a.

27. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.b/ (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm.d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a písm.h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).

30. Porušením práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo nesprávnym procesným postupom súdu

(§ 365 ods. 1 písm.b/ CSP) sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní strane sporu realizovať procesné
práva priznané jej Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by
inak strana sporu nemohla pred súdom uplatniť a z ktorých by bola v dôsledku nesprávneho postupu
súdu vylúčená.

31. Inou vadou konania (§ 365 ods. 1 písm.d/ CSP) je procesná vada nespadajúca pod ust. § 365 ods.
1 písm.b/ CSP, ktorej dôsledkom je vecná nesprávnosť z dôvodu porušenia procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom sporovom konaní.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne (§ 365
ods. 1 písm.h/ CSP), ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo

právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval.

33. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie

sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP, na základe týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený
skutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.35. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu
žalobcu odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody:

36. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“). Neznamená to však,

že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4 tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,
že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci

postupoval správne ak zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. II tohto nariadenia, teda dal
žalobcovi tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť a predložiť súdu doplňujúce
informácie a dokumenty (podľa čl. 4 bod 4 nariadenia). Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval
písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca poskytol súdu dostatočné, jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej

zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany žalobcu čo
doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako žalobca si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky
a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícií iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už z návrhu uvedeného predložiť
alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne

zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

38. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tak ako súdu prvej inštancie z jeho rozhodovacej
činnosti tak aj odvolaciemu súdu je známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Pribinova

25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a
na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa

§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento
zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov.
Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 29.6.2010, teda v tomto období po 1.8.2008. Až nový zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm.b/ s účinnosťou od 1.5.2014 podľa § 29b
neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani zabezpečovaciu funkciu.

Znamenáto,žepredmetnázmenkavystavená29.6.2010mohlabyťvystavenáibanazabezpečeniedlhu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmenky. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo
preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného
nároku, a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má
nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán sporu urobil, aby poskytol ex offo

ochranu žalovanej ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

39. Žalobca v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, preto súd prvej inštancie mal vec prejednať podľa Nariadenia a nie podľa § 175
Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýmsaupravujekonanieovydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa zákona č.
191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa nariadeniaEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného
rozsudku. Nie je však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového
platobného rozkazu, a preto súd prvej inštancie správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je

uvedené v prílohe II Nariadenia na doplnenie ďalších informácii a dôkazov. Ak teda žalobca nepredložil
žiadne požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok
posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše súd prvej inštancie a
to Okresný súd Rožňava nie je zmenkovým súdom podľa § 10 zák.č. 371/2004 o sídlach a obvodoch
súdov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe

predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu.

40. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol

spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007.

41. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné
listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky na výzvu súdu prvej inštancie. Nepostačovalo
preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa Zákona
zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží
v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový

platobný rozkaz. Z uvedeného možno vyvodiť, že zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok, preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu
prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol

správne, ak žalobu zamietol.

42. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v celom
rozsahu zamietol, pretože žalobca na výzvu súdu nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, a teda nepreukázal oprávnenosť svojej
uplatnenej pohľadávky.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods.1, §
255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania má v odvolacom konaní úspešný žalovaný,

ktorému ale žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).