Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216143
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413216143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa právnej veci žalobcu: J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z., P. X. X,
pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, teraz intervenienta: Združenie na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti žalovanému: Rapid
lifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomGarbiarska2,Košice,IČO:31690904,ozrušenierozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. decembra
2015 č. k. 9C/174/2013-284, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Intervenientovi na strane žalobcu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14. decembra 2015 č. k.
9C/174/2013-284 (napadnutý rozsudok) zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina
41, Košice sp. zn. 3C/2069/2012 z 19.1.2012 počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žalovaného zaviazal
zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Lucii Čavojskej titulom náhrady trov konania sumu

205,68 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu
náhradu trov konania nepriznal. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
za návrh v sume 331,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal
voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice spisovej značky
3C/2069/2012 z 19.1.2012, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mal so žalovaným

uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné
dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto
súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok mal byť žalovanému
riadne doručený, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky
a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ
na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody na

zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa mu boli všetky potrebné otázky vysvetlené. Ďalej

mal za to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, z tohto dôvodu nemôže byť neplatná.
V rámci dokazovania navrhoval vypočuť ako svedka Ing. L. O..

4. Žalobca uviedol, že poistnú zmluvu uzatváral so sprostredkovateľom, svojím bratom, lebo chcel mať
uzatvorené životné poistenie, ale keby vedel, aké poplatky súviseli s uzavretím zmluvy, tak by o to nemal

záujem. Uviedol, že brat ho oboznámil s tým, o akú poistnú zmluvu ide, s vlastnosťami poistky, ale žiadne
iné podrobné informácie mu k poistnej zmluve nepovedal. Pred podpisom zmluvy si žalobca prečítal
iba niektoré časti. Sprostredkovateľ sa mu nezmienil vôbec o Osobitných zmluvných dojednaniach
pod číslom 01/2007 poistnej zmluve. Poistné platil mesačne, nevedel uviesť, koľko zaplatil splátok a o
zrušenie poistnej zmluvy požiadal písomne z dôvodu, že nechcel byť poistený. Po odoslaní jeho návrhu
na zrušenie poistnej zmluvy mu žalovaný zaslal písomné upovedomenie o tom, koľko má ešte zaplatiť,

aby mohlo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy. Potom obdržal od žalovaného písomné zrušenie poistnej
zmluvy. Asi o rok a pol obdržal od Arbitrážneho súdu v Košiciach rozhodcovský rozsudok. Odpor voči
tomuto rozsudku nepodal. Rozhodcovský rozsudok navrhol zrušiť z dôvodu, že podľa jeho názoru to, čo
od neho žiada zaplatiť žalovaný, nikdy predtým od neho nežiadal. On všetko vyplatil žalovanému tak,
ako to od neho žiadal k zrušeniu poistnej zmluvy. Uviedol, že podpísal Osobitné zmluvné dojednania,

lebo brat ako sprostredkovateľ mu povedal, kde má podpísať jednotlivé časti poistnej zmluvy.

5. Výpoveďou svedka J. L. bolo preukázané, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy vykonával pre
žalovaného sprostredkovateľa a zo strany žalovaného bol vyškolený iba k tomu, ako má vypočítať výšku
poistnej zmluvy + pripoistenie, keby mal klient záujem. Čo sa týka pojmu rozhodcovská doložka, nevedel

v tom čase, čo to znamená ani o tom klientov nepoučoval. On usmernil klientov, kde majú poistnú zmluvu
podpísať. Pred podpisom poistnej zmluvy uviedol klientom, čo zahŕňa poistná zmluva, aké plnenie, na
čo sa vzťahuje a na akú dobu sa uzatvára. Nepoučoval žiadneho klienta ohľadom osobitných zmluvných
dojednaní, konkrétne rozhodcovskej doložky.

6. Súd prvej inštancie si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/2069/2012
zo dňa 19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh žalovaného smerujúci
voči žalobcovi na začatie konania o zaplatenie 324,92 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva,
časť Všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručku obchodnej
služby, oznámenie o zániku poistenia, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa

04.01.2012. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod
§ 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je
upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Oznámením odporcu o
zániku poistenia zo dňa 5.1.2011, žalovaný uviedol žalobcovi, že dňa 27.12.2010, bola žalovanému

doručená žiadosť žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy, a že na základe jeho žiadosti došlo dňa 13.2.2011
k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ, a konečný stav finančného plnenia je taký, že má zaplatiť
zostatok dlžného poistného v sume 151,37 eur, do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. V pripojenom
rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 3C/2069/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým
bola žalobcovi (J. L.) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice)

181,20 eur a trovy rozhodcovského konania 324,92 eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený
žalobcovi dňa 20.6.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie,
že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení
súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor
proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza a zároveň žalobca pred súdom sa o podaní odporu proti

tomuto rozsudku ani nezmienil, čím bolo preukázané, že ho nepodal. Naopak uviedol, že potom, čo mu
bol doručený rozhodcovský rozsudok, zvolil si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 10.7.2013.

7. Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej

Národnej banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom
JUDr. I. T., P. X, W., že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju
činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri
všetkých zmenách v kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní mávplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa
22.11.2013 a adresovaným JUDr. I. T., P. 6, W., Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda
o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie

dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní
obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda
aj v prípade poistenia osôb.

8. Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto

podpísal ako sprostredkovateľ dňa 10.3.2008, tak aj žalobca dňa 10.3.2008, a tento obsahoval potreby
a požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vyjadrením žalovaného zo dňa 30.6.2015 z čísla listu 234
bolo preukázané, že žiadal zamietnuť žalobu s poukazom na novelizáciu Exekučného poriadku, keď
za § 243c bol vložený nový § 243d, ktorý je platný a účinný od 1.1.2015, keď z tohto ustanovenia

vyplýva, že právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania sa obnovil odo stavu pred vydaním
rozhodcovského rozsudku a žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským
rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Podľa tohto
zákonného ustanovenia, aktuálne právne postavenie účastníkov tohto konania sa ani v dôsledku
prípadného meritórneho rozhodnutia súdu v tomto konaní nijak následne nemôže zmeniť.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 4, 5 OZ, § 53 ods. 1 OZ
v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní

11. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Najskôr sa zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu žalobcom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na
všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského

konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi bol doručený napadnutý
rozhodcovský rozsudok dňa 20.6.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol
doručený súdu dňa 10.7.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza
listina, ktorá by mala predstavovať odpor žalobcu proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon žalobca
ani neuviedol, že by ho podal. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou žalobcu, ale aj

postojom žalovaného v konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo
dňa 10.3.2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca
bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.
Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných
podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto

otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho
je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky
už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by
sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na
dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý

dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak
musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto
nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom
sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak
aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní

je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti
podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom
výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných

podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je ajčasť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007,
ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok,

a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd v tomto smere uvádza,
že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, ktorý toto
dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v
prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť
celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská

doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že
všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka
odnímaspotrebiteľovi(vpostavenížalobcuozrušenierozhodcovskéhorozsudku)právovcelomrozsahu
domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú
doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru

a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012
zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6
M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť
spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo

z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného
riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka

odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,
že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a

to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý
právnyzáverbolvyslovenýajvďalšomrozhodnutíNajvyššiehosúduSR6Cdo3/2013zodňa13.3.2013.
Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných
podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné

dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky,
nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných
poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v
predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o
náležitom poučení a informovaní navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej

zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú
súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať
záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Z výpovede žalobcu niet pochýb o tom,
že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany
sprostredkovateľa, ktorý mal podrobne vysvetliť žalobcovi, čo je obsahom poistnej zmluvy a svedok

Dávid Pšenák, brat žalobcu, potvrdil súdu, že poučil žalobcu iba o obsahu zmluvy, teda čoho sa poistenie
týka, na akú dobu ho uzatvára, koľko bude mesačne platiť a kde má podpísať poistnú zmluvu na
koľkých miestach. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch jeho zamestnanca N.. L. O., pretože ho
nepovažoval za podstatný, nakoľko ako zamestnanec žalovaného by vypovedal v prospech žalovaného
azvýpovedísprostredkovateľovvtýchtokonaniachjednoznačnevyplynulo,ženeboliškolenížalovaným

na to, aby poučovali klientov o Osobitných zmluvných dojednaní pod č. 01/2007, čo platí aj v prípade
podpisov na Zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 10.3.2008. Súd uvádza aj to, že týmto
postupom bolo spotrebiteľovi - žalobcovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom
súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. Vo

veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý
individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveňz dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol
daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v tom, že návrh nemá zákonom
požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné náležitosti uvedené
v § 42 ods. 3 O.S.P., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.S.P., teda
označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a je zrejmé,
čoho sa žalobca domáha.

13. K rozsiahlemu písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.6.2015 z čísla listu 234, v ktorom
má za to, že je dôvod na zamietnutie žaloby pre novelizáciu Exekučného poriadku, a to § 243d ExP,

súd prvej inštancie uviedol, že s týmto jeho názorom sa nestotožňuje, že touto novelizáciou je daný
dôvod na zamietnutie žaloby, lebo prijatím zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vzišla aj novela Exekučného poriadku,
malo v prvom rade za cieľ predísť takému postupu dodávateľom, ako bol uplatnený v prejednávanom
prípade a teda postupu, pri ktorom dodávateľ získava vykonateľný exekučný titul na neexistujúcu

pohľadávku prostredníctvom ním vybraného alebo dokonca vlastného rozhodcovského súdu a mimo
kontroly štátu a princípu ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie § 243d odsek 1 ExP malo za cieľ, aby
rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“ nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov
konania zaväzovať. Rovnako ako v prípade naďalej na staré veci použiteľný § 45 ZoRK - teda účinkom
zákonného ustanovenia ja prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za
následok,žejemožnévovecinanovokonaťarozhodnúť-jedinázmenajefórum,keďžeponovommôžu
vo veciach rozhodovať iba licencované súdy - teda aby nešlo o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
z dôvodov, pre ktoré v konaní pokračuje súd. Pokiaľ ide o účinky rozhodcovských rozsudkov, tieto sú
dané len medzi účastníkmi konania a § 159 odsek 2 O.S.P. sa nepoužije. V žiadnom prípade nebolo

cieľom uvedeného ustanovenia ani zákona spotrebiteľskej arbitráži poškodiť spotrebiteľa tým, že tento
sa nedomôže nákladov vynaložených na dôvodné bránenie svojich práv a právom chránených záujmov.

14. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože

ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov.Vzhľadomktomu,ževkonanímal
plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur,
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného
zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich žalobcovi
úspešnému v konaní, ktorý si ich uplatnil v celkovej sume 205,68 eur, nakoľko ho v konaní zastupovala
právna zástupkyňa Y. K., a to do 3.9.2014, kedy táto právna zástupkyňa vypovedala plnú moc na
zastupovanie v konaní v súlade s § 33b, ods. 1, písm. c) OZ, číslo listu 207. Za obdobie od

podania návrhu do 3.9.2014 si uplatnila trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z. z., za 3 úkony právnej pomoci, 2 x po 60,07 eur (prevzatie, príprava zastúpenia podľa §
13a ods. 1, písm. a), podanie návrhu na súd dňa 30.9.2013 podľa § 13a ods. 1, písm. c), 1 x po 61,88
eur (vyjadrenie zo dňa 17.2.2014 podľa § 13a ods. 1, písm. c)), 3 x náhrada režijného paušálu 2 x po
7,81 eur a 1 x po 8,04 eur, spolu 23,66 eur, ktoré trovy konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods.

1 O.S.P., zaplatiť na účet právnej zástupkyni, ktorý má vedený v mBank, č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania aj keď
bol žalobca úspešný, lebo si ich neuplatnil, pred rozhodnutím vo veci samej sa ich vzdal.

17. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku z dôvodu, že pre rozhodnutie podstatné závery nie
sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť akoaj arbitrárnosť. Uviedol, že žalobca podpisom na konci všeobecných poistných podmienok potvrdil, že
si ich prečítal, vyslovil s nimi súhlas a obdržal jedno vyhotovenie. Zo strany žalobcu bola podpísaná
nielen zmluva ale aj Všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej

zmluve. Poukázal na dodatok č. 2 k VPP, ktorý doplnil VPP o časť XV. a podľa ktorého písomný prejav
poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr 30. deň od
podpisu poistnej zmluvy poistníkom a že poistník má právo odmietnuť časť XV. v lehote 30 dní od
vydania dodatku č. 2. Ten nadobudol platnosť a účinnosť dňom 15.12.2008. Záver súdu prvej inštancie
o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je nepreskúmateľný. Ďalej uviedol, že

súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyjadril najmä k 19. odseku (recital) Smernice 93/13/
EHS, k chybnému prekladu smernice pri jej transpozícii do OZ, k judikatúre, ktorou argumentoval, k
otázke individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, neuviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy.
Poukázal na to, že žalobca podpisom osobitných zmluvných dojednaní dosvedčil aj skutočnosť, že o
možnosti rozhodcovského konania vedel, pričom rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne.
Žalovaný osobitné zmluvné dojednania podpísať nemusel. Žalobca podpísal aj Záznam o požiadavkách

a potrebách klienta, ktorý potvrdzuje, že tretia osoba (sprostredkovateľ poistenia) odlišná od poisťovne
pri osobnom stretnutí pred uzavretím poistenia vyčerpávajúco informovala žalobcu o všetkých
okolnostiach súvisiacich s poistením. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo výsledkom slobodného
rozhodnutiažalobcu,idepretooindividuálnuzmluvnúpodmienku.PoukázalnajudikatúruESDC-478/99
a C-342/13 stým, že rozhodcovská doložka nie je ipso facto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej

uviedol, že súd prvej inštancie mal vec právne posúdiť podľa znenia § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
V znení účinnom od 1.1.2015 a nie podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. 244/2002 Z.z. V znení účinnom do
1.1.2015. Toto ustanovenie od 1.1.2015 písm. c/ neobsahuje. Ďalej namietal procesné pochybenie v
tom, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 OSP.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do
30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie

procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

22. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajeodôvodnenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne
vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil, avšak ohľadne čiastočne aj z iných právnych dôvodov. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi

súdu prvej inštancie okrem posúdenia premlčania, so zisteným skutkovým stavom i právnym posúdením
veci. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami, svoje
rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predstavuje neprijateľnú (neplatnú)

zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej
zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si žalobca osobitne
nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Dokazovaním bolo
preukázané, že žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho

súdu je preto žaloba opodstatnená. Pokiaľ v prvostupňovom konaní došlo k niektorým procesným
nesprávnostiam, nedosahujú intenzitu, ktorá by mala viesť k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

26. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

28. Intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).