Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312213490.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej

veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012

domáhal sa voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 2.357,- eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil
tým, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ
ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 2130365 navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka,
povinného:K.O..Poprijatí návrhunavykonanieexekúciesúdnyexekútorpridelilregistráciou exekučnej

veci číslo EX 4627/2008. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia žiadosti ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 5.5.2008 a to

rozhodnutím o poverení, k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, v
omeškaníviacako43mesiacov.Nečinnosťokresnéhosúduniejeničímospravedlniteľná,pretožepočas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutímo nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- euro, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- euro, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na obligačnej výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,- eur.

Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej
sumu 125,- euro. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a
pri rozhodovaní o udelenie poverenia dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody bola
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, z mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné predložiť účtovné doklady.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prejednanie veci
v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správnym

postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík,
s neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 2357,- eur.

Výpočet nároku uskutočnil navrhovateľ alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa za každý rok poznačený
prieťahmi vzťahovala satisfakcia vo výške 660,- euro. Teda 660,- euro za rok : 12 mesiacov v roku
= 55,- eur za mesiac.

Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal navrhovateľ aj na
nálezy ústavnéhosúduvoveciporušovaniaprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovsúdmi
v civilnom konaní/ Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 203/06-25, kde bolo sťažovateľovi priznané
finančné zadosťučinenie 20.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov,

Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 235/04-3, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie
30.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka/.

Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania žaloby na

žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym
orgánom, ktorý svojím konaním ,nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane
navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.

Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo navrhovateľa na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca, ktorý
by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby nadriadený súd rozhodol oprikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11NcC/313/2012-14 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, JUDr. Nadežda
Weisová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Poukázal na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré
nedostatky, napr. zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných

konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú
dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ
sám. Ohľadne prieťahov v konaní odporca uviedol, že navrhovateľ neuviedol ktoré kroky podnikol
na ich odstránenie, odporca mal za to že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej

republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli
doručené odporcovi dňa 23.04.2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa 27.09.2012 doručený
Okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok .

Priposudzovaníotázkynesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcehovporušenípovinnostisúduvydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odporca poukázal na to, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok,najmävprípadochexistenciedôvodovpodľa
§ 45 ods. 1 písm.c/ podľa zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, prejavilo sa to vo
veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Unáhlené konanie

zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky,
či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti.

Pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule, toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom číslo

102/2011 Z.z. čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia 15 dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po
01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná na súd po 01.06.02011, nárok je v tejto časti neopodstatnený.

Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písmena d/exekučného poriadku znel "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". Správnosť aplikácie uvedeného ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučných titulov osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná
rada Slovenskej republiky. Argumentácia navrhovateľa toho čo zamýšľal zákonodarca je nepravdivá a
podľa § 41 ods. 2 písm. b/ exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj

pred 01.06.2011. Samotné nedodržanie v zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je zrejmé že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä z pohľadu na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúci režimu
spotrebiteľských zmlúv.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutíÚstavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že za porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Odporca poukázal na to, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na
podklade ústavnej sťažnosti, respektíve predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Znamenalo by to

absurdný záver, všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené
by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v súdnictve, postup súdu vyššieho stupňa by
bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je absurdné a konštatovať existenciu
prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavnú sťažnosť môže podať
fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky
pre ochranu svojich základných práv a slobôd.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným
navrhovateľom v návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v
období pre marcom 2009. Ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia v zákonom ustanovenej lehote 15 dní,

lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula pri každom nároku osobitne, a to po troch rokoch od
momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na
uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu pätnásťdňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.
j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Navrhovateľvyčísliluplatnenúškodunazákladepaušalizáciereálnychvecnýchnákladov,ktoréspočívali
v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Požadované paušálne sumy za
spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za nesprávne a účelové. Odporca

nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená,
pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tým,
že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu vecných nákladov preto
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda
nie je možné domáhať sa náhrady škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. Odporca by v konaní na

preukázaní majetkovej škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu, listinami, skutočnosťami,
ktoré preukážu požadovaný nárok.

Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ ako spoločnosť sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k
svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém , ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov,

akúkoľvek výšku nákladov prevádzkovania na informačný systém ktorá vznikla navrhovateľovi bez
ohľadu na tvrdené prieťahy na jej uplatnenie považoval odporca za účelové, taktiež udržiavanie systému
musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, aby naplnil účel fungovania pri poskytovaní úverov.
Požadovať paušálne sumy za spomíname veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za
nesprávne a účelové.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na viacero
ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného
zadosťučineniazazbytočnéprieťahy.Poskytovanávýškafinančnéhozadosťučinenianiejeautomatická,
táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy

660 euro za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu
a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy

podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené.S prihliadnutím na dobré mravy vzhľadom na uplatnenú nemajetkovú ujmu odporca dal do pozornosti
súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
R4M/kb D/2010/ 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v

ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vtakomto

prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, či súd poverenie vydá alebo nevydá s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 45C/96/2012-24 zo dňa 16.5.2013 z dôvodu hospodárnosti

konania spojil na spoločné konanie veci ktoré skutkovo spolu súviseli a týkali sa tých istých účastníkov
v zmysle §112 ods.1 O.s.p., vedené na tunajšom súde pod sp.zn.45C 96/2012, sp.zn. 45C100/2012,
spoločné konanie je vedené pod sp.zn. 45C 96/2012, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.05.2013.

V právnej veci vedenej sp.zn. 45C/96/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania zo
dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody
125,-eur a nemajetkovej ujmy 2.750,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. 2090032 navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka, povinného: E.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci č. EX 4621/2008. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu

Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu.

Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 17.03.2009
a to rozhodnutím o poverení, k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby, k omeškaniu viac ako 50 mesiacov. Nečinnosť okresného súdu je ničím
neospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci tak úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11NcC/315/2012-14 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci,
sudkyňa JUDr. Nadežda Weisová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.03.2014, právny zástupca navrhovateľa podal návrh na
prerušenie konania, že z dôvodu dosiahnutia ochrany podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej
republiky v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie jeho základných práv a slobôd
spojené s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, pričom už v podanom návrhu na začatie konania

označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený prejednaním a rozhodnutím veci. Ďalej
uviedol,žemubolodoručenérozhodnutiekrajskéhosúduotom,žesudcoviaOkresnéhosúduBratislava
III nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto rozhodnutím navrhovateľ zásadne nesúhlasil,
tvrdil, že sú tu dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III. Okresný súBratislavaIIIuznesením č.k.45C96/2012-117zodňa25.03.2014 návrhnaprerušeniekonaniazamietol
s odôvodnením, že neboli dané dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písmena b/ veta
prvá O. s .p. z ani v zmysle § 109 ods. 2 písmena c/ O. s. p., proti ktorému navrhovateľ podal odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co/541/2014-147 zo dňa 28.11.2014 napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.02.2015, na ktoré sa právny zástupca navrhovateľa
nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, žiadal súd o odročenie pojednávania z

dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil, návrh navrhovateľa na prerušenie konania žiadal zamietnuť nakoľko nie je
daný žiaden relevantný dôvod na prerušenie konania, vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby
súd v konaní ďalej riadne pokračoval a návrh v celom rozsahu zamietol.

V danom prípade súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, prihliadol na obsah spisu
a vykonané dôkazy, podľa § 101 ods. 2 O.s.p. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za
podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom /Uznesenie
NS SR sp.zn. 4Cdo 116/93/ a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Súd neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavili tým, že sa na
pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie včas predvolaní viac ako päť dní pred termínom
pojednávania, podľa § 115 ods. 2 O. s. p. a tým si účastníci sami zmarili možnosť realizovať na
pojednávanísvojeprocesnéprávaaoprávnenézáujmy. Súdposkytolúčastníkom,ichzástupcomreálnu
možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy, túto možnosť nevyžili a takéto správanie zákonodarca

nedovoľuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanými návrhmi ktoré boli spojené na spoločné
konanie, vyjadrením odporcu k podaným návrhom, obsahom pripojených exekučných spisov tunajšieho
súdu sp.zn.35Er 2047/2005, sp.zn.35Er 1481/2005 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 35Er/2047/2005 súd
zistil, že dňa 30.11.2005 podal súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy na súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb
13/03-29zo dňa 26.04.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cob 181/04-56

zo dňa 7.4.2005, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: K. O., na
vymoženie pohľadávky vo výške 7.630.- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, ktorý bol
zaregistrovaný pod EX 637/2005.

Z uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava III súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava bola uplatnená proti odporkyni: K. na základe zmluvy o úvere č.
2130565 uzatvorenej dňa 20.02.2002. Okresný súd Bratislava III dňa 09.12.2005 vydal poverenie
č.5103 040712 pre súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 35Er/1481/2005 súd

zistil,žedňa16.09.2005 podal súdnyexekútor Ing.Bc.KarolNagynasúd žiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb
70/02-102 zo dňa 29.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob 12/2005-138
zo dňa 16.02.2005, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: E., na
vymoženie pohľadávky a to úrokov z omeškania, trov konania a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný

pod EX 293/2005.

Z uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava III súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava bola uplatnená proti odporcovi: E. na základe zmluvy o úvere č.
2090032 uzatvorenej dňa 12.07.2001. Okresný súd Bratislava III dňa 27.09.2005 vydal poverenie

č.5103 036724 pre súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky.

Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento
zákon upravujea) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím

d)nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1písm.a/ cit. zák. ,vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ,ak škoda vznikla

v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§ 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3cit.zák.,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods.4 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a

8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej
slobody.

Podľa § 17 ods.5 cit. zák., žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak

ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie

exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

Podľa § 41 ods.1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti

alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods.2, Exekučného poriadku ,podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,/ účinného do 31.05.2011/ ,súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre

vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku
na náhradu škody nie je daný.Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný
postupsapovažujeaj porušovaniepovinnostípriuskutočňovaníúkonovvkonaní,najmäjehonesprávne

vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné
nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák.,
ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli doručené odporcovi dňa 23.04.2012. Predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde
nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred
príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného
nároku na súde.

Navrhovateľ podal návrhy na tunajší dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty
od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca neuznal nárok
navrhovateľa čo vyplynulo z vyjadrenia odporcu, do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil
nárok na náhradu škody ,preto mal súd za to, že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania súdu
uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný a preto je daná právomoc súdu vec prejednať

a rozhodnúť.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti.

Z pripojeného exekučného spisu sp.zn. 35Er 2047 /2005 mal súd preukázané, že tvrdenie navrhovateľa
o nevydaní poverenia pre súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom nie je pravdivé.

Súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy dňa 30.11.2005 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb 13/03-29
zo dňa 26.04.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cob 181/04-56 zo dňa
07.04.2005, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: K., na vymoženie
pohľadávky vo výške 7.630,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Z uvedeného rozsudku
Okresného súdu Bratislava III mal súd preukázané, že pohľadávka navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.

Bratislava bola uplatnená proti odporkyni: K. na základe zmluvy o úvere č. 2130565 uzatvorenej dňa
20.02.2002.

Okresný súd Bratislava III dňa 09.12.2005 vydal poverenie č.5103 040712 pre súdneho exekútora na
vymoženie pohľadávky, teda v lehote stanovenej zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku.

Taktiež z pripojeného exekučného spisu sp.zn. 35 Er 1481/2005 mal súd preukázané, že tvrdenie
navrhovateľa o nevydaní poverenia pre súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom nie je pravdivé.

Súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy dňa 16.09.2005 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 70/02-102
zo dňa 29.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob 12/2005-138 zo dňa
16.02.2005, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: E., na vymoženie
pohľadávky a to úrokov z omeškania, trov konania a trov exekúcie Z uvedeného rozsudku Okresného

súdu Bratislava III mal súd preukázané, že pohľadávka navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava
bola uplatnená proti odporcovi: E. na základe zmluvy o úvere č. 2090032 uzatvorenej dňa 12.07.2001,
zhodne uvádzanej navrhovateľom. Okresný súd Bratislava III dňa 27.09.2005 vydal poverenie č.5103
036724 pre súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky, teda v lehote stanovenej zákonom do 15dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného
poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z
hmotnoprávnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Súd navyše uvádza, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody z dôvodu existencie prieťahov v

súdnom konaní, môže súd vychádzať len v prípade, ak by tieto boli konštatované Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
priznáva finančné zadosťučinenie, alebo ak by tieto boli konštatované predsedom súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy v konaní, všeobecný súd nemôže preto konštatovať prieťahy v konaní a priznať
za ne náhradu škody. V súdnom spise sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v
konaní . Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 03.10.2012, I.ÚS 476/2012-12 rozhodoval o sťažnostiach

navrhovateľa, pričom konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej
povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky,
resp. že doba konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva
sťažovateľky podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR, resp. práva podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie /m.m. II.ÚS 93/03/.

Súd nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 125,- eur predstavujúcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutie o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 15,- euro, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- euro ako nedôvodný zamietol.

Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Navrhovateľ
v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho uplynulo
súdu ničím nepreukázal.

Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku
poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Taktiež z obsahu spisu mal súd preukázané, že v

danej veci navrhovateľ nezaslal žiadne urgencie adresované exekučnému súdu, navyše postup súdu
nevykazoval znaky zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát zodpovedať za škodu.

Navrhovateľ vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu
a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu, nakoľko vzťah

príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je
sprostredkovaný. Navrhovateľ k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
a udržiavanie systému patrí do podnikateľskej činnosti ktorú musí navrhovateľ vykonávať. Nutnosť
spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel

vymáhať pohľadávku formou exekúcie, ide o náklady ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov
exekúcie . Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle § 17 ods.
1 Zák. č. 514/2003 Z .z.

Súd nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.357,- eur a vo výške 2.750,- eur

uplatňovanej ako nedôvodný zamietol. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
20.000.- Sk , t.j. 660.- eur /660 eur :12= 55 eur/.Súd nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebnépreukázať, že ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch ,ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods.2 Zák.č.514/2003

Z.z. Súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo/rozsudok NS
ČR sp .zn. 30 Cdo 675/2011/. Navrhovateľ v konaní pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku

subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká
ktoré sú i rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné
vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s

prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené
všetky zákonné podmienky uplatneného nároku navrhovateľom na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh v celom rozsahu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti

za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, z obsahu spisu
súd zistil, že odporcovi nevznikla náhrada trov konania, preto odporcovi náhradu trov konania oproti
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona.