Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221081
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117221081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: U. S., X.. XX.XX.XXXX,

bytom H. X. X, Prešov, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 596 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 596 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 596 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 40/2014 o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „Súd považoval úrok uvedený v zmluve o úvere zo dňa 21 .
03. 2013 vo výške 39,15 % ročne za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a tým podľa § 39
Občianskeho zákonníka je úverová zmluva v tejto časti neplatná. Priemerná úroková sadzba nových
úverov v marci 2013 pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti jedného roka, ktorá je zverejnená

na stránke Národnej banky Slovenka, bola vo výške 10,14 %. Z tohto dôvodu súd považoval úrok
uvedený v zmluve za úrok v rozpore s dobrými mravmi Úverový vzťah bol uzatvorený v čase výraznej
tiesne žalobkyne. Žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov dodal úver žalobkyni na plnenie skorších
úverov. Priemerné úroky prevyšujú úroky poskytované bankami v danom mieste a čase. Žalobkyňa
sa podľa názoru súdu tak zákonite musela dostať do nezvratne neriešiteľnej situácie. Sama vo svojej
výpovedi uviedla, že sa spolu s manželom dostala do úverového reťazca, mali veľa úverov, ktoré
nezvládali splácať. Z dôvodu neriešiteľnej situácie a pre pokoj v dome, oslovili nebankové inštitúcie

o poskytnutie finančných prostriedkov. Vyhrážali sa im, že spolu s manželom prídu o byt, že papiere
pošlú do manželovho zamestnania. Novým úverom pokrývala žalobkyňa predchádzajúce úvery. Tým
sa zákonite dostala podľa názoru do úverového reťazca, ktorý už s manželom nezvládali splácať.
Nebankové spoločnosti im volali trikrát-štyrikrát do týždňa a vyvíjali na nich s manželom nátlak za
účelom vrátenia finančných prostriedkov. Keďže bola v psychickom rozpoložení, rozhodli sa s manželom
osloviť žalovanú spoločnosť. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, ktorý je uvedený v Zmluve o úvere,
a to v celkovej výške 400,25 eur, čo predstavuje 80 % ročne, súd si porovnal výšku administratívnych

poplatkov s inými dodávateľmi napríklad so Slovenkou sporiteľňou a. s., ktoré v čase uzatvorenie
predmetnej Úverovej zmluvy so žalobkyňou mali poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne
a to bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru a spracovateľský poplatok bol vo výške 39 eur. Súd
určil, že tento administratívny poplatok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K tomu súd uvádza,že úrok vyjadruje cenu, odplatu za úver, poplatky sú cenou za takzvané vedľajšie plnenie. Ak však
má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí isť
o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré znamená preňho význam alebo inými slovami

povedané má pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. A contrario plnenie, ktoré prevažne nie je záujme
spotrebiteľa je plnením, za ktoré môže ísť o poplatok neprijateľný. Súd teda vyhodnotil celú odplatu za
poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom
úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplata je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie.
Súd má za to, že na porovnanie primeranosti výšky zmluvných úrokov nie je možné použiť iba úrokové

sadzby pri poskytovaní úverov nebankovými subjektmi. Dôvodné bolo žalobe vyhovieť v časti vyslovenia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyvzmysle§153ods.40.s.p.Súdztohtodôvodu,keďžeúrokpovažoval
za úrok dojednaný v rozpore s dobrými mravmi a zároveň určil administratívny poplatok v úverovej
zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku, zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 596 eur, ktorú mu z úverovej zmluvy ako odplatu zaplatila.“ Rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 7C 40/2014, z 5.2.2015 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co

152/2015 zo dňa 25.4.2016. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských
práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má
mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu
relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená
hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 296 eur, čo zodpovedá

sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Má za to, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť nielen
úspešnosť účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy v tých prípadoch, ak by porušené právo nebolo
možné napraviť inak. Má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na predchádzajúce
konanie neprimerane prísne. Je toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto jeho priznanie by malo za následok
spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez

akéhokoľvek právneho dôvodu. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

3. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnil iba právny zástupca žalobkyne.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v
jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

4. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 7C 40/2014, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co 152/2015,
vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 05.02.2015, č.k. 7C 740/2014-111 uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 596 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Zároveň určil, že administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uvedený
v zmluve č. 802001747 zo dňa 21.3.2013, je neprijateľný.

6. Súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že úrok uvedený v zmluve o úvere zo dňa 21.03.2013
vo výške 39,15 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a tým podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
úverová zmluva v tejto časti neplatná. Poukázal na to, že priemerná úroková sadzba nových úverov
v marci 2013 pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti jedného roka, ktorá je zverejnená na

stránke Národnej banky Slovenka, bola vo výške 10,14 %. Upriamil pozornosť na to, že úverový vzťah
bol uzatvorený v čase výraznej tiesne žalobkyne. Žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov dodal
úver žalobkyni na plnenie skorších úverov. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa spolu s manželom
dostala do úverového reťazca, mali veľa úverov, ktoré nezvládali splácať. Z dôvodu neriešiteľnej situácie
a pre pokoj v dome, oslovili nebankové inštitúcie o poskytnutie finančných prostriedkov. Vyhrážali sa

im, že spolu s manželom prídu o byt, že papiere pošlú do manželovho zamestnania. Novým úverom
pokrývala žalobkyňa predchádzajúce úvery. Tým sa zákonite dostala do úverového reťazca, ktorý už s
manželomnezvládalisplácať.Nebankovéspoločnostiimvolalitrikrát-štyrikrátdotýždňaavyvíjalinanich
s manželom nátlak za účelom vrátenia finančných prostriedkov. Keďže bola v psychickom rozpoložení,rozhodli sa s manželom osloviť žalovanú spoločnosť. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, ktorý je
uvedený v zmluve o úvere, a to v celkovej výške 400,25 eur, čo predstavuje 80 % ročne, súd si porovnal
výšku administratívnych poplatkov s inými dodávateľmi napríklad so Slovenkou sporiteľňou a. s., ktoré

v čase uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy so žalobkyňou mali poplatok za správu úveru vo výške
2,99 eur mesačne, a to bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru, a spracovateľský poplatok bol vo
výške 39 eur. Súd určil, že tento administratívny poplatok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K tomu
uviedol, že úrok vyjadruje cenu, odplatu za úver, poplatky sú cenou za takzvané vedľajšie plnenie. Ak
však má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí isť o

plnenie,ktoréjeprespotrebiteľaskutočné,ktoréznamenápreňhovýznamaleboinýmislovamipovedané
má pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. Súd z tohto dôvodu, keďže úrok považoval za úrok dojednaný v
rozpore s dobrými mravmi a zároveň určil administratívny poplatok v úverovej zmluve za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 596
eur, ktorú mu z úverovej zmluvy ako odplatu zaplatila.

7. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.04.2016, č. k. 8Co 152/2015-138 predmetný rozsudok
potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Navyše uviedol, že
prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné
za žiadnych okolností. Pokiaľ ide o dojednanie o administratívnom poplatku, uviedol, že toto je vágnym
ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide.

8. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

14. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ

porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citovanézákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

15. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 40/2014, v dôsledku
čoho bol administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uvedený v zmluve č. 802001747
zo dňa 21.3.2013 určený za neprijateľný. Bolo preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou

starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni, ktorá bola v neriešiteľnej situácii (dostala sa do úverového
reťazca; hrozilo, že prídu s manželom o byt) formulárovú zmluvu obsahujúcu uvedenú neprijateľnú
podmienku.Hrubánerovnováhavprávachapovinnostiachbolanepochybnedaná.Rovnakobolosúdom
v predmetnom konaní konštatované, že úrok uvedený v zmluve o úvere zo dňa 21.03.2013 vo výške
39,15 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a tým podľa § 39 Občianskeho zákonníka je úverová
zmluva v tejto časti neplatná. Následkom týchto skutočností bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni

bezdôvodné obohatenie. S ohľadom na to je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný
predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a to, že boli porušené práva žalobcu ako
spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

16. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu

spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v
nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o
hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný prijímal
od žalobkyne peňažné prostriedky nad rámec toho, na čo mal právny nárok. V dôsledku toho nemohla
žalobkyňa disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale

aj jej rodiny.

17. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje
rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a
podobne.

18.Súdjetohonázoru,žečosatýkavýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,budeprežalobkyňu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 596 eur, ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri kontrahovaní úverovej

zmluvy využil tieseň žalobkyne a jej neschopnosť plniť záväzky ďalším nebankovým spoločnostiam a
poskytol žalobkyni úver za nevýhodných podmienok (úrok v rozpore s dobrými mravmi, neprijateľný
administratívny poplatok). Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej
vzniklakonanímžalovaného,jeurčitousatisfakciouzastav,ktorýmuselavdôsledkukonaniažalovaného
trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

Spotrebiteľka, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej
ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany
svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky
zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.