Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by Mgr. Danka Majdáková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202413
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514202413.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35787783, právne zastúpeného
JUDr. Helenou Strachotovou, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti
žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX A., občan SR za účastí vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská
10, 909 01 Skalica, IČO 42 264 154 v konaní o zaplatenie 1 410,62 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti 110 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1 031 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1 141 eur od 4.6.2013 do 16.5.2014, zo sumy 1 111 eur od 17.5.2014 do 17.9.2014, zo
sumy 1 091 eur od 18.9.2014 do 21.10.2014, zo sumy 1 071 eur od 22.10.2014 do 15.12.2014 zo sumy
1 051 eur od 16.12.2014 do 20.3.2015, zo sumy 1 031 eur od 21.3.2015 do zaplatenia a n a h r a
d i ť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 52,20 eur a z trov
právneho zastúpenia v sume 176,62 eur s tým, že trovy konania je p o v i n n ý zaplatiť na účet
právneho zástupcu JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát so sídlom Hviezdoslavova 7, 036
01 Martin v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 15-ého dňa toho ktorého
mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2014 žiadal aby súd zaviazal žalovaného k zaplatenia sumy
1 410,62 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy
.1 341 eur od 4.6.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 410,62
eur od 4.6.2013 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že žalovanému poskytol dňa 10.10.2012 spotrebiteľský úver vo výške 1 341
eur na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach po 81,62 eur,
splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.11.2012. Svoj záväzok vyplývajú zo zmlúv
žalovaný riadne a včas neplnil, dňa 4.6.2013 sa stal splatný dlh vo výške 1 410,62 eur, súčasťou tohto
dlhu je aj zmluvná pokuta, na úhradu ktorej bol žalovaný vyzvaný formou automatizovaných písomných
upomienok, naposledy listom zo dňa 11.6.2013.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Podaním doručeným súdu dňa 25.8.2014 žalobca ozrejmil spôsob výpočtu žalovanej sumy uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 341 eur na nákup tovaru, ktorý mal splácať v
20 mesačných splátkach po 81,62 eur počnúc dňom 15.11.2012, úver mal byť pri pravidelnom splácaní
splatený k 15.6.2014. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť celkom 1 632,40 eur a to sumu 1 341 eur ako
sumu poskytnutého úveru a sumu 291,40 eur ako zmluvne dohodnutých úrokov.
Žalovaný do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uhradil iba sumu 90 eur, ktorú žalobca
zaúčtoval sumu 0 na úverovú istinu, sumu 90 eur na zmluvné úroky.
Žalovaná suma 1410,62 eur pozostáva :
- z neuhradenej úverovej istiny po lehote splatnosti v sume 1 341 eur, ktorá v seba zahŕňa úverovú istinu
z dlžných mesačných splátok splatných v 11/12 až 05/13 v sume 411,72 eur, úverovú istinu splatnú ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti za obdobie 06/13 do 15.06.2014 v sume 929,28 eur.
- z dlžných zmluvných úrokov v sume 69,62 eur.

Uvedeným podaním zobral žalobu späť v časti sumy 30 eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 16.5.2014, t.j.
po podaní žaloby.

Súd uznesením č.k. 2C/159/2014-47 zo dňa 25.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2015
pripustil do konania vstup ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ.

Podaním doručeným súdu dňa 18.5.2015 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 80 eur s prísl.,
pretože žalovaný túto sumu uhradil a to dňa 17.9.2014 sumu 20 eur, dňa 21.10.2014 sumu 20 eur, dňa
15.12.2014 sumu 20 eur a dňa 20.3.2015 sumu 20 eur.

Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a vedľajší účastník u ktorých doručenie
predvolania mal súd riadne a včas vykázané. Právna zástupkyňa žalobcu písomne ospravedlnila svoju
neúčasť ako aj neúčasť žalobcu, súhlasila s pojednávaním v ich neprítomností, vedľajší účastník svoju
neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich
neprítomnosti.

.
Žalovaný na pojednávaní potvrdil uzatvorenie úverovej zmluvy so žalobcom, uviedol, že obsah zmluvy
si prečítal zbežne, finančne prostriedky použil jeho kamarát na kúpu televízora. Žalovaný priznal, že
úver nesplácal, po podaní žaloby uhradil sumu tak ako to uvádza žalobca. Požiadal o možnosť splácania
dlhu splátkami, keďže momentálne je nezamestnaný, stará sa o päť nezaopatrených detí.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to:
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 11.6.2013 a doručenkou, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere z 10.10.2012, informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu,
potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov, potvrdením prijatia splátok, výpismi z účtu a plánov
amortizácie , sadzobníkmi poplatkov, ostatného spisového materiálu na základe čoho ustálil tento
skutkový stav:

Dňa 10.10.2012 účastníci konania uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej
žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1 341 eur na nákup tovaru Samsung
55ES6530.

Z písomného vyhotovenia úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver 20 mesačnými
splátkami, splatnými k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, prvá splátka splatná dňa 15.11.2012 a posledná
15.06.2014 po 81,62 eur, s ročnou úrokovou sadzbou23,40 %, RPMN 26,09 %, priemernou hodnotou
RPMN 45,60 %, celkovou čiastkou k zaplateniu 1 632,40 eur, celkové náklady spotrebiteľa nie sú
uvedené.

Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Zmluva
o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb je rozdelená na tri časti. Prvá časť obsahuje
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, druhá časť obsahuje Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej
karty a tretia časť obsahuje spoločné ustanovenia, v ktorej sú upravené poistenie, splácanie úveru,

dohoda o zrážkach zo mzdy, následky porušenia povinnosti klienta, odklad mesačných splátok, zánik
zmluvy, doručovanie, rozhodcovská doložka, odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aktuálny
Sadzobník poplatkov a reklamačný poriadok a ďalšie. Pričom tento text je písaný veľmi drobným ťažko
čitateľným písmom.

Z obsahu revolvingovej zmluvy nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Taktiež z obsahu
zmluvy nevyplýva odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky (aspoň
súd z textu písaného veľmi drobným, ťažko čitateľným písmom tento odkaz nenašiel), všeobecné
podmienky zo strany žalobcu súdu doložené neboli.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané že, žalovaný čerpal úver v sume
1 341 eur dňa 11.10.2012 (čl. 35 spisu).

Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy neplnil, preto žalobca listom zo dňa 11.6.2013 oznámil
žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 4.6.2013 a súčasne ho vyzval k úhrade sumy 1
410,62 eur pozostávajúcej z úverovej istiny 1 341 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške
69,62 eur.
.

Podľa žalobcom predložených listinných dôkazov žalovaný uhradil dňa 22.3.2014 sumu 90 eur, dňa
16.5.2014 sumu 30 eur (čl. 36 spisu), dňa 17.9.2014 sumu 20 eur, dňa 21.10.2014 sumu 20 eur, dňa
15.12.2014 sumu 20 eur a dňa 20.3.20015 sumu 20 eur.

Žalobca platby realizované žalovaným zaúčtoval nasledovne: sumu 90 eur na zmluvné úroky. Žalovaná
suma 1410,62 eur pozostáva : - z neuhradenej úverovej istiny po lehote splatnosti v sume 1 341
eur, ktorá v seba zahŕňa úverovú istinu z dlžných mesačných splátok splatných v 11/12 až 05/13 v
sume 411,72 eur, úverovú istinu splatnú ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti za obdobie 06/13 do
15.06.2014 v sume 929,28 eur a z dlžných zmluvných úrokov v sume 69,62 eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 10.10.2012) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
.úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie
sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 9 ods. 8 ZoSÚ veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného
práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu
priznáva tento zákon.

Podľa § 11 ods. 1 ZosÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v
čase uzavretia zmluvy, t.j. 10.10.2012 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).

Podľa § 3 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou,
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Obč. zák ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
platiť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Právne posúdenie veci
Prvým výrokom súd konanie v sume 110 eur zastavil, keďže v tejto časti žalobca zobral žalobu späť,
keďže tak učinil pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil aj bez vyjadrenia
žalovaného a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho podporu.

Vo zvyšnej časti vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.
.

Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy
je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež
nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala
svoje potreby ( kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy
jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky
spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave
Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je
potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo
zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.10.2012 neobsahuje všetky obsahové
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy.

V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. V zmluve nie je uvedený
ani názov predajcu, zo zmluvy nie je zrejmé kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

Ďalej podľa názoru súdu v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to
údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Z gramatického výkladom tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a to
bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko
splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.
Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu,
úroky a iné poplatky.
.

Súd má za to, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť, keď v úverovej zmluve neuviedol požadované
údaje vyplývajúce z uvedených zákonných ustanovení, jednak v úverovej zmluve neuviedol adresu kde
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, jednak nerozpísal žalovanému ako spotrebiteľovi
splátky istiny, úrokov a poplatkov.

Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) absenciu
vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/, a/ k/ ) sankcionuje tým, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom žalobca má nárok len na rozdiel medzi
poskytnutým a splateným úverom.

Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov
a žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na
sumu 1 031 eur k úhrade ktorej sumy súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného nároku
zamietol ako nedôvodný.

Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s
dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží
spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ
ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. , ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom
tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z
spotrebiteľského úveru.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného len k úhrade rozdielu neuhradeného úveru t.j. k sumy
1 031 eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol.

Žalobca si ďalej uplatnil aj právo na zmluvnú pokutu, s odkazom na článok V.-3. Všeobecných
podmienok Cetelem Slovensko a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Výšku zmluvnej pokuty
žalobca v návrhu ani v ďalších písomných podaniach bližšie nešpecifikoval.

Súd má za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, žalobca nespochybniteľne
nepreukázal, že účastníci konania skutočne dohodli písomnou formou tak ako to ustanovuje zákon
dohodli zmluvnú pokutu. Z listín, ktoré boli predložené súdu dohoda o zmluvnej pokute nevyplýva.
Pokiaľ by aj dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná do Všeobecných podmienok, ktoré
však žalobca súdu nepredložil bolo by toto dojednanie pre nedodržanie písomnej formy neplatné.
Ustanovenie o zmluvnej pokute nie je zakomponované v úverovej zmluve. Pokiaľ by žalobca ukryl
podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku do
všeobecných úverových podmienok Krajský súd v Prešove už v minulosti viacerými rozhodnutiami
judikoval, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať
prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň
.judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju súd uvedie menším písmom. Práve inkorporačná doložka
môže privodiť záväzné následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa
môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí
pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítané ktorého sa stráca

orientácia vyžaduje sa pomôcka (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť
od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy (porovnaj rozsudky KS Prešov sp. zn. 6Co 135/2012, 21Co
28/2012, 3 Co 136/2013)

Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi právo na zmluvnú pokutu.

Žalobca žiadal priznať aj zmluvné úroky a úroky z omeškania, ktoré v návrhu, resp. v čiastočnom
späťvzatí špecifikoval.

Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanému pre absenciu obligátorných náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si
uplatnil v sadzbe 23,40 % ročne. Naviac zmluvné úroky patria žalobcovi len do dňa mimoriadneho
zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňom 4.6.2013. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe, súd
poukazuje na rozhodnutie Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 ako aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR R 59/1998 z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania.
Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na priznanie
zmluvného úroku v sadzbe 23,40 % ročne, podľa špecifikácie uvedenej v čiastočnom späťvzatí návrhu.

K zosplatneniu úveru došlo k 4.6.2013 a týmto dňom vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania.

Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 4.6.2013 bola 0,5 % úrok z
omeškania v sadzbe 8,5 %.

Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne zo súm podľa
čiastočných úhrad a to zo sumy 1 141 eur od 4.6.2013 do 16.5.2014, zo sumy 1 111 eur od 17.5.2014
do 17.9.2014, zo sumy 1 091 eur od 18.9.2014 do 21.10.2014, zo sumy 1071 eur od 22.10.2014
do 15.12.2014 zo sumy 1051 eur od 16.12.2014 do 20.3.2015 a zo sumy 1 031 eur od 21.3.2015
do zaplatenia a zvyšok žalobcom uplatneného nároku na priznanie úrokov z omeškania zamietol ako
nedôvodný.

Trovy konania:

O trovách konania v časti v ktorej bolo konanie zastavené súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá
veta O.s.p., tak že pre správanie sa žalovaného, ktorý v priebehu konania zaplatil časť žalovanej sumy,
žalobca zobral žalobu čiastočne späť, ktorá bola podaná dôvodne. Čo je vlastne úspech žalobcu v spore.
.

Vo zvyšnej časti o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri žalovanej sume 1 410,62 eur bol žalobca úspešný v sume 1 141 eur čo je 80,89 % úspešnosť,
žalovaný v sume 269,62 eur čo je 19,11 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu
prevyšoval úspech žalovaného o 61,78 % a v takomto rozsahu má právo na náhradu trov konania od
neúspešnejšieho žalovaného.

Právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným súdu dňa 18.5.2015 si uplatnila trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslia sumou
285,91 eur.

Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 1 410,62 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 71,38 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho
účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne
uplatnil.

Odmena v takejto výške patrí za 3 úkony právnych služieb, a to:
- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),
- písomné podanie zo dňa 10.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/),
- účasť na pojednávaní dňa 21.08.2014 (§ 13a ods. 1 psím. c/)
Celkovo patrí žalobcovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 214,11 eur.

K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, za 3 úkony právnych služieb vykonané v roku 2014 á 8,04 eur čo činí
24,12 eur.
Právna zástupkyňa žalobcu je platcom DPH, preto sa jej odmena v zmysle § 18 ods. 4 citovanej vyhlášky
zvyšuje o 20 % DPH čo pri základe 238,23 eur, predstavuje DPH 47,65 eur, potom odmena včítane
DPH je 285,88 eur.

Ako bolo vyššie konštatované úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaného o 61,78 eur a v takom
pomere má právo na náhradu trov konania čo pri zaplatenom súdnom poplatku v sume 84,50 eur je
52,20 eur a pri celkových trovách právneho zastúpenia v sume 285,88 eur je 176,62 eur.

Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcu zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 52,20 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 176,62 eur,
ktoré je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený v T.
P. N. a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXX do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že je v zlej finančnej situácií požiadal o možnosť splácania dlhu v
splátkach. Žalovaný je momentálne nezamestnaný stará sa o výchovu piatich nezaopatrených detí.
.

Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného súd dospel k záveru, že nie je možné
od žalovaného požadovať splnenie dlhu v paričnej lehote 3 dní (§160 ods. 1 prvá veta O.s.p.) pretože
splnenie dlhu v tejto lehote vzhľadom na jej finančné možnosti a schopnosti nie je možné. Úhradou
tohto dlhu naraz by došlo k ohrozeniu uspokojovania základných potrieb žalovaného. Preto súd v
súlade s § 160 ods. 1 veda druhá povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach a vzhľadom
na priznanú výšku tieto splátky stanovil na sumu 50 eur mesačne. Táto výhoda žalovaného uhradiť dlh
v splátkach počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku je obmedzená tým, že pokiaľ žalovaný nebude
plniť dlh riadne a čas, teda raz za mesiac neuhradí na účet žalobcu mesačnú splátku 50 eur, bude
povinný uhradiť v nasledujúcom období celý dlh naraz, ktorá okolnosť je obmedzením u žalovaného v
prípade jeho platobnej nedisciplinovanosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.