Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/679/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207828
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207828.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B.
A. XX, P., o zaplatenie 198,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Komárno č.k. 10C/307/2014-64 zo dňa 23. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 198,90

eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % od 23.7.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania
do rúk právneho zástupcu žalobcu v sume 91,11 eur z toho titulom súdneho poplatku 16,50 eur a
titulom trov právneho zastúpenia 74,61 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 54 ods. 7, 8 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike
v znení účinnom od 01.06.2010, § 4 ods. 1 až 5 vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu,, § 517

ods. 1, 2 zákona č. 509/1991 Z.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 137, § 142 ods. 1, 3, § 150 ods. 2, § 200ea ods. 1 Občianskeho
súdnehoporiadku,akoajvyhláškouč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutie
právnych služieb. Vykonaným dokazovaním považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná
odoberala od žalobcu zemný plyn základe Zmluvy o dodávke plynu. Svoju povinnosť vyplývajúcu z
tejto zmluvy riadne a včas platiť za odoberaný plyn nesplnila. Za fakturačné obdobie od 19.02.2013 do

02.07.2013 odoberala zemný plyn v cene 226,90 eur a preddavkovými platbami uhradila len 21,- eur
a takto jej vznikol nedoplatok v sume 198,90 eur. Súd prvej inštancie právny nárok žalobcu považoval
za opodstatnený a preto žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej ceny služieb vo výške
198,90 Eur. Faktúra žalobcu vystavená na sumu 205,90 eur bola splatná dňa 22.07.2013 a nakoľko
ju žalovaná neuhradila, odo dňa nesledujúceho po ich splatnosti sa dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ďalej konštatoval, že základná úroková sadzba ECB od 08.05.2013 do 12.11.2013

bola 0,50 %. Záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z
dlžnej sumy v zmysle § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho
nariadenia č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,50 % od 23.07.2013, od ktorého dňa bola v omeškaní. Žalobca
trovy konania uplatnil sumou 165,72 eur, z toho titulom súdneho poplatku 16,50 eur a titulom trov
právneho zastúpenia 149,22 eur v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za úkony:

- prevzatie veci, vyhotovenie návrhu dňa 1.4.2014 a zastúpenie na pojednávaní dňa 23.11.2015 podľa
§ 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. a, c, d) v sume po 18,26 eur, t.j. 54,78 eur,- režijný paušál k 3 úkonom právnej služby, t.j. 2x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur podľa § 16 ods.3, t.j. 24,47 eur,
- náhradu za stratu času podľa § 17 ods.1 za čas strávený cestou z Bratislavy do Komárna a späť; 6
polhodín po 13,98 eur, krátený o 2/3-ny z dôvodu, že dňa 23.11.2015 sa zúčastnil na podpísanom súde

pojednávaní v 3 veciach, t.j. 27,96 eur,
- hotové výdavky: cestovné osobným motorovým vozidlom zn. R. z Bratislavy do Komárna a späť 200
km, pri spotrebe pohonnej hmoty 5,3 lit/100km a cene 1,4 Eur do výšky 1/3, t.j. 4,95 eur,
- paušálnu náhradu podľa § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 v spojení § 1 písm. b) Opatrenia MPSVR č.
632/2008 Z. z.do výšky 1/3, t.j. 12,20 eur,

- 20 %-ný DPH zo sumy 124,36 eur podľa § 18 ods. 3, t.j. 24,86 eur, čiže spolu 149,22 Eur, so súdnym
poplatkom vyrubeným podľa položky 1písm.a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z ceny
predmetu konania sumou 16,50 Eur spolu 165,72 Eur. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že predmetom
konania je zaplatenie istiny 198,90 eur s príslušenstvom, čiže jedná sa o drobný spor a vzhľadom na
charakter veci (drobný spor, hromadne uplatňovaná pohľadávka, nenáročnosť obsahu žaloby) zastal
názor, že je daný dôvod na použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP a preto znížil náhradu účelne

vynaložených trov na právne zastupovanie žalobcu primerane, v rozsahu 50% a zo sumy 149,22 eur
priznal iba polovicu t.j. 74,61 eur, spolu so súdnym poplatkom (16,50 eur), t.j. 91,11 eur.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku týkajúcej sa trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v napadnutej časti

zmeniť tak, že odvolaniu žalobcu vyhovie a prizná mu náhradu trov súdneho konania plnom rozsahu,
pričomsizároveňuplatniltrovyprávnehozastúpeniavodvolacomkonaní.Odvolateľdôvodilnesprávnym
právnym posúdením veci a odňatím možnosti konať pred súdom, pričom poukázal na čl. 47 Ústavy SR,
ako aj jednotlivé ustanovenia OSP. Mal za to, že cieľom ustanovenia § 150 ods. 2 OSP je reagovať
na neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách konania s poukázaním na cestovné náhrady, prípadne

náhrady straty času v drobných sporoch, nie trovy právneho zastúpenia všeobecne. Poukázal na to, že
účelom nie je úspešného účastníka zbaviť nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
za úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Žiadal zohľadniť, že žalovaná si
bola vedomá existencie svojej pohľadávky, na čo bola upozornená predžalobnou výzvou, napriek tomu
dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradila ani čiastočne, na základe čoho bol žalobca nútený pristúpiť

k podaniu žalobného návrhu. Žalobca si svoj nárok uplatnil dôvodne, pričom vo veci vykonal a následne
si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, nakoľko možno dôvodne
predpokladať, že inou ako súdnou cestou by sa nedomohol poskytnutých peňažných prostriedkov.
Uviedol, že žalovaná bola upozornená na riešenie veci súdnou cestou, ako aj na zvýšenie dlžnej sumy o
trovy konania a právneho zastúpenia. Pritom zásada zodpovednosti za výsledok, na základe ktorej má

úspešný účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva je zakotvená v
ust. § 142 ods. 1 OSP. Ďalej namietal, že v prípade uplatnenia práva účastníka konania na súde, ktorý
je zastúpený advokátom je pre podanie samotnej žaloby nevyhnutné prevzatie právnej služby a s tým
spojená prvotná príprava zastúpenia a až následne je možné uplatniť právo podaním samotnej žaloby.
Ide o základné úkony nevyhnutné pre posúdenie odôvodnenosti uplatnenia nároku. V tejto súvislosti

poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012 a uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/169/2015-103 zo dňa 29.04.2015. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nie je v tomto smere náležite odôvodnené.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalejlen„CSP“)preskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniaadospelkzáveru,žerozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2CSP ako
vecne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom správne rozhodol o trovách konania

a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie v tejto
časti.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal

dňa 23.11.2015, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok (ďalej len OSP). Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného
sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 01.04.2014, doručenou súdu prvej inštancie
dňa 23.04.2014, domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 198,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania

od 23.07.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.03.2006 uzavrel so žalovanou Zmluvu o
dodávkeplynupreodberateľaplynuvdomácnosti,pričomtátosadostaladoomeškaniasúhradoudlžnej
sumy. Súd prvej inštancie vydal dňa 16.06.2014 č.k. 15Ro/127/2014-18 platobný rozkaz, ktorý bol z
dôvodu nemožnosti doručenia žalovanej zrušený uznesením č.k. 15Ro/127/2014-30 zo dňa 07.10.2014.
Z uvedeného dôvodu jej uznesením 10C/307/2014-54 zo dňa 10.07.2015 ustanovil na zastupovanie

v predmetnej veci opatrovníka. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2016, okrem výroku o trovách konania a vykonateľnosť dňa
19.01.2016 čo do zaplatenia istiny s príslušenstvom.

7. Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

8. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

9. Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

10. Zákonodarca aplikáciu citovaného ustanovenia rozšíril za osobitných podmienok na konanie v

drobných sporoch. Iba v tomto konaní platí, že ak je výška trov neprimeraná voči pohľadávke, nemusí
súd priznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vôbec, alebo mu prizná náhradu trov konania
v menšom rozsahu, ako predstavujú trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva.

11. Zákon č. 99/1963 Zb. OSP účinný do 30.06.2016 v ustanovení § 150 ods. 2 teda osobitne zdôraznil

možnosť využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch. V takom prípade nemuseli byť dané
dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o
drobný spor (§ 200ea ), postačuje,
ak trovy konania sú neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou (správnejšie
medzi hodnotou predmetu sporu) a medzi výškou trov opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu

prax. Vzhľadom na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, stanovené všeobecne
záväznými predpismi, by však bolo zrejme nesprávne za neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne
trovy, ktoré prevyšujú hodnotu predmetu sporu.

12. Ako jediné kritérium tak zákon zakotvil neprimeranosť trov voči pohľadávke . Ostatné kritériá sú v

konaní o drobných sporoch pre rozhodnutie o náhrade trov konania irelevantné. Aký pomer výšky trov
k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva. Ten je teda ponechaný
len na voľnú úvahu súdu.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

a vec správne po právnej stránke posúdil keď dospel k záveru, že v predmetnej veci sa jednalo o drobný
spor. Následne bolo jeho oprávnením na takto zistený stav aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 OSP,
nakoľko pohľadávka bola vo výške 198,90 eur a žalobca si uplatnil trovy konania - právneho zastúpenia
v sume 165,72 eur, z toho 16,50 eur súdny poplatok, ktoré mu súd prvej inštancie priznal ako účelne
vynaložené. Bolo jeho oprávnením túto sumu v zmysle citovaného ustanovenia krátiť, nakoľko uplatnená

sumu takmer dosahovala sumu, ktorú si žalobca uplatňoval podanou žalobou. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na
dôvodyuvádzanéžalobcomvpodanomodvolaníodvolacísúddodáva,žesúdprvejinštanciepostupoval
správne, aj napriek tomu, že uplatňované trovy konania neprevyšujú hodnotu predmetu sporu, avšak
takmer dosahujú jej výšku. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že zákonodarca mal pri

aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 OSP na zreteli neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách konania s
poukázaním na cestovné náhrady, prípadne náhrady straty času v drobných sporoch. Odvolací súd sa
vzhľadom k uvedenému stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď rozhodol o znížení
účelne vynaložených trov na právne zastupovanie v rozsahu 50% na sumu 74,61, čo spolu so súdnympoplatkomtvorísumu91,11eur,ktoréžalobcovisúdprvejinštanciepriznalnapadnutoučasťourozsudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné zohľadniť neprimeranosť výšky trov, ktoré v konaní
vznikli voči uplatnenej pohľadávke, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v právne úprave

platnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorá takéto zníženie trov konania v drobných sporoch
umožňovala (§ 150 ods. 2 OSP). V danej veci ani odvolací súd nezistil žiadny dôvod , pre ktorý by sa
uvedené ust. § 150 ods. 2 OSP nemohlo aplikovať. Nesporne aj z obsahu žalobného návrhu je možné
konštatovať, že išlo o jednoduchý žalobný návrh a trovy ktoré v konaní vznikli vo výške 165,72 eura
možno považovať za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke vo výške 198,90 euro, pretože takmer

dosahujú jej výšku.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1a 2 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej by podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

patrila náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovanej však v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).