Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215152
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716215152.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu Ing. Y. S., rod. S.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX L., proti žalovanému R. M., živnostníkovi, F. N. X, XXX
XX N., K.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Tatianou Čárskou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 200 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný R. M. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi K.. Y. S. 200 Eur s 5% úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 200 Eur od 16.04.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti žalovaných 8,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 200 Eur od 02.04.2016 do
15.04.2016 a vo výške 3,05% ročne zo sumy 200 Eur od 16.04.2016 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

IV. O výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 14.12.2016 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 200 Eur s 8,05%

úrokmi z omeškania ročne z dlhovanej sumy od 2.4.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že prejavil záujem o zabezpečenie svadobnej hostiny svojej svadby v
prevádzkových priestoroch žalovaného R. M. - T. W. C., L. X, L. s termínom konania 10.6.2016. Žalovaný
žiadal od žalobcu uhradenie preddavku vo výške 200 Eur preddavkovou faktúrou č. 30150004 zo dňa
21.8.2015. Fakturovaný bol preddavok za rezerváciu kongresovej sály na termín 10.6.2016 vo výške 200
Eur. Suma bola bez uvedenia DPH. Žalobca poukázal sumu 200 Eur na účet žalovaného dňa 2.9.2015.
Písomná zmluva medzi sporovými stranami uzavretá nebola. Žalobca mailom zo dňa 1.4.2016 oznámil

žalovanému, že nemá záujem o plnenie zo strany žalovaného dňa 10.6.2016, končí vzájomné vzťahy
a žiada vrátiť uhradený preddavok 200 Eur z dôvodu straty dôvery v služby žalovaného, nedošlo k
dojednaniu rozsahu a ceny služieb. Žalovaný uhradený preddavok nevrátil. Na písomný pokus o zmier
žalobcu odpovedal žalovaný prostredníctvom svojej advokátky JUDr. Čárskej. Vo vyjadrení právnej
zástupkyne žalovaného je zrejmý rozpor, lebo najskôr prezentovala rezerváciu sály ako zmluvný vzťah a
dohodnuté zmluvné plnenie a následne sama konštatuje, že poskytnutý preddavok mal byť započítaný
na konečnú cenu svadby, t.j. na plnenie, ktoré zo strany žalovaného R. M. nebolo poskytnuté. Žalobca

ďalej v žalobe uviedol, že písomným vyjadrením podrobne analyzoval a vyvrátil tvrdenia žalovaného
podané prostredníctvom jeho právnej zástupkyne ako jednostranné, účelové a zavádzajúce. Žalovaný
nemá uvedený cenník za rezervácie, ani žiadne podmienky rezervácie na internetovej stránke. Na
internetovej stránke sa uvádzajú iba ceny za nájom nebytových priestorov sály. Rezervovanie z tohtodôvodu nemožno považovať za spoplatnenú službu. Poukázal na ustanovenie § 573 Občianskeho
zákonníka.

2. Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.3.2017 uviedla, že so žalobcom výlučne
komunikovala bývalá zamestnankyňa žalovaného slečna Y. J.. Táto so žalobcom dojednávala všetky
podmienky a ceny svadobnej hostiny. K svadbe, ktorá sa mala uskutočniť v prevádzke žalovaného,
predchádzalaniekoľkomesačnározsiahlakorešpondencia,osobnéstretnutiaaochutnávkasvadobného
menu a nápojov zo strany žalobcu. Z predložených dokladov je nepopierateľný účel, pre ktorý žalobca

zaplatil žalovanému zálohu vo výške 200 Eur. Týmto účelom bolo zarezervovanie kongresovej sály na
termín 10.6.2016. Poukázala na § 491 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 489 a § 498 Občianskeho
zákonníka. Prirodzeným záujmom žalovaného, ktorý podniká, je dosiahnutie zisku, aby mu bola každým
záujemcom o svadbu v jeho priestoroch poskytnutá záloha; zaplatenie zálohy pritom sleduje racionálny
účel, a to jednak kompenzáciu žalovaného za prípadné dodatočné zháňanie ďalšieho záujemcu na
uskutočneniesvadby,akoajnáhraduškodyvpodobeušléhozisku.Pokiaľžalobcachceleliminovaťvznik

takejto situácie, bolo v záujme žalobcu ako záujemcu, aby si pre prípad zrušenia dohodnutého termínu
svadby dohodol s príjemcom zálohy (žalovaným) podmienky, za ktorých mu bude zaplatená záloha,
prípadne jej časť vrátená. Nakoľko nič takéto žalobcom a žalovaným dohodnuté nebolo, žalovaný nie je
povinný vrátiť žalobcovi zaplatenú zálohu vo výške 200 Eur.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.6.2017 uviedol, že k uzavretiu zmluvného vzťahu nedošlo. V rámci
jednaní medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k vzájomnej dohode o rozsahu, ani o cene plnenia, zo
strany žalovaného nedošlo k žiadnemu reálnemu plneniu. Právna zástupkyňa žalovaného zavádza súd
neopodstatnenýmtvrdením,žedošlokúdajnémuuzavretiuzmluvyorezerváciisályažalovanýmánárok
ponechať si zálohovú platbu pre poskytnutie plnenia z jeho strany a aj z titulu náhrady škody za ušlý

zisk. Ide o účelové a právne nezmyselné tvrdenia. Žalovaný v čase pred vystavením a ani pri vystavení
preddavkovej faktúry a úhrady preddavku 200 Eur nemal a ani žalobcovi nepredložil žiadny cenník, v
ktorom by bola uvedená rezervácia sály ako samostatná spoplatnená služba a cena za takúto službu.
Ani na internetovej stránke žalovaného nebol uvedený žiadny cenník s označením rezervácie sály ako
samostatnej spoplatnenej služby a ktorý by uvádzal aj cenu za túto službu. Žalobca preukázateľne viac

ako mesiac pred rezervovaným termínom oznámil žalovanému zrušenie rezervácie sály a skutočnosť,
že nemá záujem svadbu žalovaného realizovať. Žalovaný napriek oznámeniu jednostranne, bez vôle a
súhlasužalovanéhoakodruhejstrany,deklarovaltrvanienarezervácii.Totojenekaláobchodnápraktika.
Jednalo sa o účelový postup žalovaného so zámerom prisvojenia sa zálohovej úhrady preddavku bez
poskytnutia reálneho plnenia žalobcovi ako spotrebiteľovi. Právna zástupkyňa žalovaného nepreukázala

súdu, že žalovaný v súlade so zákonom a na základe oficiálneho cenníka poskytuje spotrebiteľom
samostatnú službu - rezervovanie sály za určenú cenu. Sama poskytla dôkaz, že nešlo o samostatnú
spoplatnenú službu, keď vo vyjadrení žalobcovi pred podaním žalobného návrhu potvrdila, že preddavok
mal byť započítaný v rámci vyúčtovania ceny, ktoré by žalovaný vystavil v prípade dojednania zmluvy
po poskytnutí reálneho plnenia svadobnej hostiny.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 22.9.2017 uviedol, že trvá na všetkom čo bolo uvedené v spise a zatiaľ
nemá k veci čo doplniť. Uviedol, že on bol v kontakte len s pracovníčkou žalovaného p. J.. Pani J. nedala
žalobcovi k telefónu žalovaného a nechcela mu dať ani číslo jeho telefónu. Doteraz nemal možnosť
osobne hovoriť so žalovaným.

5. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich písomných
vyjadrení, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Súčasťou jej písomného vyjadrenia zo dňa 28.3.2017 bol aj
jej list, ktorý adresovala žalobcovi ešte pred podaním žaloby zo dňa 20.4.2016. Súčasťou tohto listu bol
výpis z kompletnej mailovej komunikácie medzi žalobcom a prevádzkarkou žalovaného p. Y. J.. To bola

jediná osoba, s ktorou žalobca odvtedy ako vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným komunikoval.
Navrhla vypočuť Y. J. ako svedkyňu. Táto už u žalovaného nepracuje. Podľa názoru právnej zástupkyne
žalovaného, medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu k tzv. nepomenovanej zmluvy podľa § 51
Občianskeho zákonníka, ktorá svojim obsahom, smerovala ku konečnému uzavretiu zmluvy o obstaraní
veci podľa § 733 Občianskeho zákonníka. O tom, čo malo byť obsahom tej budúcej zmluvy o obstaraní

veci, to znamená o obstaraní svadobnej hostiny, v rámci ktorej mala byť zo strany žalovaného obstaraná
svadobná hostina, poskytnuté ubytovanie pre svadobných hostí, daná do prenájmu kongresová sála, v
ktorej sa mala svadobná hostina realizovať, o obsahu a počte hostí hovorí celá mailová komunikácia,
ktorej výpis bol súčasťou podania adresovaného žalobcovi zo dňa 20.4.2016. Žiadala žalobu zamietnuť.6. Žalobca mailom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 30.11.2017. Súd preto spor prejednal
a v spore rozhodol v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP.

7. Žalovaný R. M. na pojednávaní uviedol, že vie, čo jeho právna zástupkyňa uviedla na minulom
pojednávaní, ako aj to, čo bolo uvedené v písomnom vyjadrení. So všetkým súhlasí. Pani J.Á.
pracovala ako prevádzkárka a prevádzkár je akousi pravou rukou majiteľa podniku. Pani J. už u neho
nepracuje, odišla pracovať do banky a t.č. je na materskej dovolenke. Pracovnou náplňou prevádzkara

je objednávanie tovaru, zásobovanie kuchyne v spolupráci s kuchármi. V priebehu dňa zabezpečuje
napr. aj kontakt so záujemcami o nejaké akcie, informuje ich či je termín voľný, ak áno, v prípade záujmu
to zapíše a prevádzkar potom komunikuje aj s takýmto záujemcom, či už osobne alebo mailom. Uviedol,
že on žalobcu v živote nevidel, ani sa s ním osobne nestretol. Všetko bolo riešené prostredníctvom
prevádzkarky p. J.. Bolo posielaných aj niekoľko mailov.

8. Žalovaný vstupuje do rokovania so záujemcom vtedy, ak záujemca požaduje nejakú zľavu. O tomto
nemôže rozhodovať prevádzkár. Prevádzkárka vie a vedela, čo si môžu záujemcovia doniesť, napr. na
svadobnú hostinu. Pri určitom odbere alkoholu si môžu doniesť napr. tvrdý alkohol, môžu si doniesť
zákusky. Toto je nejaký štandard. Pokiaľ by chceli niečo neštandardné, o tom by musel rozhodovať
žalovaný ako majiteľ podniku. Žalobca neuviedol žiadny dôvod, kvôli ktorému zrušil rezerváciu sály.

Žalovaný sa potom dozvedel, že svadobnú hostinu si žalobca urobil v hoteli Poľana. Pri záväznej
objednávke od každého berie zálohu 200 Eur. Je to akási zábezpeka, že záujemca tam potom príde. Je
to zároveň akási sankcia v prípade, že by sa to neuskutočnilo. Na ten konkrétny termín mali aj ďalších
10 záujemcovi, ktorých odmietli. Preto vznikol aj nejaký ušlý zisk. Pokiaľ záujemca požiadal o uzavretie
zmluvy písomnou formou, urobili to, ale v tomto prípade žalobca nepožadoval písomnú zmluvu. Zmluva

bola urobená len ústne. Žalovaný uviedol, že mal k dispozícii rozpočet - rozpis. Svadobná hostina
žalobcu mala stáť okolo 3.180 Eur. Zisk žalovaného z toho sa pohybuje od 35 do 40%.

9. Právna zástupkyňa žalovaného predložila do spisu výpisy z pracovného kalendára manželky
žalovaného, kde boli zvýraznené dátumy 10.6.2016 a 11.6.2016. Z toho je vidieť, aké boli tržby, príjmy

v týchto dňoch a môže sa to porovnať s príjmami zo svadby, ktorá bola konaná týždeň predtým. Ďalej
predložila mail p. J., ktorá žalobcovi zaslala rozpis a rozpočet súvisiaci so svadobnou hostinou a takisto
predložila posledný rozpočet odoslaný žalobcovi dňa 21.3.2016. Podľa toho by za svadobnú hostinu bol
žalobca platil 3.180,60 Eur.

10. Svedkyňa Y. J. uviedla, že so žalobcom bola najskôr mailová komunikácia, potom uhradenie zálohy a
následne osobné stretnutie. Každé osobné stretnutie, na základe ktorého si niečo povedali, sa spísalo a
už bola komunikácia potom len mailom. Jednalo sa o komunikáciu na diaľku - mimo Slovenska. Žalobca
bol osobne v podniku za účelom ochutnávky jedál pred svadobnou hostinou. Nápojový lístok a cenník
boli žalobcovi ako klientovi dané hneď na začiatku a na ceny sa nesťažoval. Svedkyňa uviedla, že

žalobca bol upozornený - poučený o tom, že v prípade odstúpenia od zmluvy, mu zaplatená záloha vo
výške 200 Eur nebude vrátená. Uviedla, že žalobca bol v podniku len raz a potom už nasledovala len
mailová komunikácia. Podľa svedkyňa bežná prax bývala taká, že keď sa klient rozhodol, že akciu bude
chcieť urobiť v zariadení žalovaného, povedali mi podmienky, povedali mu, že bude platený rezervačný
poplatok v hodnote 200 Eur. Tento poplatok slúžil ako záväzná rezervácia s tým, že sa potom odráta

z konečnej sumy hostiny a v prípade storna je vlastne tento poplatok nevratný. Bolo to komunikované
ústne. Na základe toho sa potom klient rozhodol, či áno, či ten poplatok zaplatí, či si je istý, že bude mať
akciu v zariadení žalovaného a keď sa poplatok zaplatil, bol mu termín záväzne rezervovaný. Písomné
zmluvy sa uzatvárali, aj v súčasnosti sa uzatvárajú písomné zmluvy. V tom čase sa neuzatvárali písomné
zmluvy, boli len tieto fakturácie.

11. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že preddavkovou faktúrou č. 30150004 zo dňa
21.8.2015, splatnou 4.9.2015 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za rezerváciu kongresovej sály na termín
10.6.2016 sumu 200 Eur.

12.Žalobcavýzvoubezuvedeniadátumuvyzvalžalovaného,pričomvýzvuadresovalY.J.,T.W.C.,L.X,
L. na vrátenie zálohy vo výške 200 Eur ako zálohy za rezerváciu kongresovej sály na termín 10.6.2016.
Vrátenie zálohy požadoval od 1.4.2016.13. Právna zástupkyňa žalovaného prípisom zo dňa 20.4.2016 oznámila žalobcovi, že ako vyplýva
z dokladov, ktoré jej predložil jej klient, dňa 15.4.2016 bola žalovanému doručená výzva z bližšie
neurčeného dňa, ktorá bola adresovaná na meno Y. J., T. W. C., L. X, L., ktorou žiadal adresáta

na vrátenie sumy 200 Eur do 5 dní od doručenia výzvy, t.j. 20.4.2016. Vo vyjadrení uviedla, že po
oboznámení sa s kompletnou emailovou korešpondenciou medzi žalobcom a slečnou J., je zrejmé, že
po prvýkrát sa žalobca osobne dostavil do podniku žalovaného v auguste 2015. Zo strany zamestnanca
žalovaného boli žalobcovi poskytnuté základné informácie týkajúce sa možnosti, podmienok a cien
žalovaného za zabezpečenie svadobnej hostiny na termín 10.6.2016. Potom bol žalobca ešte 2-krát

osobne v podniku žalovaného, a to dňa 22.1.2016 o 17.00 hod. na ochutnávke hlavného jedla, ktorú si
žalobca vopred dohodol a v polovici marca 2016, kedy si dohadoval podmienky svadby s p. Y. J.. Medzi
sporovými stranami bola uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom
a žalovaným zmluvný záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť žalovaného zarezervovať pre
žalobcu vo svojej prevádzke „T. W. C., L. X, L.“ sálu a apartmány na termín konania svadby 10.6.2016.
Na základe takto vzniknutého zmluvného vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému za

rezerváciusumu200Eurstým,žetátosumamalabyťneskôrzapočítanánaplneniežalobcunakonečnú
cenu svadby. Záloha za zarezervovanie vo výške 200 Eur bola pripísaná na účet žalovaného dňa
2.9.2015. Medzi sporovými stranami tak vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého obaja riadne plnili
a žalovanému nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú zálohu. Z predložených dokladov vyplýva
nepopierateľný účel, za ktorý žalobca zaplatil žalovanému zálohu vo výške 200 Eur. Týmto účelom bolo

zarezervovanie termínu svadby a ubytovania na deň 10.6.2016. Následne mala byť záloha vo výške 200
Eur použitá na započítanie na ďalšie plnenie, a to na cenu za svadobnú hostinu a ubytovanie.

14. Žalobca na toto vyjadrenie reagoval opakovanou požiadavkou na vrátenie preddavku 200 Eur.
Opakovaná požiadavka je datovaná dátumom 6.6.2016. Preddavok 200 Eur žiadal vráti do 3 dní od

doručenia listu.

15. Žalobca žalovaného vyzval aj pokusom o zmier zo dňa 25.7.2016 na vrátenie preddavku vo výške
200 Eur do 3 dní od doručenia Pokusu o zmier.

16. Právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu nikým nepodpísanú prílohu č. 1: e-mailová
komunikácia. V tejto je uvedený prehľad mailov, ktoré mali byť posielané medzi sporovými stranami, a
to medzi žalobcom a pracovníčkou žalovaného p. Y. J..

17. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní predložila aj fotokópie dokladov, ktoré nie sú nikým

podpísané. Podľa fotokópie Prehľadu tržieb za jún 2016 mali tržby dňa 10.6.2016 dosiahnuť 332,05 Eur,
dňa 11.6.2016 120,20 Eur. Dňa 1.6.2016 boli dosiahnuté tržby vo výške 394,20 Eur + za 1 kar 437,05
Eur + za ďalší kar 470 Eur.

18. Predložená bola aj fotokópia označená ako „L. Q. T.. S., L.. V., XX.X.XXXX, V.Á. L.“. Uvedených je

77 osôb + 5 osôb, čo je 82 osôb. Medzi položkami je uvedený aj prenájom 200 Eur. Predložená bola
aj tabuľka označená ako „Konzumácia - svadobná hostina“, podľa ktorej mala byť za svadobnú hostinu
zaplatená suma 3.180,60 Eur.

19. Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

20. Podľa § 491 ods.2 Občianskeho zákonníka, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje

inak.

21. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

22. Podľa § 573 Občianskeho zákonníka, ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva
niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho
vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku,
zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.23. Podľa § 733 Občianskeho zákonníka, zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje
objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby.

Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

24. Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

25. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

26. Odstúpenie od zmluvy možno chápať ako právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby sa jednostranným
právnym úkonom zmluva zrušila skôr, než sa podľa nej začne plniť, resp. sa začnú uplatňovať, či
realizovať práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Ide o odstúpenie od prejavov vôle, ktoré zaväzujú

zmluvné strany od okamihu uzavretia zmluvy do doby, než sa podľa nej začne plniť. Zákon teda
dáva možnosť podľa tohto ustanovenia odstúpiť od zmluvy, ktorá sa stala pre niektorého z účastníkov
nevyhovujúca, či nevýhodná. Ide o spôsob zrušenia zmluvy od začiatku.

27. Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a

dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

28. Odstúpenie a podmienky odstúpenia teda musia byť v zmluve dohodnuté. Odstúpiť možno iba
od platnej zmluvy. Právo na odstúpenie od zmluvy a podmienky odstúpenia možno dojednať pre obe

zmluvné strany. Odstupné by sa malo dohodnúť v takej výške, ktorá by kompenzovala stratu, ktorá
nastane ukončením zmluvy, či už výškou zisku, ktorý sa v dôsledku ukončenia zmluvy nedostaví alebo
sumou, ktorá by mala kompenzovať iné výdavky, ktoré v dôsledku odstúpenia môžu nastať. Pri určení
výšky odstupného treba zohľadniť aj to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, a teda
aký to bude mať materiálny dosah. V zmluve musí byť uvedená výška odstupného alebo spôsob, akým

sa vypočíta.

29. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal.

32. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

33. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

34. V tomto prípade bola v rozhodnom období táto úroková sadzba 0,05%, preto úroky z omeškania
sú 5,05%.

35. Dokazovaním bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola ústne uzavretá zmluva o

zabezpečení svadobnej hostiny žalovaným pre žalobcu v priestoroch žalovaného na L., a to aj so
zabezpečením ubytovania. Medzi sporovými stranami prebiehala mailová komunikácia a žalobca sa aj
osobne stretol s pracovníčkou žalovaného Y. J.. So žalovaným sa osobne nikdy nestretol. Svadobná
hostina sa mala uskutočniť 10.6.2016. Žalobca mailom zo dňa 1.4.2016 oznámil žalovanému, že nemázáujem o plnenie zo strany žalovaného dňa 10.6.2016. Podľa názoru súdu došlo takto k odstúpeniu od
ústne uzavretej zmluvy. Žalobca na základe výzvy žalovaného a predloženej preddavkovej faktúry č.
30150004 zo dňa 21.8.2015 zaplatil žalovanému 2.9.2015 sumu 200 Eur za rezerváciu kongresovej sály

na termín 10.6.2016. Právna zástupkyňa žalovaného potvrdila zaplatenie tejto sumy žalobcom. Uviedla,
že zaplatená suma 200 Eur sa mala odpočítať potom od konečného účtu za svadobnú hostinu. Z toho
dôvodu, že rezervácia bola zrušená, vzniklo podľa právnej zástupkyne žalovaného žalovanému právo
na ponechanie si tejto sumy ako akejsi kompenzácie za zrušenú rezerváciu.

36. Na základe odstúpenia od zmluvy vznikla povinnosť obidvom zmluvným stranám vrátiť si vzájomné
plnenia. Žalovaný neplnil nič, prebiehala len mailová komunikácia. Žalobca žalovanému zaplatil
sumu 200 Eur. S prihliadnutím na zrušenie rezervácie, nemohlo dôjsť k odpočítaniu sumy 200 Eur
od konečného účtu. Žalovaný nepreukázal žiadnym cenníkom a ani iným záväzným dokladom, že
žalovanému vzniká právo na ponechanie si zaplatenej zálohy v prípade zrušenia rezervácie. Žalovaný
žiadnym listinným dôkazom nepreukázal nejakú skutočnú škodu alebo nejaký skutočný ušlý zisk.

Žalovaný si v tomto spore ani neuplatňoval právo na náhradu škody, ani na zaplatenie ušlého zisku
zo strany žalobcu. Pokiaľ žalobca bol aj upozornený pracovníčkou žalovaného na to, že v prípade
zrušenia rezervácie, by záloha zostala žalovanému, táto skutočnosť neznamená, že došlo k dohode
medzi sporovými stranami, že v prípade zrušenia rezervácie, vzniká žalovanému právo na ponechanie
si zaplatenej zálohy, v tomto prípade zálohy vo výške 200 Eur.

37. Súd preto podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 200 Eur.

38. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, keď na základe mailu zo dňa 1.4.2016
a ani na základe výzvy doručenej 15.4.2016 nevrátil žalobcovi zaplatenú sumu 200 Eur. Súd priznal

žalobcovi právo na zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka
a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov odo dňa nasledujúceho po
doručení výzvy, t.j. od 16.4.2016. V zostávajúcej časti súd z toho dôvodu žalobu zamietol.

39. Žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, keď žalovaného súd zaviazal na zaplatenie celej

žalovanej istiny 200 Eur.

40. Preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorýodvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).