Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Matyiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210496
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815210496.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X.
XXX, zast. JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom Rožňava, Akademika Hronca 3, proti
žalovanej R. T., nar. 23.XX.XXXX, bytom E., J. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom, so
sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 4, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie dodatku kúpnej zmluvy,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 6C 657/2015-78 z 22.9.2016 Okresného súdu Rožňava
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd nahradil vôľu žalovanej, že ako
predávajúca uzatvára dodatok ku kúpnej zmluve so žalobkyňou ako kupujúcou, o prevode vlastníckeho
práva k bytu č. XX, súpisné číslo XXX, s celkovou podlahovou plochou 49,09 m2, nachádzajúceho sa
na 8. poschodí bytového domu na ulici J. v E., postavený na parcele č. XXX/X, vedený N. úradom I.,
katastrálny odbor, okres I., obec E., katastrálne územie E. v znení predloženom žalobkyňou, ktorá tvorí
súčasť rozsudku.
3. Skutkovo žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou z 3.8.2015 o prevode vlastníckeho
práva k bytu, sa žalovaná zaviazala predať nehnuteľnosť konkretizovanú v bode 2. do jej výlučného
vlastníctva a ona sa zaviazala zaplatiť za prevod tejto nehnuteľnosti kúpnu cenu v stanovenej výške.
Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor z dôvodu formálnych chýb zmluvy, prerušil konanie o zápise
vkladu do katastra na 30 dní a vyzval na opravu predmetných chýb. Tieto chcela žalobkyňa odstrániť
formou dodatku z 10.9.2015 ku kúpnej zmluve z 3.8.2015, ale žalovaná tento dodatok bezdôvodne
odmietla podpísať. Citujúc čl. 9 ods. 5 kúpnej zmluvy, podľa ktorého „Ak katastrálny odbor Okresného
úradu preruší konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy
v prospech kupujúceho, zmluvné strany sú povinné poskytnúť súčinnosť druhej zmluvnej strane a
odstrániť nedostatky zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne
jehopríloh“uviedla,žežalovanábolapovinnáposkytnúťvovecisúčinnosťaodstrániťnedostatkyzmluvy
a bola povinná podpísať dodatok k zmluve.
4. Žalovaná žalobu ako nedôvodnú žiadala zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.X. Súd dokazovaním vykonaným listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov zistil, že dňa X.X.XXXX
žalobkyňa ako nájomkyňa a žalovaná ako prenajímateľka písomne uzavreli na dobu neurčitú nájomnú
zmluvu k družstevnému bytu č. XX, súpisné číslo XXX, s celkovou podlahovou plochou XX,XX mX,
nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu na ulici J. v E., v ktorej sa dohodli na nájme
vo výške XX € k XX. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy je aj opis technického stavu bytu, práv a
povinností zmluvných strán a záverečné ustanovenia. Dňa X.X.XXXX strany sporu písomne uzavreli
budúcu kúpnu zmluvu, v ktorej ako budúca kupujúca figuruje žalobkyňa a budúca predávajúca žalovaná.
Zmluvné strany sa v nej zaviazali najneskôr do X.X.XXXX medzi sebou uzavrieť kúpnu zmluvu k
družstevnému bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu na ulici J. v E., súpisné číslo XXX, s celkovou
podlahovou plochou XX,XX mX, pozostávajúcemu z X izby o podlahovej ploche XX,XX mX, kuchyne
o podlahovej ploche XX,XX mX, predsiene, WC a kúpeľne o podlahovej ploche XX,XX mX. K bytu
patrí pivnica o rozlohe X,XX mX. Kúpna cena bola stanovená vo výške X.XXX €. V čl. X sa zmluvné
strany dohodli, že kupujúca v deň uzatvorenia zmluvy zaplatí predávajúcej zálohu kúpnej ceny vo výške
X.XXX €. Dňa X.X.XXXX uzavreli žalovaná ako predávajúca a žalobkyňa ako kupujúca kúpnu zmluvu
k nehnuteľnosti konkretizovanej v bode X., zapísanej na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomu.Popodanínávrhunavkladvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností dňa X.X.XXXX, Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor vydal dňa
XX.X.XXXX rozhodnutie č. OU-RV-KOX-XXXX/V XXXX-OR, ktorým konanie prerušil na dobu XX dní a
vyzval účastníkov na odstránenie nedostatkov - doloženie uzatvoreného právneho úkonu kúpnej zmluvy,
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, nakoľko bola doložená len listina s názvom kúpna zmluva,
zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu, bez podpisu kupujúcej osoby, z ktorého dôvodu sa listina
nepokladá za zmluvu. Katastrálny odbor vytkol aj iné podstatné vady listiny a to chýbajúce označenie
vchodu, vyjadrenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
domu a na pozemku zlomkom, vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o o výkone správy so
StavebnýmbytovýmdružstvomRožňavaakoajto,ževnávrhujeoznačeniepredmetuprevoduvrozpore
s predmetom prevodu označeným v predloženej „listine“. Rozhodnutím č. OU-RV-KOX-XXXX/V XXXX-
OR zo XX.XX.XXXX Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, prerušil konanie do doby právoplatného
ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Rožňava o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného
na uzavretie dodatku ku kúpnej zmluve na základe žaloby žalobkyne R. L. voči žalovanej R. T..
6. Súd poukázal na predmet žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej,
že ako predávajúca uzatvára dodatok ku kúpnej zmluve so žalobkyňou ako kupujúcou o prevode
vlastníckeho práva k bytu, preto sa apriori zaoberal kúpnou zmluvou, zmluvou o prevode vlastníckeho
práva k bytu z 3.8.2015 a bližšie neskúmal prípadné uzavretie budúcej kúpnej zmluvy a ďalšie námietky
strán sporu. Súd odkazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutia sp.zn.
8Sžo/109/2010, sp.zn. 1Sžr/63/2012, sp.zn. 10Sžr/4/2012 vychádzal z toho, že pri prevode vlastníctva
bytovanebytovýchpriestorovmusíbyťtakátozmluvavsúladesozákonomč.182/1993Z.z.ovlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov) a okrem
všeobecných náležitostí podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka musí obsahovať obligatórne
náležitosti zmluvy, taxatívne vymedzené v § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona o vlastníctve bytov, od
ktorých sa pre ich kogentnú povahu účastníci zmluvného vzťahu nemôžu svojvoľne odchýliť a tieto
náležitosti v zmluve vynechať, a to ani s odkazom na skutočnosť, že subjekt, na ktorého sa nehnuteľnosť
prevádza, je so stavom nehnuteľnosti, výmerou, či špecifikáciou spoločných častí a zariadení a pod.
dobre oboznámený, nehnuteľnosť pozná a nie je pre neho podstatné mať tieto údaje uvedené priamo
v zmluve. Súd argumentoval, že vlastníctvo bytu nemožno nadobudnúť na základe právneho úkonu,
ktorý nemá náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov,
ktorým je táto zmluva pojmovo vymedzená. Z tohto dôvodu nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k
bytu ani na základe právneho úkonu, ktorý síce obsahuje podstatné náležitosti niektorej zo zmlúv o
prevodoch nehnuteľností (napr. kúpnej zmluvy § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka) ale neobsahuje
osobitné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome. Absencia týchto osobitných náležitostí
zmluvy je nedostatkom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ktorá pôsobí ex tunc. Právny úkon je neplatný od počiatku a jeho nedostatky nie je možné
odstrániť prípadnými dodatkami. Zmluva z 3.8.2015 neobsahovala označenie vchodu pri popise bytu,
vyjadrenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a na pozemku zlomkom, vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy, resp. pristúpenie k zmluve
o spoločenstve vlastníkov. Nedostatky v obsahu zmluvy majú za následok nedostatočné vymedzenie
predmetu prevodu, čo nie je možné napraviť ich opravou či doplnením. Nešlo o odstrániteľné vady
zmluvy.7. Po právnom posúdení veci podľa § 588, § 589, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 5 ods.
1, § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 31 ods. 1, 3, § 31a súd uzavrel, že kúpna zmluva z 3.8.2015 je absolútne
neplatným právnym úkonom pre chýbajúce podstatné náležitosti vyžadované zákonom pod sankciou
neplatnosti. Absolútna neplatnosť nastáva primo zo zákona a súd na ňu musí prihliadať aj bez návrhu.
Nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti a nie je preto možné ju
napraviť uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku. Žalobu preto zamietol.
8. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil použitím § 255 ods. 1, 2 CSP a žalovanej priznal náhrada
trov konania vo výške 100 %, pretože mala vo veci plný úspech.
9. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala
za to, že v danom prípade bolo možné odstrániť nedostatky kúpnej zmluvy dodatkom k nej, tak ako to
správne posúdil aj katastrálny odbor v konaní OU-RV-KO2-2015/V 1561-OR, ktorý podľa § 31a písm. c/
katastrálnehozákonakonanieprerušil.Citujúc§5ods.1zákonač.182/1993Z.z.dôvodila,ženáležitosti,
ktoré absentovali v predmetnej kúpnej zmluve sú len nepatrnou časťou náležitostí, ktoré vyžaduje bytový
zákon a súd použil prísne formálny výklad ustanovení zákona o vlastníctve bytov.
10. Žalovaná v písomnej reakcii na odvolanie uviedla, že toto je nedôvodné, rozsudok je vecne správny,
v súlade so skutočným a právnym stavom a výsledkami dokazovania, a preto ho navrhuje potvrdiť.
Zdôraznila, že listina, tzv. „kúpna zmluva„ je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ,
že zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je vo vzťahu k Občianskemu
zákkonníku zákonom lex specialis, preto zmluva o prevode vlastníctva bytu musí obsahovať v tomto
zákone kogentne stanovené obligatórne náležitosti zmluvy vypočítané v § 5 ods. 1 písm. a/ až
h/, absencia ktorých má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžr 4/2012, 8 Sžo 109/2010, 1Sžr 63/2012, 10Sžr
4/2012. Poukázala na § 37 OZ, teda že zmluva má byť uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a
tvrdila, že žalobkyňa sa vo vzťahu k nej dopustila podvodu. Dohodnutou kúpnou cenou bola suma 6.000
€, z toho 3.000 € bola záloha a 3.000 € mala kupujúca (žalobkyňa) zaplatiť neskôr po navýšení úveru.
Žalobkyňa vymenila strany zmluvy, kde bola uvedená dohodnutá cena. Zmluvu vyhotovila len žalobkyňa
a len ona ju mala k dispozícii. Až potom, čo jej bolo doručené rozhodnutie z katastrálneho odboru, zistila
túto výmenu, žiadala doplatiť 3.000 € a vyhlásila, že žiaden dodatok nepodpíše. Žalobkyňu vyzvala
na vrátenie bytu a platenie nájomného. Poukázala na no, že je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o
nahradení prejavu vôle nahrádzal chýbajúce alebo neurčité náležitosti zmluvy účastníkov. Uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
14.12.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolaceho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, teda odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.
14. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodov dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľkou nie je dôvodný.15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej
inštancie logicky, vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak
aj po stránke právnej. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193,
§ 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako
žalobkyňu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľke.
17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a/ popis bytu alebo
nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru
v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej
plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b/ vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho
podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku,
pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového
priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom
pozemku nepostupuje podľa písmena e/, c/ určenie a popis spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu
a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci
bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k
priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou
nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f/ zistenie technického stavu bytu
a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať
v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g/
vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve
vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h/ úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také
objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
18. Keďže ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je kogentného charakteru (viď text
ustanovenia: „musí obsahovať“) každá zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru musí
obsahovať podstatné náležitosti vymenované v tomto ustanovení a nemožno ich opomenúť.
19. K argumentu odvolateľky, že nedostatky zmluvy bolo možné odstrániť dodatkom, ako to
správne posúdil katastrálny orgán, ktorý konanie prerušil, odvolací súd dodáva, že katastrálny odbor
nepostupoval v zmysle ustálenej judikatúry súdov, pretože povinnosťou katastrálneho orgánu nie je
prerušiť konanie a vyzývať jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu zmluvy, ak ide o chýbajúce
podstatné náležitosti zmluvy (tieto náležitosti sú ustanovené práve v § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.).
Vzniknutý nedostatok totiž nie je možné zhojiť výzvou na jej doplnenie alebo opravu alebo dodatočne
konvalidovať (viď už skôr označené rozhodnutia Najyvššieho súdu SR). Z tohto dôvodu aj námietka
žalobkyne týkajúca sa „prísne formálneho výkladu“ ustanovení zákona o vlastníctve bytov súdom prvej
inštancie je nedôvodná. Súd prvej inštancie správne aplikujúc ustanoveni § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. pri skúmaní kúpnej zmluvy dospel k záveru o jej absolútnej neplatnosti (§ 39 OZ), ktorou je povinný
zaoberať sa ex offo. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že spätné zhojenie vád právnych úkonov
absolútne neplatných, t.j. ich konvalidáciu, právne predpisy neumožňujú.20. V prejednávanej veci preto nebolo možné absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 3.8.2015 zhojiť
dodatkom k nej a v nadväznosti na to ani vyhovieť žalobe o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej k
uzavretiu tohto dodatku.
21. Na základe uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
22. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná,
preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.