Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232799
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114232799.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: F. X., S.. XX. XX. XXXX,

M. W. X, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20,
040 01 Košice, proti žalovanému: JUDr. X.S. G. S.. XX. XX. XXXX, bytom U. A. XXXX/X, XXX XX Q.,
právnezastúpenémuMgr.IvanomChvostekom,advokátomsosídlomŠtefánikova17,06601Humenné,
v konaní o zaplatenie 4.000 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur odo dňa 01.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/106/2015-80 zo dňa 3. júna 2016 súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 4.000 EUR odo dňa 1. januára 2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.129,27 EUR a nárok
žalovaného na náhradu škody vo výške 1.000 EUR a nárok na započítanie lode vylúčil na samostatné

konanie.

2. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 29. 7. 2016 odvolanie,
v ktorom žiadal, aby krajský súd rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný
mal za to, že súd 1. stupňa sa nedostatočne zaoberal jeho vzájomným nárokom na započítania lode a
náhradu škody vo výške 1.000 EUR. Predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca má
vo svojej držbe loď, ktorá prevyšuje jeho nárok. Vlastníkom tejto lode je práve žalovaný, ktorý dostatočne

preukázal, že žalobca má túto loď u seba v držbe.

3. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6Co/239/2016-98 zo dňa 25. mája 2017 potvrdil rozsudok súdu
1. stupňa čiastočne vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
3.000 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3.000 EUR odo dňa 1. 1. 2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vyhovujúcom výroku prevyšujúcom sumu 3.000
EUR s príslušenstvom vec zrušil a vec súdu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, odmietol odvolanie v

časti, v ktorej bol nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 1.000 EUR a nárok na započítanie lode
vylúčený na samostatné konanie a potvrdil uznesenie.4. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd 1. stupňa v konaní o vrátenie pôžičky
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a správne aj vec právne
posúdil. Medzi sporovými stranami poskytnutie pôžičky, ako aj jej výška nebola sporná, nebolo sporné

ani to, že zo strany žalovaného nebola vrátená v dohodnutej dobe. Rovnako súd prvej inštancie správne
vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej
inštancie však nepostupoval správne v časti, v ktorej nárok žalovaného na náhradu škody vo výške
1.000 EUR vylúčil na samostatné konanie. Pohľadávka uplatnená žalovaným voči žalobcovi v súdnom
konaní je na započítanie vhodná vtedy, ak ide o jeho vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorej plnenie

je rovnakého druhu a vzájomne sa so žalovaným nárokom žalobcu kryje. Odvolací súd sa stotožňuje s
postupom súdu prvej inštancie, ktorý nárok na započítanie lode vylúčil na samostatné konanie. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca od žalovaného prevzal loď za účelom uspokojenia svojej
pohľadávky z pôžičky. Žalobca rovnako potvrdil, že sa chystá túto loď predať. Medzi sporovými stranami
však nie je zrejmé, o aký právny úkon ohľadom tejto lode vlastne medzi nimi došlo. Či išlo o darovanie
lode žalovaným žalobcovi, zmluvu o sprostredkovaní predaja, prípadne uzatvorenie mandátnej zmluvy

za týmto účelom. Keďže nejde o plnenie rovnakého druhu, táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi
nebola v zmysle § 98 O.s.p. spôsobilá na započítanie. To však neplatí, pokiaľ ide o žalovaným uplatnený
protinávrh na náhradu škody v sume 1.000 EUR. Nakoľko v zmysle § 98 O.s.p. táto pohľadávka
nepresahuje výšku nároku žalovanú žalobcom, ide podľa § 98 druhá veta O.s.p. o obranu žalovaného
proti návrhu, to znamená o kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie bol povinný sa touto námietkou

žalovaného zaoberať, za účelom preukázania jej dôvodnosti vykonať potrebné dôkazy a v preukázanej
výške ju započítať na nárok uplatnený žalobcom, nakoľko ide o pohľadávku žalovaného rovnakého
druhu, ktorá sa kryje s nárokom uplatneným žalobcom. Súd prvej inštancie však aj tento nárok bez
ďalšieho vylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd sa v tomto stotožňuje s námietkou odvolateľa,
žeby bolo jednak nespravodlivé, ale aj procesne nehospodárne od neho žiadať, aby v jednom súdnom

konaní bol povinný v celom rozsahu uhradiť právoplatne súdom priznanú pohľadávku a v ďalšom
súdnom konaní svoju vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi žiadať späť. Dôležité je však, že v prípade
existencie protipohľadávky sa tieto stretli, čo má vplyv na výšku pohľadávky žalobcu. Úlohou súdu prvej
inštancie po vrátení veci bude vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu, či k nejakej škode u
žalovaného zo strany žalobcu došlo a v akej výške. Následne rozhodnúť o zistenej výške škody, o jej

započítaní na zvyšok nároku žalobcu a o zvyšku tohto nároku žalobcu opätovne rozhodnúť.

5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a to výsluchom žalobcu a
žalovaného, listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Strany sporu zhodne uviedli, že dňa 10. mája 2012 si žalovaný požičal od žalobcu sumu 4.000 EUR.
Na pojednávaní dňa 3. 6. 2016 žalovaný potvrdil, že pôžičku mal vrátiť do 25. mája 2012, poskytnutú

pôžičku žalobcovi nevrátil. Pokiaľ ide kompenzačnú námietku žalovaného v časti škody vo výške 1.000
EUR, ktorú vzniesol v priebehu tohto konania, súd viazaný právnym názorom odvolacieho opätovne
uskutočnil výsluch strán sporu, a to jednak žalobcu, ako aj žalovaného za účelom doplnenia skutkového
stavu.

8. Žalobca súdu uviedol, že pokiaľ ide o loď, ktorú mal u seba za účelom opravy od žalovaného, žalovaný
ho požiadal o opravu lode, išlo konkrétne o pontónové plavidlo. Opravu tejto lode nevykonal z dôvodu, že
žalovaný mu nezaplatil za súčiastky, ktoré titulom tejto opravy nakúpil a keďže aj z predošlých skúseností
mu nezaplatil za opravy, vyzval ho, aby zaplatil za tieto súčiastky. Keďže nezaplatil, nepristúpil k oprave
tejto lode. Tieto súčiastky má u seba dodnes. Loď priniesol k nemu na opravu žalovaný, sám si ju zakryl.

Loď neopravil a žalovaný si ju v takom stave, v akom ju priniesol, v takom ju prevzal jeho syn aj s
nejakým advokátom z Humenného. Žalovanému chcel pomôcť v dobre viere, ale keď už uňho mal veľkú
sekeru a ešte prišla pôžička vo výške 4.000 EUR, preto sa rozhodol loď neopravovať. Žalovanému chcel
pomôcť a navrhol mu, že zabezpečí predaj tejto lode, ale po skúsenostiach, tak, ako to už bolo uvedené,
s pôžičkou vo výške 4.000 EUR, kde mu nechal ako zálohu auto, pričom syn žalovaného prišiel a na

aute odišiel, žalovaný s týmto postupom nesúhlasil, nedal mu to písomne na papier. Pontónové plavidlo
žalovaný nakoniec predal za štvrtinovú cenu. Uvedené informácie sa k nemu dostali od kupujúceho,
lebo mali vedomosť o tom, že má diely na opravu tejto lode u seba. Loď bola v dezolátnom stave a bolo
na nej strašne veľa roboty.9. Žalovaný súdu uviedol, že pokiaľ ide o pontónové plavidlo, to odovzdal žalobcovi, aby mu ho opravil.
Žalobca opravu nevykonal, tak ho od žalobcu prevzal a následne mu vznikli náklady spojené s prevozom

tohto plavidla od žalobcu k nemu domov, ďalej zaplatil 300 eur skrz svojho kamaráta za súčiastku, ktorú
bolo potrebné vložiť do tohto pontónového plavidla, aby fungovalo a rovnako dal túto loď svojpomocne
prečalúniť.Celkovozatútoloďzaplatil11.000EURapredaljuzasumu3.500EUR.1.000EURnaopravu
tejtolodemuselvynaložiťsám.Naotázkusúdu,abyuviedol,čidisponujedokladmionákupesúčiastkyna
loď vo výške 300 eur, dokladmi o finančných nákladoch titulom prečalúnenia lode a dokladmi o prevoze

lodestým,žeakénákladymutitulomtohtoprevozuvznikli,súduodpovedalžalovaný,žetýmitodokladmi
nedisponuje. Zároveň žalovaný uviedol, že škodu vo výške 1.000 EUR súdu nepreukáže, preukáže
však náklady vo výške 300 EUR titulom súčiastky, ktorú vynaložil na opravu tejto lode a aj náklady na
prečalúnenie.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 147 ods. 1 až 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na

započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené
podmienky na spojenie vecí.

Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že kompenzačná námietka žalovaného titulom
náhrady škody vo výške 1.000 EUR voči nároku žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalovaný si

v tomto konaní uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 1.000 EUR titulom náhrady škody, ktorú mu
mal spôsobiť žalobca tým, že loď, ktorú prevzal do opravy, tzv. pontónové plavidlo, nakoniec neopravil
a následne vznikla u žalovaného škoda, ktorú si uplatnil vo výške 1.000 EUR. Vo svojej výpovedi v
konaní pred súdom žalovaný súdu uviedol, že nedisponuje dokladmi, ktorými mu vznikla škoda z dôvodu
protiprávnehokonaniažalobcuvovýške1.000EUR,preukážesúduibanároknazaplateniesúčiastkydo

tejto lode vo výške 300 EUR a zároveň uviedol, že zrejme disponuje dokladmi, čo sa týka prečalúnenia
tejto lode, ktorú svojpomocne prečalúnil. Súdu však tieto doklady v priebehu celého súdneho sporu od
vznesenia kompenzačnej námietky, t. j. od roku 2015 súdu nepredložil.

12. Tak ako súd vyššie konštatoval, kompenzačná námietka žalovaného titulom náhrady škody vo výške
1.000 EUR oproti nároku žalobcu je v celom rozsahu podľa názoru súdu nedôvodná.

13. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká
ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu
vyplýva, či už zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody
je nevyhnutné, aby boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ dôjde k

porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto
porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
V zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnych povinností. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma
poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu

považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do
predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do
predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na
škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách

alebo na zdraví, či na živote.

14. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
kauzálneho nexusu medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze pod sp. zn. I. ÚS/177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa

ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním,
opomenutím škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Uvedené
je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej

povinnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá
škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na ich náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale
musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a

dôkazné bremeno týkajúce sa príčinných súvislostí v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.

15. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten,

v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom
konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno ( neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi
nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Súd má za to,
že žalovaný v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepochybne nepreukázal pravdivosť svojich
tvrdení.

16. Súdu nijakým relevantným dôkazom nepreukázal, že konaním, resp. opomenutím žalobcu mu
vznikla škoda vo výške 1.000 EUR na lodi, ktorú žalobca prevzal od žalovaného titulom vykonania
opravy. Na otázku súdu, či disponuje nejakými relevantnými dôkazmi a listinnými dôkazmi o vznikutohto nároku titulom uplatnenej kompenzačnej námietky, žalovaný uviedol, že nie, pričom súdu uviedol,
žeby vedel zrejme preukázať súdu doklady na nákup súčiastky na uvedenú loď vo výške 300 EUR a
rovnako doklady, ktoré vynaložil titulom prečalúnenia tejto lode. Podľa názoru súdu však tieto položky,

ktoré špecifikoval súdu žalovaný vo svojej výpovedi, nie sú škodou, ktorá vznikla na jeho majetku
titulom protiprávneho konania žalobcu. Či nákup súčiastky vo výške 300 EUR, či prečalúnenie tejto lode
viedlo k zhodnoteniu jeho majetku a nie k vzniku škody. Súd má za to, že v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno pri náhrade škody vo výške 1.000 EUR. Súdu nepreukázal základné predpoklady
zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie, resp. opomenutie žalobcu, vznik škody na jeho

majetku a v neposlednom rade kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním, resp. opomenutím žalobcu
a vzniknutou škodou. Aj keď ide o predloženie týchto dokladov, súd je toho názoru, že v priebehu
celého súdneho sporu, ktorý sa vedie od roku 2015, mal žalovaný dostatočný priestor na to, aby tieto
dôkazy vedel súdu predložiť, resp. označiť. Pokiaľ ide o túto započítaciu námietku vo výške 1.000
EUR, či samotný žalovaný alebo jeho právny zástupca, súdu nenavrhli doplniť dokazovanie titulom tejto
škody, ani súdu nepredložili žiadne relevantné dôkazy z ktorých by súd mohol pri svojom rozhodovaní

vychádzať. Súd tak túto kompenzačnú námietku vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú, a preto
rozhodol o zvyšnej časti nároku žalobcu tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť titulom poskytnutej pôžičky
aj zvyšnú časť vo výške 1.000 EUR, aj spolu s úrokom z omeškania, ktorý súd priznal odo dňa 1. 1.
2013, aj keď splatnosť pôžičky podľa zhodného vyjadrenia strán sporu mala nastať dňa 25. mája 2012.

17. S poukazom na to, že žalobca mal v tomto konaní úspech v celom rozsahu, súd rozhodol o trovách
konania postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupom podľa § 262
CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.