Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111216334
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111216334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr.Ing.MariaDubaňaaJUDr.AlexandryHanusovejvprávnejvecižalobcov:1/A.I.,D.X,A.,2/I.I.,D.
X, A., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, proti
žalovanému: A. L., Y.T. XX, I., zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava,
o zaplatenie 818,35 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 10C/85/2011-122, zo dňa 12.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 818,35
eura s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 818,35 eura odo dňa
1.12.2010 do zaplatenia, povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania titulom zaplateného súdneho
poplatku 49 eur a titulom trov právneho zastúpenia 1.790,01 eura na účet ich právneho zástupcu a
povinnosť nahradiť trovy štátu 169,72 eura.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa zaplatenia žalovanej sumy 818,35 eura domáhali titulom

nedoplatku na nájomnom vo výške 2.100 eur a na energiách vo výške 118,35 eura, spolu vo výške
2.218,35 eura, po odčítaní depozitu zaplateného žalovaným v sume 1.400 eur.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov (ich dcéra W. I.)
uzavrela so žalovaným dňa 16.12.2009 nájomnú zmluvu; predmetom nájmu bol jednopodlažný dom
súp. č. XXXXX na Š. X/A v A. - Stráne spolu s priľahlým pozemkom ohraničeným vysadeným živým
plotom a pevným oplotením, pre účel ubytovania. Zmluvný vzťah bol dojednaný na dobu určitú a to 30

mesiacov od vzniku nájmu určeného od 1.2.2010. Žalovaný bol povinný platiť nájomné vo výške 700
eur mesačne; v nájomnom neboli zahrnuté poplatky súvisiace s prevádzkovaním predmetu nájmu, ako
sú poplatky za elektrinu, vodné, stočné a poplatky za domový odpad; tieto platby bol žalovaný povinný
uhrádzať mesačne formou zálohových platieb vo výške 120 eur. Žalovaný zaplatil právnej predchodkyni
žalobcov depozit 1.400 eur, ktorý sa prenajímateľ zaviazal vyplatiť po ukončení doby nájmu buď v plnej
výške, resp. v časti po odrátaní oprávnených pohľadávok prenajímateľa voči žalovanému. Zmluvné
strany sa dohodli, že nájomný vzťah sa môže skončiť uplynutím doby nájmu podľa zmluvy, vzájomnou

dohodou, alebo výpoveďou; výpovedná lehota bola 3 mesiace so začiatkom jej plynutia od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená písomná výpoveď. Prenajímateľ sa zaviazal
odovzdať nájomcovi predmet nájmu v dobrom stave spôsobilom k bežnému užívaniu a zároveň sazaviazal zabezpečiť nájomcovi kľudné a nerušené užívanie predmetu nájmu; prenajímateľ sa zaviazal
vykonávať nevyhnutné opravy a údržby predmetu nájmu s výnimkou drobných opráv.

4. Žalovaný listom zo dňa 15.4.2010 požiadal právnu predchodkyňu žalobcov o zníženie nájomného za
dobu jedného mesiaca z dôvodu vykonania dezinsekcie v dome; listom zo dňa 28.4.2010 vypovedal
nájomnú zmluvu z dôvodu zhoršenia sa správania suseda žijúceho na paralelnej ulici oproti prenajatému
domu; listom zo dňa 16.5.2010 odstúpil od nájomnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 679 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa

dohodnutého účelu nájmu; zároveň požiadal žalobcov o protokolárne prevzatie predmetu nájmu. Podľa
protokolu o odovzdaní predmetu nájmu žalovaný dňa 24.5.2010 dom odovzdal žalobcom.

5. Z výpovede žalobcu 1/ mal súd prvej inštancie preukázané, že po oznámení žalovaného o výskyte
mravcov v prenajatom dome zabezpečil prostredníctvom dezinsekčnej firmy ich zneškodnenie. Podľa
svedkov Ing. W. L. a F. G. žalovaný mohol dom aj napriek vykonaniu dezinsekčného úkonu riadne

užívať na účel špecifikovaný v nájomnej zmluve. Použitý dezinsekčný prostriedok bol naaplikovaný
na bytové zariadenie nachádzajúce sa v dome tak, aby s ním žalovaný a jeho matka - svedkyňa
PhMr. W. L. neprišli do priameho kontaktu. Svedkyňa G. jednoznačne uviedla, že použitý dezinsekčný
prostriedok neaplikovala na pracovnú kuchynskú dosku. V toto smere jej výpoveď potvrdil svedok Ing.
L., podľa ktorého sú jeho zamestnanci povinní dezinsekčný prostriedok aplikovať tak, aby obyvatelia

bytových priestorov v dôsledku naaplikovania dezinsekčného prostriedku neboli obmedzení pri bežnom
užívaní bytového zariadenia. Uvedení svedkovia jednoznačne potvrdili, že naaplikovaný dezinsekčný
prostriedok patrí medzi najmodernejšie dezinsekčné prostriedky, v dôsledku čoho je šetrný k životnému
prostrediu a je zdravotne nezávadný; potvrdili, že množstvo účinnej látky použitej v dezinsekčnom
prostriedku je v minimálnom množstve neškodiacom ľudskému organizmu pri prípadnom bežnom

kontakte; zhodne uviedli, že človek by mohol pociťovať zdravotné problémy pri požití veľkého množstva
dezinsekčného prostriedku (2 - 3 tuby), čo je prakticky nemožné; v predmetnom dome bola použitá jedna
tuba dezinsekčného prostriedku. Podľa svedkyne G. nebol žalovaný pri výkone dezinsekcie domu; pri
tomto výkone komunikovala so žalobcom 1/. Výpoveďami svedkov L. a G. tak mal súd prvej inštancie
preukázané, že dezinsekčný prostriedok nebol naaplikovaný na kontaminované miesta mravcami v

rozsahu a množstve uvádzanom žalovaným a svedkyňou L.Á.. Žalovaný tak mohol prenajatý dom užívať
spôsobom dohodnutým v nájomnej zmluve, v dôsledku čoho mu v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka
nevznikol nárok na odpustenie nájomného, resp. v zmysle § 674 Občianskeho zákonníka mu nevnikol
nárok na primeranú zľavu z nájomného.

6. Potom, čo právna predchodkyňa žalobcov neposkytla žalovanému zľavu na nájomnom, jej žalovaný
doručilvýpoveďnájomnejzmluvypodľačlánkuIV,bodu1.,písmenac)zmluvyzdôvodu,ženehnuteľnosť
nemôže užívať v dôsledku vulgárneho správania sa suseda. Právna predchodkyňa žalobcov a následne
žalobcovia akceptovali doručenú výpoveď nájomnej zmluvy. Výpovedná lehota začala plynúť 1.5.2010
a uplynula 31.7.2010. Za tento čas bol žalovaný povinný platiť dohodnuté nájomné ako aj platby za

spotrebované energie.

7. Nakoľko žalovaný výšku nájomného a platieb spojených s užívaním domu nenamietol, súd
prvej inštancie považoval výšku uplatnenej pohľadávky za nespornú. S poukazom na § 663 a §
671 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 818,35 eura, ktorá

predstavuje matematický súčet výšky dohodnutého mesačného nájomného 700 eur a sumy 118,50 eura
predstavujúcej nedoplatok za spotrebované energie počas trvania zmluvného vzťahu. Nájomný pomer
medzi stranami skončil až uplynutím výpovednej doby. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka, v súlade so
žalobou odo dňa doručenia žaloby.

8. Odstúpenie od nájomnej zmluvy žalovaným vyhodnotil súd prvej inštancie ako neplatný právny úkon,
nakoľko žalovaný dôvody odstúpenia v liste zo dňa 16.5.2010 nešpecifikoval, čo aj sám potvrdil vo svojej
výpovedi. Žalovaný mal za to, že žalobcom sú dôvody odstúpenia od nájomnej zmluvy známe z obsahu
vzájomnej písomnej korešpondencie. Ak by však aj žalovaný dôvody odstúpenia od nájomnej zmluvy

špecifikoval (ktorými mali byť podľa jeho vyjadrenia vykonanie dezinsekcie v prenajatom rodinnom
dome a správanie sa suseda), nevznikol by mu podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 679 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka zákonný predpoklad pre odstúpenie od nájomnej zmluvy. Predmetný dom sa
totiž vykonaním dezinsekčného úkonu nestal nespôsobilým na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Podľavýpovedí svedkov L. a G. neboli miestnosti v dome, ktoré slúžili na bývanie a v ktorých sa žalovaný
so svojom matkou zdržiavali, zdraviu škodlivé, nakoľko použitý dezinsekčný prostriedok bol zdravotne
nezávadný. Žalovaný nepreukázal, že by v dôsledku naaplikovania predmetného dezinsekčného

prostriedku vznikli u neho, resp. u jeho matky, zdravotné problémy vyvolané jeho vdýchnutím, resp.
požitím. Rovnako by nebolo možné uznať ako dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy neadekvátne
správanie sa suseda, nakoľko správanie sa suseda nemohli žalobcovia svojim konaním ovplyvniť a
teda svojim konaním ako prenajímatelia nespôsobili, že by dom stratil účel nájmu.

9. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal
na náhradu trov konania plne úspešným žalobcom; trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu a z trov právneho zastúpenia v podrobnej špecifikácii. Zároveň zaviazal žalovaného
v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov štátu 169,72 eura, ktoré vznikli zaplatením svedočného
svedkovi L. zo štátnych finančných prostriedkov.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamaženapadnutérozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že „žalovaný
ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie
podľa dohodnutého účelu nájmu (bez bližšej špecifikácie)“ a záver súdu prvej inštancie, že „odstúpenie
od zmluvy vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný dôvody odstúpenia nešpecifikoval“,
malzavzájomnerozporné.Uviedol,ževzmysle§48vspojenís§679ods.1a2Občianskehozákonníka

nevyplýva pre osobu, ktorá využíva právo na odstúpenie od zmluvy, povinnosť urobiť tento úkon v
písomnej forme. Rovnako nevyplýva povinnosť bližšie špecifikovať skutkové dôvody odstúpenia od
zmluvy. Predmetné odstúpenie od zmluvy netrpí žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala jeho neplatnosť.
Ani súd prvej inštancie neuviedol žiadny zákonný dôvod, pre ktorý považuje tento právny úkon za
neplatný.

11. Ani pri pripustení, že dezinsekcia mravcov vykonaná najmä v oblasti kuchynskej linky toxickou látkou
Maxforce Quantum nie je dostatočným dôvodom na odstúpenie od zmluvy, resp. že nenapĺňa zákonný
predpoklad na odstúpenie od nájomnej zmluvy v zmysle § 679 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, sa
žalovaný nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, čo sa týka neadekvátneho správania suseda.

Toto správanie spočívalo v hrubých urážkach, vulgárnych nadávkach, vyhrážaní sa a neustálom kriku,
pričom značne obmedzovalo žalovaného v užívaní predmetu nájmu. Žalovaný nemohol nerušene užívať
niektoré časti predmetu nájmu - prenajatého domu (najmä terasu a záhradu). Z výkladu § 679 ods.
1 Občianskeho zákonníka treba podľa žalovaného dospieť k jednoznačnému záveru, že ak nájomca
neporuší svoju povinnosť vyplývajúcu mu z nájomného vzťahu a napriek tomu sa prenajatá vec stane

nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, vzniká nájomcovi právo na odstúpenie od zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že ak nemožnosť, či nespôsobilosť dohodnutého alebo obvyklého užívania
predmetu nájmu je spôsobená akýmikoľvek vonkajšími vplyvmi, vzniká nájomcovi právo na odstúpenie
od zmluvy, nakoľko predmet nájmu prestal byť spôsobilý na jeho obvyklé alebo dohodnuté užívanie.
Nájomca totiž nemôže niesť zodpovednosť za to, že predmet nájmu sa bez jeho pričinenia stane

nespôsobilým na jeho riadne užívanie. Pre úplnosť doplnil, že hoci správanie psychicky chorého suseda
nemohli žalobcovia svojim konaním ovplyvniť, pred podpísaním nájomnej zmluvy ho mohli a aj mali
informovať o skutočnosti, že v priamom susedstve býva psychicky chorý muž, ktorý svojím správaním
terorizuje okolitých susedov. Táto skutočnosť im, resp. ich právnej predchodkyni, bola v čase podpisu
nájomnej zmluvy známa. Uvedený sused mal diagnostikovanú psychotickú poruchu a podľa informácie

žalobcov bol znovu vzatý do ústavnej liečby krátko potom, ako bol žalovaný de facto vylúčený z užívania
predmetu nájmu.

12. K názoru súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy treba poriadne vyšpecifikovať aj skutkovo
uviedol, že predmetné odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.5.2010 je potrebné vykladať v kontexte

predchádzajúcej komunikácie medzi stranami sporu. V zmysle tejto komunikácie sú nepochybne
objasnené aj podrobné skutkové dôvody, pre ktoré sa žalovaný rozhodol nájomný vzťah ukončiť
odstúpením od zmluvy (výskyt mravcov, dezinsekcia a predovšetkým správanie suseda).13. Ďalej uviedol, že zo skutkového hľadiska konali žalobcovia rozporne. Najskôr vyjadrili (irelevantný)
nesúhlas s odstúpením od zmluvy a následne pristúpili k protokolárnemu odovzdaniu/prevzatiu
predmetu nájmu, po ktorom bol odporca de facto vylúčený z užívania predmetu nájmu po dobu dvoch

mesiacov. Zo skutkovej situácie, v ktorej žalovaný preberací protokol podpísal, možno vyvodiť, že bol
pod tlakom (už bol zbalený, nemal možnosť konzultácie s právnym zástupcom a pod.). Žalobcovia pritom
podmienili vrátenie depozitu podpisom protokolu. Deň pred podpisom sa však vyjadrili tak, že depozit
žalovanému vrátia. Napriek uvedenému mu depozit nevrátili.

14. Žalovaný ďalej namietol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej
inštancie vyporiadal s rozporom vo výpovediach svedkyne G. a žalovaného. Nakoľko podľa výpovede
svedkyne žalovaný nebol pri dezinsekcii prítomný vzniká otázka, ako sa svedkyňa dostala do priestorov
predmetu nájmu a kto informoval žalovaného o tom, že nemá 30 dní používať kuchynskú linku. Pokiaľ
by svedkyňu pustil do predmetu nájmu jeden zo žalobcov, potom je na mieste otázka, prečo žalobcovia,
resp. ich právna predchodkyňa, neinformovali žalovaného, že aj oni disponujú kľúčmi od predmetu

nájmu, a teda doň majú prístup.

15. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že právna predchodkyňa žalobcov mu neposkytla
zľavu na nájomnom, keď listom zo dňa 3.5.2010 mu ponúkla jednorazové zníženie nájmu o 100 eur.
V tomto liste tiež uviedla, že výskyt mravcov v okolí kuchynskej linky je značný. Rovnako tak potvrdila,

že správanie suseda je pochopiteľným a akceptovateľným dôvodom na ukončenie nájomného vzťahu.
Vzhľadom na uvedenú zľavu z nájomného vo výške 100 eur nemožno považovať celý nárok za dôvodný.

16. Žalovaný namietol ďalej skutočnosť, že strany sporu nemali možnosť uplatniť si právo na záverečnú
reč.

17. V súvislosti s priznaným svedočným 169,72 eura svedkovi L. žalovaný uviedol, že tohto svedka
nenavrhla predvolať ani jedna zo sporových strán a jeho výpoveď nebola pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutná. Uvedený svedok bol predvolaný súdom prvej inštancie omylom namiesto svedkyne G.,
ktorá vykonala dezinsekciu mravcov v predmete nájmu. Uvedený omyl vznikol v dôsledku pochybenia

súdu prvej inštancie, nakoľko svedkyňa G. mala byť predvolaná z adresy zamestnávateľa. Z uvedeného
dôvodu nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať náhradu svedočného. Rovnako na uvedenom
základe účasť právnych zástupcov na pojednávaní dňa 8.4.2013 nemožno považovať za účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Vzhľadom na výšku pohľadávky a výšku vyčíslených trov konania
mal za to, že je namieste aplikácia § 150 O.s.p., nakoľko výška trov konania výrazne prevyšuje

dvojnásobok nárokovanej pohľadávky.

18. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli,
že správanie suseda ani výskyt mravcov nemožno za žiadnych okolností považovať za skutočnosti
spôsobujúce nespôsobilosť rodinného domu byť užívaný na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, nakoľko

tieto skutočnosti ani v čiastočnej miere nespôsobili neobývateľnosť predmetu nájmu, resp. by inak
znemožňovali jeho užívanie na účel ktorému slúžil, t.j. k zabezpečeniu bytovej potreby. V súvislosti
s možnosťou odstúpenia od zmluvy v prípade neupotrebiteľnosti predmetu nájmu uviedli, že vec sa
považuje za neupotrebiteľnú v prípade, ak má neodstrániteľnú a trvalú vadu, pre ktorú nemožno vec
užívať obvyklým alebo dohodnutým spôsobom. Vzhľadom na preukázaný stav mali za to, že rodinný

dom netrpel takými vadami, ktoré by spôsobovali jeho nespôsobilosť byť užívaný, keď správanie
suseda ani výskyt mravcov, resp. ich dezinsekciu, nemožno považovať za trvalé a neodstrániteľné
vady spôsobujúce neobývateľnosť predmetu nájmu. Žalobcovia mali za to, že skutočnosť, že sa
nájomca rozhodne opustiť predmet nájmu pred uplynutím výpovednej doby, t.j. nevyužitie jeho nároku
na zotrvanie v predmete nájmu počas trvania výpovednej doby, by za žiadnych okolností nemalo byť

na ujmu prenajímateľa. V súvislosti z vyjadrením žalovaného, že ich právna predchodkyňa mu ponúkla
jednorazové zníženie nájmu o 100 eur, resp. sa vyjadrila, že výskyt mravcov v okolí kuchynskej linky
považuje za značný uviedli, že odvolávanie sa žalovaného na vyjadrenia ich právnej predchodkyne
považujú za irelevantné vzhľadom k tomu, že ich právna predchodkyňa nebola účastníčkou konania.
V súvislosti s výpoveďou svedka L. uviedli, že tento jednoznačne potvrdil tvrdenia svedkyne G., ktorej

výpoveď súd prvej inštancie správne požadoval za rozhodujúcu. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil
s výsluchom uvedeného svedka, resp. ak by považoval vykonanie takéhoto dôkazu za neúčelné a
nadbytočné,malprávosavyjadriťkpredvolaniutohtosvedkavopred,t.j.predtým,neždošlokvykonaniu
tohto dôkazu na pojednávaní dňa 8.4.2013, k čomu však zo strany žalovaného ani jeho právnehozástupcu nedošlo. Účasť na pojednávaní, na ktorom dochádza k vykonaniu dôkazov nariadených
súdom, možno jednoznačne považovať za účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva. V súvislosti
s požiadavkou žalovaného na aplikáciu § 150 O.s.p. žalobcovia uviedli, že daný prípad nemožno

považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu
základných predpokladov vyžadujúcich zákonom, pričom skutočnosť, že výška trov konania prevyšuje
výšku istiny, je len dôsledkom priebehu konania.

19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 111/2008 zo dňa 30.6.2009, podľa ktorého „odstúpenie
od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do
dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len
ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo
ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť
viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá

písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje
žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale
ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od
zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie
dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť

týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť
odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov“.

20. Ďalej uviedol, že ak podľa súdu prvej inštancie správanie neprispôsobivého suseda nemohol žalobca
ovplyvniť a preto nemôže mať jeho správanie vplyv na to, že prenajatá nehnuteľnosť bola nespôsobilou

na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, tak sám súd prvej inštancie priznal, že prenajatá nehnuteľnosť
bola v dôsledku správania neprispôsobivého suseda v stave nespôsobilom na obvyklé užívanie. V
danom prípade boli pritom naplnené oba dôvody odstúpenia od zmluvy - jednak miestnosti prenajaté
na obývanie v dôsledku neustáleho výskytu vysokého počtu mravcov vyžadovali dezinsekciu toxickou a
zdraviu škodlivou látkou Maxforce Quantum (čo zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 679

ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jednak bola prenajatá nehnuteľnosť nespôsobilá na obvyklé užívanie
v dôsledku správania neprispôsobivého suseda, o ktorého existencii ako aj správaní žalobcovia vedeli
už pri prenajímaní nehnuteľnosti (čo zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 679 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Mal za to, že aj tvrdenia právnej predchodkyne žalobcov je treba zohľadniť
pri rozhodovaní predmetnej veci. Uviedol, že nárokovanie žalovanej sumy, ktoré predstavuje nájomné

za čas, v ktorom už žalovaný nehnuteľnosť neužíval, možno považovať za šikanózny výkon práva
nepožívajúci právnu ochranu podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia
boli v konaní zastúpení advokátom zo Žiliny, hoci konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I.
Táto skutočnosť výrazne zvyšovala trovy konania, pričom právne zastúpenie v danej veci advokátom z
tak vzdialeného mesta nemožno považovať za účelne vynaložené a odôvodnené výdavky a preto ani

nemôže znášať žalovaný ich náhradu.

21. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 219 ods.

3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzavretie nájomnej zmluvy dňa 16.12.2009 medzi
právnou predchodkyňou žalobcov ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorej predmetom
bol špecifikovaný dom s priľahlým pozemkom pre účely ubytovania. Žalovaný listom zo dňa 15.4.2010

požiadal právnu predchodkyňu žalobcov a žalobcu 1/ o finančnú kompenzáciu vo forme odpustenia
nájomného za dobu jedného mesiaca z dôvodu aplikácie toxickej látky MaxForce Quantum pri
dezinsekcii interných priestorov prenajatého domu a s tým súvisiacich obmedzení. Žalovaný listom
zo dňa 28.4.2010, adresovaným právnej predchodkyni žalobcov a žalobcovi 1/, vypovedal nájomnú
zmluvu z dôvodu objektívneho zhoršenia správania sa suseda žijúceho na paralelnej ulici priamo oproti

predmetu nájmu (reaguje na takmer každé otvorenie dverí či okna, vojdenie na záhradu, pohyb okolo
domu, kričí aj neskoro večer či skoro ráno). Právna predchodkyňa žalobcov v liste zo dňa 3.5.2010
žalovanému uviedla, že žiadosť o odpustenie celého jednomesačného nájmu nemôže prijať ako
akceptovateľnú; ako ústretový krok však ponúkla jednorazové zníženie nájmu o 100 eur s možnosťoujeho využitia pri platbe nájmu splatnej v mesiaci máj; podotkla, že dané zníženie je na dobrovoľnom
základe z jej strany, je výlučne jednorazové a nenárokovateľné. Ďalej uviedla, že výpoveď akceptuje s
tým, že nájom s poukazom na 3-mesačnú výpovednú lehotu podľa zmluvy skončí 31.7.2010. Žalovaný

listom zo dňa 16.5.2010, adresovaným právnej predchodkyni žalobcov a žalobcovi 1/, odstúpil v zmysle
§ 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od nájomnej zmluvy z dôvodu, že predmet nájmu prestal
byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu; požiadal o protokolárne prevzatie
predmetu nájmu a vrátenie depozitu dňa 24.5.2010. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu
nájmu spísaného medzi žalobcami ako právnymi nástupcami pôvodnej prenajímateľky a žalovaným ako

nájomcom dňa 24.5.2010 žalovaný odovzdal na základe vlastného rozhodnutia predmet nájmu s tým, že
odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu nemá vplyv na trvanie zmluvného vzťahu. Žalovaný listom zo
dňa 25.5.2010, adresovaným právnej predchodkyni žalobcov a žalobcovi 1/, oznámil, že zo zákonného
dôvodu v zmysle § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dňa 16.5.2005 (správne 2010) odstúpil od
nájomnej zmluvy; písomné odstúpenie od zmluvy zaslal doporučene poštou a zároveň elektronickou
poštou, na základe čoho mu bol potvrdený termín prevzatia nehnuteľnosti. V liste ďalej uviedol, že

písomné odstúpenie nahradilo prejav vôle vyjadrený vo výpovedi z nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho
sa výpoveď stala bezpredmetnou.

23. Súd prvej inštancie vyhodnotil odstúpenie od nájomnej zmluvy v zmysle § 679 ods. 1 a 2
Občianskehozákonníkaakoneplatnýprávnyúkon,nakoľkožalovanýdôvodyodstúpenianešpecifikoval.

Jeho konštatovanie, že „žalovaný ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol, že predmet nájmu prestal
byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu (bez bližšej špecifikácie)“ a záver,
že „odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný dôvody odstúpenia
nešpecifikoval“, nie sú vo vzájomnom rozpore, ako namietal v odvolaní žalovaný. Ako dôvod odstúpenia
totiž žalovaný uviedol, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého

účelu nájmu. Tento dôvod síce korešponduje s dôvodom odstúpenia od zmluvy o nájme v zmysle § 679
ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak bez jeho akejkoľvek špecifikácie sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný dôvod/dôvody odstúpenia nešpecifikoval.

24. V súvislosti so špecifikáciou dôvodu/dôvodov odstúpenia od zmluvy nemožno súhlasiť s názorom

žalovaného, že odstúpenie od zmluvy je potrebné vykladať v kontexte predchádzajúcej komunikácie
medzi stranami sporu s tým, že takto sú nepochybne objasnené aj podrobné skutkové dôvody, pre
ktoré sa žalovaný rozhodol nájomný vzťah ukončiť odstúpením od zmluvy (výskyt mravcov, dezinsekcia
a predovšetkým správanie suseda). Práve naopak, v kontexte predchádzajúcej komunikácie medzi
stranami sporu nie je vôbec zrejmé, pre aké skutkové dôvody žalovaný odstúpil od zmluvy. Ak totiž v liste

zo dňa 15.4.2010 požiadal o finančnú kompenzáciu vo forme odpustenia nájomného za dobu jedného
mesiaca z dôvodu aplikácie toxickej látky MaxForce Quantum pri dezinsekcii interných priestorov
prenajatého domu a s tým súvisiacich obmedzení, nemožno považovať výskyt mravcov a dezinsekciu
za dôvod, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil dňa 16.5.2010. Jednak výskyt mravcov a dezinsekciu
považoval mesiac pred odstúpením od zmluvy iba za dôvod pre zníženie nájomného, pričom netvrdil,

že by sa prenajatý dom stal nespôsobilým na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, resp. že by bol
zdravotnezávadnýajednakkudňuodstúpeniaodzmluvysamravcevdomeužnevyskytovalivdôsledku
vykonanej dezinsekcie, pričom podľa samotného žalovaného mal byť aplikovaný insekticíd ponechaný
v nedotknutom stave minimálne 3 týždne, ktoré tiež uplynuli pred odstúpením od zmluvy. Rovnako
ak listom zo dňa 28.4.2010 žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu objektívneho zhoršenia

správania sa suseda žijúceho na paralelnej ulici priamo oproti predmetu nájmu (s tým, že reaguje na
takmer každé otvorenie dverí či okna, vojdenie na záhradu, pohyb okolo domu, kričí aj neskoro večer či
skoro ráno), nemožno považovať takéto správanie sa suseda bez ďalšieho za dôvod, pre ktorý žalovaný
od zmluvy odstúpil dňa 16.5.2010. V konaní tvrdené dôvody odstúpenia od zmluvy tak boli podľa
korešpondencie žalovaného dôvodmi pre požadované odpustenie nájomného a pre výpoveď z nájmu.

Ak následne žalovaný odstúpil od zmluvy, nebolo vôbec zrejmé, z akého konkrétne špecifikovaného
dôvodu či dôvodov. Samotný žalovaný nakoniec vo výpovedi na pojednávaní dňa 5.3.2012 uviedol, že
dôvodom pre odstúpenie od nájomnej zmluvy bola tá skutočnosť, že vo výpovedi nájmu domu navrhol,
aby bolo z depozitu ním zaplateného hradené nájomné za apríl a máj; uvedené zo strany žalobcov
akceptované nebolo a preto sa rozhodol odstúpiť do nájomnej zmluvy. Až následne záverom výpovede

(na otázku svojho právneho zástupcu) uviedol, že z predchádzajúcej korešpondencie bolo zrejmé, čo je
dôvodom, pre ktorý dal výpoveď z nájmu a preto považoval za nadbytočné uvádzať ho v odstúpení od
zmluvy; mal za to, že žalobcovia si spoja dôvody výpovede s dôvodmi odstúpenia od zmluvy.25. Podľa žalovaného mu z § 48 v spojení s § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva
povinnosť bližšie špecifikovať skutkové dôvody odstúpenia od zmluvy. Na podporu svojej argumentácie
v replike k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4

Cdo 111/2008, zo dňa 30.6.2009, v zmysle ktorého „pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola
uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy
nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zák. v § 48
ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od
zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie

dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť
týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť
odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ Uvedené uznesenie však vychádza z odlišného
skutkového stavu a zaoberá sa v merite veci odlišnou právnou otázkou (v konaní o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy boli v odstúpení označené ako dôvody odstúpenia fyzický a psychický
nátlak), a preto ani označené rozhodnutie ako súčasť argumentácie žalovaného nie je spôsobilé vyvolať

pochybnosť o ústavnej zlučiteľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; v prejednávanom spore
nejde o rovnakú, resp. ani o analogickú právnu a skutkovú situáciu, ktorá by si v rovnakých podmienkach
v záujme právnej istoty vyžadovala rovnakú odpoveď, preto právne závery vyslovené súdom prvej
inštancie v napadnutom rozsudku nenarúšajú dôveru v spravodlivé súdne konanie.

26. V nadväznosti na uvedené je odvolací súd názoru, že aj keď § 679 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka neustanovuje priamo, aby v odstúpení bol uvedený dôvod, resp. všetky dôvody odstúpenia,
tak uvedené ustanovenie predpokladá, že odstúpiť možno len z konkrétnych dôvodov, ktoré musia byť
preskúmateľné; odstúpenie od zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je tak obligatórne
kauzálnym právnym úkonom. Uvedenie dôvodu odstúpenia je imanentnou súčasťou jednostranného

odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a bez jeho uvedenia nie
je možné pokladať toto odstúpenie za právne perfektné. Špecifikácia dôvodov odstúpenia od nájomnej
zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je dôležitá pre následné vymedzenie predmetu
konania pred súdom pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na platné odstúpenie od zmluvy.
Predmetom súdneho prieskumu sa tak stávajú iba tie (tvrdené) dôvody na odstúpenie od nájomnej

zmluvy, ktorých neexistenciou prenajímateľ (žalobca) odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku na
zaplatenie nájomného.

27. Odvolací súd ďalej na tomto mieste zdôrazňuje, že skutočnosti tvoriace skutkový základ
nespôsobilosti domu na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, či jeho zdravotnej závadnosti (ktoré

predstavujú niektorý zo skutočne existujúceho dôvodu na platné odstúpenie od nájomnej zmluvy) musia
korešpondovať s jednoznačne uvedenými dôvodmi v písomnom odstúpení od nájomnej zmluvy, ktoré
nemôžu byť pozmeňované a ľubovoľne modifikované podľa (aktuálnych) potrieb nájomcu napríklad aj vo
vzťahu k možnosti posúdenia zachovania premlčacej doby pre každý jeden konkrétny dôvod odstúpenia
od zmluvy. Nepostačuje preto, ak za súčasnej existencie niektorého z dôvodov odstúpenia nájomca

uvedie, že odstupuje od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu, avšak dôvod
odstúpenia kauzálne nekonkretizuje.

28. Nakoľko žalovaný takto dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy nešpecifikoval, je nadbytočné

zaoberať sa dôvodmi odstúpenia, ktoré uvádzal v priebehu konania. Rovnako súd prvej inštancie sa
vykonanou dezinsekciou a správaním suseda ako dôvodmi pre odstúpenie od zmluvy zaoberal len pre
prípad, ak by žalovaný tieto dôvody špecifikoval v odstúpení od zmluvy. Nakoľko tak žalovaný neurobil,
závery súdu prvej inštancie vo vzťahu ku správaniu sa suseda sú pre posúdenie vecnej správnosti
napadnutého rozsudku irelevantné.

29. Súd prvej inštancie potom pri závere o neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy (pre kauzálne
nešpecifikovanie jeho dôvodu, t.j. pre jeho neurčitosť) správne vychádzal zo skutočnosti, že nájomný
vzťah medzi stranami sporu trval do uplynutia výpovednej doby, t.j. do 31.7.2010, a preto do uvedeného
dátumu bol žalovaný povinný platiť v zmysle § 663 v spojení s § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nájomné. Konanie žalobcov, ktorí najskôr vyjadrili nesúhlas s odstúpením od zmluvy a následne pristúpili
k protokolárnemu odovzdaniu/prevzatiu predmetu nájmu, nie je rozporné, ako uviedol v odvolaní
žalovaný a ani nemá vplyv na dĺžku trvania a deň skončenia nájomného vzťahu. Ak totiž samotný
žalovaný v odstúpení od nájomnej zmluvy požiadal o protokolárne prevzatie predmetu nájmu dňa24.5.2010, nemožno akceptovanie tejto požiadavky zo strany žalobcov považovať za protichodné s
ich nesúhlasom s odstúpením. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, podpísaného
stranami sporu, žalovaný odovzdal na základe vlastného rozhodnutia predmet nájmu s tým, že

odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu nemá vplyv na trvanie zmluvného vzťahu.

30. V odvolaní tvrdená skutočnosť, že zo skutkovej situácie, v ktorej žalovaný preberací protokol
podpísal, možno vyvodiť, že bol pod tlakom (už bol zbalený, nemal možnosť konzultácie s právnym
zástupcom a pod.), je skutkové tvrdenie, ktoré žalovaný uviedol až v odvolacom konaní a nakoľko

nespĺňa podmienky § 366 C.s.p., nemožno ho v odvolacom konaní použiť.

31.Odvolacianámietkažalovanéhotýkajúcasanevyporiadaniasastvrdenýmrozporomvovýpovediach
svedkyne G. a žalovaného je vzhľadom na predmet sporu irelevantná. Pre posúdenie platnosti
odstúpenia od nájomnej zmluvy a v tejto súvislosti skončenia nájomného vzťahu je totiž úplne
nepodstatné, ako sa svedkyňa dostala do priestorov predmetu nájmu, kto informoval žalovaného o

tom, že nemá 30 dní používať kuchynskú linku a prečo žalobcovia, resp. ich právna predchodkyňa,
neinformovali žalovaného, že aj oni disponujú kľúčmi od predmetu nájmu.

32. Rovnako irelevantná je odvolacia námietka týkajúca sa ponúknutého jednorazového zníženia
nájomného o 100 eur právnou predchodkyňou žalobcov s tým, že potom nemožno považovať celý

uplatnený nárok vo výške 818,35 eura za dôvodný. Právna predchodkyňa žalobcov síce v liste zo dňa
3.5.2010 žalovanému ponúkla jednorazové zníženie nájmu o 100 eur s možnosťou jeho využitia pri
platbe nájmu splatnej v mesiaci máj, avšak nemožno opomenúť skutočnosť, že v danom čase už išlo
o právnu predchodkyňu aktuálnych prenajímateľov. Akákoľvek ponuka na jednorazové zníženie nájmu
vzťahujúca sa výlučne na platbu nájomného splatného v mesiaci máj z jej strany potom nemá žiaden

vplyv na trvanie povinnosti žalovaného platiť aktuálnym prenajímateľom nájomné dojednané v zmluve.

33. Žalovaný v odvolaní namietol, že strany sporu nemali možnosť uplatniť si právo na „záverečnú reč“.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
strane sporu znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznával

za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

34. Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve
účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd
uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

35. I keď uvedené ustanovenie súdu neukladalo, aby bolo pojednávanie formálne ukončené, musela byť
účastníkovi daná možnosť predniesť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k
právnej stránke veci. Išlo o neodňateľné právo účastníka konania, pričom v prípade jeho odopretia sa
mu odňala možnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva účastníka konania. V „záverečnej

reči“ podľa § 118 ods. 4 O.s.p. (zhodne § 182 C.s.p.) mohli účastníci (rovnako ich zástupcovia) zhrnúť
svoje návrhy, vyjadriť svoj návrh na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a
hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa mohli nielen k skutkovej stránke veci (z akých skutkových
záverov by mal súd vychádzať), ale tiež k právnej stránke veci (mohli uviesť, ako by mal súd vec
posúdiť po právnej stránke). „Záverečnú reč“ nemusel predniesť osobne účastník konania, mohol ju za

neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah „záverečnej reči“ bolo potrebné uviesť do zápisnice o
pojednávaní. „Záverečnou rečou“ však nebol len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý
bol takto označený aj formálne. Za „záverečnú reč“ bolo možné aj bez tohto formálneho označenia
považovať aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým
zhrnul svoje návrhy, vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.2.2014 podľa § 118 ods.
2 O.s.p. uviedol, ktoré právne významné skutočnosti bolo možné považovať za zhodné a ktoré ostali
sporné; podľa § 119 ods. 5 O.s.p. oboznámil strany sporu s doposiaľ vykonaným dokazovaním a
obsahom spisu (obsahom spisu boli aj dovtedy uvádzané návrhy strán sporu a ich vyjadrenia k

dokazovaniu a k právnej stránke veci). Následne bola vypočutá svedkyňa F. G., pričom po jej výsluchu
bolastranámsporudanámožnosťvyjadriťsakjejvýpovedi.Napriektomu,žezozápisniceopojednávaní
nevyplýva výslovne, že by strany sporu urobili procesný úkon označený ako „záverečná reč“, predsa
len je z nej zrejmé, že súd prvej inštancie po pokuse o zmierlivé vyriešenie sporu im vytvoril možnosťzhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Reakciou právnych zástupcov
strán sporu bola totiž žiadosť o odročenie pojednávania s tým, aby súd vyhlásil uznesenie o skončení
dokazovania (ktoré súd vyhlasoval na záver pojednávania), nakoľko nemali žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania. Ak potom súd prvej inštancie poučil právnych zástupcov strán sporu v zmysle § 120
ods. 4 O.s.p., vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku, neodňal stranám procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k
právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.).

37. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa výsluchu svedka Ing. W. L. (a v tejto súvislosti uloženia povinnosti
náhrady trov konania štátu a náhrady trov konania za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý)
odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 26.11.2012 právny zástupca žalobcov navrhol výsluch
pracovníčky dezinfekčnej firmy s tým, že meno a adresu oznámi písomne. Uvedené pojednávanie bolo
odročené s tým, že o.i. bude volaná svedkyňa, ktorej meno a adresu oznámi právny zástupca žalobcov.
V podaní zo dňa 15.3.2013 právny zástupca žalobcov navrhol predvolať svedkyňu p. G. z adresy jej

pracoviska - p. G., zamestnaná Ing. W. L. - L., Š. XX, K.. Súd prvej inštancie ako svedka predvolal Ing.
W. L. z uvedenej adresy, ktorý sa na pojednávanie dňa 8.4.2013 ustanovil. Právny zástupca žalobcov
vzhľadom ku skutočnosti, že Ing. L. je zamestnávateľom p. G., žiadal o jeho vypočutie ako svedka.
NáslednebolvykonanývýsluchsvedkaIng.W.L.,ktorýsiuplatnilsvedočné,ktorémusúdprvejinštancie
priznal vo výške 169,72 eura uznesením č.k. 10C/85/2011-96, zo dňa 24.5.2013; zároveň upravil učtáreň

na vyplatenie uvedenej sumy zo štátnych finančných prostriedkov.

38. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávanie dňa 8.4.2013 ako svedka
predvolal Ing. W. L. napriek skutočnosti, že jeho výsluch dovtedy strany nenavrhli. Odhliadnuc od
možnosti súdu v zmysle § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy, ak

je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, však výsluch Ing. L. po jeho ustanovení sa
na pojednávanie vykonal súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcov. Žalovaný ani jeho právny
zástupca vykonanie uvedeného dôkazu, resp. jeho účelnosť nenamietali; práve naopak, obaja aktívne
pristupovali k výsluchu svedka kladením otázok. Na uvedenom základe, keď súd prvej inštancie vykonal
na návrh žalobcov dôkaz výsluchom uvedeného svedka, ktorému bolo priznané a vyplatené svedočné

zo štátnych finančných prostriedkov, správne súd prvej inštancie v zmysle § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia za účasť
právnehozástupcunapojednávaní,naktoromsúdvykonávadokazovanie,súpotomtrovamipotrebnými
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

39. Vo vzťahu k poukazu na potrebu aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na výšku pohľadávky
818,35 eura a výšku vyčíslených trov konania (najmä trov právneho zastúpenia žalobcov 1.790,01 eura)
odvolací súd uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania bolo podľa predchádzajúcej
procesnoprávnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom
poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s

konaním musel alebo mal nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie
pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok
sporového konania, t.j. že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej

veci. Výnimky z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; takou výnimkou bolo aj nepriznanie, resp. zníženie
náhrady trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak boli trovy konania v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou
ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo
vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosť sa však zásadne vykladala tak, že náhrada

trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku.

40. V danej veci nie je sporné, že predmetná vec bola vzhľadom k výške uplatnenej sumy v zmysle
§ 200ea ods. 2 O.s.p. drobným sporom. Nakoľko celková suma uplatnených trov konania zo strany
žalobcov prevyšovala výšku uplatňovanej pohľadávky, možno konštatovať ich neprimeranosť voči

pohľadávke.Samotnáneprimeranosťtrovkonaniavočipohľadávkejevšaklenpodmienkoupremožnosť
a nie povinnosť súdu aplikovať bez ďalšieho § 150 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci nemožno opomenúť
skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu na Okresný súd Martin, pričom na základe námietky miestnej
príslušnosti uvedeného súdu zo strany žalovaného bola vec postúpená na Okresný súd Bratislava I. Ajv tomto kontexte je potom potrebné zaoberať sa možnosťou aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p., keď priznaná
odmena za úkony právnej služby s režijným paušálom a DPH predstavuje 495,01 eura, náhrada za
stratu času 622,48 eura a náhrada cestovných nákladov 672,52 eura. Ak žalovaný (zastúpený právnym

zástupcom) využil možnosť vznesenia námietky miestnej príslušnosti, musel si byť vedomý vzniku trov
konania žalobcov spočívajúcich v náhrade za stratu času a v náhrade cestovných výdavkov a pre prípad
svojho neúspechu vo veci povinnosti ich náhrady. Postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o
náhrade trov konania neaplikoval § 150 ods. 2 O.s.p., preto považuje odvolací súd za správny.

41. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).