Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207642
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207642.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: J. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. na Y., o zaplatenie 303,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 27. mája 2016, č. k. 10C/90/2014-78 v spojení s opravným uznesením

zo dňa 23. novembra 2016, č. k. 10C/90/2014-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, v napadnutej časti výroku
o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a o výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 27. 05. 2016, č. k. 10C/90/2014-78 v spojení s opravným

uznesenímzodňa23.11.2016,č.k.10C/90/2014-118,zastavilkonanievčastiozaplateniezmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo súm 1 381,97 eura od 30. 12. 2009 do 09. 05. 2010; 1 283,97 eura od
10. 05. 2010 do 09. 06. 2010; 1 185,97 eura od 10. 06. 2010 do 08. 07. 2010; 1 087,97 eura od 09. 07.
2010 do 09. 08. 2010; 989,97 eura od 10. 08. 2010 do 08. 09. 2010; 891,97 eura od 09. 09. 2010 do 10.
10. 2010; 793,97 eura od 11. 10. 2010 do 09. 11. 2010; 695,97 eura od 10. 11. 2010 do 13. 12. 2010;
597,97 eura od 14. 12. 2010 do 12. 01. 2011; 499,97 eura od 13. 01. 2011 do 10. 02. 2011; 401,97

eura od 11. 02. 2011 do 10. 03. 2011; 303,97 eura od 11. 03. 2011 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 34, § 39§ 495 Občianskeho zákonníka,
čl. I § 75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 10, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1,
2, § 17, § 20 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a
šekový zákon, , § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej

len „OSP“) a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa návrhom súdu doručeným dňa 17. 04.
20174 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 303,97 eura, zmenkového úroku

vo výške 0,25 % denne zo súm: 1 381,97 eura od 30. 12. 2009 do 09. 05. 2010, 1 283,97 eura od
10. 05. 2010 do 09. 06. 2010, 1 185,97 eura od 10. 06. 2010 do 08. 07. 2010, 1 087,97 eura od 09.
07. 2010 do 09. 08. 2010, 989,97 eura od 10. 08. 2010 do 08. 09. 2010, 891,97 eura od 09. 09.2010 do 10. 10. 2010, 793,97 eura od 11. 10. 2010 do 09. 11. 2010, 695,97 eura od 10. 11. 2010 do
13. 12. 2010, 597,97 eura od 14. 12. 2010 do 12. 01. 2011, 499,97 eura od 13. 01. 2011 do 10. 02.
2011, 401,97 eura od 11. 02. 2011 do 10. 03. 2011, 303,97 eura od 11. 03. 2011 do zaplatenia , ďalej

úroku vo výške 6 % zo zmenkových súm: 1 381,97 eura od 19. 03. 2010 do 09. 05. 2010, 1 283,97
eura od 10. 05. 2010 do 09. 06. 2010, 1 185,97 eura od 10. 06. 2010 do 08. 07. 2010, 1 087,97 eura
od 09. 07. 2010 do 09. 08. 2010, 989,97 eura od 10. 08. 2010 do 08. 09. 2010, 891,97 eura od 09.
09. 2010 do 10. 10. 2010, 793,97 eura od 11. 10. 2010 do 09. 11. 2010, 695,97 eura od 10. 11. 2010
do 13. 12. 2010, 597,97 eura od 14. 12. 2010 do 12. 01. 2011, 499,97 eura od 13. 01. 2011 do 10. 02.

2011, 401,97 eura od 11. 02. 2011 do 10. 03. 2011, 303,97 eura od 11. 03. 2011 do zaplatenia, taktiež
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 4,61 eura a trov konania, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku 88,50 eura, a z trov právneho zastúpenia 79,06 eura. Žalobu odôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 03. 08. 2009
pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30. 12. 2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Zmenka bola vystavená 03. 08. 2009 pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
30. 12. 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu zaplatil 1 078,- eur, ktorá mu bola započítaná na
zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie

uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené s poukazom na článok 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

4. Podaním doručeným súdu 23. 12. 2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06 % denne. Žalovaná námietky proti čiastočnému
zastaveniu konania nemala. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že čiastočné späťvaztie žaloby sa neprieči
zákonu, preto konanie v časti o platenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkových súm
tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom konal podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu a opatrovníka žalovanej. Následne súd vykonal dokazovanie,
z ktorého zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t. j. na území Českej republiky.
Žalovaná je fyzická osoba s trvalým bydliskom Zlatná na Ostrove 562, t. j na území Slovenskej republiky.
Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je aj platobné miesto. Predmetom konania je

cezhraničný spor v zmysle Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože žalobca má sídlo v
členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje
2 000,- eur, a preto podľa Článku 2 bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať
Nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č.

97/63 Zb. o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 03. 08. 2009. Túto sumu sa žalovaná zaviazala
zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 30. 12. 2009. V zmenke je odkaz na
číslo zmluvy XXXXXXXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „ bez protestu“,
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splnenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava. Na rube zmenky je
uvedenýindosament,spoločnosťPohotovosť,s.r.o.,zastúpenýkonateľomQ.H.,ktoráindosovalasvoje
práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ,
t. j. žalovaná na zmenku doposiaľ uhradila sumu 1 078,- eur, ktorá bola v celom rozsahu započítaná na
zmenkovú sumu. Toto tvrdenie žalobcu vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo.

6. Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Zmenka
má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že ide o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie,

údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598,
meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť, s. r. o., dátum a miesto vystavenia
zmenky - v Komárne, dňa 03. 08. 2010, je podpísaná žalovanou - povinnou zo zmenky. Zmenku vystavila
žalovaná a uhradenie zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.12. 2009 jej boli známe. Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou, aj so
zmenkovým úrokom. Zo zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte
pri predložení, teda ide o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť

zmenky nastala v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v
lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej
strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.
r. o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/1275/2002 súd
zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., sa ako oprávnený domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie

pohľadávky od povinnej v sume 1 457,11 eura spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z dlžnej sumy
303,97 eura od 12. 03. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 303,97
eura od 19. 03. 2010 do zaplatenia, trovami konania Stáleho rozhodcovského súdu v sume 366,65
eura a trovami exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadenéhozriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.,sosídlomK.T.,sp.zn.SR04878/11.Knávrhu
na vykonanie exekúcie bola pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s.

r. o., a dlžníčkou J. Y. dňa 03. 08. 2009, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 600,-
Eur, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 576,- eur v 12 mesačných splátkach
po 11,76 eura počnúc dňom 15. 08. 2009. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 03. 08. 2009
vystavenú na sumu 1 381,97 eura a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ). V Zmluve však
nie sú uvedené podstatné náležitosti požadované ustanovením § 4 ods.1 písm. g, h, i, j, k) Zákona č.

258/2001 Z. z. Pre neprijateľné zmluvné podmienky priečiace sa dobrým mravom exekučný súd návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 15. 11. 2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre 5CoE/251/2014-29 zo dňa 25. 02. 2015 právoplatne zamietol.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že povinnosťou súdu bolo vzhľadom na okolnosti prejednávanej

veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v
ktorommánárokzáklad.Vzhľadomna vedomosťsúduzinýchobdobnýchsúdnychkonaní,žežalobcom
predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd v súlade
s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné dôkazy, z ktorých mohol
posúdiť jednak platnosť úkony na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej

dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného
žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa,
poskytol žalovanej zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho súladu, resp.
nesúladu s právnymi ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 až 54 OZ a Zákona č.
258/2001Z.z.vznenínovielazatýmtoúčelomvykonaldôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.Prijatievýkladu

smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa, t. j. nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V
prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah

spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by o neprijateľné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.

8. Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho právneho
predchodcu so žalovanou, a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou

právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z pripojeného exekučného
spisu zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 600,- eur, z čoho 30 % predstavuje sumu 180,-
eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru, avšak zmenka bola
vystavená na sumu 1 381,97 eura. Je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto v

zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanej
nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Súd zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva
spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo
v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú
sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzatvorená v článku
17. Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nieje vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu
vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o

spotrebiteľskývzťahaktorézmluvnédojednaniemenívzťahmedziúčastníkmizozmluvnéhodojednania
na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd
vyhodnotil ako neprijateľné. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie
rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53
ods. 4 písm. o) OZ. Zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná, pretože bola

vystavená v rozpore so zákonom. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného
dojednania o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky
spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu
ako neopodstatnenú zamietol.

9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní

úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom
rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto

dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950
Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky

zo strany žalovanej neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia

vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá

je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná, ani žalobca
sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,

toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

12. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec
posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nieje oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,

sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

13. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na § 79 ods. 3 OSP, na ktoré viaže založenie povinnosti

zastupovaného žalobcu spoločnosti CD Consulting, s. r. o., premietané na prebiehajúce konanie, na
ktoré sa toto ustanovenie neaplikuje. Logickým dôvodom je neexistencia premietanej povinnosti pre
žalobcu. Konaním, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie o veciach s nízkou
hodnotou sporu upravené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07.
2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. európske konanie

obsahuje špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania v rámci neho začatie Európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. ustanovenie § 79 ods. 3 OSP je systematicky zaradené do
časti vnútroštátneho procesného práva upravujúce priebeh konania v rámci neho začatie občianskeho
súdneho konania. ustanovenie § 372y ods. 1 OSP používa pojem na konania, pričom podľa jazykového,
systematického a logického výkladu ide o občianske súdne konania. ustanovenia zákona č. 438/2015

Z. z. sa tak použijú podľa intertemporálneho ustanovenia len na občianske súdne konania. Súd podľa
žaloby žalobcu vedie Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

14. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola

len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod
na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

18. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaníprotinapadnutémurozsudkujeodvolacísúdpodľa §379a§380CSPviazanýakorozsahom

odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahuk rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil. Keďže odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancieakovyčerpávajúcimapresvedčivým,využijúcpostuppodľa§387ods.2CSPsaobmedzujelen
na skonštatovanie jeho správnosti, a preto súdom prvej inštancie uvádzané dôvody duplicitne opakovať

nebude.

20. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia zmenkovej sumy
s príslušenstvom dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovanou, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia" a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku

neuhradil. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
"nariadenie").

21. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly
a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch,

bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1
nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ
vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovanej. Konanie je v zásade písomné,

ide o tzv. "formulárové konanie", podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovanej so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť
formulár žaloby doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo

vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že súd dospeje k
záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár
žaloby v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť žaloby sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S
ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu
všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu
preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k žalobe môže súd pristupovať
s rovnakou mierou ingerencie, ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, vo veci

môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe žaloby žalujúcej strany, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho
činnosti(notoriety)azohľadniťochranuslabšiehovkonaní,čiochranudobrýchmravov.Znariadeniatotiž
nevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v žalobe také skutočnosti,
ktoré ho vedú k záveru o jej neprípustnosti, žalobu zamietne a to aj v prípade absencie aktivity žalovanej

strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym
nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

22. Z hľadiska hmotného práva žalobca v návrhu uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovanou podľa
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského dohovoru o

jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930. Ide o kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá
je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon "lex
specialis", pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je Občiansky zákonník.23. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 OZ, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

24. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval platnosť zmenky, na základe ktorej odôvodňoval svoj nárok a

namietal súdny prieskum okolností, za ktorých zmenka vznikla ako aj samotné dokazovanie vo veci.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa spochybňujúcou postup prvoinštančného
súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný
spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k
spravodlivosti.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe
vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by ho
vyzvať na doplnenie a realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom
Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale
umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo

najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia preto nie je možné
vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá,
a že by nemal mať ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,

ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia.

26. Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) bol základným
procesným predpisom platným na území Slovenskej republiky do 30. 06. 2016, ktorý v ustanovení §
120 ods.1 tretia veta upravoval dôkaznú situáciu a umožňoval súdu výnimočne vykonať aj iné než
účastníkminavrhnutédôkazy,akjeichvykonanienevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Vpredmetnejveci

má predložená zmenka svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných
úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, pričom
zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy.

27. S účinnosťou od 23. 12. 2015 je v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 OSP navrhovateľ v konaní,

v ktorom si uplatnil proti žalovanej nárok zo zmenky, ktorý je fyzickou osobou povinný opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovanou, ako aj skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou. Ak nebude preukázaný opak, platí, že nárok
zo zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súdprvej inštancie vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, ako aj z potreby súdnej ochrany spotrebiteľa,
správne skúmal charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, resp. právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 79 ods. 3 a 4 OSP, vychádzajúc z

ktorého ustálil, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobca nepreukázal, že by jeho nárok
zo zmenky uplatňujúci si v predmetnom konaní by nemal základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca
ďalej namietal aplikáciu § 372y ods. 1 OSP tvrdiac, že toto ustanovenie nemožno použiť na predmetné
konanie. Odvolacísúd sa s touto námietkou žalobcu nestotožnil a zdôraznil, že v danej veci ide o konanie
s nízkou hodnotou sporu a na takéto konanie ustanovenie možno bez pochýb aplikovať.

28. V súvislosti so spotrebiteľským charakterom zmluvy o úvere, ktorý mal súd nad mieru všetkých
pochybností za preukázaný, odvolací súd navyše uvádza, že pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch
je potrebné vychádzať zo zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.
12. 2010, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu,
ktorý spotrebiteľský úver definoval ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2
písm. a/ zákona). Za veriteľa označoval fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 zákona) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel, než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods.
2 zákona). Je už notorietou, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa

vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Podľa
názoru odvolacieho súdu v tomto konaní bolo preukázané výsledkami vykonaného dokazovania, že
sporom dotknutá zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové
podmienkyvopredpripravenépreveľkýpočetspotrebiteľovatietožalovanáovplyvniťnemohla.Rovnako
tak právny predchodca žalobcu ako dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v konaní nebolo preukázané, že úver bol žalovanej poskytnutý za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V tomto smere žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho v
konaní zaťažovala, na preukázanie nespotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy, a to spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Takouto okolnosťou totiž nemôže byť len všeobecný údaj o
poskytnutí úveru uvedený v úverovej zmluve bez bližšieho ozrejmenia a preukázania súvislostí medzi

výkonom povolania, zamestnania, resp. podnikateľskou činnosťou dlžníka a uzatvorením konkrétnej
zmluvy. Bez preukázania, že žalovanej ako dlžníkovi bol úver poskytnutý na výkon povolania, má tak v
úverovej zmluve uvedený účel jej uzatvorenia rovnaký dôsledok, ako by tam uvedený nebol. Odvolací
súd preto konštatuje, že žalovaná má jednoznačne postavenie spotrebiteľa a vzťahuje sa na ňu aj
ochrana podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky

zákonník),doktorýchbolitransponovanésmerniceč.93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru a relevantná je
aj príslušná judikatúra Európskeho súdneho dvora, týkajúca sa ochrany práv spotrebiteľov.

29. Odvolací súd taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že súd mal pri posudzovaní predmetnej
veci vychádzať výlučne zo zmenky bez toho, aby skúmal jej kauzu, pretože zmenka predstavuje
samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. V tomto smere odvolací súd uvádza, že
nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená všeobecná zásada, podľa
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok
14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
(ďalej len "smernica") síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa

článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem "vhodná ochrana"
spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany
spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov

ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. §17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovanej
ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje, poskytne mu

ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere už Ústavný súd ČR
vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným
používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne
rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov, ktorých práva boli dotknuté
konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich

špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné
a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež vyslovil pravidlo, že zákaz
zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje,
a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva,
ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže

takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012,
IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

30. Ďalej odvolací súd dodáva, že abstraktný charakter zmenky bol totiž spochybnený aj v ust. § 4
ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom v danom

prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek
výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka tak bola vystavená v rozpore
s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie. Naviac, rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ.

31. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v
§ 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala
zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálnevovýškeaktuálnejvýškynesplatenéhospotrebiteľskéhoúveruapríslušenstvavovýškemax.

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda

vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavenímzmenkyvrozsahunadzákonompovolenýlimit,vzhľadomnapovahutohtocennéhopapiera,
bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade
takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto

závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala
používaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretožekeďžezmenkovéprávoakotakévsúdnomkonaní
znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je

nepoužiteľná.
32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd
prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).