Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010128
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617010128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2018
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného

L. U.,

nar. X.X.XXXX v L. trvale bytom S., U. cesta XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1T/52/2017 zo dňa 13. septembra 2017
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste odňatia
slobody a o uložených povinnostiach a obmedzeniach.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu

prvého stupňa podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 38 ods. 3 Tr.zák., § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Tr.zák. per analógiam k trestu odňatia slobody na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa §§ 51 ods. 1, 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá sa podľa §
51 ods. 2 Tr.zák. stanovuje na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. U. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s použitím §§ 139 ods. 1 písm. c/, 127 ods. 4 Tr.zák., pretože dňa 30.11.2016
v čase okolo 22:00 hod. v S. na ul. U. cesta v rodinnom dome s popisným číslom XXX/XX v miestnosti
obývacej izby pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke medzi obžalovaným L. U. a poškodeným
už nebohým L. U. o dedičstve po ich otcovi a peniazoch, ktoré z tohto dedičstva dostali a potom ako
poškodená T. P. obžalovanému L. U. povedala, že oznámi jeho žene akú sumu peňazí z tohto dedičstva

skutočne dostal, sa poškodenej T. P. a svojmu bratovi poškodenému už nebohému L. U., začal vyhrážať,
že ak prezradia jeho manželke pravú výšku dedičstva ktoré zdedil, tak ich zabije, po čom ho poškodená
udrela otvorenou dlaňou na líce a povedala mu, aby sa nevyhrážal, na čo ju pravou rukou chytil pod krk
a začal ju škrtiť, ľavou rukou ju chytil za vlasy a snažil sa ju zvaliť na zem, v čom mu zabránil poškodenýuž nebohý L. U., načo poškodená T. P. z obavy o svoj život a zdravie vybehla z obývačky a zavolala
políciu, čím obžalovaný L. U. uvedeným konaním nespôsobil poškodenej T. P. žiadne zranenia, ktoré by
si vyžiadali lekárske ošetrenie alebo liečenie.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm. j/, l/, n/, 39 ods. 1, 3
písm. e/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1
písm. a/, 51 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený s probačným dohľadom na 24 mesiacov.

Podľa §§ 51 ods. 3 písm. b/, 51 ods. 4 písm. e/ Tr.zák. boli obžalovanému uložené zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť osobnej sa ospravedlniť poškodenej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré písomne zahlásil proti výroku
o treste v neprospech obžalovaného. Z následného písomného odôvodnenia odvolania vyplynulo, že
prokurátorvytýkavýrokuotrestenasledovnéchyby.Podľanázoruprokurátoranebolisplnenépodmienky

pre použitie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Prokurátor nesúhlasil s názorom
súdu prvého stupňa v tom, že postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti je kritický. Obžalovaný
neprejavil ľútosť smerom k poškodenej, pričom sa svojmu bratovi ani neospravedlnil a tohto viac
nekontaktoval. Neospravedlnil sa ani poškodenej. Uložený trest neprejavuje prvok generálnej prevencie.
Ďalej prokurátor namietal, že jedna skutočnosť, a to vyhlásenie obžalovaného, že je vinný podľa § 257

ods. 1 Tr.por., nemôže obsahovo napĺňať dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr.zák. Súd
prvého stupňa priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. postupoval v rozpore so
Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016. Prokurátor
vyslovil názor, že záujmy individuálnej a generálnej prevencie v súlade s účelom trestu vyžadujú na
obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody aj keď ide o osobu doposiaľ súdom

netrestanú. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.
vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol tak, že
obžalovanému uloží trest odňatia slobody podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm.
j/, l/ Tr.zák. v prvej polovici upravenej trestnej sadzby nepodmienečne so zaradením podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry zrušiť rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. a uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody nepodmienečne na dolnej hranici trestnej sadzby. Uviedla, že pokiaľ sa obžalovaný
poškodenej písomne ospravedlnil, urobil to len preto, že mu táto povinnosť bola uložená súdom prvého

stupňa, pričom od spáchania skutku uplynula doba jedného roka.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný predložil odvolaciemu súdu písomné ospravedlnenie, ktoré poštou
zaslal poškodenej a uviedol, že ho mrzí to, čo sa stalo.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora je len čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. so súhlasom prokurátora

prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora, týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné.

Predovšetkým senát odvolacieho súdu uvádza, že v súdom uloženom treste, resp. trestoch má byť
zohľadnený ako záujem individuálne prevencie, tak aj záujem generálnej prevencie. Súčasne je však
potrebnéuviesť,žezáujemgenerálnejprevencienemôževiesťnapr.kuloženiunepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody tomu, kde na prevýchovu obžalovaného bude postačovať aj výchovný trest odňatiaslobody. To platí o to viac, ak prejednávaná trestná činnosť je ojedinelým vybočením z medzí riadneho
života páchateľa, ktorý doposiaľ nebol ani súdne ani administratívne postihovaný. V danom prípade
pritom ani nejde o skutok, kedy by išlo o páchateľa z kriminálneho prostredia a trestný čin vydierania by

niesol typicky nebezpečné znaky tejto trestnej činnosti páchané osobami z takéhoto prostredia, kedy by
záujem generálnej prevencie bolo potrebné zvlášť zohľadniť.

Rovnako nesúhlasí senát odvolacieho súdu s názorom prokurátora v tom, že by súd jedno vyhlásenie
obžalovaného podriadil pod dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a 36 písm. n/ Tr.zák. Z

písomnéhoodôvodneniarozhodnutiasúduprvéhostupňa(str.3)vyplýva,žepoľahčujúcuokolnosťpodľa
§ 36 písm. l/ Tr.zák. súd prvého stupňa uznal preto, že sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal a svoj
čin úprimne oľutoval. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. súd prvého stupňa uznal preto,
že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti.

Senátu odvolacieho súdu je známe prokurátorom uvádzané Stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017, pričom nesúhlasí s
prokurátorom v tom, že by z jeho právnych viet (4) malo vyplývať, že by prijatie vyhlásenia o vine súdom
nemohlo byť vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. („napomáhanie pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti ...“). Z tohto „Stanoviska“ vyplýva, že samotné „priznanie“ k trestnej
činnosti nezodpovedá tejto poľahčujúcej okolnosti (právna veta č.1).

Súčasne je potrebné prisvedčiť odvolaniu prokurátora ale v tom, že pri neexistencii iných zreteľahodných
okolností prípadu alebo pomerov páchateľa, samotné vyhlásenie obžalovaného o vine pre skutok
uvedený v obžalobe, nie je dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. Tento
zmenený názor senátu odvolacieho súdu vychádza práve z vyššie uvedeného „Stanoviska“ (právna veta

č. 4). Je pritom len pochopiteľné, že prokurátor v odvolaní v neprospech obžalovaného na túto časť
„Stanoviska“ už nepoukázal.

Na druhej strane, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadneznížiťtrestpodľa§39ods.2pís.d/,ods.4Tr.zák.,tedavsituáciívopreddohodnutéhotrestu,

možno toto zmierňovacie ustanovenie per analógiam s použitím argumentu „od menšieho k väčšiemu“
použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por., ak súd takéto vyhlásenie príjme,
pretože obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby
akýmkoľvek spôsobom mal predznamenané zo strany súdu, aký druh a v akej výmere mu bude uložený
(zhodne stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššie súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa

27.6.2017). Pri uznaní viny sa preto obžalovaný môže „spoliehať“ len na ustálenú súdnu prax, a to aj
z pohľadu predvídateľnosti rozhodnutia, keď ale inak postup podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák
per analógiam nie je obligatórny.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a na tento trest nadväzujúcich výrokoch o uložených
povinnostiach a obmedzeniach.

Odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol o treste sám, pričom použil vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu o vine súdom prvého stupňa ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.por.

per analógiam, keď súčasne ale obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. n/
Tr.zák., pretože napomáhanie súdom pri objasňovaní svojej trestnej činnosti sa premietlo do použitia
priaznivejšieho ustanovenia zákona pre ukladanie trestu.

Odvolací súd nepriznal obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák., pretože

v zhode s názorom prokurátorky krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí nemal preukázaný znak
„úprimnosti“ jeho oľutovania trestnej činnosti.

Odvolací súd potom s poukazom aj na vyššie uvedené uložil obžalovanému trest odňatia slobody
znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby v súlade s obmedzením uvedeným v § 39 ods. 4 Tr.zák.

(maximálne zníženie dolnej hranice len o 1/3). K rozhodnutiu o podmienečnom odklade výkonu
uloženého trestu odňatia slobody s probačným dohľadom viedlo senát odvolacieho súdu najmä tá
okolnosť, že na prevýchovu obžalovaného doposiaľ nemuselo byť pôsobené. Jeho osoba pritom inakdáva záruku, že pri obmedzení vo vzťahu k alkoholu tento môže byť „prevychovaný“ aj bez výkonu
uloženého trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.