Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/700/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215451
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213215451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanej: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., S. XXX, zastúpená Združenie na
ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, o zaplatenie
6.280,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20.
júla 2016 č. k. 14C/84/2014-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.07.2016 č. k. 14C/84/2014-72 pri právnom posúdení
podľa § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 2, 3 a 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. XXXXXXX, § 544 ods. 1, 2, § 566 ods. 2, § 517 ods.
2 Obč. zák., a § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
4.659,94 eura s príslušenstvom od 02.01.2011 až do zaplatenia, tak ako je bližšie špecifikované v rámci

výrokovej časti napadnutého rozsudku. Priznanú sumu 4.659,94 eura povolil súd splácať žalovanej v
mesačných splátkach po 20 eur vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a to až do úplného zaplatenia
pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd s poukazom na predmet sporu
ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanej pôžičku v sume 5.360,34 eura. Súd posudzoval náležitosti zmluvy, ktorá má inak
charakter zmluvy o úvere podľa § 497 Obch. zák., pretože nebolo preukázané, že išlo o poskytnutie
hotovostnej pôžičky pri jej uzatvorení. V konaní nebolo sporné to, že žalovanej bolo v skutočnosti
požičaných 5.360,34 eura. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa zároveň jednalo aj o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere vo forme dojednaných splátok, tak súd zistil, že predmetná zmluva nevykazuje
niektoré z esenciálnych náležitostí, tak ako sú zakotvené v ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Takisto neobsahuje ani správny údaj o ročnej úrokovej sadzbe, pretože z matematického

hľadiska je vylúčené, aby pri ročnej úrokovej sadzbe 23,99 % a splatnosti pôžičky v 45 mesačných
splátkach bola aj RPMN vo výške 23,99 %. Ročná úroková sadzba mala byť nižšia. V zmluve ďalej
absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý musí byť stanovený presným časovým údajom, aby
spotrebiteľ mal prehľad o tom, dokedy vlastne jeho zmluvný vzťah trvá. Takýto údaj nie je možnénahrádzať iba údajom o celkovom počte splátok. Navyše v zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky
absentovali aj termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto súd úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu je potrebné podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., považovať za úver bezúročný

a bez poplatkov. Ak žalovanej bola poskytnutá pôžička v sume 5.360,34 eura a žalovaná z nej uhradila
sumu 700,40 eura, tak potom žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi týmito dvoma sumami
(5.360 - 700,40), t. j. sumu 4.659,94 eura. V prospech žalovanej okrem ňou zaplatenej sumy 240 eur
zohľadnil súd aj sumu 460,40 eura, ako nedaňový účtovný odpis, ktorý dňa 18.11.2013 zaúčtovala banka
do celkovo uhradenej sumy (240 + 460,40 = 700,40 eura). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o

spotrebiteľský vzťah, súd podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., na daný právny aplikoval tú právnu normu, ktorá
je pre spotrebiteľa priaznivejšia (Obč. zák.). Príslušenstvo, t. j. 9 % ročný úrok z omeškania bol priznaný
žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., a § 3 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. V prevyšujúcej časti istiny, ako aj úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú
zamietol. V prípade sankcie vo výške 655,85 eura nebolo súdu zrejmé o aké sankcie ide, resp. akým

spôsobom žalobca dospel k výpočtu týchto pokút. Zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a
žalovaná nemala možnosť ovplyvniť takéto dojednanie, pretože tvorilo súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Rovnako tak súdu nebolo zrejmé, čo predstavuje suma 34,56 eura a za čo je vlastne
účtovaná a ako bola vypočítaná. Takisto aj veľkosť písma celej úverovej zmluvy, robí túto zmluvu
nečitateľnou.

4. S poukazom na ust. § 232 ods. 4 CSP súd povolil priznanú istinu žalobcovi spolu s príslušenstvom
splácať v mesačných splátkach po 20 eur, akceptujúc pri tom celkové majetkové, sociálne a príjmové
pomery žalovanej, ktorá je dôchodkyňou s výškou poberaného starobného dôchodku 322 eur mesačne.

5. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie bolo rozhodnuté súdom podľa § 255 ods. 2 CSP s
tým, že žiadna zo strán vzhľadom na čiastočný pomer úspechu nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti o zaplatenie 460,40 eura podal včas odvolanie
žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu rozsudku v napadnutom rozsahu tak, že mu bude priznaný

uplatnený nárok (§ 388 CSP) resp. podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zruší a vec vráti tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal
priznať aj náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume 75,65 eura. Posledná suma vo výške 460,40
eura zo dňa 18.11.2013 uvedená v stĺpci Úhrade nepredstavuje úhradu vykonanú žalovanou, ale ide
o nedaňový odpis, ktorú sumu započítal na dlžnú sumu postupca z dôvodu interného systémového

odpisu predmetnej pohľadávky pri jej postúpení. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaná podľa
platobnej histórie uhradila iba sumu 240 eur, pričom sumu 460,40 eura nepredstavuje úhradu zo strany
žalovanej. Potom rozdiel medzi sumou pôžičky a úhradami vykonanými žalovanou predstavuje 5.120,34
eura (5.360,34 eura - 240 eur).

7.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP)preskúmal rozsudoksúduprvejinštancievodvolaním
napadnutej zamietajúcej časti po sumu 460,40 eura procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne

dospejúc k tomu právnemu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Podľa § 387 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. V danom prípade odvolací súd rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 23.08.2016 proti
rozsudku OS Levice zo dňa 20.07.2016 č. k. 14C/84/2014-72 dospel k tomu právnemu záveru, že
uvedený rozsudok je v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti potrebné, ako vecne správny podľa §
387ods.1CSPpotvrdiť.Vďalšomodvolacísúdodkazujenarozsahapredovšetkýmobsahodôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia 1.621,05 eura, ako rozdielu medzi
žalovanou sumou 6.280,99 eura a sumou priznanou žalobcovi 4.659,94 eura s prísl. Z takto celkovo
zamietnutej sumy 1.621,05 eura, žalobca podaným odvolaním napádal iba priznanie sumy 460,40 eura,
popriužprávoplatnepriznanejsume4.659,94eurasprísl.prvoinštančnýmrozsudkom,vočiktorejžiadna
zo strán sporu odvolanie nepodala. Pokiaľ ide o priznanie tejto čiastkovej sumy 460,40 eura, tak tu
odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie zdieľa totožný právny názor, t. j., že žalobcovi nevznikol

právny nárok na zaplatenie tejto sumy. V tejto súvislosti však odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného
súdu konštatuje to, že sumu 460,40 eura nie je možné započítať v prospech žalobcu z toho dôvodu, že
túto sumu už jeho právny predchodca ako postupca započítal dňa 18.11.2013 do úhrady, ako nedaňový
účtovný odpis, čo v skutočnosti znamená postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka v sume o
460,40 eura nižšej. Tento odlišný právny názor však v žiadnom prípade nemá vplyv na vecnú správnosť

rozhodnutia vo veci samej.

10. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalobcu zo dňa 23.08.2016 voči
prvoinštančnému rozsudku zo dňa 20.07.2016 č. k. 14C/84/2014-72 vyhodnotil ako neopodstatnené a
rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP
s tým, že ich náhradu úspešnej žalovanej v tomto konaní voči žalobcovi nepriznal, nakoľko žalovanej
preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).