Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215380
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716215380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia

s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr.JánomŠoltésom,advokátomsosídlomBratislava,Mýtna48,protižalovanejO.M.,F..XX.X.XXXX,
T. R., E.. S.. Š. XXXX/X, o zaplatenie 272 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 240 € spolu s úrokom z omeškania ročne
- 5,25 % zo sumy 32 € od 20.2.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 16 € od 21.2.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 16 € od 21.3.2014 do zaplatenia,

- 5,25 % zo sumy 16 € od 21.4.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 16 € od 21.5.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % zo sumy 16 € od 21.6.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % zo sumy 16 € od 21.7.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % zo sumy 16 € od 21.8.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 16 € od 21.9.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 16 € od 21.10.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 16 € od 21.11.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 16 € od 21.12.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 16 € od 21.1.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 16 € od 21.2.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 76 % celkovo vzniknutých trov
konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.12.2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 272 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 20.2.2014 do zaplatenia. Žalobca žalobu
odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou uzavrel dňa 22.8.2013 zmluvu o pôžičke evidenčné číslo
20494569, na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 288 € na kúpu spotrebného
tovaru. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 18-tich mesačných splátkach po 16 €. Ku dňu

spísania žaloby však zaplatila len sumu 16 €. Keďže žalovaná porušovala povinnosť splácať pôžičku
riadne a včas, žalobca 25.12.2013 žalovanú listom, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, vyzval len
k úhrade dlžných splátok a upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého úveru. Keďže k úhrade
dlžných splátok nedošlo, žalobca 19.2.2014 úver zosplatnil. Žalovaná takto žalobcovi dlhuje 272 € a ktejto sume žalobca žiada priznať aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho odo dňa zosplatnenia
úveru. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil zmluvu o pôžičke uvedenú v žalobe a jej
prílohu - všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ďalej predžalobnú upomienku z 25.12.2013 a kópiu

nedoručenej doporučenej zásielky, ktorá bola zasielaná žalovanej a prehľad splátok a úhrad.

2. V priebehu konania žalobca zmenil právneho zástupcu a novozvolený právny zástupca pôvodného
žalobcu, ale súčasne aj právny zástupca obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku na
strane žalobcu zaslal súdu list z 25.5.2017, ktorým žiadal povoliť zmenu strany sporu na strane žalobcu.

Tentoprocesnýnávrhžalujúcastranaodôvodnilaskutočnosťou,žepôvodnýžalobcaaveriteľ-obchodná
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku a obchodná spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorou v priebehu súdneho konania bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanej postúpená na
obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Na dôkaz tejto skutočnosti
zaslala žalujúca strana súdu oznámenie o postúpení pohľadávky a podací hárok svedčiaci o odoslaní

tohto oznámenia žalovanej, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a jej prílohu č. 3, identifikáciu
postúpenej pohľadávky.

3. Súd tomuto procesnému návrhu vyhovel uznesením sp. zn. 10Csp/152/2016 zo dňa 3.8.2017 a ďalej
konal s novovstupujúcim žalobcom. Aj nový žalobca v konaní na žalobe zotrval. Žalovaná sa k žalobe

nevyjadrila napriek tomu, že jej s prílohami a príslušným poučením spotrebiteľa bola riadne doručená
do vlastných rúk v dostatočnom predstihu.

4. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 13.12.2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

5. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov pripojených do spisu žalobcom,
ktoré preukazovali skutkový stav tvrdený žalobcom, ktorý súd považoval za nesporný vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaná žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nerozporovala (§ 151 ods. 1 C.s.p.).
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer

Finance Holding, a.s. so žalovanou uzavreli podľa presvedčenia súdu dňa 22.8.2013 platnú zmluvu
o pôžičke, ktorá bola spotrebiteľským úverom vo výške 288 €, pričom pôžička mala byť splatná 18-
timi splátkami po 16 €, až do 20.2.2015, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 0,- € a priemerná
hodnota RPMN 46,06 €. RPMN tohto úveru však bola 0 %. Pôžička bola poskytnutá ako bezúročná.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke.

6. Súd však žalobe nemohol vyhovieť v celom rozsahu, aj keď bolo nesporné z prehľadu splátok a úhrad,
že žalovaná mu zaplatila len jednu splátku a to 25.9.2013 a po tomto dátume už úver nesplácala.

7. V čase rozhodovania súdu, ale aj v čase konania žaloby platilo ustanovenie § 5b Zákona o ochrane

spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z..

8. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Keďže žaloba bola podaná na súd 19.12.2016, žalovaná mala dlh podľa zmluvy o pôžičke splácať
v splátkach a každá zo splátok v zmysle ustanovenia § 103 prvá veta Obč. zákonníka predstavuje

samostatné plnenie, ktoré sa premlčuje v samostatnej trojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa
zročnosti tej ktorej splátky. Je zrejmé, že premlčané boli všetky splátky, na ktoré žalobcovi vznikol nárok
do 19.12.2013, teda v dobe dlhšej ako tri roky pred podaním žaloby na súd. Je preto nesporné, že boli
premlčané splátky, ktoré boli zročné 20.10.2013 a 20.11.2013, spolu vo výške 32 €. Neboli premlčané
splátky, ktoré sa stali zročné v čase od 20.12.2013 až do 20.2.2015, kedy bola dohodnutá konečná

splatnosť celého dlhu.

10. Vzhľadom na vyššie citované ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd musel prihliadať na
premlčanie dvoch splátok za október a november 2013 z úradnej povinnosti, teda ex offo a nemoholich žalobcovi priznať. Preto súd na istine mohol priznať sumu len o 32 € nižšiu, teda sumu 240 €,
ktorá predstavuje súčet nepremlčaných splátok od decembra 2013 do februára 2015. Súd však žalobe
nemohol vyhovieť ani v tej časti, kde žalobca požadoval nárok na úroky z omeškania.

11. Žalobca v žalobe tvrdil, že po zaslaní predžalobnej upomienky z 25.12.2013 dlh zosplatnil 19.2.2014.
Oprávneniežiadaťprenezaplateniejednej,aleboviacerýchsplátokzaplatenieceléhozvyškudlhunaraz,
upravuje inak ust. § 565 Obč. zák., ktoré však ale vyžaduje, aby sa zmluvné strany na takomto práve
veriteľa dohodli. V tomto prípade však zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pôžičke, čo už v jej základnej

časti, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, nevyplývalo právo veriteľa, ktoré pozná
ust. § 565 Obč. zákonníka. Naviac ak by aj takéto právo dohodnuté bolo, pre platné zosplatnenie
dlhu je vyžadovaný postup upravený v ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. žalobca neprodukoval dôkazy
preukazujúce, že by možnosť zosplatnenia dlhu veriteľom pre nezaplatenie jednej, alebo viacerých
splátok, bol dohodol so žalovanou v zmluve a preto k platnému zosplatneniu zvyšku dlhu a tým aj k
modifikácii zmluvy v časti dohody o splácaní dlhu, nemohlo dôjsť na základe obyčajnej predžalobnej

upomienky z 25.12.2013, ani na základe inej individuálnej výzvy žalobcu, nakoľko takéto počínanie bolo
v rozpore so zmluvou a so zákonom.

12. Žalovaná preto mohla dlh splácať tak, ako bolo dohodnuté v pôvodnej zmluve, teda v splátkach a do
omeškania s úhradou jednotlivých splátok sa vzhľadom na dátum zročnosti splátok dostávala vždy 21.

dňom v tom ktorom mesiaci, teda dňom nasledujúcim po zročnosti tej ktorej splátky tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Súd preto rozhodol tak , ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok
na nepremlčanú časť úverovej istiny a úroky z omeškania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto

rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch.
zákonníka, ktorý upravuje základné obsahové náležitosti úverovej zmluvy a nárok žalobcu na úroky z
omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a v ust. § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Výška
úrokov z omeškania je o 5%-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Súd na základe vyššie uvádzanej argumentácie vo zvyšku uplatneného nároku na istinu a úroky z
omeškania, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne
úspešný, priznal právo na náhradu vynaložených trov konania v závislosti na pomere jeho úspechu a
neúspechu v spore. Žalobca bol úspešný približne v 88 % pôvodne uplatneného nároku a neúspešný
približne v rozsahu 12 % pôvodne uplatneného nároku. Jeho čistý úspech predstavuje rozdiel medzi
úspechom a neúspechom, čiže 76 % pôvodne uplatneného nároku a len v takomto rozsahu súd

žalobcovi priznal aj právo na náhradu trov, ktoré žalobca v konaní vynaložil.

16. O výške náhrady trov konania však samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník Okresného súdu Martin.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.