Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Emília Horňáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205173
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2614205173.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: ARRIVA Trnava, a.s., so

sídlom Trnava, Nitrianska 5, IČO: 36 249 840, práv. zast.: JUDr. Štefan Levický, advokát so sídlom
Trnava, Nám. J. Herdu 1, proti žalovaným: 1. E. L., nar. X.X.XXXX, občan SR a 2. H.. E. L., nar.
X.X.XXXX, občianka SR, obaja bydlisko Senica, K. XX/X, o zaplatenie 2.102,40 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 340,- € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.6.2014 domáhal zaplatenia sumy 2102,40 €.
Vo svojej žalobe uviedol, že je vlastníkom pozemku v k.ú. Senica, obec a okres Senica, zapísaného na
LV č. XXXX, parc. číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2. Na tomto pozemku
sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby: 20, popis stavby: predajný stánok, ktorej
vlastníkmisúžalovaní.Žalobcapredložilvroku2011aneskôrvroku2014žalovanýmkpodpisunájomnú
zmluvunaužívaniepozemku,pričomtítozmluvunepodpísali,keďnevrátiližalobcovipodpísanúnájomnú

zmluvu. Žalovaní tak využívajú pozemok žalobcu bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a bez platenia
nájomného za jeho užívanie, čím dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Dlžná suma tak predstavuje
2.102,40 €, teda nájomné za 24 mesiacov, keď výška nájomného za 1 mesiac je 87,60 € vrátane DPH
(73,- € + 20 % DPH).

6C/197/2014

2. Súd vydal dňa 24.9.2014 platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní odpor s odôvodnením, že
žalobca im zaslal dňa 9.8.2011 oznámenie o zmene vlastníctva pozemku. Zároveň im zaslal návrh
nájomnej zmluvy s výškou nájomného 17,49 € mesačne. Žalovaní oznámili, že súhlasia s uzatvorením
nájomnej zmluvy , avšak s výškou nájmu 8,- € mesačne. Žalovaní žiadali žalobcu o odkúpenie pozemku
za sumu 574,- €. S týmto návrhom žalobca nesúhlasil a trval na uzatvorení nájomnej zmluvy vo
výške 100,- € mesačne. Žalobca zaslal žalovaným ďalší návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa
22.1.2014 s výškou nájomného 1052,20 € ročne, s ktorou žalovaní nesúhlasili. Žalovaní tiež nesúhlasia

so spôsobom výpočtu výšky nájmu podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta Senica.

3. Súd vykonal dokazovanie LV č. XXXX, LV č. XXXX, návrhmi na uzatvorenie nájomných zmlúv,
stanoviskami k návrhom nájomných zmlúv zo dňa 30.1.2014 a 11.2.2014, výzvou zo dňa 26.5.2014,všeobecne záväzným nariadením mesta Senica, oznámením o zmene vlastníctva pozemku, návrhom
na odkúpenie pozemku zo dňa 16.9.2011, výzvou zo dňa 14.1.2014, kúpnou zmluvou zo dňa 24.6.2002,
znaleckým posudkom zo dňa 23.6.2002, znaleckým posudkom č. 42/2015 zo dňa 5.10.2015, výsluchom

strán sporu, výsluchom znalca a zistil tento stav veci:

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaní sú vlastníkmi predajného stánku postaveného na
parc. č. XXXX/XX, súp. č. XXXX, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002. Predajný
stánok sa nachádza na pozemku v k.ú. Senica, obec a okres Senica, zapísaného na LV č. XXXX, parc.

číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, ktorý pozemok je vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca oznámil žalovaným listom zo dňa 28.7.2011, že stal vlastníkom uvedeného pozemku. Rovnako
žalovaným viackrát navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy, v roku 2011 s výškou nájomného 238,- € bez
DPH mesačne, a neskôr s výškou nájomného 73,- € bez DPH mesačne. Žalovaní sa k návrhom vyjadrili
tak, že nesúhlasili s uvedenou výškou nájomného. Listom zo dňa 30.9.2011 žiadali žalobcu o odkúpenie
pozemku za sumu 574,- €, čo predstavuje 41,- € za m2. Žalobca s odkúpením pozemku nesúhlasil.

5. Znaleckým posudkom č. 42/2015 zo dňa 5.10.2015 stanovil znalec Ing. Ján Piskla všeobecnú hodnotu
pozemku vo výške 890,- € a všeobecnú hodnotu prenájmu za obdobie od 1.6.2012 do 1.6.2014 vo výške
340,- €.

6. Z vyjadrení PZ žalobcu súd zistil, že žalobca sa stal vlastníkom pozemku parc. č. 3094/16 v roku 2011,
na základe kúpnej zmluvy s pôvodným vlastníkom uvedeného pozemku. Uvedenú skutočnosť oznámil
žalobca žalovaným prípisom z 28.7.2011. Následne medzi žalobcom a žalovanými prebiehali rokovania
ohľadom platenia nájomného resp. odkúpenia uvedeného pozemku alebo stánku, avšak ku dohode
nedošlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaní užívajú tento pozemok bez nájomnej zmluvy so žalobcom, ako

aj bez platenia odplaty za jeho užívanie, je toho názoru, že na ich strane dochádza k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré sú povinní žalobcovi vydať. Za obdobie od 1.6.2012 do 31.5.2014. V súčasnom
období je vlastníkom uvedeného pozemku obchodná spoločnosť SAD INVEST, s.r.o. Trnava, ktorá sa
vlastníkomtohtopozemkustala5.8.2014.Akopodkladalebopomôckaprevýpočetvýškybezdôvodného
obohatenia slúžilo všeobecné záväzné nariadenia mesta Senica o miestnych daniach, v ktorom sú však

regulovanécenyanakoľkopristranáchsporuideoosobysúkromnéhopráva,jetohonázoru,ženájomné
resp. výpočet výšky bezdôvodného obohatenia by nemal byť regulovaný. Z uvedeného dôvodu trvá
na žalobe a žiada, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby. Vlastníkom pozemku, od ktorého sa
nehnuteľnosť kúpila, bolo Mesto Senica, nájomnú zmluvu mali žalovaní uza-
6C/197/2014

tvorenú s Technickými službami mesta Senica a výška nájmu nie je známa. Vlastníctvo k pozemku
nadobudol žalobca k 30.6.2011. V danom prípade na tvorbu ceny je potrebné aplikovať zákon č. 18/1996
Z.z. o cenách, ktorý sa vzťahuje aj na tvorbu nájomného. Žalovaní a ich zákazníci pri prevádzke
predajného stánku nevyužívajú len pozemok, na ktorom je umiestnený stánok, ale aj vedľajšie pozemky

a priľahlé okolie stánku, na ktorom sú umiestnené komunikácie a podniky, nakoľko nejakým spôsobom
sa musia dostať ku stánku. Čiže žalovaní a ich zákazníci prechádzajú cez ich pozemok / iný pozemok
žalobcu/ o ktorý sa stará žalobca, udržuje ho, čistí, vykonáva údržbu, kosí a v celom rozsahu udržuje
trávnaté plochy v bezprostrednom okolí stánku. Stánok a okolité pozemky sú v noci osvetlené a dá
sa povedať, že aj toto osvetlenie slúži pre žalovaných a ich zákazníkov. Okolie stánku nie je verejný

priestor, je to priestor, ktorý patrí súkromnej spoločnosti. Ceny uvedené vo VZN mesta Senica o
miestnych daniach sú regulované, pričom je toho názoru, že ceny medzi subjektami súkromného
práva by mali byť komerčné a nie regulované a z tohto dôvodu ceny nájmu môžu byť iné ako ceny
uvedené vo VZN. Z uvedeného dôvodu VZN mesta Senica slúži len ako pomôcka pri výpočte výšky
bezdôvodného obohatenia žalovaných. Výpočet ceny nájmu resp. ceny bezdôvodného obohatenia bol

za pomoci VZN mesta Senica urobený tak, že za stánok sa počítalo 17 centov za m2 pozemku á deň,
čo vychádza 73 eur bez DPH na jeden mesiac, pri počte 14 m2. V uvedenej sume bola počítaná platná
DPH a násobená počtom 24 mesiacov, nakoľko ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca je
stále ochotný odkúpiť od žalovaných predajný stánok, pričom ako kúpnu cenu navrhuje cenu vo výške
nezaplateného nájomného s tým, že by došlo v podstate k vzájomnému započítaniu pohľadávok pri

vyplatení kúpnej ceny.

7. Z výsluchu žalovanej v. 2. rade súd zistil, že žalovaní sa pridržiavajú svojho stanoviska podaného v
písomnom odpore. Predajný stánok nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.6.2002. Je zatvorený, mimoprevádzky. Nehnuteľnosť, na ktorej stojí stánok, t.j. parcelu 3094/16 nadobudol žalobca od bývalej
spoločnosti Slovenský hodváb, a.s. Senica, resp. niektorej z dcérskych spoločností. Preto žiadali, aby
predložil kúpnu zmluvu k predmetnému pozemku. Pôvodný vlastník stánku J. O. a U. O. žiadali vlastníka

pozemku, aby uzatvorili nájomnú zmluvu k pozemku, avšak k uzatvoreniu nájomnej zmluvy neprišlo.
Žalovaná predpokladá, že to bolo z toho dôvodu, že mal vtedy Slovenský hodváb vážne problémy
a neriešil túto vec, preto nájomné z pozemku neplatili následne ani žalovaní. Všetky ich stanoviská
a kontakty so žalobcom boli o tom, že sa nevedeli dohodnúť o výške nájmu. Žalobca žiadal nájom
porovnateľnýsnájmommožnovBratislavenaobchodnejulicialeboinýchmestách.Vskutočnostistánok

stojí na výmere parcely 11,52 m2, hoci skutočne má parcela výmeru 14 m2. Nájom mali záujem platiť,
avšak v primeranej výške. Tiež mali záujem o odkúpenie pozemku, avšak nikto ich o zámere predať
pozemok neinformoval a sami nemali ako tieto skutočnosti zistiť. Keby boli vlastníci pozemku, tak
dokážu do stánku investovať a ďalej ho prevádzkovať, avšak v súčasnom období sa neprevádzkuje.
Ponuka na odkúpenie stánku bola asi taká, že by stánok prenechali žalobcovi za nájomné, s tým nemohli
súhlasiť. V prípade, že by sa dokázali rozumne dohodnúť so súčasným vlastníkom pozemku, mali by

sústavne záujem stánok predať za primeranú cenu. Všeobecne záväzné nariadenie sa nevzťahuje na
určenie výšky nájmu v predmetnom spore. Jedná sa o príležitostné stánky zriadené pri rôznych akciách
na verejných priestranstvách. Cena nájmu sa určuje podľa vyhlášky č. 492 z roku 2004. Žalovaní ponúkli
nájomné 8 € za m2, asi o 100% vyššie ako by v skutočnosti malo byť. Podľa zaužívanej praxe by výška
nájmu mala byť tak desatina až dvanástina všeobecnej ceny nehnuteľnosti. PZ žalobcu vo veci uviedol

irelevantné požiadavky s predmetným sporom. Lokalita, v ktorej je stánok, je autobusová

6C/197/2014

stanica, ktorej priestory sú ako prevádzkovatelia povinní udržiavať. Takže priestory osvetľujú nie pre

ich stánok, ale pre bezpečnosť cestujúcich. Je to priestor, ktorý verejne slúži občanom. Žalovaná spolu
so žalovaným namietali znalecký posudok. Podľa ich názoru sa znalec dostal do bratislavských cien,
vychádzal z ceny 66,- € za meter štvorcový a mal vychádzať zo sumy 9,96 € za meter štvorcový. Taktiež
si svojvoľne upravil zadanú úlohu, mal určiť výšku nájmu za sporné obdobie a on posúdil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti a všeobecnú hodnotu prenájmu pozemku, čo sú odlišné veci.

8.Z výsluchu znalca súd zistil, že na strane 6 znaleckého posudku vylučuje porovnávaciu metódu, ktorá
nie je použiteľná v predmetnom spore. Napr. v meste Senica zisťoval na mestskom úrade akú cenu platili
na nájomnom, bolo to 53,11 € ročne, v Skalici účtujú momentálne nájomné 360 € za 20 m2 stánku, v
Bratislave za meter štvorcový 70,- €. Nie je v tom žiaden systém, vchádza do tvorby ceny veľa rozličných

faktorov. Je právom znalca vybrať metódu, ktorú použije. Východisková hodnota je stanovená správne
a je stanovená pre Senicu, nie pre Bratislavu. Ak by si žalovaná strana urobila prieskum o cenách
pozemkov v Senici, zistila by, že pozemky napr. na IBV Mlyny sa predávajú po 59,- € za m2, čo je
mimo centra mesta Senice. Ďalšie pozemky, Sásová ulica, tam sú ceny 60,- až 70,- € za m2. Takže
cena za pozemok v centre je stanovená primerane. Znalec zohľadnil i skutočnosť, že na pozemku sa

nachádza legálna stavba a vlastník pozemku vstúpil do vlastníctva pozemku už pri existencii stavby na
tomto pozemku, čiže mal vedieť o okolnostiach užívania tohto pozemku.

9.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať.

10.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola
podaná dôvodne len tej časti, ktorej súd vyhovel, teda v časti zaplatenie 340,- €. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol.

12.Súd mal preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi predajného stánku postaveného na parc. č. XXXX/

XX, súp. č. XXXX, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002.Predajný stánok sa
nachádza na pozemku v k.ú. Senica, obec a okres Senica, zapísaného na LV č. XXXX, parc. číslo
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, ktorý pozemok je vo vlastníctve žalobcu.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaní
užívali predajný stánok na pozemku žalobcu bez toho, aby za užívanie pozemku platili žalobcovi odplatu,

teda je zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Medzi stranami bola sporná výška bezdôvodného
obohatenia, teda výška odplaty, ktorú žalovaní mali žalobcovi zaplatiť za obdobie od 1.6.2012 do
1.6.2014 za užívanie pozemku.

13.Pred podaním žaloby na súd sa sporové strany nedohodli na uzavretí nájomnej zmluvy a výške

nájomného. Žalobca žalobou žiada zaplatiť 2.102,40 €, ktorú sumu považuje za neuhradené nájomné

6C/197/2014

za užívanie pozemku žalovanými. Žalovaní v priebehu konania namietali výšku žalovanej sumy a
považovali ju za neprimerane vysokú. Súd preto ustanovil znalca za účelom určenia výšky nájmu v

období od 1.6.2012 do 1.6.2014. Znalec v znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu pozemku vo
výške 890,- € a všeobecnú hodnotu prenájmu za uvedené obdobie vo výške 340,- €. Súd považuje takto
určenú výšku nájomného za spravodlivú a primeranú.

14. Žalovaní v konaní namietali výšku všeobecnej hodnoty nájomného a postup znalca pri vypracovaní

posudku. Súd je toho názoru, že znalec pri vypracovaní posudku postupoval správne, použil vhodné
metódy, aj s prihliadnutím na umiestnenie nehnuteľnosti a náročnosť určenia nájomného pre danú
časť územia Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj pri výsluchu znalca, preto sa
súd stotožňuje s obsahom znaleckého posudku a jeho závermi. Poukazujúc na záujmy a postavenie
sporových strán, ako aj na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti

z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15.O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovaným priznal
náhradutrovkonanialenvpomernejvýškepodľamieryichúspechuaneúspechu.Žalobcažiadalzaplatiť

2.102,40 €, čo predstavuje 100 %. Žalovaní boli úspešní v časti zamietnutia žaloby vo výške 1.762,40
€, teda v rozsahu 83,83 %. Neúspešný tak boli vo výške 16,17 %. Pomer ich úspechu a neúspechu tak
predstavuje 67,66 %, čo je miera ich úspechu v tomto spore.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na

súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

6C/197/2014

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.