Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/579/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218312
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314218312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: G. G., U.. XX.XX.XXXX,
R. N. M., R. Č..XX, zastúpenej JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou v Bratislave, Laurinská č. 18, proti
otcovi: A. G., U.. XX.XX.XXXX, R. N. M., R. Č.. XX, o určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. júla 2015 č.k. 10C 225/2014-78 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca navrhovateľky platiť výživné vo výške 300

eur mesačne počnúc dňom 5.8.2014. Zročné výživné od tohto dňa do 9.6.2015 vo výške 3.650 eur
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur spolu s bežným výživným, pod stratou
výhody splátok. Vo zvyšku (požadované výživné vo výške 350 eur mesačne) návrh zamietol.
2.V odôvodnení uviedol, že vyživovacia povinnosť otca k dospelej navrhovateľke naďalej trvá,
pretože táto ako vysokoškolská študentka nie je schopná sama sa živiť. Určené výživné považoval
za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ktorý nepreukázal, že využil všetky možnosti a
prostriedky, aby sa riadne zamestnal s dosiahnutím vyššieho príjmu. Naopak, v konaní vykazovaný

príjem je pri každej (opakovanej) zmene zamestnávateľa nižší. Otec pritom sám uviedol, že
odmietol ponuky na zamestnanie s vyšším príjmom. Pri určení výšky výživného prihliadol tiež na
navrhovateľkou špecifikované životné náklady, nepresahujúce základnú mieru nevyhnutných potrieb
pre život vysokoškolského študenta, vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky i existenciu ďalšej
vyživovacej povinnosti oboch rodičov k dcére G., U.. H. A. XXXX.

3. Vo včas podanom odvolaní otec žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, resp. zmeniť a určiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Určené výživné považoval za
likvidačné, keď napriek záujmu získať finančne výhodnejšie zamestnanie jeho príjem v čase podania
odvolania nepresahoval 380 eur. Namietal reálnosť prezentovaných nákladov navrhovateľky, ako aj
postup súdu, keď nezohľadnil, že navrhovateľka s matkou žijú v byte v jeho vlastníctve bezodplatne. Za
odňatie možnosti konať pred súdom považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa
18.6.2015 vyhlásil dokazovanie za skončené, hoci súdu oznámil, že daňové priznanie za rok 2014 bude
mať k dispozícii až v mesiaci jún 2015. Predmetné daňové priznanie k odvolaniu pripojil.

4. Navrhovateľka navrhla v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Poukázala na skutočnosť, že otec napriek ústnej dohode pred mediátorom na jej výživu po dlhý čas
neprispieva, náklady znáša výlučne jej matka a ona z príjmov z brigád v obchode ako predavačka. Matkamala dve zamestnania, bolo jej však diagnostikované závažné ochorenie, preto jej zostala len jedna
práca s príjmom 560 eur mesačne. Otec pritom dobrovoľne ukončil živnosť s príjmom 600 eur mesačne,
stal sa dobrovoľne nezamestnaným, hoci vedel, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť ku dvom deťom.

Na pojednávaní v júni 2015 mal a reálne aj mohol predložiť daňové priznanie za rok 2014.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie otca navrhovateľky v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených
(379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil i zodpovedajúce
skutkové a právne závery, na ktoré odvolací súd poukazuje.

7. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považuje určené výživné za primerané
možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľky.

8. Súd v konaní o výživné pre plnoleté dieťa skúma predovšetkým trvanie vyživovacej povinnosti (táto
otázka nebola sporná) a pokiaľ dospeje k záveru, že vyživovacia povinnosť naďalej trvá, vychádzajúc
z kritérií, vyplývajúcich z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, skúma pri ustálení rozsahu výživného
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Výživné má pritom prednosť pred inými
výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej

činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať súdu tieto príjmy predložením podkladov
na zhodnotenie majetkových pomerov. Ak si rodič túto povinnosť nesplní, nastupuje fikcia, že výška
priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (§ 63 ods. 1).

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného v primeranom rozsahu

prihliadol na výdavky vysokoškolskej študentky, ktorá časť životných nákladov uspokojuje z príjmu z
brigád, ako aj na vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky.

10.Akonedôvodnúvyhodnotilodvolacísúdnámietkuotca,žesúdprvejinštanciedostatočneneprihliadol
na pokles jeho príjmu zo závislej činnosti. Odvolateľ je zdravý muž, narodený v roku XXXX, so získaným

stredoškolským vzdelaním. Žije v lokalite, kde obyvateľstvo v produktívnom veku dosahuje príjem,
ktorý značne prevyšuje priemernú mzdu dosahovanú v národnom hospodárstve. Má tiež skúsenosť
z podnikateľských aktivít a je spoločníkom obchodnej spoločnosti. Za tohto stavu súd prvej inštancie
správne neprihliadal na znižovanie príjmu dosahovaného otcom zo závislej činnosti v priebehu tohto
súdneho konania, v ktorom navyše vyplynulo, že v konaní deklarované príjmy nekorešpondujú príjmom

zisteným v konaní druhej maloletej dcéry odvolateľa. Živnosť po podaní návrhu prerušil, dosahoval z
nej príjem 600 eur mesačne, podľa vlastných tvrdení a v odvolaní deklarovaný príjem vo výške 380 eur
odvolací súd nepovažuje za príjem, získanie ktorého je v schopnostiach odvolateľa.

11. Neobstojí ani námietka, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že navrhovateľka žije v byte v jeho

vlastníctve bezodplatne, keď je zrejmé, že sa jedná o byt, ktorý matka navrhovateľky v minulosti darovala
odporcovi. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tomto konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.