Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217639
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114217639.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. A., H..
XX.X.XXXX, C. L. H. N. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: 1/ Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok 060 01, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so
sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851

02 Bratislava, právne zastúpeného Tomáš KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému v I. rade a II. rade zamieta.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach v Zmluve o vydanie a
používanie ,,Pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“ č. XXXXXXXXXX z 30.7.2004, v časti: V. Zúčtovanie,

úhrada a platba, bod 37., v znení: ,,Ak klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve
na jej vyrovnanie. V prípade, ak Banka eviduje voči Klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, má
právo dočasne alebo natrvalo obmedziť výšku Úverového rámca všetkých Kariet vydaných Bankou
v súlade s týmito Obchodnými podmienkami. Ak klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátku a
prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z

nasledovných prostriedkov: (a) vyhlásiť Dlžný zostatok za okamžite splatný, (b) domáhať sa vrátenia
a ukončiť platnosť Karty, (c) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, (d) vykonať
inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek účtu Klienta vedeného Bankou, (e) uplatniť si pohľadávku
formou zrážok zo mzdy klienta, s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, (f) vymáhať pohľadávku súdnou
cestou, pričom Banka má právo vymáhať od Klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním
pohľadávky, (g) postúpiť pohľadávku tretej osobe,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 20.6.2014 sa žalobkyňa domáhala pôvodne voči žalovanému v I. rade,
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Svoju žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v I.
rade spoločnosťou Slovenské Kreditné Karty, a.s. uzavrela dňa 30.7.2004 Zmluvu o vydaní a

používaní ,,Pôžičkovej kary Triangel PREMIUM“ č. zmluvy XXXXXXXXXX. Na
predmetnej pôžičkovej karte jej bol niekoľkokrát zo strany žalovaného navyšovaný úverový rámec s
určením výšky minimálnej mesačnej splátky. Z predmetnej karty za celú dobu, t. j. od augusta 2004
do konca marca 2013 vyčerpala 5.880,44 Eur a poukázala úhrady vo výške 6.790,62 Eur. Nakoľko sa
jej nezachovala zmluva o úvere kontaktovala spoločnosť EOS KSI Slovensko o zaslanie kópie zmluvy
o vydaní pôžičkovej karty a zaslanie platobnej histórie kde jej bolo oznámené, že jej dlh je vo výške

2.784,06 Eur.2. Dôvodila, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí mala
obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom podľa § 4

ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
takúto náležitosť neobsahuje. O skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa
žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci máj 2014, ktoré má
kdispozíciirozhodnutiasúdov,kdebolokonštatované,žetakéhozmluvyžalovanéhosúbezúročnéabez

poplatkov. Nakoľko sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 910,18 Eur, ktorú prijal
bez právneho dôvodu žiadala túto sumu ako bezdôvodné obohatenie vydať. Zároveň žiadala určiť za
neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v zmluvných dojednaniach k zmluve č. XXXXXXXXXX v časti
V. Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 37., ktorej znenie aj v žalobe špecifikovala. Ako dôvod neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky započítanie pohľadávky, resp. možnosť vykonania inkasa z akéhokoľvek
účtu uviedla nejasnosť, nepresnosť a jednostrannú zameranosť tejto zmluvnej podmienky, veriteľ viaže

ostatné účty spotrebiteľa spolu s úverom a taktiež si vymenil možnosť zaťaženia účtu spotrebiteľa s
následkom vzniku nepovoleného prečerpania. Jednostranná zmena spôsobu splácania úveru počas
trvania úverového vzťahu zo strany veriteľa bez súhlasu spotrebiteľa a jeho možnosti odstúpiť od
zmluvy taktiež spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach, ide teda podľa názoru žalobkyne
o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a ktorá

spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa čo je v rozpore s § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do
sociálnejsféryspotrebiteľaajehorodinyapretosúakceptovateľnéibazrážkyzomzdyvexekúciivrámci,
ktorej súdu dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na prípadné neprimeranosti. Konštatovala,
že takéto neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné.

3. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 7.1.2015 vyjadril žalovaný v I. rade v tom zmysle,
že vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní nakoľko v predmetnom
úverovom vzťahu vystupoval tento žalovaný ako sprostredkovateľ, nie je teda priamym účastníkom
právnych vzťahov medzi žalobcom ako dlžníkom veriteľom založených na základe Úverovej zmluvy z

čoho vyplýva, že žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi nositeľom žiadnej hmotno-právnej povinnosti.
Dôvodil, že žalovaný je výhradne iba splnomocniteľom veriteľa v zmysle úverovej zmluvy, teda je v
právnom vzťahu založenom na základe úverovej zmluvy splnomocnený výhradne len na vykonávanie
určitých úkonov v mene a na účet veriteľa týkajúcich sa uzatvorenia úverovej zmluvy a správy úveru
poskytnutéhonazákladeúverovejzmluvy.Dôvodil,ženiejevzmysleplatneuzatvorenejúverovejzmluvy

zmluvnou stranou. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

4. Písomným podaním doručeným súdu 8.1.2015 žalobkyňa rozšírila žalobu proti žalovanému v II. rade,
t.j. spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o.

5. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/239/2014-33 zo dňa 14.1.2015 súd zamietol pripustenie
žalovaného v II. rade do konania. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie, v zákonnej lehote doručené
súdu 12.3.2015, žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21Co/156/2015-40 zo dňa 28.1.2016 zrušil toto uznesenie
prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/239/2014-45 zo dňa 12.9.2016 súd pripustil, aby do konania
na strane žalovaného pristúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá bude v konaní vystupovať

ako žalovaná v II. rade.

8. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 14.10.2016 vyjadril aj žalovaný v II. rade, t.j.
spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá v tomto vyjadrení uviedla, že žalobca aplikuje na vec
nesprávny právny predpis, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 o spotrebiteľských

úveroch v zmysle § 1 ods. 3 sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty. Poukázala aj na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch v tom zmysle, že pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou
kreditnej karty alebo v prípadoch keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov musí byťspotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy informovaný o úverovom limite o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, podmienkach za
ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania

zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je
ani možné určiť minimálnu výšku mesačnej splátky a tým nie je logicky možné určiť výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov. Práve s ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený s pod
úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného sa žalovaný v II. rade nestotožnil s

právnym názorom žalobcu, že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odhliadnuc od
uvedeného žalovaný v II. rade zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
s prihliadnutím k dátumu podania žaloby 20.6.2014, teda žalovaný v II. rade považuje v súlade s § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka akékoľvek plnenie žalobcu poskytnuté pred 20.6.2012 na účet subjektu,
ktorý sa mal podľa názoru žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatiť za premlčané. Žalovaný v II. rade
zároveň uviedol, že v žiadnej listine, ktoré žalobca pripojil ako prílohy k podanej žalobe sa ním citované

ustanovenie bod 37. čl. V nenachádza. Zároveň dôvodil, že predmetnú žalobu je potrebné zamietnuť aj z
dôvodu, že jej chýba podstatný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby a to existencia tzv. naliehavého
právneho záujmu. Na základe uvedeného žalovaný v II. rade nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol
aby súd žalobu zamietol.

9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.6.2017 žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného
v II. rade a zároveň navrhla, aby súd pripustil zmenu II. petitu žaloby tak, že súd určuje, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach v Zmluve o vydaní a používaní ,,Pôžičkovej karty
Triangel PREMIUM“, č. XXXXXXXXXX z 30.7.2004, v časti: V. Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 37., v
znení: ,, Ak klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. V prípade,

ak Banka eviduje voči Klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, má právo dočasne alebo natrvalo
obmedziť výšku Úverového rámca všetkých Kariet vydaných Bankou v súlade s týmito Obchodnými
podmienkami. Ak klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky
v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (a)
vyhlásiť Dlžný zostatok za okamžite splatný, (b) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť Karty, (c)

uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, (d) vykonať inkaso svojej pohľadávky z
ktoréhokoľvek účtu Klienta vedeného Bankou, (e) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta,
s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, (f) vymáhať pohľadávku súdnou cestou, pričom Banka má
právo vymáhať od Klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky, (g) postúpiť
pohľadávku tretej osobe,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň žalobkyňa poukázala na to,

že zákon 258/2001 o spotrebiteľských úveroch sa vzťahuje na daný prípad nakoľko v danom prípade
sa nejedná o úver formou preddavkov na bežný účet ale ide o klasický revolvingový úver, teda zákon
o spotrebiteľských úveroch je aplikovateľný. Ďalej dôvodila, že okrem absencie sumy, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve absentuje aj údaj o výške RPMN preto je úver v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Nestotožnila sa

s tvrdením, že v úverovej zmluve nie je možné uviesť minimálnu výšku splátky a tiež údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, keďže v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé aké výbery a prevody bude
dlžník vykonávať, pričom poukázala na rozhodnutie KS BB sp. zn. 17Co/215/2012 z 10.10.2012, z
ktorého vyplýva, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, pričom dodávateľ finančnej služby a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť

opomínať. Rovnako tak poukázala na rozsudok OS PO sp. zn. 11C/71/2014 z 10.10.2014, v ktorom
súd uviedol, že aj pri revolvingovom úvere je možné určiť podľa základných počiatočných údajov, ktoré
by mali byť v zmluve uvedené ročnú percentuálnu mieru nákladov. K námietke premlčania žalobkyňa
uviedla, že podstatné je skutočné zistenie skutkových okolností o tom, že môže podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohla dozvedieť

skôr. Teda pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ
je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného
o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa
teda skutočná (preukázaná) nie len predpokladaná vedomosť oprávneného - žalobkyne. Opätovne
zdôraznila, že sa o tejto skutočnosti, že sa žalovaný v I. rade na jej úkor bezdôvodne obohatil, dozvedela

od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci máj 2014 preto jej nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nemôže byť premlčaný. K objektívnej premlčacej dobe pre úplnosť uviedla,
že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné
konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov čo má za následok 10-ročnúobjektívnu premlčaciu dobu. Zastávala názor, že ak profesionálny poskytovateľ nebankových úverov
dlhodobo, systematicky, masovo a na území celej SR porušuje spotrebiteľské právo, teda právo, ktoré
je základným nástrojom jeho profesionálnej činnosti, tak bezpochyby musí toto právo ovládať a ak

ho porušuje, nie je možné takto konať inak, ako vedomie a cielene, teda úmyselne. V tomto smere
podporne poukázala aj na rozhodnutia všeobecných súdov, z ktorých vo svojom vyjadrení citovala. Z
uvedených dôvodov považovala námietku premlčania vznesenú žalovaný v II. rade za nedôvodnú. K
neprijateľnostizmluvnejpodmienkyopätovneuviedla,žetátopodmienka-započítaniepohľadávky,resp.
vykonanie inkasa z akéhokoľvek účtu je nejasná, nepresná a jednostranne zameraná, pričom veriteľ

viaže ostatné účty spotrebiteľa spolu s úverom a taktiež si vymenil možnosť zaťaženia účtu spotrebiteľa
s následkom vzniku nepovoleného prečerpania. Konštatovala tiež, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia
z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny. Pojem neprijateľná
podmienkavychádzapodľanázoružalobkynezpredpokladu,žeideozmluvnúpodmienku,ktoránapriek
požiadavkedobrejvieryspôsobujemateriálnudisproporciukuškodespotrebiteľa.Vsúvislostisnámietku
žalovaného ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedla, že jej naliehavý právny záujem

na určovacej žalobe je daný priamo spotrebiteľským právom, teda zo zákona. Naliehavý právny záujem
daný zákon sa preto nepreukazuje. Z uvedených dôvodov navrhla žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu
trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že

na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu žalobkyne a spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.,
aktuálne žalovaný v I. rade, na č. l. 5 sa nachádza e-mailová komunikácia medzi spoločnosťou EOS
KSI Slovensko a žalobkyňou, na č. l. 6 sa nachádza zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty
Triangel Premium zo dňa 21.6.2014, na č. l. 7 a nasledujúcich sa nachádzajú výpisy z pôžičkovej karty

Triangel Premium vo vzťahu k kreditnej platobnej karte VÚB a.s. a žalobkyne, na č. l. 22 sa nachádza
vyjadrenie žalovaného v I. rade aktuálne spoločnosti Consumer Finance Holding, ktorým navrhol žalobu
voči žalovanému v celom rozsahu zamietnuť, na č. l. 25 sa nachádza rozšírenie žaloby žalobkyňou proti
žalovanému v II. rade, t. j. spoločnosti EOS KSI Slovensko, na č. l. 30 a nasledujúcich sa nachádza
zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.1.2015, pričom na tomto pojednávaní bolo zamietnuté pripustenie

žalovaného v II. rade do konania, pojednávanie bolo odročené na neurčito, na č. l. 33 sa nachádza
uznesenie tunajšieho súdu č. k. 10C/239/2014-33 zo dňa 14.1.2015, ktorým súd zamietol pripustenie
žalovaného v II. rade do konania, na č. l. 34 sa nachádza odvolanie žalobkyne voči tomuto uzneseniu,
na č. l. 40 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 21Co/156/2015-40 zo dňa 28.1.2016, ktorým súd
zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, na č. l. 45 sa nachádza uznesenie

tunajšieho súdu č. k. 10C/239/2014-45 zo dňa 12.9.2016, ktorým súd pripustil, aby do konania na strane
žalovaného pristúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná v
II. rade, na č. l. 49 sa nachádza vyjadrenie žalovaného v II. rade prostredníctvom právneho zástupcu k
žalobe, na č. l. 57 a nasledujúcich sa nachádza návratka vo vzťahu k žalobkyne a aktuálne schválenému
úverovému rámcu, na č. l. 65 sa nachádza zmena druhého petitu žaloby a vyjadrenie k vyjadreniu

žalovaného v II. rade zo strany žalobkyne, na č. l. 69 sa nachádzajú obchodného podmienky pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento
skutkový stav:

11. Žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Slovenské Kreditné Karty
a.s.dňa30.7.2004Zmluvuovydaníapoužívaní ,,PôžičkovejkaryTriangelPREMIUM“č.zmluvy
XXXXXXXXXX. V predmetnej zmluve o vydaní a používaní ,,Pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“ boli
uvedené údaje o klientovi - žalobkyni a ďalej údaj týkajúci sa mesačnej splátky ako aj výšky úverového
rámca. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako

aj suma špecifikujúca úroky, prípadne iné poplatky. Z výpisu z ,,Pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“
ku dňu 15.1.2014 vyplýva, že debetná transakcia bola ustálená na sumu -2.540,22 Eur a kreditná
transakcia bola ustálená na sumu 2.611,64 Eur ku dňu 21.3.2013 dátumom zúčtovania 22.3.2013.
tvrdenie žalobkyne, že z predmetnej karty za celú dobu t.j. odo do dňa uzavretia zmluvy do konca marca
2013 vyčerpala 5.880,44 Eur a poukázala úhrady vo výške 6.790,62 Eur nebolo žiadnym zo žalovaných

akýmkoľvek spôsobom spochybnené.

12. Na pojednávaní konanom dňa 13.6.2017 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na
podanej žalobe tak ako bola v písomnej podobe doručená súdu 20.6.2014. Navrhla rozšíriť žalobu ožalovanéhovIII.radeatoospoločnosťVÚBa.s.ztohotitulu,žepráveVÚBa.s.sabezdôvodneobohatila
vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverového vzťahu, pričom rovnako žaluje žalovaného
v III. rade o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Voči žalovanému v I. rade žiadala žalobkyňa

vyhlásenie určenia neprijateľnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu náhrady škody
nakoľko žalovaný v I. rade konal v čase zmluvného vzťahu za VÚB a.s.. Čo sa týka žalovaného v
II. rade tam právna zástupkyňa žalobkyne navrhla určiť neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k
žalovanému v II. rade. Právna zástupkyňa žalobkyne ešte uviedla, že úhrady sumy vo výške 910,18
Eur predstavujúcu podľa právneho názoru žalobkyne bezdôvodné obohatenie sa žalobkyňa domáha

voči žalovanému v I. rade a potenciálne voči žalovanému v III. rade. Nestotožňujeme sa s nedostatkom
pasívnej vecnej legitimácie ako na strane žalovaného v I. rade tak na strane žalovaného v II. rade.
Poukázala na kapitolu 1 článok 2 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES o
nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu pričom poukázala na to, že
žalovaní v I. rade a II. rade sú obchodníkmi v zmysle tejto smernice Európskeho parlamentu a rady.
Poukázala taktiež na uznesenia KS PO sp. zn. 18Co/34/2014 zo 16.2.2015 a uznesenie KS PO sp. zn.

21Co/182/2015 z 25.2.2016, ktoré podľa jej názoru podporujú právnu argumentáciu v tomto smere a vo
vzťahu k naliehavému právnemu záujmu uviedla, že tento naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo
zákona a preto sa nepreukazuje.

13. Procesným uznesením na tomto pojednávaní súd prvej inštancie nepripustil žalovaného v III. rade

do konania z dôvodu, že je to práve žalobca, ktorý disponuje návrhom a preto z hľadiska hospodárnosti
a účelnosti konania nie je dôvodné exponenciálnym radom pripúšťať už tretieho v poradí žalovaného do
tohto konania, pričom prítomné strany sporu poučil, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

14. Právna zástupkyňa žalovaného v I. rade na tomto pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so žalobou

a rovnako namietala, že žalovaný v I. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko zo strany
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. išlo len o sprostredkovateľa banky VÚB a.s.. Žalobca ani
neplnil na účet žalovaného v I. rade, teda z tohto titulu ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu
žalovaného v I. rade. Konštatovala, že VÚB a.s. nie je účastníkom súdneho sporu a teda aj vo vzťahu
k neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedla, že táto sa týka len spoločnosti VÚB a.s. nie žalovaného

v I. rade, ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania,
navrhla žalobu voči žalovanému v I. rade zamietnuť.

15. A napokon právna zástupkyňa žalovaného v II. rade na tomto pojednávaní uviedla, že rovnako
nesúhlasí so žalobou, nakoľko na ich strane podľa ich právneho názoru nie je daná pasívna vecná

legitimácia. Konštatovala, že žalovaný v II. rade nebol tvorcom obchodných podmienok a teda ani
nevykreoval žalovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedla ďalej, že na veci nemá žalobca ani
naliehavý právny záujem. Navrhla žalobu voči žalovanému v II. rade zamietnuť a v prípade úspechu si
uplatnila náhradu trov konania.

16. Rovnako procesným uznesením na tomto pojednávaní súd prvej inštancie pripustil zmenu II. petitu
žaloby v tom znení, že súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach k Zmluve
o vydaní a používaní ,,Pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“, č. XXXXXXXXXX z 30.7.2004, v časti: V.
Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 37., v znení: ,,Ak klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca
ho vyzve na jej vyrovnanie. V prípade, ak Banka eviduje voči Klientovi pohľadávku po lehote splatnosti,

má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť výšku Úverového rámca všetkých Kariet vydaných Bankou
v súlade s týmito Obchodnými podmienkami. Ak klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátku a
prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z
nasledovných prostriedkov: (a) vyhlásiť Dlžný zostatok za okamžite splatný, (b) domáhať sa vrátenia
a ukončiť platnosť Karty, (c) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, (d) vykonať

inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek účtu Klienta vedeného Bankou, (e) uplatniť si pohľadávku
formou zrážok zo mzdy klienta, s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, (f) vymáhať pohľadávku súdnou
cestou, pričom Banka má právo vymáhať od Klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním
pohľadávky, (g) postúpiť pohľadávku tretej osobe,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vec nasledovne právne posúdil:

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.19. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky
bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

26. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v

článku 3.

28. Podľa čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

29. Podľa čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

30. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES zo dňa 11.5.2005
o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu „spotrebiteľ“ je
akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná

na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

31. Podľa čl. 2 písm. b) uvedenej smernice „obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba,
ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca
jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo

v zastúpení obchodníka;32. Podľa čl. 2 písm. d) uvedenej smernice „obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom“ (ďalej
tiež „obchodné praktiky“) sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie,
obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou,

predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom;

33. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej inštancie
konštatuje, že vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia bolo žalobu potrebné zamietnuť voči
žalovanému v I. rade a žalovanému II. rade z dôvodu, že primárnym beneficientom zo strany žalobkyne

pri úverovom vzťahu vzniknutom na základe zmluvy o vydaní a používaní ,,Pôžičkovej karty Triangel
PREMIUM“ teda kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci so spoločnosťou Slovenské
Kreditné Karty a.s. bola práve spoločnosť VÚB a.s., ktorá bola pri uzatváraní predmetného zmluvného
vzťahu zastúpená spoločnosťou Slovenské Kreditné Karty a.s.. Žalobkyňa ako v konaní dominus litis
disponuje predmetom sporu ako aj ustálením okruhu účastníkov na strane žalovaného, čo napokon nič

nebráni žalobkyni uplatniť si jej nárok vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu voči subjektu, ktorý sa
podľa jej právneho názoru na jej úkon obohatil.

36. Je nesporné, že žalovaný v I. rade, t.j. spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., vystupoval v
danom právnom vzťahu ako sprostredkovateľ banky VÚB a.s., teda z tohto titulu ani nemohlo dôjsť k

bezdôvodnému obohateniu žalovaného v I. rade. Rovnako tak vo vzťahu k žalovanému v II. rade, t.j.
spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., podľa názoru súdu prvej inštancie vo vzťahu k bezdôvodnému
obohateniu nie je daná pasívna vecná legitimácia tohto subjektu, t.j. žalovaného v II. rade, nakoľko
žalovaný v II. rade, nielen že nebol pri uzatváraní zmluvy o vydaní a používaní ,,Pôžičkovej karty Triangel
PREMIUM“ zmluvnou stranou, ale zmluvné podmienky ani nevytváral a teda vydanie bezdôvodného

obohatenie zo strany žalovaného v II. rade voči žalobkyni sa javí súdu prvej inštancie ako nedôvodné.

37. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v zmluvných dojednaniach k zmluve o vydaní
a používaní ,,Pôžičkovej karty Triagel PREMIUM“ z 30.7.2004 v časti V. Zúčtovanie, úhrada a platba
bod 37., súd prvej inštancie na tomto mieste konštatuje, že žalovaný v I. rade pôsobil v predmetnom

zmluvnom vzťahu ako sprostredkovateľ z banky VÚB a.s., pričom žalovaný v II. rade následne vstúpil
do práv žalovaného v I. rade o čom svedčí aj e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným
v II. rade t.j. spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o. ako nástupníckom veriteľovi po žalovanom v
I. rade t.j. spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.(č. l. 5 spisu). Je potrebné prisvedčiť právnej
argumentáciižalobkyne,ktoráprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynenapojednávanídňa13.6.2017

poukázala na kapitolu 1 čl. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES o nekalých
obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, pričom dôvodila, že ako žalovaný v I.
rade tak aj žalovaný v II. rade sú obchodníkmi v zmysle tejto smernice Európskeho parlamentu a rady,
preto v zmysle citovaného ustanovenia smernice musia niesť zodpovednosť za používanie nekalých
obchodných praktík voči spotrebiteľom na vnútornom finančnom trhu. Vstupovaním týchto subjektov, či

už žalovaného v I. rade alebo žalovaného v II. rade, do právnych vzťahov ich právneho predchodcu,
sa tieto subjekty stávajú obchodníkmi rovnako ako ich právny predchodca (spoločnosť VÚB, a.s.), teda
hoci nekreovali zmluvné podmienky svojho predchodcu, vstupom do týchto právny vzťahov k nim aj v
celom rozsahu pristupujú, prípadne im to dáva legitimitu aj na podklade týchto zmluvných podmienok
domáhať sa potenciálnych budúcich plnení. Pasívna legitimácia žalovaných v I. a II. rade je preto podľa

názoru súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené daná. Na druhej strane ako už bolo uvedené,
keďže žalovaní v I. a II. rade neprijali od žalobkyne bezdôvodné obohatenie, nemôžu byť podľa názoru
súdu prvej inštancie povinní ho ani vydať.

38.Knaliehavémuprávnemuzáujmusúdprvejinštancieuvádza,žeprávnyzáujem,ktorýjepodmienkou

procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený)procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva,
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdnekonanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám

praktickéhoživota,alelenkzbytočnémurozmnožovaniusporov;akvšakurčovaciažalobavytvárapevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne)
i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

39. Je však potrebné akcentovať fakt, že keďže v predmetnom právnom vzťahu ide jednoznačne o vzťah
regulovaný spotrebiteľským právom, naliehavý právny záujem vyplýva z § 53a OZ, teda ex lege, a z
tohto dôvodu ho zo strany spotrebiteľa nie je nevyhnuté preukazovať.

40. Súd prvej inštancie teda vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Čo sa týka náhrady trov konania súd vychádzal zo zásady pomeru úspechu v prejednávanej veci,
pričom súd prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa bola úspešná čo sa týka určenia neprijateľnej

zmluvnej podmienky voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade. Zároveň bola však žalobkyňa
neúspešná v časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia rovnako voči žalovanému v I. rade a II.
rade. Tento pomer úspechu a neúspechu platí vice versa aj zo strany žalovaného v I. rade a žalovaného
v II. rade voči žalobkyni. Preto súd prvej inštancie vzhľadom na pomernú časť úspechu, resp. neúspechu
strán sporu rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.