Uznesenie – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/299/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207676
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315207676.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Romana Majerského, v právnom spore žalobcu: O.. L. R.,
F.. XX.XX.XXXX, T. T. Č.. XXX/XX, E., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Pravdíková Bučková, PhD.,
Sputnikova č. 18, Bratislava, proti žalovanej: E. R., F.. XX.XX.XXXX, T. T. Č.. XX/XX, E., zastúpená
spoločnosťou: KELLER & Partners, s. r. o., Kuzmányho č. 3, Piešťany, IČO: 47 235 217, o vydanie

dedičstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 11C/273/2015 - 79
zo dňa 3. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a uložil mu povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 284,96 Eur, k rukám jej právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ustanovením § 485 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) a vecne tým, že žalobca v konaní nepreukázal platný dedičský titul, nepreukázal, že

je oprávneným dedičom, nakoľko nepreukázal existenciu platného závetu, v dôsledku čoho žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením §
142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci samej, priznal náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania podal žalobca riadne a včas odvolanie z dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. s tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
a právnym zisteniam pri rozhodovaní o náhrade trov konania a navrhol napadnutý výrok rozsudku
o trovách konania zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie alebo
zmeniť tak, že náhrada trov konania sa žiadnemu účastníkovi konania nepriznáva. V dôvodoch svojho

odvolania uviedol, že je nepochybné, že zo strany žalovanej, ako aj zo strany poručiteľa dochádzalo
a naďalej dochádza vo vzťahu k žalobcovi ku konaniu, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi
či elementárnymi princípmi spravodlivosti, keď poručiteľ dlhodobo zneužíval dovtedajšie dobré rodinné
vzťahy na obohatenie seba a svojich blízkych osôb (syna a manželky) na úkor žalobcu (synovca), ale aj
ďalšíchdotknutýchosôb,pričomideotakékonanie,ktoréjesíceformálnevsúladesprávnymipredpismi,
avšak z ktorého je jednoznačné, že v dôsledku právnych úkonov poručiteľa a následne žalovanej, ktorá

jeho spôsob správania nekriticky prevzala, poškodzuje legitímne a ústavné práva žalobcu, poukazujúc
na čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Odvolateľ nepochybuje o tom, že platný závet poručiteľaexistuje a má ho k dispozícii práve žalovaná, ktorej vyhovuje jeho zatajenie pre vlastné obohatenie s
tým, že mala vedomosť o existencii závetu, ktorým poručiteľ okrem iných dedičov zahrnul do svojej
závete aj žalobcu. Je presvedčený, že závet poručiteľa do dnešného dňa nebol zničený a že žalovaná

disponujejehooriginálom,avšakúčelovodôvodí,žezostranyžalobcudošlokodmietnutiuvysporiadania
jeho dedičských podielov po starých rodičoch, odvolávajúc sa na akúsi „darovaciu zmluvu“ medzi
žalobcom a poručiteľom, ktorá podľa názoru odvolateľa nemá spôsobilosť založiť dedičské právo, ktoré
navrhovateľovi vzniklo momentom smrti jeho starých rodičov, resp. smrti jeho otca v zmysle § 461 ods.
1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti posudzovanej právnej veci, majúc za

to, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., odvolateľ zastával názor, že
v zmysle § 1 O.s.p. nie je spravodlivé žalobcovi nariadiť úhradu trov konania žalovanej, ktorá naďalej
zneužíva situáciu vyvolanú ľsťou poručiteľa na ujmu práv žalobcu, ale aj ďalších osôb tým, že nechce
žalobcu odškodniť, hoci v plnom rozsahu uznala jeho nároky priamo pred súdom.

3.

Odvolací súd prejednal odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods.
l C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

5.

Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 10.04.2015 proti žalovanej (manželke poručiteľa - I.Z.
R., F.. XX.XX.XXXX, F. T. T. XX/XX, E., W.. XX.XX.XXXX) ako dedičke z prvej dedičskej skupiny sa

žalobca (synovec poručiteľa) domáhal vydania dedičstva - nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, ktoré
okrem iného majetku žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe osvedčenia o
dedičstve sp. zn. 30D/851/2014, Dnot 47/14 zo dňa 20.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
05.09.2014. Žalobca svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti mal spoločne so
svojimi bratmi W. I. A. zdediť on na základe závetu poručiteľa, pričom každému z nich poručiteľ odkázal

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny, a teda tieto nehnuteľnosti mali prejsť v celom rozsahu na
priamychpotomkovporučiteľovhozomreléhobrataW..Závetporučiteľasanachádzavúschovežalobcu,
avšak žalobca si svoje dedičské právo nemohol uplatniť v dedičskom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 30D/851/2014, nakoľko sa o smrti poručiteľa a o dedičskom konaní
dozvedel až po jeho skončení a nedisponuje ani osvedčením o dedičstve po poručiteľovi. Vzhľadom na

uvedené, nemajúc vedomosť o zrušení závetu poručiteľom, žalobca mal za to, že titulom dedenia zo
závetu mal mať prednosť k dedeniu určeného majetku pred žalovanou ako testamentárnou dedičkou k
ostatnému poručiteľovmu majetku.

6.

Odvolací súd zastáva názor, že odvolateľ vzhliadol dôvody osobitného zreteľa vo vzťahu k náhrade
trov konania v okolnostiach posudzovanej veci, ktoré sa priamo týkajú merita posudzovaného sporu,
a teda nesprávne dôvodil oprávnenosťou uplatneného nároku, nakoľko odvolanie podal výlučne proti
výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Dôvody osobitného zreteľa vo vzťahu k

právu na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v okolnostiach vedúcich k uplatneniu nároku na súde
nemožnostotožňovaťsodvolacímidôvodmivovecisamej.Akbysaodvolacísúdpriklonilkargumentácii
odvolateľa, založil by nelogický precedens v tom zmysle, že v každom právnom spore, keď stranakonania bola neúspešná z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, nie je povinná nahradiť trovy
konania úspešnej protistrane.

7.

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 zo dňa 25.02.2009, na ktorý žalobca vo svojom
odvolanípoukázal,deklarovalnajednejstrane,žepriaplikáciiustanovenia§150O.s.p.možnoprihliadať
i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, ale zároveň konštatoval, že nie každú okolnosť,

ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalobcu sa javia ako snaha zhojiť svoj neúspech v konaní
neunesením dôkazného bremena aspoň dôvodmi osobitného zreteľa vo vzťahu k náhrade trov konania
úspešnej strane. Je však potrebné uviesť, že okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu žalovaného
nároku nemožno považovať za okolnosti vyžadované ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., keď z

obsahu spisu je zrejmé, že žalobca, ktorý si bol vedomý svojho legitímneho dedičského práva na
základe kópie listiny zo dňa 20.08.2003 - závetu poručiteľa, nepodnikol kroky za účelom ochrany svojho
práva pre prípad smrti poručiteľa, aby závet uložil do notárskej úschovy, čím by predišiel ním tvrdenej
neinformovanosti o dedičskom konaní, a tak by sa stal účastníkom predmetného dedičského konania a
nemusel by iniciovať občianske súdne konanie žalobou o vydanie dedičstva.

8.

Odvolací súd dospel tiež k názoru, že poručiteľ mal pôvodne vôľu previesť predmetné nehnuteľnosti do
spoluvlastníctva žalobcu a jeho bratov prostredníctvom darovania, o ktorej skutočnosti svedčí darovacia

zmluva zo dňa 28.02.2003, preto tvrdenie odvolateľa o hrubom nemravnom správaní poručiteľa k jeho
osobe z tohto hľadiska nie je opodstatnené. Na druhej strane, ak žalobca vo svojom odvolaní opisuje
správanie poručiteľa k nemu v negatívnom zmysle, je dôvodné pochybovať o poručiteľovej vôli zanechať
žalobcovi nehnuteľnosti špecifikované v listine - závete zo dňa 20.08.2003, a preto je namieste aj
predpoklad zničenia pôvodne platného originálu závetu poručiteľom, a teda zánik dedičského titulu.

Vzhľadom na uvedené je nedôvodná námietka odvolateľa o zabezpečení spravodlivej ochrany práv,
oprávnených záujmov a čestného plnenia povinností v zmysle § 1 Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko nie je správny názor odvolateľa, že žalovaná pred súdom uznala jeho nárok (a teda svoju
povinnosť vydať dedičstvo), pretože žalovaná v skutočnosti uviedla, že vôľu poručiteľa (a teda vôli
poručiteľa zodpovedajúci nárok žalobcu) by akceptovala iba v zmysle platného závetu, ale nie nad jeho

rámec.

9.

Dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa sociálnej situácie procesných strán sporu, žalobca

nenamietal, a preto odvolací súd nemal dôvod pri interpretácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
prihliadať na osobné, majetkové a zárobkové pomery strán sporu.

10.

Skúmajúc explicitne ustanovenú okolnosť pre posudzovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa v
zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaná písomným vyjadrením zo
dňa 29.06.2015 uviedla skutočnosti a dôkazy na svoju procesnú obranu pri prvom úkone, ktorý jej patril,
a preto nebola splnená ani táto zákonná podmienka pre dôvodnosť výnimočného nepriznania náhrady
trov konania úspešnej žalovanej.

11.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.12.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 378 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

13.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).