Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200195
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: TriPos A.C.T., spol. s r.o., so sídlom
Veslárska 10, 921 01 Piešťany, IČO: 31 384 927, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o.,sosídlomHlavná31,91701Trnava,IČO:36865281,protižalovanému:InšpektorátpráceTrnava,
so sídlom ul. Jána Bottu č. 4, 917 01 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného -
Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 02.05.2017, č.ITA-19-38-2.3/P-E24-17, IPTT/IPTT_PPV/
KON/2017/565/7697, v znení Dodatku č.1 IPTT/IPTT_PPV/KON/2017/565/8996 zo dňa 22.05.2017,
takto

r o z h o d o l :

I.
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Inšpektorátu práce Trnava - Protokol č. ITA-19-38-2.3/P-
E24-17 zo dňa 02.05.2017, IPTT/IPTT_PPV/KON/2017/565/7697 a Dodatok č.1 IPTT/IPTT_PPV/
KON/2017/565/8996 zo dňa 22.05.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobou podanou dňa 27.6.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcii práce zo dňa 02.05.2017
č.ITA-19-38-2.3/P-E24-17, IPTT/IPTT_PPV/KON/2017/565/7697 v znení Dodatku č.1 IPTT/IPTT_PPV/
KON/2017/565/8996 zo dňa 22.05.2017, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistené
nedostatky, ktoré zistil žalovaný pri výkone inšpekcie zameranej na zistenie nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania, vykonanej v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zák.č.125/2006 Z.z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2.
Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pričom uviedol, že v súdnej praxi sa v súčasnej
dobe plne rešpektuje právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č.1Sžo/162/2007 a
5Sžf/31/2011, podľa ktorého je jednoznačne možné zo strany miestne príslušného správneho súdu

preskúmať aj protokol o výsledku inšpekcii práce v znení dodatku. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný
ustálil, že pracovné pomery so zamestnancami M. V., Mgr. P. B. a T. V. stále trvajú, a v tejto súvislosti
žalobca porušil zákon, keď zamestnancov odhlásil zo systému sociálneho poistenia, a nijako s nimi
neukončil pracovný vzťah. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 60 ods.2 Zákonníkapráce v spojení s § 17 ods.2 Zákonníka práce môže byť aj dohoda o skončení pracovného pomeru
uzavretá aj v ústnej forme, resp. aj konkludentne (v § 60 ods.2 Zákonníka práce totiž chýba doložka
neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní formy úkonu). Takýmto spôsobom došlo k skončeniu

pracovného pomeru aj s posudzovanými zamestnancami, keď títo zamestnanci po ústnom ukončení
pracovného pomeru so žalobcom uzavreli pracovné zmluvy s novým zamestnávateľom (ktorý úplne
prevzal prevádzku žalobcu, kde zamestnanci pracovali) a u žalobcu títo zamestnanci ďalej nepracovali.
V tejto súvislosti žalobca predložil aj písomné vyhlásenia zamestnancov P. B. a P. X., kde zamestnanci
potvrdili ústnu dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.12.2016 uzavretú so všetkými

zamestnancami na danom pracovisku. V tejto súvislosti mali byť rozhodujúce výpovede posudzovaných
zamestnancov M. V., Mgr. P. B. a T. V., ktorí by mohli rovnako potvrdiť uzavretie ústnych dohôd o
skončení pracovného pomeru. Žalobca má za to, že žalovaný v tejto súvislosti zrejme neuskutočnil
vypočutie týchto zamestnancov (žalobca totiž nedostal od žalovaného žiadne informácie o výsluchu
posudzovaných zamestnancov, ale najmä uskutočnenie výsluchov nie je uvedené v texte protokolu).
Žalovaný namiesto spoľahlivého zistenia skutkového stavu a vypočutia posudzovaných zamestnancov,

uskutočnil veľmi zjednodušený a nesprávny výklad ustanovení § 60 ods.2 Zákonníka práce, keď mu
neboli predložené písomné dohody o skončení pracovného pomeru, a z tejto skutočnosti bez ďalšieho
vyvodil záver o neexistencii takýchto dohôd, ale najmä záver o trvaní pracovného pomeru aj po dni
31.12.2016. Ďalej žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z ďalších dôvodov
a to, že v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce bol žalovaný povinný

žalobcovivprotokoleuložiťjasné,určité,zrozumiteľnéakonkrétneopatrenia,ktorésaukladajúnajmäna
odstránenie nezákonného stavu, čo žalovaný vôbec neuskutočnil. Požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
týchto opatrení ako predpokladu zákonnosti protokolu o inšpekcii práce v znení dodatku, vyslovil tiež
Krajský súd Žilina vo svojom rozsudku sp. zn. 21S/127/2013. Z uvedeného opatrenia nemá žalobca
žiadnu predstavu, akým spôsobom má dodržiavať ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v situácii,

keď posudzovaní zamestnanci (bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k ukončeniu pracovného
pomeru u žalobcu) pracujú odo dňa 1.1.2017 u iného zamestnávateľa. Žalobca na záver uviedol,
že na základe uvedenej skutočnosti je nevykonateľná požiadavka žalovaného uvedená v záveroch
protokolu na vyhotovenie písomnej správy o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov,
keďže žalobca nemá žiadnu predstavu aké konkrétne opatrenia by mal vykonať.

3.
V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 14.8.2017, keď uviedol, že žalobca pri
výkone inšpekcie predložil kópie dokladov uvedené v protokole, okrem iného aj písomnú výzvu zo dňa
9.3.2017 na podpísanie dohody o ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.12.2016 u zamestnancov

M. V., Mgr. P. B. a T. V.. V písomnej výzve žalobca vyzýva týchto zamestnancov k podpísaniu dohody
o ukončení pracovného pomeru medzi zamestnancami a žalobcom ku dňu 31.12.2016. Z uvedeného
teda vyplýva, že k naplneniu dohody oboch strán medzi žalobcom a zamestnancami nenastalo ani v
písomnej forme ani v ústnej forme. Na základe obsahu výzvy žalobcu adresovanej zamestnancom je
zrejmé, že nedošlo k prejavu vôle zamestnancov, ktorá je základným predpokladom každého právneho

úkonu a tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím neoddeliteľnú náležitosť právneho úkonu. Pri dohode
o skončení pracovného pomeru ide o dvojstranný právny úkon. Je prejavom vôle zamestnávateľa a
zamestnanca. Na dohodu platia primerane ustanovenia o právnych úkonoch, to znamená, že na oboch
stranách dohody musí ísť o vážny, slobodný a určitý prejav vôle bez omylu. Ďalej žalovaný uviedol,
že podľa vyjadrení zamestnancov, ktorí podali podnet na Inšpektorát práce v Trnave, s touto dohodou

nesúhlasili, na základe ktorej žalobca zamestnancom zaslal písomnú výzvu na spísanie dohody o
ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.12.2016 zo dňa 9.3.2017, na ktorú zamestnanci nereagovali. Z
uvedenéhomáInšpektorátpráceTrnavazato,žepovinnosťuzatváraťpodmienkynaplneniepracovných
úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a
pracovnou zmluvou u žalobcu naďalej trvá. Na základe týchto skutočností dospel žalovaný k názoru,

že medzi žalobcom a zamestnancami nedošlo k uzatvoreniu dohôd o skončení pracovného pomeru a
žalobca si nesplnil povinnosť prideľovať prácu zamestnancom v zmysle pracovnej zmluvy, platiť im za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

4.
Z protokolu Inšpektorátu práce Trnava č.ITA-19-38-2.3/P-E24-17, IPTT/IPTT_PPV/KON/2017/565/7697
zo dňa 02.5.2017, súd zistil, že Inšpektorát práce Trnava vykonal inšpekciu u žalobcu, ktorá bola
zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov podľa zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka prácev znení neskorších predpisov. Pri výkone inšpekcie pracovníci inšpektorátu práce zistili, že pracovné
zmluvy Mgr. P. B., T. V. a M. V. neboli doposiaľ ukončené dohodou a to i napriek tomu, že zamestnávateľ
ku dňu 31.12.2016 odhlásil zamestnancov zo sociálneho poistenia, hoci s nimi nijako neukončil pracovný

vzťah. Tým že zamestnávateľ si nesplnil povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru, porušil
ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Na základe tejto skutočnosti Inšpektorát práce prijal opatrenie
v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zák.č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, o zmene a doplnení
zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode č.1

bezodkladne a trvale od prerokovania protokolu sa riadiť predmetným ustanovením Zákonníka práce,
pričom inšpektor práce ďalej v súlade s ust. § 14 ods. 2 zák.č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá zamestnávateľovi povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce písomnú
správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení, predpisov, záväzkov vyplývajúcich z

kolektívnych zmlúv a ich príčin a odstránení nedostatkov v lehote 7 dní na ich odstránenie od prevzatia
protokolu príp. dodatku k protokolu. Uvedený protokol bol dňa 2.5.2017 prerokovaný s konateľom
spoločnosti žalobcu, pričom tento sa k tomuto protokolu vyjadril písomne dňa 10.5.2017. Na základe
tohto vyjadrenia Inšpektorát práce vydal dodatok č.1 k protokolu č.ITA-19-38-2.3/P-E24-17 zo dňa
02.05.2017, pod č. IPTT/IPTT_PPV/KON/2017/565/8996 zo dňa 22.05.2017, keď skonštatoval,

že žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu nepreukázal ukončenie pracovnoprávnych pomerov s
kontrolovanými zamestnancami. Zaslanie prehlásenia potvrdení P. X. a P. B. preukazuje súhlas s
dohodou o ukončení pracovného pomeru týchto konkrétnych zamestnancov. Kontrolovaní zamestnanci
však neprejavili vôľu ukončiť pracovný pomer dohodou. Do dnešného dňa nie je podpísaná ani jedna
dohoda o ukončení pracovného pomeru kontrolovaného zamestnanca. Z vyššie uvedeného vyplýva,

že zamestnávateľ sa s kontrolovanými zamestnancami nedohodol na ukončení pracovného pomeru
dohodou a teda ich pracovné pomery naďalej trvajú. Z toho dôvodu inšpektor v súlade s ust. § 12 ods. 2
písm.b)zák.č.125/2006Z.z.oinšpekciipráceaozmeneadoplnenízák.č.82/2005Z.z.onelegálnejpráci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok v bodoch č. 1 - trvale sa riadiť predmetným ustanovením

Zákonníka práce a nariadil prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.

5.
Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 1.2.2018 podľa § 107 ods.
1 a nasl. SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná.

6.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 1.2.2018 uviedol, že podľa jeho názoru je
protokol ako aj dodatok k protokolu spôsobilý na súdny prieskum, pretože zasahuje do práv a povinností
žalobcu. K samotnému protokolu a dodatku uviedol, že ide o opatrenie ktoré je neurčité, nezrozumiteľné

a nevykonateľné, keďže protokol je podkladom pre začatie konania vo veci uloženia sankcie pre
nesplnenie povinností ktoré žalovaný vytýka žalobcovi.

7.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom na toto pojednávanie bol riadne predvolaný a doručenie

mal riadne vykázané.

8.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci
(2) Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce
oprávnený
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 125/2006 Z.z.
Protokol a záznam o výsledku inšpekcie práce
(1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce,
ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickejosoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce,
predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá

je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce
k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce
a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku
skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7

ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania,
protokolobsahujeajčas,keďboloporušeniezákazunelegálnejprácealebonelegálnehozamestnávania
zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania.

(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12

ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

(3) Inšpektor práce

a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

(4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený

zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne
oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť
uvedená v protokole.

(5) Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo

kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie
protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká
ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí
aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo
ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno

vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej
osobe 21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada.

Podľa § 21 ods. 3 zák.č.125/2006 Z.z.

(3) Na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8
písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú
na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

9.
Krajský súd v súvislosti s otázkou možnosti preskúmavania protokolu ako aj dodatku k protokolu
Inšpektorátu práce poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžo/19/2014, podľa ktorého sú
tieto opatrenia správnych orgánov spôsobilé na súdny prieskum. V tomto rozhodnutí NS SR konštatoval,že protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu a dodatok k protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami
vydanými v správnom konaní. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia
podľa správneho poriadku resp. podľa osobitného predpisu, ale tieto náležitosti sú upravené osobitne

v ust. § 14 ods. 1 zák.č.125/2006 Z.z.. Hoci teda protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu, ani
dodatok k protokolu podľa § 14 zák.č.125/2006 Z.z. samé o sebe nemajú povahu rozhodnutí vydaných
v správnom konaní a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na
ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu považovať ich za tzv. fiktívne
rozhodnutia v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a rozsahu uloženia

opatrení podľa § 12 ods. 2 zák.č.125/2006 Z.z.. V danom prípade teda protokol a dodatok k protokolu,
ktorý je výsledkom kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov je potrebné bez ohľadu na ich
formupovažovaťzaprocesnéúkonysprávnehoorgánu,ktorýchobsahmáautoritatívnyvzťahadresátovi
žalobcovi a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v
pozícii oznamovateľa. Opatrenie uložené kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 zák.č.125/2006
Z.z. možno považovať za opatrenia smerujúce k nastoleniu zákonného stavu k odstráneniu zistených

nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu, je preto dôležité, aby opatrenia boli ukladané len v
prípadoch, kedy skutočne došlo k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly.
Je preto potrebné v zmysle ust. § 3 ods. 7 správneho poriadku primerane aplikovať ustanovenia o
základných pravidlách správneho konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku.

10.
Je povinnosťou správnych orgánov ako justičných orgánov demokratického právneho štátu pri
interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti tiež cestou aplikácie princípu priority
ústavnej,komfortnejinterpretáciijednoduchéhopráva.Súdtedavdanomprípadekonštatuje,žeprotokol
ajehododatokmácharakterrozhodnutiasprávnehoorgánu,podktorézakladá,meníarušíoprávneniaa

povinnosti fyzickej osoby, ktorým môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté a preto podlieha súdnemu prieskumu.

11.
Pokiaľ ide o samotné námietky ktoré boli vznesené žalobcom, krajský súd sa stotožňuje s názorom

žalobcu, že opatrenie ktoré bolo dané žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zák.č.125/2006 Z.z. je neurčitého
charakteru, nakoľko z neho nie je zrejmé o aké konkrétne opatrenie má ísť na dodržiavanie akého
konkrétneho ustanovenia a akého právneho predpisu. Podľa názoru krajského súdu opatrenie uložené
v protokole resp. v jeho dodatku sú absolútne neurčité a uložené opatrenia tak ako boli prezentované v
týchto dokumentoch sú nevykonateľné. Nie je zrejmé ktoré konkrétne ustanovenie ktorého konkrétneho

zákona má byť dodržiavané.

12.
Podľa názoru súdu, opatrenia vo vzťahu k žalobcovi majú povahu tzv. sankcie resp. rozhodnutia ktoré
ako také ukladá žalobcovi určité povinnosti. Tieto povinnosti aby boli vynutiteľné, musia byť aj náležite

identifikované, špecifikované, čo v danom prípade splnené nebolo.

13.
Keďže nie je zrejmé, aké opatrenia na dodržiavanie akého ustanovenia právneho predpisu má žalobca
prijať, z tohto dôvodu je opatrenie a ďalšie následné opatrenie ktoré bolo prijaté na základe dodatku

č. 1 nepreskúmateľné. Správny orgán preto pri ukladaní opatrenia pri aplikácii ust. § 14 zák.č.125/2006
Z.z. musí zjavne, určite a identifikovateľne špecifikovať povinnosti ukladané kontrolovanému subjektu
tak, aby tento mohol opatrenie vykonať a žalovaný ich následne skontrolovať, či boli dodržané.

14.

Okrem toho krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade Inšpektorát práce nedostatočne
vykonal dokazovanie vo veci, pretože žalobca počas celého konania tvrdil, že s tromi zamestnancami
M. V., Mg. P. B. a T. V. riadne ukončil pracovný pomer a to ústnou formou, bez podpisu dohody,
čo mal preukázať čestnými prehláseniami ďalších dvoch zamestnancov, ktorí spolupracovali s týmito
zamestnancami a to písomným vyhlásením P. B. a písomným vyhlásením P. X., ktorí v týchto

vyhláseniach mali potvrdiť, že P. B., T. V. a M. V. rovnako ako oni uzatvorili ústnu dohodu o skončení
pracovného pomeru k 31.12.2016.15.
Z pripojeného spisového materiálu je zrejmé, že pracovníci P. B., T. V. a M. V. v mesiaci február,
resp. marec 2017 podali podnet na Inšpektorát práce, v ktorom žiadali, aby Inšpektorát práce prešetril

skutočnosť, že medzi nimi a žalobcom nedošlo k platnému ukončeniu pracovného pomeru.

16.
Krajský súd je toho názoru, že medzi vyhláseniami pracovníkov P. X. a P. B. a pracovníkmi P. B., T. V. a
M. V. je podstatný rozpor v tvrdených skutočnostiach a bolo povinnosťou správneho orgánu, aby tieto

rozpory odstránil vypočutím týchto svedkov a zaujal k jednotlivým výpovediam stanovisko.

17.
Krajský súd na záver poznamenáva, že neuzatvorenie písomnej formy dohody o skončení pracovného
pomeru nespája zákonník práce s neplatnosťou, teda skončenie pracovného pomeru môže byť
ukončené aj ústnou formou, v danom prípade však je potrebné, aby Inšpektorát práce preveril dôsledne

obranu žalobcu, že takéto skončenie pracovného pomeru bolo vykonané.

18.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19.
O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že procesne úspešnému žalobcovi súd priznal úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

20.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.