Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207021
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207021.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o, so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: J. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom B., F. ul. XXX/X, o zaplatenie 502 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. apríla 2016, č. k. 10C/370/2013-117, v
spojení s opravným uznesením zo dňa 13. decembra 2016, č. k. 10C/370/2013-150, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.12.2016, č. k.
10C/370/2013-150 a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. 04. 2016, č. k. 10C/370/2013-117, zastavil konanie
v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 502 Eur od 17.9.2009 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania .

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho

zákonníka, čl. I § 75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods.
1, § 20 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový
zákon a § 6 zákona č. 258/2001 Z. z.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 28.
03. 2013 podanou na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 502 Eur, zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 17.9.2009 do zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6%
zo zmenkovej sumy od 1.12.2009 do zaplatenia, taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, t.j. 1,67 Eura a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 30 Eur a z trov právneho
zastúpenia 90,74 Eura.

4. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 16.3.2009, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne

od 17.9.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 16.3.2009, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 17.9.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotnéhozmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu nezaplatil
žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené s poukazom na článok 7 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

5. Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.

6. Žalovaná námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemala.

7. Čiastočné späťvaztie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o platenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

8.1. Tlačivo „C“ podľa článku 1 a 2 Nariadenia súd doručil žalovanej 21.12.2015 s možnosťou podať k
žalobe vyjadrenie do 30 dní. Žalovaná túto možnosť nevyužila, písomné vyjadrenie k žalobe nepodala.

8.2. Konštatoval, že jj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle

článku 5 ods. 1 Nariadenia za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska
k uplatnenému nároku žalovanou nariadil pojednávanie. Konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v
neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, písomné vyjadrenie
k žalobe i napriek výzve súdu nepodala.

9. Riadne predvolaný právny zástupca sa ospravedlnil, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
22.2.2016 na výzvu súdu, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej
vyplýva právny nárok uplatnený v tomto konaní podal rozsiahle písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal
na platnú judikatúru a opakovane poukázal na to, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom
stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť a mieste a v čase

uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný
a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi,
avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná
povinnosť na strane dlžníka, ktorý musí namietať a preukázať, že šlo o blankozmenku, ktorá mala byť
vyplnená inak , a teda preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená

v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, čo sa v predmetnej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k
dispozícii pôvodného majiteľa, bol by žalovaný na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak
bola zmenka prevedená na iného majiteľa, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že
nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.
Záväzok zo zmenky, aj keď vznikol z konkrétneho zmluvného záväzku, je záväzkom samostatným.

Podľa Zákona zmenkového a šekového súd jej oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zastával názor, že ustanovenie § 79 ods. 3 O.sp. nemôže pôsobiť
retroaktívne a zároveň je aj v rozpore s Dohovorom o jednotnom zmenkovom práve, čím dochádza k
porušovaniu článku I. Ústavy SR. Navrhol, aby súd pokračoval v Európskom konaní a žalobe v celom

rozsahu vyhovel.

10.1. Súd prvej inštancie , okrem výsluchu žalovanej, vykonal vo veci dokazovanie aj oboznámením
zmenky zo dňa 16.3.2009, výpisom žalobcu z obchodného registra a oboznámením spisu Okresného
súdu Komárno 4ER/553/2010.Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

10.2. ŽalobcajeobchodnouspoločnosťousosídlomvPrahe,t.j.naúzemíČeskejrepubliky.Žalovanáje
fyzická osoba s trvalým bydliskom Komárno, Vodná 293/6, t.j na území Slovenskej republiky. Predmetná
zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný
spor v zmysle Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v členskom štáte
inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 Eur, a
preto podľa Článku 2 bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať NariadenieRady (ES) č. 861/2007. Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o
Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

10.3. Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa
16.3.2009. Túto sumu žalovaná sa zaviazala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denneod17.9.2009.Vzmenkejeodkaznačíslozmluvy:4074119.Indosovanázmenkajevistazmenkou
opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova

25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený
konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia
dátumu.Indosantpredložilzmenkukzaplateniuavystaviteľ,t.j.žalovanánazmenkudoposiaľneuhradila
žiadnu sumu. Toto tvrdenie žalobcu žalovanou spochybnené nebolo.

11.1. Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. Podľa názoru súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa
jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova
25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť

s.r.o.,dátumamiestovystaveniazmenky-vKomárnedňa16.3.2009,jepodpísanážalovanou-povinnou
zo zmenky.

11.2. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavila žalovaná, táto listina
predstavuje prejav jej slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie

zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 17.9.2009 jej boli známe.
Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom. Zo
zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide
o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v
momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej

vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa
nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje
práva zo zmenky na žalobcu.

11.3. Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 4ER/553/2010 súd zistil, že spoločnosť

Pohotovosť, s.r.o. ako oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od
povinnej v sume 502 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od 17.9.2009
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 1.12.2009 do zaplatenia , s
trovami konania u Stáleho rozhodcovského súdu a trovami exekúcie, a to na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so

sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 23348/09 zo dňa 1.2.2010.

11.4. KnávrhunavykonanieexekúciebolapripojenákópiaZmluvyoúvereuzatvorenejmedziveriteľom
Pohotovosť, s.r.o. a dlžníčkou Alenou Paxnerovou zo dňa 17.3.2009, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol
dlžníkovi úver v sume 300 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 288 Eur 12-

mi mesačnými splátkami po 49 Eur, počnúc dňom 12.4.2009. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky
zo dňa 16.3.2009 vystavenú na sumu 502 Eur a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP).

11.5. V Zmluve však nie sú uvedené podstatné náležitosti požadované ustanovením § 4 ods.1 písm.
g, h, i, j, k) Zákona č. 258/2001 Z.z., a to: údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške

zmluvného úroku, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote RPMN, taktiež ani údaj
o výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch v dôsledku čoho úver je bezúročný
a bez poplatkov. Pre neprijateľné zmluvné podmienky priečiace sa dobrým mravom exekučný súd návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 14.3.2011 právoplatne zamietol a
následne uznesením zo dňa 17.10.2011 exekučné konanie zastavil.

12.1. Prvoinštančný súd poukázal na to, že ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej
zmenky. Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej
zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istúpeňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a
abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo
zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na

nej uvedenými a môžu existovať len spolu s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná
ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú
zmenku a na doplnenie ktorej udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina,
ktorá je zámerne v zmysle dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení
inou osobou, než tou, ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je

skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s
tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.

12.2. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim
a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom dohody je určenie
vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za

akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe zmluvy je
vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje.

12.3. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody
a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave

obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom vzniku dohody o vyplňovacom práve možno
hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom práce má všetky náležitosti právneho úkonu
v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o
vyplnení zmenky je uvedená v bode 17 VP, podľa ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako

remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľjeztaktovystavenejzmenkyzaviazanýakozmenkový
ručiteľ.

12.4. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,

kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť
4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časťposlednejsplátky. Zmenkovásumabudepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stal splatný celý dlh.

13.1. Súd bol toho názoru, že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto
zmluvné dojednanie treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne

dojednaná so spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a
jejobsahspotrebiteľžiadnymspôsobomnemoholovplyvniť.Tátozmluvnápodmienkaspôsobujeznačnú
nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber,
buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ
aj tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil

neznalosť zákona spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto
konanie veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a
z tohto dôvodu za neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol
doplniť chýbajúce náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho

zákonníka.
13.2. Predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej
zmluvy. Na túto zmluvu treba aplikovať aj príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z. , preto súd skúmal, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s ustanovením § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Je bezpochybné, že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č.
258/2001 Z.z., pretože bola vystavená na sumu 502 Eur, pričom úver bol poskytnutý v sme 300,-Eur

a výška úveru spolu s dohodnutým poplatkom činí 588 Eur. Zmenka teda nebola vystavená v súlade s
vyššie uvedeným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma presahuje
výšku maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, preto zmenka je aj z tohto dôvodu neplatná.

14.1. Ďalej prvoinštančný súd dôvodil tým, že v prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich

špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a
aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu
neprimerane v prospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere poukázal aj na
judikované závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez
návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný
zmysel a cieľ článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, „podľa ktorého členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“.

14.2. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana

spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za
ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho
poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany
spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok súčinnosťou od 23.12.2015 v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so

spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to
najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.

14.3. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s
účinnosťou od 1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy

prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

14.4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu
je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich
sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má
procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na
súde pred účinnosťou novely Zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia

Zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil
osobitný (intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho
dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení
práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto

súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

15.1. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iných obdobných súdnych

konaní, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkony na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy),
ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky ako
dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku.

15.2. Keďže súd zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej zákonnú ochranu,
keď uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho súladu, resp. nesúladu s právnymi ustanoveniami
na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. vznení noviel a za týmto účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Prijatie výkladu smerujúceho
k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej zmenky a až
následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ

zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade
záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by o neprijateľné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.

16.1. Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho
právneho predchodcu so žalovanou, a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade
s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z pripojeného
exekučného spisu zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 300 Eur, z čoho 30 % predstavuje
sumu 90 Eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, avšak zmenka
bolavystavenánasumu502Eur,tedajevrozporescitovanýmzákonnýmustanovením,apretovzmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanej nevznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní.

16.2. Súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku,
avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá
v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých

podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva.
Dohodauzatvorenávčlánku17Všeobecnýchzmluvnýchpodmienokvšakumožňujevystaviťpovinnému
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa
uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky

za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi
zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu
ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ak neprijateľné a tým neplatné v súlade s ustanovením §
54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o

tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm.
o) Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná,
nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane
zmluvného dojednania o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou
zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto

žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

17. Úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto jej súd s poukazom na ust.
§ 142 ods.1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.

18. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

19. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 11.4.2016, sp. zn. 10C/370/2013
tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 34,86 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál,
a to všetko navýšené o DPH.

20. V dôvodoch odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Poukázal na to, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a ani žalovanývšak takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.
č. 191/1950 Sb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci.

22.1. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil.
Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím nahradiť.

22.2. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu
naťarchužalobcuvykonaldokazovanie,ktoréúdajnepreukázalocharakteržalovanéhoakospotrebiteľa.

Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím
konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere,
aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd
nevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovvprospechuplatnenejpohľadávky,teda
neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní, navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho

nesporných skutočností.

22.3. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných
skutočností, keď za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili
zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a

že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám
navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho

nesprávnosť.

23.1. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobu súd
zamietol pre rozpor so zákonom, spočívajúci v jeho obchádzaní, konštatujúc, že v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka je neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal
v prospech podnikateľa zmenku.

23.2. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie

je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť

žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008.

23.3. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu.
Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002, sp. zn. 25Cdo
1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nieje možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané
náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, preto je jeho nárok v celom rozsahu dôvodný.

24. Záverom uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na ust. § 79
ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. v aktuálnom znení (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), na ktoré
viaže založenie povinnosti zastupovaného žalobcu spoločnosti CD Consulting, s.r.o. premietané na
prebiehajúce konanie, na ktoré sa tento paragraf vôbec neaplikuje, pretože ust. § 372y ods.1 OSP

používa pojem,,... na konania...“ pričom podľa jazykového, systematického a logického výkladu ide o
občianske súdne konanie. Ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. sa tak použijú podľa intertemporálneho
ustanovenia len na občianske súdne konania. Súd podľa návrhu žalobcu však vedie Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené v Nariadení Európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, preto je logickým dôsledkom toho neexistencia premietanej povinnosti pre
žalobcu.

25. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

26.1. Okresný súd Komárno opravným uznesením zo dňa 13.12.2016, č. k. 10C/370/2013-150 doplnil
svoj rozsudok č.k. 10C/370/2013-117 zo dňa 11.4.2016 tak, že v záhlaví rozsudku medzi slová: „ o

zaplatenie 502,-Eur istiny s príslušenstvom“ a slovom „takto“ vkladá meno a priezvisko zákonného sudcu
konajúceho vo veci: JUDr. Júliou Hentekovou. Vo výroku rozsudku v prvom odseku po sume 502,- vkladá
slovo: Eur.

26.2. Opravné rozhodnutie- uznesenie odôvodnil prvoinštančný súd podľa § 224 CSP s poukazom na

ust. § 220 ods.1 CSP, konštatujúc, že v záhlaví uvedeného rozsudku neuviedol meno a priezvisko sudcu,
ktorý vo veci konal a rozhodol rozsudkom dňa 11.4.2016 a v prvom odseku výroku síce uviedol sumu, z
ktorej žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby nežiada zmenkový úrok, ale vynechal menu: EUR. Ide o
zrejmú nesprávnosť, ktorú týmto opravným uznesením napravuje v zmysle § 224 CSP.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nezistil
dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutej
- zamietajúcej časti výroku nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným

uznesením zo dňa 13.12.2016, č. k. 10C/370/2013-150 a výroku o náhrade trov konania podľa § 387
ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

28.1. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol

zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

28.2. Podľa§378ods.1CSPnakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 219 ods.3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP) , ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

30. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval
právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, uvedenými v
odôvodnení ohľadne výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

31. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba poukazuje na z
obsahu spisu a z vykonaného dokazovania nesporné skutočnosti, že žalobca sa v tomto konaní svojou
žalobou proti žalovanej domáha zaplatenia zmenkovej sumy 502 Eur s
príslušenstvom ,dôvodiac tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovaným, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia" a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
neuhradil. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
"nariadenie").

32. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods.
7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9

preambuly a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných
prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a
výdavky nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods.
1 nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ

vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovanej. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. "formulárové konanie", podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovanej so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív.

33.1. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné

alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený a pokiaľ sa pohľadávka nezdá
byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť formulár žaloby doplniť
alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo vziať návrh späť a
to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že súd dospeje k záveru, že nárok je
zjavne neopodstatnený alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár žaloby v určenej lehote

nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť žaloby
sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia
vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

33.2. S ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky
pre aplikáciu všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v
možnosti súdu preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k žalobe môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní predsúdom, vo veci môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe žaloby žalujúcej
strany, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých
okolností z jeho činnosti (notoriety) a zohľadniť ochranu slabšieho v konaní, či ochranu dobrých mravov.

Z nariadenia totiž nevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v žalobe
také skutočnosti, ktoré ho vedú k záveru o jej neprípustnosti, žalobu zamietne a to aj v prípade absencie
aktivity žalovanej strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len
alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

34. Z hľadiska hmotného práva žalobca v návrhu uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovaným
podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského dohovoru
o jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930. Ide o kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá
je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon "lex
specialis", pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je Občiansky zákonník.

35.1. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

35.2. Podľa článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

35.3. Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,

3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

36. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená
všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho

právamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovaťskutočnosťspôsobilú
ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť
poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12.
1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len "smernica") síce používanie zmeniek v spotrebiteľských

zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.
Pojem "vhodná ochrana" spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje
znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľavyplývajúcizpredpisovprávaúnieajudikatúrySúdnehodvoraEÚ,ktorázahŕňaajpovinnosť

vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

37. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany jeho práv. Znamená to potom,
že pokiaľ súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého
procesného predpisu sa nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľa.

38. V tomto smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so
zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých
nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade
spotrebiteľov, ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky,

všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej
činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv
v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov
zmenkového vzťahu. Tiež vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie danéprávom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho
zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva,
ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou

chránenými právami (sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I.
ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

39. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.
12. 2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh

zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
prechádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák. č.
258/2001 Z. z.).

40. Reagujúc aj na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v jeho odvolaní odvolací súd dodáva, že jeho

argumentácia spochybňujúca postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dôkazov je neopodstatnená z
dôvodov podľa už zhora podaného výkladu odvolacieho súdu. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej
zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Abstraktný charakter
zmenky bol totiž spochybnený už v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom v danom prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit
zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na
žalobcu. Zmenka tak bola vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s
právom Európskej únie. Navyše, rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ

41. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len opätovne
podčiarkuje, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho
v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia. Žalobcom predložená zmenka má svoj základ v

dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho
predchodcu žalobcu tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti
na to súd prvej inštancie preto dôvodne skúmal charakter tohto vzťahu, keď nariadenie je síce
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni súdu postupovať rešpektovaním vyššej
súdnej ochrany spotrebiteľa, pričom prieskum uplatneného nároku, s oporou v doloženej zmenke,

nemôže byť ovplyvnený povahou použitého procesného nástroja. V tomto smere je potrebné vychádzať
zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2010, t. j. v čase
uzatvoreniazmluvyoúveremedzižalovanouaprávnympredchodcomžalobcu,ktorýspotrebiteľskýúver
definoval ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona). Za veriteľa

označoval fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
(§ 3 ods. 1 zákona) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel, než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Je už notorietou, že
základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. I podľa názoru odvolacieho súdu v tomto

konaní bolo preukázané výsledkami vykonaného dokazovania, že sporom dotknutá zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové podmienky vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov a tieto žalovaná ovplyvniť nemohla.

42. Rovnakotakprávnypredchodcažalobcuakododávateľmalvpredmetesvojejčinnostiposkytovanie

úverov a v konaní nebolo preukázané, že úver bol žalovanej poskytnutý za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V tomto smere žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho
v konaní zaťažovala, na preukázanie nespotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy a to spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Takouto okolnosťou totiž nemôže byť len všeobecný údaj oposkytnutí úveru uvedený v úverovej zmluve bez bližšieho ozrejmenia a preukázania súvislostí medzi
výkonom povolania, zamestnania, resp. podnikateľskou činnosťou dlžníka a uzatvorením konkrétnej
zmluvy. Bez preukázania, že žalovanému ako dlžníkovi bol úver poskytnutý na výkon povolania, má

tak v úverovej zmluve uvedený účel jej uzatvorenia rovnaký dôsledok, ako by tam uvedený nebol.
Odvolací súd si preto v plnom rozsahu osvojil názor súdu prvej inštancie, že v danej veci žalovaná je
spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), do ktorých boli transponované smernice č. 93/13/EHS
z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru a relevantná je aj príslušná judikatúra Európskeho súdneho dvora, týkajúca sa
ochrany práv spotrebiteľov, ktorú úpravu následne súd prvého stupňa i v konaní dôsledne aplikoval.

43.1. Odvolací súd tiež konštatuje, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto
bola upravená v čl. 17 všeobecných obchodných podmienok a umožňovala vystaviť povinnému

zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa
uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu

spotrebiteľovi, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp.
ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení
zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so
zmluvou, čo je rozporné i s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Navyše, z uzatvorenej dohody žiadne informácie
o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú ako spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov
mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na
povahu tohto cenného papiera, bolo tak žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie.

43.2. V tejto súvislosti je právne významné aj ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, preto odporuje ust. § 54 ods. 1, 2 OZ a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla

byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

44. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje aj na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,

z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok

základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).