Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115229323.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava,
Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnej: Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. XX, o
vymoženie sumy 530,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 08. októbra 2015 pod č.k. 34Er/1110/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2, § 243d ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úverochapôžičkáchprespotrebiteľov,§1ods.1,§2písm.a),b)zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 3 ods.
1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov,§ 3 ods. 1, § 39 § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho, §
879j Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, článkami a prílohou Smernice
Rady EÚ č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
rozsudkami súdneho dvora ES a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého zistil, že
medzi účastníkmi konania išlo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské

právo. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský
rozsudok sp. zn. ID-B/1210/0411, ktorý vydal dňa 24. 01. 2014 Stály rozhodcovský súd zriadený pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., ktorého vydaniu predchádzala zmluva o úvere
uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 16. 10. 2007. Uviedol, že rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v texte zmluvy o úvere v čl.

3 ods. 6, v zmysle ktorého: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane
sporov o platnosť, výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné."
Rozhodcovská doložka je obsiahnutá aj v článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11. 2
všeobecných obchodných podmienok. Považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre
úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľky tým, že znemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu aponecháva ho na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobne nevyjednala. Doložka
bola v zmluve, či obchodných podmienkach formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými
podmienkami. Bol toho názoru, že už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľkou. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán,apretovzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.
Dotyčná rozhodcovská doložka priamo prikazuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami sa majú
riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania. Podpis na zmluve nie je možné zároveň považovať

aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v
tomto prípade nebol dodržaný. Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka
len tým, že od nej spotrebiteľka neodstúpila. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľkou
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší

rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Ochrana, ktorú poskytuje
Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,
pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo. Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (platný v čase

uzavretia úverovej zmluvy) obsahovalo demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľskej zmluve.
Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku, aj keď v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
výslovne neupravoval. Konštatoval, že v tomto smere mu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela
Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01. 01. 2008 zaviedla do § 53

ods. 4 písm. r). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti postupujúc podľa
ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP, namietajúc prekročenie
zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako
pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný
vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku,
ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len
jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Uvedené

podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.
06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej časti odvolania oprávnený namietal prekročenie zákonných
limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku
rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,
2 zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Okrem toho bol toho názoru, že o
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Vzhľadom na to, že tu bola prekážka res iudicata, konaním súdu
došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože súd svojím konaním išiel nad
rámec zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

ÚS 2/2000 a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky II.ÚS 499/2012 a nálezu zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Okrem toho namietal,
že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. bol povinný postupovať v súlade s
ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu
10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s., postupovala v súlade s §

93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal
za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vytýkajúc nesprávnu
aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 OSP sa opätovne stotožnil snálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 499/2012, ako aj poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. 07. 2008 sp. zn. I. ÚS 242/207 a rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28. 04. 2010 sp. zn. 23Cdo 4895/2009. Zároveň bol toho názoru, že OSP,
ani Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre
záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci
vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť
jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná

pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom
sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky
oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti
rozhodcovskejdoložky,nebolomožnébraťdoúvahyjudikatúruESD,nakoľkojudikatúraESDvzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských

zmluvách, nebola voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná.
V neposlednom rade vytkol porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom
poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie
povinnej pred exekučným súdom na základe jej postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že exekučný

súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské

spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienila vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského

úradu v Nitre, Piaristická 2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa
dňa 01. 10. 2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015, ktorým sa
domáhaodpovinnejvymoženiasumy530,86euraspríslušenstvom,aexekučnýtitul,ktorýmjerozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom Bratislava, Sienkiewiczova 4, zo dňa 24. 01. 2014 sp. zn. ID-B/1210/0411, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa 21. 03. 2014. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere,
uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s. a povinnou dňa 16. 10. 2007
a obchodné podmienky pre úver [verzia 1/2007].

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje

rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne
správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01.
2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d) OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd
nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie

identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§ 44 Exekučného
poriadku) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom

na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastavení exekúcieskúmaexistenciudôvodovnazastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez

vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie

na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľom odvolací súd nezistil. K dôvodu
odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne
právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na
ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.
Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa považuje fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či
služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti jetzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom oprávneného
túto charakteristiku spĺňa. Znenie samotnej zmluvy o úvere povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola
pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je
nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.
Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá čl. 3 ods. 6 zmluvy o

úvere ako aj v čl. 11 bod 11.2 obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007], ktoré sú súčasťou zmluvy
o úvere, bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Povinná
osobamohlazmluvuprijaťlenakocelokaleboakocelokjuodmietnuť,pričomtotoustanoveniespôsobilo
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. Súd
vzal správne do úvahy príslušné články Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou je
zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo Smernice Rady EÚ 93/13/EHS o nekalých podmienkach

vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že dojednaná

rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či spor
bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a tak
spotrebiteľka nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto
vzťahu mohla zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom
prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľka nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu,
ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto je
namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky
tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka

v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. V prípade, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno

považovať za spôsobilý exekučný titul. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho
predchodcu) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.