Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 20Cb/19/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7003897940
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7003897940.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr.

Zdenky Kohútovej a JUDr. Janky Kočišovej vo veci navrhovateľa: JUDr. Juraj Gavalčin, Platanová 5,
Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Miroslav Soboľ - SaS Slovensko, Krmanova 10, Košice,
IČO: 10 690 450 proti odporcom: 1. N. W., B.. G., Y.. XX.X.XXXX, X.. Š. XXXX, XXX XX X. - N., Č. B. a 2.
N. Z., B.. G., Y.. X.XX.XXXX, adresa pre doručovanie: JUDr. Radovan Ulehla, Winterova 62, Piešťany,
o zaplatenie 4.285,99 eura (129.120,- Sk) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Zrušuje zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.6.2003 č. k. 20Zm 16/03-8.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú pohľadávku vo výške 4 285,99 eura s
úrokom 6% od 12.10.2001 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v plnom rozsahu.

Žalobu proti odporcovi v 2. rade zamieta.

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - správca konkurznej podstaty úpadcu N. C. - SaS Slovensko podal dňa 28.4.2003
návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a žiadal, aby súd zaviazal odporcov (pôvodne 1.

N. G. C.., 2. N. G. N.. a 3. K. G.) spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
129.120,- Sk (4. 285,99 eur) s úrokom 6% od 12.10.2001 do zaplatenia a uložil im aj povinnosť nahradiť
trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 6.455,- Sk (214,26 eur). Svoj nárok preukazoval
originálom zmenky vystavenej N. G., Y.. XX.X.XXXX, ktorou vystaviteľ prikázal sebe ako zmenečníkovi
„bez protestu“ zaplatiť N. C. - SaS Slovensko, Košice zmenkovú sumu 129.120,- Sk. Zmenka bola
vystavená v Bratislave 16.8.2001, splatná 11.10.2001 a miestom platenia bol N. C. - SaS Slovensko,
Zvonárska 13, Košice. Zmenku podpísali pôvodní odporcovia v 2. a 3. rade ako avalisti.

2. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4K 64/02-14 zo dňa 17.5.2002 konajúci súd zistil, že
na majetok dlžníka N. C.-SaS Slovensko, Krmanova 10, Košice, IČO: 10 690 450 bol dňa 17.5.2002
vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Bohdan Benedik, po
zmenách správcu konkurznej podstaty naposledy, od 15.6.2011, bol ustanovený JUDr. Juraj Gavalčin.

3. Súd vo veci rozhodol dňa 10.6.2003 zmenkovým platobným rozkazom č. k. 20 Zm 16/03-8, ktorý

prevzala len odporkyňa v 3. rade a v zákonnej lehote podala proti zmenkovému platobnému rozkazu
námietky. Podľa obsahu navrhla zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k nej zrušiť. Uviedla, že jej manžel
odporca v l. rade podnikal, informácie o jeho podnikaní však nemala, lebo nechcela s ním spolupracovať,
takže prestal s ňou na tému podnikania komunikovať. Napriek tomu ju nútil podpisovať rôzne listiny,ktoré nemohla prečítať, a preto nemá vedomosť o tom, že podpísala zmenku, ktorá je predmetom sporu.
Uviedla tiež, že odporca v l. rade sa správal k nej, k synovi a aj k ostatným členom rodiny agresívne a
aj najmenšie problémy riešil krikom a bitkou. Syn (odporca v 2. rade) mal podľa odporkyne v 3. rade

pochybnosti o otcových obchodoch, myslel si, že ho otec podvádza, využíva, zneužíva jeho meno a
rodné číslo, dáva mu podpisovať veci, ktorých obsah si nemohol prečítať, posielal ho vybavovať veci,
pričom doklady dostával v zalepených obálkach a nevedel, čo nesie, preto koncom novembra 2001
odišiel s tým, že začne svoj vlastný život. Odporkyňa v 3. rade uviedla, že po synovom odchode a po
porade s dcérami požiadala o rozvod a jej manželstvo s odporcom v l. rade bolo rozvedené 12.6.2002.

4. Rozsudkom zo dňa 21.4.2004 č. k. 20Cb 19/03-51 súd zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v
Košiciach č. k. 20Zm 16/03 zo dňa 10.6.2003 ponechal v platnosti a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Na odvolanie odporkyne v 3. rade N.. K. (G.) Z., Y.. XX.XX.XXXX, odvolací súd tento
rozsudok zrušil z dôvodu, že vo vzťahu k odporcom v l. a 2. rade nemohol nadobudnúť rozsudok
právoplatnosť, pretože neboli splnené zákonné podmienky fikcie doručenia, a preto mal súd konať so

všetkými odporcami a nielen o námietkach odporkyne v 3. rade a len za jej účasti.

5. Po vrátení veci súd zisťoval pobyt odporcov v l. a 2. rade. Dňa 18.3.2014 navrhovateľ oznámil zmenu
mena a bydlisko týchto žalovaných, ktoré skutočnosti následne vyplynuli aj z predloženej fotokópie
uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Úradu justičnej a kriminálnej polície,

Odboru Justičnej policie, Bratislava zo dňa 29.9.2010 ČVS: ORP-473/OEK-B5-2004. Podľa tohto
oznámenia došlo k zmene mena odporcu v 1. B. Y. N. W., B.. G., Y.. XX.X.XXXX, L. E. X.. Š. XXXX, X.-
N., Č. B. a odporcu v 2. rade na N. Z., B.. G., Y.. X.XX.XXXX, L. E. L. F. XXX/XX, E. Y. E..

X. Konajúci súd nanovo doručoval zmenkový platobný rozkaz odporcom v l. a 2. rade, t. j. N. W. A.

N. Z. a považoval za účinné doručenie odporcovi v l. rade na známu adresu podľa § 47 v tom čase
platnéhoustanoveniaObčianskehosúdnehoporiadkuaodporcoviv2.rade,ktorýzásielkuprevzal.Preto
následne konal len s odporkyňou v 3. rade o jej námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a
rozsudkom zo dňa 30.7.2014 č. k. 20Cb/19/2003-144 zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k odporkyni
v 3. rade ponechal v platnosti.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa v 3. rade. Odvolací súd uznesením zo dňa
30.11.2015 zrušil napadnutý rozsudok a vyslovil právny názor, že zmenkový platobný rozkaz zo dňa
10.6.2003 č. k. 20Zm/16/03-8 je nevykonateľný vo vzťahu k odporcom, lebo ich označenie (odporca 1.
N. G., I. XX, E., X. N. G., I. XX, E. a odporkyňa v 3. rade ako K. G. E. Z. Z., lebo v čase podania žaloby sa

vrátila k svoju dievčenskému menu), je neurčité, a teda vydaný zmenkový platobný rozkaz nezodpovedá
návrhu žalobcu ako ich označil v žalobe z 28.4.2003. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu, že
odporkyňa v 3. rade neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa hrozby násilia zo strany odporcu v 1. rade
a poukázal na to, že odporkyňa v námietkach uviedla, že o hrozbách vedeli jej deti, ako aj odporca v
2. rade, ktorý z obavy odišiel z domova a zmenil si priezvisko. S poukazom na ustanovenie § 120 ods.

1 O. s. p., podľa ktorého môže súd vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd uviedol, že v konaní mali byť vypočuté osoby žijúce
v čase podpísania zmenky v rodine odporcov. Taktiež považoval za všeobecné, ničím nepodložené a
neurčité tvrdenie žalobcu, že zmenky úpadca podpisoval na svojich pracoviskách, v danom prípade v
Bratislave, keďže neuviedol, kde bolo pracovisko úpadcu v Bratislave ani osoby, ktoré konali za úpadcu

na tomto pracovisku.

8. Uznesením zo dňa 16.5.2017 č. k. 20Cb/19/2003-179 súd konanie proti odporkyni v 3. rade N.. K. Z.,
Y.. X.XX.XXXX zastavil, lebo podľa zistenia súdu dňa 17.12.2015 zomrela. S jej právnymi nástupcami
vo veci nekonal, pretože uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4D/13/2016-21 z

25.4.2016 bolo dedičské konanie po poručiteľke zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný
dcére poručiteľky, ktorá obstarala pohreb.

9. Od 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zrušila ustanovenie
§ 175 o zmenkovom platobnom rozkaze.

10. Podľa prechodného ustanovenia § 372y ods. 2 O. s. p. ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo
šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajšíchpredpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z
odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.

11. Vzhľadom na to, že do účinnosti uvedenej novely nebol zmenkový platobný rozkaz odporcom v 1. a 2.
radedoručený,súdvovecinariadilpojednávanie,naktorépredvolalodporcovv1.a2.radeauznesením
zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.6.2003 č. k. 20Zm 16/03-8 zrušil.

12. Odporca v 1. rade sa k nároku navrhovateľa nevyjadril, zásielky doručované mu na súdu známu

adresu v odbernej lehote neprevzal.

13. Odporca v 2. rade podľa obsahu podania žiadal žalobu proti nemu zamietnuť. Poukázal na
vyjadrenie jeho mamy (odporkyne v 3. rade), ktorá uviedla, že sa na podnikaní odporcu v 1. rade
(otca odporcu v 2. rade a manžela odporkyne v 3. rade) nepodieľali a ak, tak len z donútenia a na
základefyzickéhonásilia,ktorésastálestupňovaloažnadobudlocharaktertýrania.Otom,žebolobeťou

sústavného a dlhodobého týrania zo strany odporcu v 1. rade, svedčia podľa odporcu v 2. rade znalecké
posudky znalcov z odboru psychiatria a z odboru psychológia dospelých vypracované v trestnom konaní
a nachádzajúce sa v spise OR PZ Bratislava V., odbor kriminálnej polície pod sp. zn. ORP-473/OEK-
B5-2004. Uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach v tomto trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu
zastavené uznesením zo dňa 26.3.2014.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmenky, vyjadrením navrhovateľa, odporcu
v 2. rade a skoršími vyjadreniami odporkyne v 3. rade a obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave l, odboru kriminálnej polície, 4. oddelenia vyšetrovania sp. zn.
ČVS:ORP-299/4-VYS-B1-2013 FC, najmä výpoveďami odporcu v 2. rade, výpoveďami jeho sestier N. F.

A. H. Y., výpoveďou správcu konkurznej podstaty úpadcu a znaleckými posudkami z odboru psychiatrie
a psychológie dospelých a zistil tento skutkový stav veci:

15. Predmetom konania je nárok navrhovateľa proti odporcom na zaplatenie sumy 129.120,- Sk, t. j.
4.285,99 eura s úrokom 6% od 12.10.2001 do zaplatenia. Dôvodnosť nároku preukazoval navrhovateľ

zmenkou vystavenou odporcom v 1. rade dňa 16.8.2001, ktorou prikázal sebe ako zmenečníkovi zaplatiť
na zmenku „bez protestu“ N. C. - SaS Slovensko, Krmanova 10, Košice, IČO: 10 690 450, zmenkovú
sumu 129.120,- Sk v deň splatnosti 11.10.2001 s miestom platenia: Miroslav Soboľ - SaS Slovensko,
Zvonárska 13, Košice. Odporca v l. rade zmenku podpísal ako vystaviteľ aj ako zmenečník (príjemca).
Zmenku ako avalisti podpísali N. G., B.. Č.. XXXXXX/XXXX (L. N. Z.) - odporca v 2. rade a N.. K. G.

(Z.), B.. Č.. XXXXXX/XXX - pôvodne odporkyňa v 3. rade.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového (ďalej len „zákon ZaŠ“) v zmenke
môže byť uvedený ako zmenečník sám výstavca.

17. Podľa čl. I § 1 citovaného zákona cudzia zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka);

4. údaj sročnosti;
5. údaj miesta, kde sa má platiť;
6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
7. dátum a miesto vystavenia zmenky;
8. podpis vystaviteľa.

18. Navrhovateľom predložená zmenka je cudzou zmenkou, ktorú vystavil odporca v 1. rade a prikázal
sám sebe ako zmenečníkovi, aby zmenku zaplatil. Odporca v 1. rade sa stal zmenečníkom a tým
aj priamym dlžníkom zo zmenky jej akceptáciou, t. j. podpisom na zmenke ako zmenečník. Súd
preskúmal predloženú zmenku a dospel k záveru, že ide o zmenku platnú, pretože má všetky citovaným

ustanovením stanovené náležitosti zmenky cudzej a ani odporcovia v konaní nenamietali jej platnosť.

19. V právnej teórii je zmenka definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorou za predpokladu,
že spĺňa prísne formálne náležitosti, vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzokurčitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú sumu. Aj keď sa
vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický (zmenkový)
právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho

existenciu významná a zo zmenky ani nevyplýva. Zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený
od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodcom jeho vzniku, pričom nejde o záväzok akcesorický, a to ani
v prípade, ak ide o zmenku zabezpečovaciu. Okolnosť, že podľa dohody je účelom zmenky zabezpečiť
splnenie určitého záväzku, sa prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok (čl. I. § 17 zákona ZaŠ), ktorými
sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky plniť.

20. Z výpovede skoršieho správcu konkurznej podstaty úpadcu v trestnom konaní vyplýva, že
odporcovia uzavreli s úpadcom dňa 16.8.2001 zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov, na základe
ktorej im úpadca poskytol sumu 120.000,- Sk a na zabezpečenie splnenia záväzku z tejto zmluvy
podpísali odporcovia zmenku predloženú v tomto konaní - odporca v l. rade zmenku akceptoval
podpisom ako zmenečník a odporca v 2. rade zmenku podpísal ako aval. Navrhovateľ tvrdil, že na

zmenku nebolo plnené ani sčasti, opak nebol v konaní preukázaný.

21. Odporca v 2. rade sa v konaní bránil tvrdením, že podnikateľské aktivity jeho otca - odporcu v
1. rade mu neboli známe, nespomínal si, že by podpisoval označenú zmluvu o poskytnutí peňažných
prostriedkov a zmenku. Uviedol, že podpisoval na príkaz odporcu v 1. rade rôzne listiny, ktoré nesmel

ani prečítať a ak mal otázky, odporca v 1. rade sa mu vyhrážal, bol agresívny a napádal ho. Odkázal
na výpovede a zistenia v označenom vyšetrovacom spise vedenom v trestnom konaní proti obom
odporcom.

22. Súd si zabezpečil tento spis a vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s výpoveďami odporcu

v 2. rade, keďže výpovede odporcu v l. rade sa v spise nenachádzali, s výpoveďami jeho sestier, ako
aj s označenými znaleckými posudkami.

23. Vo výpovediach zo dňa 7. a 9. 3. 2012 odporca v 2. rade uviedol, že otec (odporca v 1. rade) bol
tyran a despota, ktorý nezniesol akýkoľvek odpor a všetko hneď riešil krikom a bitkou. Ak sa matka

odporcu v 2. rade zastala, dostala ešte väčšiu bitku. Zakazoval mu stretávať sa so známymi, dokonca
aj so sestrami alebo udržiavať akékoľvek kamarátske vzťahy s inými osobami. Uviedol, že po skončení
strednej škody sa musel zamestnať vo firme odporcu v 1. rade, ktorý mal veľkosklad piva, kde robil
skladníka, ale aj jeho plat si otec ponechal na náklady na domácnosť a dal mu peniaze len občas s tým,
že aj tak ich živí. Vypovedal, že musel strpieť, čo mu odporca v l. rade nariadil a musel podpisovať

rôzne aj prázdne papiere, inak sa mu otec vyhrážal a bil ho, takže žil v neustálom strachu, liečil sa na
psychiatrii a nakoniec bol nútený ujsť do zahraničia a zdržiaval sa na rôznych miestach v Poľsku a v
Čechách. Uviedol, že odišiel koncom novembra 2011, matku ani sestry nekontaktoval, lebo sa bál, že
im odporca v l. rade ublíži a telefonicky nadviazal kontakt s matkou až po 6-7 rokoch. Tiež vypovedal,
že odporca v 1. rade rovnako hrozbami a bitkou nútil aj matku podpisovať rôzne listiny a až neskôr vyšlo

najavo, že išlo o rôzne úvery, ktoré si otec vzal a nesplácal. K zmluve o pôžičke na sumu 120.000,- Sk
od úpadcu uviedol, že o tejto pôžičke nemá vedomosť a aj keď je na zmluve jeho podpis, ide o čisto
mechanický podpis, ktorý si otec od neho vynútil, lebo ak by to nepodpísal, tak by zbil nielen odporcu v 2.
rade, ale aj matku, alebo by ich vyhodil z domu, čím sa im neustále vyhrážal a stratil by aj zamestnanie,
takže bol od odporcu v 1. rade aj ekonomicky závislý.

24. Sestra odporcu v 2. rade N. F. vo výpovedi z 10.12.2008 v označenom trestnom konaní uviedla, že
ich otec (odporca v l. rade) bol veľmi autoritatívny, každý sa mu musel prispôsobovať a rešpektovať
ho a ak mu niekto nevyhovel, bol agresívny a všetkých vrátane mamy fyzicky trestal za maličkosti. Toto
správanievočirodinesazhoršilo,keďodporcav1.radezačalpodnikaťpredajompiva,bolstálenervózny

a agresívny a ak sa mu niečo nedarilo, vybíjal si zlosť na mame a bratovi N., preto sa odsťahovala z
domu svojich rodičov. Uviedla, že odporcu v 2. rade nevidela od jesene 2001, odišiel do zahraničia,
odkiaľ sa zopárkrát telefonicky ozval mame, ale nikdy jej nepovedal, kde sa nachádza. Z domu odišiel
zo strachu pred otcom a svojim odchodom sa chcel chrániť.

XX. H. Y., sestra odporcu v 2. rade, vo svojej výpovedi z 23.42012 v trestnom konaní uviedla, že odporca
v l. rade tyranizoval mamu, aj deti, nepripustil žiadny názor, vždy si presadil svoje krikom, bitkou a
vyhrážkami, najmä vo vzťahu k mame a bratovi. Uviedla, že brat bol v podstate ako otrok, lebo musel
plniť len príkazy otca a podpisovať často prázdne papiere, ktoré otec potom doplňoval podľa svojhouváženia. Mamu neraz vytiahol z vyučovacieho procesu (bola učiteľka), a keďže sa bála o zamestnanie,
musela mu podpisovať rôzne dokumenty, o ktorých ani nevedela čo podpisuje, lebo rukou prekrýval
obsah textu a dokumenty podpísala, lebo sa bála, aby jej neurobil v škole škandál. Rovnako sa choval

aj k bratovi N. a vyhrážal sa mu, že ak nebude počúvať, vyhodí ho aj s mamou na ulicu. Sama počula
vyhrážky otca, že im (bratovi a mame) nedá jesť a vyhodí ich na ulicu, lebo je to jeho dom. Odporca
v 1. rade nedával mame často peniaze, takže dcéram telefonovala o pomoc. Vypovedala, že od brata
sa dozvedela, že otec ho nútil podpisovať rôzne dokumenty a vyhrážal sa mu fyzickým násilím. Brat
sa liečil na psychiatrii a doteraz na ňom badať známky týrania. Zhodne so sestrou uviedla, že pod ich

vplyvom sa matka v roku 2001 s otcom rozviedla a odišla bývať k svojim rodičom.

26. Zo znaleckého posudku č. 17/2012 PhDr. Vlasty Kurucovej, znalkyne z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia pre dospelých súd zistil, že znalkyňa vychádzala z výpovedí odporcu v
2. rade, jeho sestier, matky a ďalších svedkov a popísaním hodnotiacich postupov a ich výsledkov
uzavrela, že odporca v 2. rade je submisívna, hyperkonformná osobnosť, ktorú charakterizuje závislá

poddajnosť, pasívna poníženosť, ustrašenosť a bezradnosť spojená s dlhodobým pocitom sklamania,
čo do určitej miery súvisí s dlhodobým pôsobením v disharmonickom rodinnom prostredí týranej osoby.
K vierohodnosti výpovede odporcu v 2. rade znalkyňa odpovedala, že počas vyšetrenia nezistila u
posudzovaného sklony ku klamstvu alebo fantázii.

27. V analýze znaleckého posudku č. 28/2012 zo dňa 9.8.2012 MUDr. Milan Šimoni a MUDr. Rudolf
Múdry, súdni znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uviedli, že na základe
psychiatrického vyšetrenia sa domnievajú, že u odporcu v 2. rade neboli zistené sklony ku klamstvu,
manifestovali sa úzkostne depresívne poruchy, ktoré preformovali osobnostné charakteristiky a oživovali
traumatizujúce spomienky, ktorým bol vystavený. Poukázali na objektívne anamnestické údaje a

zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vyplýva dlhodobé liečenie stresovej poruchy a syndróm týranej osoby.
Plne sa stotožnili s psychodiagnostickým vyšetrením PhDr. Vlasty Kurucovej.

28. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že o slobodný právny úkon nejde v prípade, ak tento úkon
bol urobený v dôsledku priameho fyzického donútenia, a tiež vtedy, ak právny úkon bol urobený v

dôsledku psychického donútenia, najmä bezprávnej vyhrážky, teda takej vyhrážky, ktorou je vynucované
niečo, čo vynucované byť nesmie. Bezprávna vyhrážka spočíva v tom, že hroziaci sa vyhráža niečím,
čo nie je vôbec oprávnený vykonať, alebo čo síce je oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak,
aby niekoho primäl k určitému právnemu úkonu, pričom nie je potrebné, aby cieľ, ktorý je použitím
bezprávnej vyhrážky sledovaný, bol sám protiprávny. Vyhrážka musí byť adresovaná tomu, ktorého

právny úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu blízkym a musí byť takého druhu a takej intenzity, aby
podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu vzbudila u toho, proti komu bola použitá, dôvodnú obavu.
Medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom musí byť príčinná súvislosť (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 752/99).

29. „Neslobodné podpisy na zmenke nezaväzujú, nesloboda konania však musí byť preukázaná.
Pokiaľ ide o samotnú záväznosť podpisu výstavcu na zmene, je potrebné konštatovať, že právne úkony
týkajúce sa zmenky, sa riadia s výnimkami, vyplývajúcimi zo zákona č. 191/1950 Sb., všeobecnými
ustanoveniami obchodného a občianskeho zákonníka, a teda podmienkou platnosti právnych úkonov
zmenkových, a rovnako aj podmienkou záväznosti podpisu na zmenke, je sloboda konania toho, kto

zmenku podpisuje. Za konanie neslobodné je potrebné považovať prípady, kedy dotknutý koná pod
vyhrážkou, ktorej keby nebolo, právny úkon by neurobil. Vyhrážka musí byť výslovná, môže však byť
vyjadrená aj inak než verbálne, musí však ísť o konkrétne konanie, z ktorého plynie pre konajúceho istá
hrozba.“ (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 1.3.1995 sp. zn. 5Cmo 358/94).

30. Navrhovateľ predložil v predmetnej veci platnú zmenku, o ktorej pravosti nebol dôvod pochybovať.
Súd preto uložil odporcovi v 1. rade, ktorý zmenku podpísal ako výstavca a akceptoval ju ako zmenečník,
povinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu4285,99euraatiežpodľa§48ods.1bod2zákonaZaŠzákonný
6% zmenkový úrok od 12.10.2001, t. j. od splatnosti zmenky do zaplatenia.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca v 2. rade, ktorý zmenku podpísal
ako aval, nekonal slobodne, ale v dôsledku fyzického a psychického násilia odporcu v l. rade a tiež
ekonomickej a sociálnej závislosti na ňom. Z výpovede odporcu v 2. rade, jeho sestier, matky, ale aj zo
záverov znalcov nepochybne vyplýva, že bol odporcom v 1. rade dlhodobo týraný a krikom, bitkou, aleaj vyhrážkami, že zbije matku a oboch ich vyhodí z domu, nútil odporcu v 2. rade urobiť úkony, o ktorých
nebol odporcom v l. rade informovaný, zatajoval mu ich a ktoré by odporca v 2. rade neurobil, ako to
vyplýva z jeho výpovedí v trestnom konaní. Zo strany odporcu v 1. rade v súvislosti so zabezpečením

podpisu odporcu v 2. rade na zmenke išlo nepochybne o konanie protiprávne, ktoré nielenže vzbudilo u
odporcu v 2. rade dôvodnú obavu (že mu ublíži, že ho vyženie z domu spolu s matkou), ale odporca v
1. rade si fakticky (bitkou, ponižovaním, vyhrážkami) poslušnosť odporcu v 2. rade aj vynucoval.

32. Na základe týchto zistení dospel súd k záveru, že zmenku ako aval nepodpísal odporca v 2. rade

slobodne, takýto podpis ho nezaväzuje, a preto žalobu proti odporcovi v 2. rade zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Navrhovateľovi, ktorý mal vo vzťahu
k odporcovi v 1. rade v konaní plný úspech, priznal proti odporcovi v l. rade nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Odporca v 2. rade bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu proti nemu
zamietol, trovy tohto konania mu však nevznikli, preto súd vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 2. rade

náhradu trov konania týmto stranám nepriznal.

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C. s. p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 C. s. p.).