Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916203547
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916203547.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci otca : M. A., C.. XX.XX.XXXX,

S. O. XXX, XXX XX I., zast.: JUDr. Mgr. Drahoslav Madziak, advokát, AK Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov
proti dcére: O. A., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XXX, XXX XX C., o zníženie výživného pre plnoleté dieťa
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd n e p r i p ú š ť aspäťvzatie žaloby otcom o zníženie výživného.

II. Návrh dcéry o zvýšenie výživného z a m i e t a .

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.03.2016 sa otec domáhal zníženia výživného na dcéru zo sumy 50
Eur na sumu 30 Eur mesačne. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp.zn. 4C/33/2011 zo dňa 24.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2011. Poukázal na to,
že od roku 2011 sa výrazným spôsobom zmenili pomery, z ktorých súd vychádzal pri určení výživného.
V súčasnej dobe je invalidný dôchodca a z toho dôvodu nemá možnosť zaobstarať si prostriedky na
obživu ešte iným spôsobom. Jeho jediný mesačný príjem je invalidný dôchodok vo výške 201,10
Eur. Životné náklady sú cca 70,00 Eur plyn, elektrina 30,00 Eur , voda 30,00 Eur ročne, miestne dane

30,00 Eur ročne + ďalšie nevyhnutné mesačné náklady, t.j. strava, drogéria atď. Uvedený príjem sotva
postačuje na krytie jeho životných potrieb. S dcérou už nie je dlhšiu dobu v žiadnom kontakte, keďže o
jeho osobu nemá absolútne žiaden záujem. Skutočnosť, či jeho dcéra v súčasnosti študuje na vysokej
škole, nevie preukázať, nakoľko nemá o živote svojej dcéry žiadne vedomosti, keďže s ním vôbec
nekomunikuje. Písomným podaním zo dňa 16.11.2016( č.l. 62), otec zobral žalobu v celom rozsahu späť
o zníženie výživného a žiadal konanie zastaviť a v časti trov konania žiadal, aby súd vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Dcéra nesúhlasila so späťvzatím žaloby. Písomným vyjadrením, doručeným súdu 07.11.2016( č.l.
27) žiadala zamietnuť návrh na zníženie výživného ako nedôvodný a navrhla zvýšiť výživné zo sumy
50,00 Eur mesačne na sumu 275,00 Eur mesačne. Poukázala na to, že má zvýšené výdavky v
súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Študuje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre,
fakulta ekonomiky a manažmentu, odbor účtovníctvo. Výdavky za jeden mesiac štúdia sú nasledovné:
ubytovanie 33,60 Eur, strava 200 Eur, školské pomôcky 50 Eur, drogéria 50 Eur, lieky 50 Eur, cestovanie

70,00 Eur, ošatenie 100 Eur, čo spolu predstavuje 553,60 Eur.3. Z písomného potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.11.2016( č.l. 29), súd konštatuje, že matka
O. A. , W. Q. , nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, C., poberá invalidný dôchodok mesačne vo
výške 122,00 Eur.

4. Otec písomným podaním zo dňa 05.01.2017 sa písomne vyjadril k návrhu dcéry na zvýšenie
výživného. Nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného na 275 Eur mesačne z dôvodu, že je invalidným
dôchodcom, nie je zamestnaný v pracovnom pomere ani nevykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle
zákona o živnostenskom podnikaní, resp. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na jeho vek a zdravotný

stav to v prostredí miesta trvalého bydliska ani nie je možné. Namietal výšku deklarovaných výdavkov
dcéry, ich opodstatnenosť, nevyhnutnosť a účelovosť, najmä čo sa týka stravy vo výške 200 Eur
mesačne, školských pomôcok vo výške 50 Eur mesačne, cestovania vo výške 70 Eur mesačne a
ošatenia vo výške 100 Eur mesačne. Má za to, že tak vysoké náklady nie sú opodstatnené ani
reálne a žiadal, aby súd tieto preveril a zaviazal dcéru, aby relevantnými dôkazmi preukázala ich
opodstatnenosť, nevyhnutnosť a účel použitia. Takto špecifikované výdavky dcéry, podľa názoru otca,

nie sú reálne. Podľa tvrdenia dcéry, by mesačné výdavky len na stravu, ošatenie a školské pomôcky
boli vo výške 350 Eur, čo atakuje hranicu minimálnej mzdy v roku 2016, ktorá bola na úrovni 405 Eur.
Otec vyhlásil, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať dcére sumou vyššou ako 50
Eur mesačne, pretože jeho jediným mesačným príjmom je invalidný dôchodok, ktorý spolu s výživným
nepostačuje na úhradu nevyhnutných životných nákladov otca, ktoré je nutné vynaložiť. Ide najmä

o inkaso 77,00 Eur mesačne , výživné 50 Eur, ktoré toho času platí dcére, strava v priemere 150 Eur
mesačne, drogéria a PHM 80 Eur mesačne, ošatenie 20 Eur mesačne, daň z nehnuteľnosti + za smeti
35 Eur ročne, PZP na auto 78 Eur ročne, v celkovej výške 385 Eur mesačne. S výdavkami presahujúcimi
príjem otca, mu pomáha rodina. Otec vyjadril pochopenie, že štúdium na vysokej škole a výdavky
s tým nevyhnutne spojené, nie sú zanedbateľnej hodnoty , avšak nie v každom prípade má rodič

študenta dostatok finančných prostriedkov na ich pokrytie. V takom prípade existuje viacero možností,
ako získať potrebné financie na štúdium a to využitím rôznych štipendií a sociálnych programov. Otec
navrhol návrh dcéry na zvýšenie výživného zamietnuť.

5. Dcéra žiadala o ospravedlnenie jej neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu študijných povinností.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, ktorými
bol preukázaný príjem oboch procesných strán tak, ako je už vyššie uvedené.

7. Podľa § 62 ods.1-5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 3 ods1 písm. a) zákona č.600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v platnom znení, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je
dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne
pripravuje na povolanie štúdiom.

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11. Podľa § 77 ods. 1, veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho

však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu,pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť
zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.
Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti nestačí, aby

došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade ak sa
dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, je
povinnosť rodičov
13. vyživovať dieťa.

14. Každý rodič má povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Štúdium na vysokej škole je spojené
so značnými finančnými nákladmi, na úhrade ktorých sa musí v prvom rade podieľať rodič, či už ide o
cestovné, ubytovanie, stravu či zakupovanie študijnej literatúry. Je povinnosťou rodiča podporovať svoje
dieťa v jeho osobnostnom raste.

15. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dcéra je študentkou vysokej školy s dennou formou

štúdia čím mal súd preukázanú oprávnenosť jej nároku, ako nezaopatreného dieťaťa na výživné zo
strany otca, keďže táto forma štúdia jej neumožňuje samostatne sa živiť. Dcéra vyčíslila svoje výdavky
ma 528,60 Eur, písomným oznámením doručeným súdu dňa 20.01.2017, pričom sa domáhala zvýšenia
výživného zo strany otca zo sumy 50 Eur na sumu 275 Eur mesačne voči otcovi. Z listinných dôkazov
súd zistil príjmové pomery oboch rodičov, t.j. otca a matka, ktoré preukazujú schopnosť otca prispievať

na výživu dcéry sumou 50 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/33/2011 zo
dňa24.03.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosť31.03.2011,bola dcéramaloletáO.A.,C..XX.XX.XXXX,
na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky W. A.. Otec bol zaviazaný prispievať na
výživumaloletej O. mesačne vovýške50Eur,vždydo15.-téhodňa vpríslušnomkalendárnom mesiaci
k rukám matky. Od roku 2011 sa výrazným spôsobom zmenili pomery z ktorých súd vychádzal pri

určení výživného, pretože otec O. A., je invalidný dôchodca a z uvedeného dôvodu nemá možnosť
zaobstarať si prostriedky na obživu ešte iným spôsobom. Jeho jediný mesačný príjem je invalidný
dôchodok vo výške 201,10 Eur. Táto skutočnosť bola preukázaná potvrdením Sociálnej poisťovne zo
dňa 19.11.2015( č.l. 5). Z uvedeného príjmu si zabezpečuje ošatenie, iné potreby. Jeho mesačné
náklady sú 70 Eur plyn, elektrina 30 Eur, voda 30 Eur ročne, miestne dane 30 Eur ročne. Každý rodič

má zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Štúdiou na vysokej škole je spojené so značnými finančnými
nákladmi, na úhrade ktorých by sa mali v prvom rade podieľať rodičia, či už ide o cestovné, ubytovanie,
stravučizakupovanieštudijnej literatúry. Jepovinnosťourodičapodporovať svojedieťavjehoosobnom
raste.

16. Podľa ust. § 144 / CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa ust. § 145 ods. 1 / CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

18. Podľa ust. § 146 ods. 1 /CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. V predmetnej veci sa otec svojim návrhom domáhal zníženia výživného zo sumy 50 Eur mesačne
na sumu 30 Eur mesačne voči dcére O. A. . Dcéra zo znížením výživného nesúhlasila. Podala návrh na

zvýšenie výživného zo sumy 50 Eur na sumu 275 Eur mesačne. V priebehu konania otec zobral návrh
na zníženie výživného späť. Dcéra so späťvzatím nesúhlasila. Z uvedeného dôvodu súd konanie o
zníženie výživného nezastavil, teda nepripustil späťvzatie žaloby o zníženie výživného.

20. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že príjem otca činí 201,10 Eur mesačne

invalidný dôchodok. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne(č.l.5). Okrem
uvedeného príjmu iný príjem nemá. Dcéra poukázala vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.01.2017,
že otec má príjem aj z inej činnosti, avšak túto skutočnosť v konaní nepreukázala.

21. V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.22. Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v

takých prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
takýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide zároveň o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tvrdí.

23. Dcéra- O. A. predložila listinné dôkazy. Tieto listiny nepreukázali skutkové tvrdenia ňou uvádzané
v žiadosti o zvýšenie výživného. Neboli predložené žiadne dôkazy odôvodňujúce tvrdenú výšku
výdavkov z jej strany. Súd poukazuje na predložené dôkazy v predmetnom konaní, ktoré osvedčujú
možnosti a schopnosti otca. Suma 50,00 Eur výživného je suma, ktorú je možné od otca v súčasnej

dobe požadovať. Vzhľadom na uvedené, súd návrh dcéry o zvýšenie výživného zamietol.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných ustanovení, súd konštatuje, že žalobkyňa
neuniesla v konaní dôkazné bremeno.

25.Podľaust.§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

26. Vzhľadom na predmet a povahu tohto konania, na skutočnosť, že ide o konanie medzi otcom a
dcérou, súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.