Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/156/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512203824
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Vallová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1512203824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému
F.E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. XX, XXX XX D., o zaplatenie 2.922,03 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovisumu2.922,03Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%
ročne zo sumy 2.922,03 Eur od 22.05.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa01.03.2012domáhalprotižalovanémuzaplatenia
sumy2.922,03Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy2.922,03Eurod22.05.2011
do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.01.2010 okolo 00.50 hod došlo v Trnave na Bulharskej ulici k
dopravnej nehode - poistnej udalosti tak, že sa žalovaný neoprávnene zmocnil kľúčov motorového
vozidla od EČV D. XXX I., ktoré v tom čase oprávnene užíval na pracovné účely jeho brat, týmito kľúčmi

následne motorové vozidlo otvoril, naštartoval a ako vodič viedol do mesta Trnava, kde v dôsledku
neprispôsobenia rýchlosti jazdy v námraze a ujazdenému snehu na povrchu cesty dostal šmyk, zišiel
mimo vozovku, kde sa vozidlo prevrátilo. Poškodený mal v čase poistnej udalosti zavretú so žalobcom
poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla, z ktorého si uplatnil nárok na plnenie.
Poškodenému bolo priznané plnenie vo výške 2.922,03 Eur. Žalobca sumu poukázal poškodenému dňa
4.2.2011. Žalovaný výzvou zo dňa 07.04.2011 prevzatou dňa 06.05.2011 vyzvaný na zaplatenie náhrady
poistného plnenia vo výške 2.922,03 Eur do 15 dní odo dňa jej doručenia. K žalobe pripojil záznam o

dopravnej nehode, trestný rozkaz, oznámenie o vzniku škody z poistenia zodpovednosti, poistku, faktúru
č. F., výpis z databázy o poskytnutom plnení, výzvu zo dňa 7.4.2011 a fotokópiu doručenky.

3. V spore bol vydaný platobný rozkaz č.k. 28Ro/208/2012-20 zo dňa 29.05.2012, ktorý bol zrušený
podaním odporu zo dňa 25.09.2012.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že platobný rozkaz bol vyhotovený na základe neprávoplatného rozsudku

zodňa21.11.2011.Vtomrozsudku(správnevtrestnomrozkaze)bolodsúdenýzaprečinneoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla. No proti nemu podal odpor, čím sa stal neprávoplatným.
Dňa 6.10.2011 prebehlo pojednávanie, kde boli vypočutí svedkovia a aj on sám a následne došlo
k jeho oslobodeniu od neoprávneného používania motorového vozidla. Tento rozsudok Okresnéhosúdu sa nachádza pod sp.zn. 3T/88/2010, pojednávanie resp. právoplatnosť nadobudol 6.10.2011.
Na základe týchto podkladov má za to, že žalobca požaduje od neho zaplatenie sumy 2.922,03 Eur
neoprávnene, nakoľko k žiadnemu neoprávnenému používaniu motorového vozidla sa nedopustil. Žiada

o zamietnutie platobného rozkazu, ktorú mu ukladá povinnosť zaplatiť danú sumu na základe skutku,
ktorá sa nestal. To sa potvrdilo výsluchom svedkov a výsluchom jeho samotného. Ako obranu označil
rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/88/2010.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a za účasti sporových strán vykonal dokazovania

výsluchom žalovaného, výsluchom svedka K. W. a listinnými dôkazmi záznamom o dopravnej nehode
zo dňa 23.01.2010, trestným rozkazom zo dňa 21.01.2011, oznámením o vzniku škody z poistenia
zodpovednosti zo dňa 21.09.2010, faktúrou č. F., výpisom z databázy o poskytnutom plnení zo dňa
04.02.2011, výzvou zo dňa 7.4.2011 a doručenkou zo dňa 06.05.2011, rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 3T/88/2010 zo dňa 06.10.2011 a zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v veci:

6. Dňa 23.01.2010 približne v čase okolo 00.50 hod. žalovaný viedol po Bulharskej ulici v Trnave
osobné motorového vozidlo Škoda Fabia EČ D. XXX I., pričom pri objekte firmy Nadok, v dôsledku
neprispôsobenia rýchlosti jazdy na námraze a ujazdeného snehu na povrchu cesty sa dostal do šmyku
zišiel mimo vozovku, kde sa vozidlo prevrátilo, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že mu bol
trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č.k. 3T/132/2008 zo dňa 15.12.2008, právoplatným dňa

17.01.2009uloženýzákončinnostiviesťmotorovévozidlána5(päť)rokov,čímhosúduznalzavinnéhoz
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Uvedené mal súd jednoznačne preukázané z Rozsudku
Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/88/2010 zo dňa 06.10.2011 právoplatným dňa 22.10.2011, ďalej zo
záznamu o dopravnej nehode zo dňa 23.1.2010, oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného
poistenia motorového vozidla zo dňa 21.09.2010.

7. Dňa 21.09.2010 K. W. ako poistený si uplatnil u žalobcu poistné plnenie z dôvodu škody na motorovom
vozidle škoda Fabia EČ D. XXX I. spôsobenej žalovaným. Uvedené má súd zistené z Oznámenia o
vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 21.09.2010.

8. Dňa 05.11.2010 autoservis AUTO CARLO SLOVAKIA, s.r.o., faktúrou č. F. vyfakturovalo K. W. sumu
za opravu auta vo výške 3.088,00 Eur. Žalobca vyplatil K. W. sumu 2.922,03 Eur. Čo vyplýva z uvedenej
faktúry, ako aj z výpisu z databázy o poskytnutom plnení zo dňa 04.02.2011.

9. Žalobca výzvou zo dňa 07.04.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku vo výške

2.922,03 Eur. Výzva bola doručená žalovanému 06.05.2011. Uvedené vyplýva z výzvy a doručenky.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva, poukazuje na výpoveď
poškodeného K. W., ktorý v trestnom konaní pred súdom uviedol, že on je vlastníkom vozidla Škoda
Fabia bielej farby EČ: D. XXXSV, toto vozidlo dal k dispozícii spoločnosti AUTO CARLO Slovakia s.r.o.,

aby vozidlo bolo ďalej prenajaté s tým, že on nestanovil žiadne podmienky, za ktorých malo byť auto
ďalej prenajaté. Ďalej uviedol, že áno, nemal vodičský preukaz, ale auto nemal neoprávnene, mal ho
zapožičané od brata. Auto si zapožičala z požičovne spoločnosť TNT Post Slovensko s.r.o., ktorá ho
dala na užívanie jeho bratovi bez toho, aby boli špecifikované podmienky užívania. Má za to, že keď
je poistený, tak poisťovňa preplatí celú škodu, mimo jeho spoluúčasti na škode, ktorú považuje 5 až

10 percent.

11. Svedok K. W. uviedol, že žalovaného stretol len raz na trestnom pojednávaní. Vie, že má vypovedať
ohľadom poškodenia motorového vozidla. V tom čase bol vlastníkom motorového vozidla. Požičiavalo
sa spoločnosti TNT Post Slovensko a jeho majiteľovi volali, že auto je poškodené. On pre túto spoločnosť

pracoval ako autoklampiar, viac sa k veci nevedel vyjadriť.

12. Advokát žalobcu vo svojom prednese uviedol, že trvá na písomne podanej žalobe zo dňa 01.03.2012
a opravuje skutkové okolnosti z dôvodu, že v čase podania žaloby nemal vedomosť o rozsudku
Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/88/2010, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného

pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Zo skutkovej vety trestného rozsudku je zrejmé, že
žalovaný viedol motorové vozidlo a nemal oprávnenie na vedenie motorového vozidla.13. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

15. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

19. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

20. Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti
fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

21. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

22. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, (ďalej len „zákona o cestnej premávke“), účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať

sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom
je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu

vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o cestnej premávke, vodič nesmie
a) viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo
počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa

osobitného predpisu, 8a) podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla, preskúšaniu odbornej
spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2,
b) viesť motorové vozidlo akejkoľvek skupiny počas trvania trestu zákazu činnosti spočívajúceho v
zákaze vedenia motorových vozidiel alebo počas trvania sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze
vedenia motorových vozidiel,

25. Podľa § 193 tretej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ďalej je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

26. V danom prípade, sa jedná o všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje kumulatívne naplnenie nasledujúcich predpokladov:
? protiprávnosť konania,? škoda,
? príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním,
? zavinenie škodu, ktoré je podľa zákona predpokladané.

Nesplnenie čo len jedného z predpokladov má za následok, že nárok na náhradu škody nevznikne.

27. Súd v danom prípade skúmal, či došlo k protiprávnemu úkonu, keďže zákon protiprávnosť
nepredpokladá. V trestnom rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 3T/88/2010, v jeho skutkovej
vety je uvedené, že žalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy námraze a ujazdenému snehu, čím sa s

vozidlom dostal do šmyku, zišiel mimo vozovku a vozidlo sa prevrátilo, ďalej že práve v tom čase mal
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Z uvedeného je
zrejmé,žežalovanýnielenporušilustanoveniatrestnéhozákonamareniavýkonuúradnéhorozhodnutia,
ale aj citované ustanovenia zákona o cestnej premávke, keď ako účastník tejto premávky a vodič
motorového vozidla mal povinnosť prispôsobiť svoje správanie dopravno-technickému stavu cesty,
situácií v cestnej premávke, poveternostným podmienkam, plne sa venovať vedeniu vozidla, viesť

motorové vozidlo s príslušným vodičským oprávnením a nie v čase zákazu činnosti. Súd mal preukázaný
predpoklad zodpovednosti za škodu - protiprávnosť konania.

28. Žalovaný sa bránil tým, že auto, ktoré šoféroval mal oprávnene, ale súčasne uviedol, že vodičský
preukaz nemal. Protiprávne konanie v tomto prípade nevyplývalo z oprávnenia disponovať s motorovým

vozidlom, ale z porušenia porušenia povinností žalovaného ako účastníka cestnej premávky a vodiča
vychádzajúc zo zákona o cestnej premávke, ba aj porušenia trestného zákona, keď v trestnom konaní
bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/88/2010 zo dňa 06.08.2011,
ktorým je súd v tomto spore viazaný.

29. Druhým predpokladom je škoda, pričom pod pojmom škoda sa rozumie majetková ujma, ktorá
spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa
vychádza z ceny v čase poškodenia. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť, či už peňažným
plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu.

30. Vlastník motorového vozidla v čase poškodenia (K. W.) dal svoje vozidlo opraviť, pričom cena opravy
bola vo výške 3.088,00 Eur. Uhradením tejto sumy vlastníkom vozidla, sa jeho majetok zmenšil a táto
suma predstavuje majetkovú ujmu poškodeného.

31. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou. Treba ňou rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť,
t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Je to priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.

Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

32. Ak by žalovaný pri riadení motorového vozidla prispôsobil rýchlosť jazdy námraze a ujazdenému
snehu tak, by auto nezišlo mimo vozovku, neprevrátilo sa a nedošlo by ku škode. Navyše ak by

žalovaný neviedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a v čase zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo nedošlo by ku škode. Vzhľadom na uvedené je priama súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti žalovaného (príčinou) a poškodením vozidla (následkom). Tým je splnený ďalší predpoklad
zodpovednosti.

33. Čo sa týka zavinenia, tak Občiansky zákonník tento pojem nevymedzuje. Vychádza sa z toho, že
zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu
právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt

vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Teda
zavinenie je založené jednak na prvku poznania spočívajúceho vo vedomosti a predvídanie určitéhovýsledku, jednak na prvku vôle, spočívajúceho v tom, že subjekt prejavuje svoju vôľu tým, že niečo chce,
aletiežtým,žejesniečímuzrozumený.V§420ods.3Občianskehozákonníkajezakotvenáprezumpcia
zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením

právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda
výhodou pre poškodeného. Zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia
zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

34. Žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil. Toto dôkazné bremeno neuniesol a zákonnú domnienku
nevyvrátil. Žalovaný sa síce bránil tým, že bol oslobodený spod obžaloby trestným rozsudkom č.k.
3T/88/2010 vo vzťahu k prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, avšak
súčasne bol tým istým trestným rozsudkom uznaný za vinného tým, že šoféroval bez vodičského
preukazu počas zákazu činnosti a jeho zavinenie bolo kvalifikované formou priameho úmyslu, teda vedel
o svojom protiprávnom konaní a chcel takto protiprávne konať.

35. V spore sú súčasne splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, čím vznikol nárok proti
žalovanému ako škodcovi.

36. Keďže vlastník bol v čase škody havarijne poistený, uplatnil si poistné plnenie titulom tejto škody u

žalobcu, ktorý mu na základe poistky vyplatil sumu 2.922,03 Eur. Vyplatením tejto sumy prešlo právo na
náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na žalobcu a to až do výšky plnenia, ktoré poskytol t.j.
2.922,03 Eur (§ 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

37. Súd musí skúmať, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keď by mohol náhradu škody

primerane znížiť, nakoľko žalobca si tento regresný nárok uplatňuje voči žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou. (§ 450 v nadväznosti na § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na dôvody hodné osobitného
zreteľa (ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby - škodcu; pomery fyzickej
osoby - poškodeného) súd neprihliadne ak škodca spôsobil škodu úmyselne. Keďže škoda bola
spôsobená úmyselne súd toto moderačné právo nemohol použiť a výšku náhrady škody nemohol

primerane znížiť.

38. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a za použitia citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka,
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, Civilného sporového poriadku súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

39. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
41. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinnej od 1.7.2010 do 31.1.2013) výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. V tomto prípade nie je čas splnenia určený dohodou, právnym predpisom či určené rozhodnutím,
ale splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Žalobca požiadal žalovaného

výzvou zo dňa 07.04.2011, aby mu v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil sumu 2.922,03 Eur. Výzva
bola žalovanému doručená 06.05.2011, 15 dňová lehota márne uplynula 21.5.2011. Žalovaný sumu
neuhradil a od 22.05.2011 je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Preto súd žalobcovi priznal úrokz omeškania z neuhradenej sumy, v súlade s citovaným nariadením vlády, keď v čase omeškania bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 1%, tzn., že sadzba úroku z omeškania je 9%.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

48. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech. Preto mu súd v zmysle citovaného ustanovenia priznal
plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v
dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.

V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa
odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.)
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho,
kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti).