Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106219871
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7106219871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Ladislava Duditša vo veci žalobcu A.. A. K., bytom E. č. XXX, zast.
JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, AK Michalovce, Námestie osloboditeľov 10, proti žalovanému S. S.K.
B..K.., C., F. č. XX, IČO: 32 790 253, zast. Advokátskou kanceláriou Palša a partneri spol. s r.o., Prešov,
Masarykova č. 13, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C 40/2006-640 z 2.1.2012
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zastavil konanie v časti návrhu navrhovateľa o ospravedlnenie odporcu
za uverejnené články, ďalším výrokom v prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania

nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej osobitným
rozhodnutím.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal uložiť terajšiemu odporcovi a pôvodne aj
odporcovi v 1.rade S. S., a.s., divízia východ, odštepný závod, E., F. XX spoločne a nerozdielne
sa ospravedlniť v T. denníku E. za množstvo nepravdivých a pravduskresľujúcich údajov o ňom
uverejnených v deviatich článkoch tohto denníka v priebehu obdobia od 10.2.2004 do 22.4.2006. O

tomto návrhu navrhovateľa rozhodol súd prvého stupňa predchádzajúcim rozsudkom 13C 40/2006 zo
16.9.2009 tak, že konanie voči odporcovi v 1.rade na základe späťvzatia návrhu navrhovateľa zastavil a
ďalšímvýrokomzaviazalodporcuv2.rade(terazodporca-poznámkaodvolaciehosúdu)ospravedlniťsa
navrhovateľovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to tak, že v Zemplínskom denníku Korzár
uverejní pod názvom „Ospravedlnenie sudcovi Okresného súdu Michalovce A.. A. K.“ nasledovné texty:

V Zemplínskom denníku Korzár z 10.2.2004, na tretej strane v článku pod názvom „Kauzu sudcu,

exekútorky a košického advokáta vyšetruje Úrad boja proti korupcii“ bol uverejnený text: Advokát,
exekútorka a sudca museli byť podľa ministra dohodnutí, údajne chceli poisťovňu obrať o takmer 30
miliónov.

V Zemplínskom denníku Korzár z 12.8.2004, na druhej strane v článku pod názvom „Exekútorka a
sudca chceli obrať poisťovňu o takmer 17 miliónov Sk“, bol uverejnený text: Exekútorka, ktorá figuruje
aj v poisťovacom podvode z Michaloviec, kde sa istý michalovský sudca, advokát a ona pokúsili obrať

poisťovňu Allianz o takmer 30 000 000 korún, má už pozastavený výkon exekútorského úradu a je
obvinená zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.V Zemplínskom denníku Korzár z 21.9.2004, na šiestej strane v článku pod názvom „Vydali súhlas na
trestné stíhanie michalovského okresného sudcu“, bol uverejnený text: Michalovský okresný sudca JX..,
podozrivý z poisťovacieho podvodu bude čeliť trestnému stíhaniu.

V Zemplínskom denníku Korzár z 8.10.2004, na piatej strane v článku pod názvom „Obvinili
michalovského sudcu A. S.“ bol uverejnený text: Sudkyňa tento návrh zamietla, ale potom sa k prípadu
dostal sudca S. a škodu vo výške milión schválil. Svoje rozhodnutie však ešte písacím strojom zmenil a
sumu prepísal na 30 miliónov. Tým podľa vyšetrovateľov spáchal trestný čin.

V Zemplínskom denníku Korzár z 3.3.2005, na ôsmej strane v článku pod názvom „Vyšetrovateľ navrhol
obžalovať michalovského sudcu a exekútorku“, bol uverejnený text: Sudca pozmenil rozhodnutie o
poverení na vykonanie exekúcie v prípade dopravnej nehody. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a
sudca neskôr písacím strojom rozhodnutie pozmenil. Namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29
671 200 korún. Namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej. Obvinený sudca

takto pozmenil verejnú listinu a zneužil právomoc verejného činiteľa.

V Zemplínskom denníku Korzár z 1.4.2005, na ôsmej strane v článku pod názvom „Predsedovia súdov
v Michalovciach a v Humennom prišli o funkcie, podľa ministra spravodlivosti nezabránili miliónovým
podvodom svojich sudcov“, bol uverejnený text: Fides povedal, F. sa tak rozhodol, pretože predsedovia

nezvládliriadeniesúdovprináhodnomprideľovaníspisovgenerátorom.Kobchádzaniugenerátoraatým
k porušeniu zásady náhodného prideľovania spisov podľa hovorcu malo dôjsť v 2 prípadoch exekúcie.
O prvej rozhodoval michalovský sudca A. S., o druhej humenský sudca S. T. V prvom prípade išlo o
30-miliónové odškodné. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a podľa polície sudca neskôr písacím
strojom prepísal sumu na 29 671 200 korún. Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii dospel k záveru, že

sudca sa tým dopustil trestných činov pozmeňovania verejnej listiny a zneužitia právomoci verejného
činiteľa.

V Zemplínskom denníku Korzár z 12.10.2005, na tretej strane v článku pod názvom „Špeciálny
prokurátor obžaloval sudcu a exekútorku“, bol uverejnený text: Prokurátor sa stotožnil s výsledkami

vyšetrovania Úradu boja proti korupcii. Podľa nich mal sudca strojom prepísať sumu na vydanom
exekučnom poverení z 1 milióna na vyše 29 miliónov korún. Na podozrivé exekúcie upozornil
ešte vo februári 2004 minister spravodlivosti Daniel F.. Podľa neho sa pri nich na michalovskom súde
obchádzal systém náhodného prideľovania spisov, aby sa návrhy dostali k spriaznenému sudcovi.
Polícia v júli 2005 začala vyšetrovať ďalší miliónový poistný podvod, ku ktorému malo dôjsť na základe

rozhodnutia Okresného súdu v Michalovciach.

V Zemplínskom denníku Korzár z 22.4.2006, na titulnej strane v článku pod názvom „Polícia chce stíhať
michalovského sudcu“, bol uverejnený text: F. už v minulosti niekoľkokrát zasiahol voči zemplínskym
sudcom. Na jeho popud polícia kvôli problémom s priznaním odškodného a exekúciami poisťovni,

vyšetrovala aj sudcu A. K. z Michaloviec a S. R. z Humenného. K. oslobodil špeciálny súd, so stíhaním
R. nesúhlasil ústavný súd. F. dnes trvá na tom, že podnety, ktoré som podal, boli plne oprávnené a ich
cieľom bolo očistiť justíciu od tých, ktorí zneužívajú svoju funkciu.

V Zemplínskom denníku Korzár z 3.11.2006, na piatej strane v článku pod názvom „Sudca K. už

nie je trestne stíhaný“, bol uverejnený text: Michalovský sudca A. K. a súdna exekútorka F. T. už
nie sú v prípade poisťovacieho podvodu trestne stíhaní. Ako informovala vedúca kancelárie predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky G. Q., senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že skutky, z
ktorých boli obžalovaní, nie sú trestným činom, ale pochybením povinnosti sudcu a exekútora ... Sudca
neskôr písacím strojom rozhodnutie pozmenil, namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29 671 200

korún. A namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej.

Za tieto neoprávnené a nepravdivé tvrdenia a hodnotiace úsudky urobené bez akéhokoľvek skutkového
základu sa Petit S., a.s., so sídlom Námestie K. č. XX, C., IČO: 35 790 253, JUDr. A. K. o s p r a v
e d l ň u j e .

Povinnosť ospravedlniť sa boli uložené rozsudkom v konaní vo veci Okresného súdu Košice I.Zaviazal odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 59 749,05 € do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie odporca v 2.rade, na základe
ktoréhoKrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúduznesením11Co309/2009-445z10.6.2010rozsudok
v napadnutom výroku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok, ktorý súd prvého stupňa vydal v ďalšom konaní a ktorý je teraz napadnutý odvolaním,

odôvodnil súd tak, že po zrušení predchádzajúceho rozsudku v ďalšom konaní navrhovateľ svojím
písomným podaním z 27.12.2010 zobral späť svoj návrh v časti, ktorým žiadal ospravedlnenie zo
strany odporcu, o ktorom návrhu rozhodol a konanie v tejto časti zastavil a tak predmetom ďalšieho
konania zostal len návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 663.878,37 €.
Konštatoval súd, že aj keď navrhovateľ zobral späť svoj návrh v časti o uloženie povinnosti odporcovi
ospravedlniť sa mu za výroky uvedené v jednotlivých článkoch, ktoré predložil súdu, súd sa pri

rozhodovaní o ďalšom predmete konania, t.j. o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy týmito článkami
zaoberal, pretože na základe nich si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume
663.878,38 €. Uviedol, že navrhovateľ predložil súdu články, ktoré boli odporcom postupne vydávané
v denníku Zemplínsky Korzár a ktorými podľa navrhovateľa neoprávnene zasiahol do jeho práva na
ochranu osobnosti podľa § 11 OZ. Ide o tieto články:

1) článok, ktorý vyšiel dňa 10.2.2004 v Zemplínskom denníku Korzár na tretej strane pod názvom
„Michalovský sudca tvrdí: „Som čistý, s nikým som sa nedohodol.“

Podľa navrhovateľa boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa v týchto vetách: „Minister
F. Vás obvinil, že ste spolu s advokátom a exekútorkou museli byť dohodnutí. Napriek tomu, že bol
rozpor medzi žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie
a zákonom, vydali ste poverenie a žiadosť o udelenie poverenia ste nezamietol. Ako môže sudca s
Vašimi skúsenosťami urobiť takú závažnú chybu?“ Osoba navrhovateľa je tu označená slovami - sudca

Okresného súdu v Michalovciach Jozef S..

K tomuto článku navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol vydaný po jeho rozhovore
s redaktorom N. U., pričom tento článok mal možnosť si pred jeho uverejnením prečítať, t. zn., že ho
autorizoval a voči tomuto článku nemá výhrady.

2) článok, ktorý vyšiel dňa 10.2.2004 v Zemplínskom denníku Korzár na tretej strane pod názvom „Kauzu
sudcu, exekútorky a košického advokáta vyšetruje Úrad boja proti korupcii“. V tomto článku boli podľa
navrhovateľa o jeho osobe zverejnené nepravdivé údaje v týchto vetách: „Advokát, exekútorka a sudca
museli byť podľa ministra dohodnutí a údajne chceli poisťovňu obrať o takmer 30 miliónov.“

Podľa vyjadrenia odporcu tento článok informoval o začatí trestného konania, ktoré bolo vedené Úradom
boja proti korupcii a o ktorom informovala pracovníčka tlačového oddelenia Ministerstva vnútra SR A.
S.. V článku je okrem iného uvedené, že vyšetrovateľ začal s výsluchmi, žiadne obvinenia na konkrétne
osoby zatiaľ nepadli. Taktiež je z článku jasné, že išlo nie o ministra, ale o ministra spravodlivosti a

podobne. Podľa odporcu išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky, navrhovateľ
v článku menovaný nebol, boli uvedené iniciálky A. H., J. S. a L.Ž. Podľa odporcu nedošlo k zásahu
do práv navrhovateľa.

3) článok, ktorý vyšiel dňa 12.8.2004 vo vyššie citovanom denníku na druhej strane bol publikovaný pod

názvom „Exekútorka a sudca chceli obrať poisťovňu o takmer 17 miliónov korún.“ V tomto
článku boli podľa navrhovateľa zverejnené nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa v týchto vetách:
„Exekútorka, ktorá figuruje aj v poisťovacom podvode z Michaloviec, kde sa istý michalovský sudca,
advokát a ona pokúsili obrať poisťovňu Allianz o takmer 30 000 000 korún, má už pozastavený výkon
exekútorského úradu a je obvinená zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Aj v justícii fungujú

organizované skupiny, v ktorých sú zapojení sudcovia, exekútori, advokáti, ktorí cez rôzne prepojenia
páchajú rôznu podvodnú činnosť.Podľa odporcu daný článok bol oficiálnou správou Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry - SITA,
ktorý informoval čitateľov o celkom inom prípade týkajúcom sa iných osôb. Išlo o publikovanie informácii
ministra spravodlivosti SR na tlačovej besede.

4) dňa 21.9.2004 vo vyššie uvedenom denníku na šiestej strane bol publikovaný článok „Vydali súhlas
na trestné stíhanie michalovského okresného sudcu.“ Aj tu je osoba navrhovateľa označená slovami -
michalovský okresný sudca Jozef S.

Vo svojom písomnom podaní navrhovateľ dňa 31.12.2010 dodatočne priznal, že v tomto článku neboli
zverejnené nepravdivé údaje o jeho osobe.

Podľa odporcu obsah tohto článku bol oficiálnou správou tlačovej agentúry Slovenskej republiky - TA SR,
ktorým odporca informoval o vydaní súhlasu Ústavného súdu SR k žiadosti Generálneho prokurátora SR
s trestným stíhaním sudcu tak, ako to uviedla odporcovi hovorkyňa Jana R. z Generálnej prokuratúry SR

a poradca Ústavného súdu SR pre styk s médiami N. H.. Podľa odporcu touto správou neškandalizoval
a neznevažoval navrhovateľa a tam uvedené tvrdenia nemohli spôsobiť zásah do jeho práv chránených
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Preukázalo sa, že išlo o oprávnené a pravdivé
tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky.

5) dňa 8.10.2004 vo vyššie citovanom denníku na piatej strane bol publikovaný článok „Obvinili
michalovského sudcu A. S..“ V tomto článku podľa navrhovateľa boli zverejnené nepravdivé údaje o
jeho osobe v týchto vetách: „K. tento návrh zamietla, ale potom sa k prípadu dostal sudca S. a škodu
vo výške milión schválil. Svoje rozhodnutie však ešte písacím strojom zmenil a sumu prepísal na sumu
30 miliónov. Tým podľa vyšetrovateľov spáchal trestný čin“. Aj tu bol navrhovateľ označený slovami -

sudca michalovského okresného súdu Jozef S.

Tento článok podľa odporcu informoval čitateľov o trestnom konaní vedenom na Úrade
špeciálneho prokurátora, na základe trestného oznámenia ministra spravodlivosti. Podľa odporcu ani
touto správou neškandalizoval a neznevažoval navrhovateľa a nezasiahol do jeho práv chránených

príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal
kompetentný vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti
korupcii Východ, Košice pod sp. zn.: ČVS:PPZ-10/BPK-V-2004 dňa 30.1.2004, je toho
najjasnejším dôkazom, že sa preukázalo, že išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace
úsudky.

6) dňa 3.3.2005 v Zemplínskom denníku Korzár na ôsmej strane bol publikovaný článok „Vyšetrovateľ
navrhol obžalovať michalovského sudcu a exekútorku.“ V tomto článku boli zverejnené podľa
navrhovateľa tieto nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa: „Sudca pozmenil rozhodnutie o poverení na
vykonanie exekúcie v prípade dopravnej nehody. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a sudca neskôr

písacím strojom rozhodnutie pozmenil. Namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29 671 200 korún.
Namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej. Obvinený sudca takto pozmenil
verejnú listinu a zneužil právomoc verejného činiteľa.

Podľa odporcu išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky. Návrh na podanie

obžaloby vyšetrovateľom podaný bol, nakoniec bola podaná aj samotná obžaloba, keďže vec by sa inak
nedostala pred súd.

7) dňa 1.4.2005 v citovanom denníku na ôsmej strane bol publikovaný článok „Predsedovia súdov
v Michalovciach a Humennom prišli o funkcie, podľa ministra spravodlivosti nezabránili miliónovým

podvodom svojich sudcov.“ V tomto článku boli podľa navrhovateľa zverejnené nepravdivé údaje o
osobe navrhovateľa v týchto vetách: „Obchádzaniu generátora a tým k porušeniu zásady náhodného
prideľovania spisov podľa hovorcu malo dôjsť v dvoch prípadoch exekúcie. O prvej rozhodoval
michalovský sudca A. S., o druhej humenský sudca S. T. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a podľa
polície sudca neskôr písacím strojom prepísal sumu na 29 671 200 korún. Vyšetrovateľ Úradu boja

proti korupcii dospel k záveru, že sudca sa tým dopustil trestných činov pozmeňovania verejnej listiny
a zneužitia právomoci verejného činiteľa.“Podľa odporcu tento článok informoval čitateľov uvedeného denníka o rozhodnutí ministra spravodlivosti
SR vo vzťahu k funkcionárom súdu a o vedení disciplinárneho konania Najvyšším súdom SR. Túto
informáciu poskytol ministrov hovorca Q. U.. Údaje uvedené vo vzťahu k navrhovateľovi v predmetnom

článku boli údajmi korektnými a získanými priamo z obžaloby. Na základe toho nedošlo k zásahu do
práv navrhovateľa chráneným § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

8) dňa 12.10.2005 v Zemplínskom denníku Korzár na ôsmej strane bol publikovaný článok „Špeciálny
prokurátor obžaloval sudcu a exekútorku.“ Podľa navrhovateľa v tomto článku boli zverejnené

nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa v týchto vetách: „Prokurátor sa stotožnil s výsledkami
vyšetrovania Úradu boja proti korupcii. Podľa nich mal sudca strojom prepísať sumu na vydanom
exekučnom poverení z jedného milióna na vyše 29 miliónov korún. Na podozrivé exekúcie upozornil
ešte vo februári 2004 minister spravodlivosti Daniel F.. Podľa neho sa pri nich na michalovskom súde
obchádzal systém náhodného prideľovania spisov, aby sa návrhy dostali k spriaznenému sudcovi.
Polícia v júli 2005 začala vyšetrovať ďalší poistný podvod, ku ktorému malo dôjsť na základe rozhodnutia

Okresného súdu v Michalovciach. K. A. S. jazdí na Peugeote 607, býva v nedokončenej rozsiahlej
vile v obci Klokočov. Ľudia v dedine rozprávajú, že jeho rodina vlastní nad dedinou hájovňu, ktorú
rekonštruujú.“

Podľa navrhovateľa údaje uvedené v posledných 2 vetách sú síce pravdivé, ale v celkovom kontexte sa

verejnosti podsúva myšlienka, ktorá má vzbudiť dojem, že navrhovateľ nadobudol majetok z nečestných
zdrojov.

Podľa odporcu tento článok informoval čitateľov o podaní obžaloby špeciálnym prokurátorom tak,
ako to uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR A. R.. V článku bolo okrem iného uvedené, že

sa prokurátor stotožnil s výsledkami vyšetrovania Úradu boja proti korupcii. V danom prípade išlo o
oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky. Obžaloba na Špeciálny súd špeciálnym
prokurátorom za zhliadnuté skutky podaná bola, prokurátor sa teda stotožnil s výsledkami vyšetrovania.
Tiež je nespochybniteľné, že polícia v júli 2005 začala vyšetrovanie v ďalšej trestnej veci, čo je
preukázateľné z vyšetrovacieho spisu polície, o ktorom informovala hovorkyňa košickej krajskej polície

Jana M..

9) dňa 22.4.2006 v citovanom denníku na titulnej strane bol publikovaný článok „Polícia chce stíhať
michalovského sudcu.“ Podľa navrhovateľa v tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe
navrhovateľa v tejto vete: „F. dnes trvá na tom, že podnety, ktoré som podal, boli plne

oprávnené a ich cieľom bolo očistiť justíciu od tých, ktorí zneužívajú svoju funkciu.“

Tento článok podľa odporcu informoval čitateľov na základe informácii hovorkyne Generálneho
prokurátora SR K. D. o celkom inom prípade a osobe odlišnej od navrhovateľa. V závere
predmetného článku v poslednom stĺpčeku bolo uvedené celé meno a priezvisko navrhovateľa, no len

v súvislosti s predchádzajúcim trestným konaním, ktoré bolo už právoplatne skončené a v článku je
jednoznačne uvedené, že Špeciálny súd navrhovateľa oslobodil spod obžaloby. Išlo o oprávnené a
pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky, čím k zásahu do práv navrhovateľa nedošlo. Nakoniec v
platnej právnej úprave SR už aj vydavateľ je zo zákona povinný uverejniť tzv. dodatočné oznámenie o
ukončení konania právoplatným rozhodnutím o osobe, proti ktorej bolo vedené konanie pred orgánom

verejnej moci. Informácia teda bola pravdivá.

10) dňa 3.11.2006 v citovanom denníku na piatej strane bol publikovaný článok „Sudca Soročina už
nie je trestne stíhaný.“ V tomto článku boli zverejnené podľa navrhovateľa nepravdivé údaje o osobe
navrhovateľa v týchto vetách: „Ako informovala vedúca kancelárie predsedu Najvyššieho súdu SR G. Q.,

senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že skutky, z ktorých boli obžalovaní, nie sú trestným činom, ale
pochybením povinnosti sudcu a exekútora. Sudca vraj neskôr písacím strojom rozhodnutie pozmenil.
Namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29 671 200 korún. A namiesto advokáta poškodenej
prepísal meno samotnej poškodenej.“

Tento článok podľa odporcu bol oficiálnou správou Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry -
SITA, ktorá informovala verejnosť o oficiálnej správe kancelárie predsedu Najvyššieho súdu SR
prostredníctvom hovorkyne Evy Q. o ukončení trestného stíhania a o uskutočnení disciplinárneho
konania dotknutých. Podľa odporcu išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky.Trestné stíhanie bolo ukončené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Senát Najvyššieho súdu SR
skutočne konštatoval, že skutky, z ktorých boli obžalovaní, nie sú trestným činom, ale pochybením
povinnostisudcuaexekútora.Disciplinárnekonanieprebehlotak,akotoavizovalaEvaQ.vspráveSITA,

teda uskutočnilo sa a správa bola pravdivá. K zásahu do práv navrhovateľa podľa odporcu nedošlo.

Počas konania navrhovateľ poukázal aj na ďalšie 2 články, ktorými bolo zasiahnuté do práva na ochranu
jehoosobnostiatonačlánokzodňa14.8.2008,ktorýbolzverejnenývdenníkuSmepodnázvom:„Sudca
chce milióny aj od policajtov“ a článok, ktorý bol publikovaný dňa 8.10.2004 v denníku Sme pod názvom:

„Obvinili sudcu, ktorého odhalila podateľňa“. V súvislosti s týmito článkami však nežiadal o rozšírenie
návrhu na začatie konania, nekoncipoval ospravedlnenie, preto sa týmito článkami v konaní nezaoberal.

Podľa tvrdenia navrhovateľa v čase, keď odporca zverejnil nepravdivé údaje o jeho osobe, nebolo
preukázané právoplatným rozsudkom súdu, že spáchal predmetnú trestnú činnosť, pričom platí
prezumpcia neviny. V tom podľa neho spočíva podstata neoprávnenosti zásahu odporcu do jeho

osobnostných práv. Povinnosťou vydavateľa (odporcu) bolo overiť si údaje o osobe navrhovateľa
a nie zverejniť nepravdivé údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde. Tvrdenie odporcu, že sporné
informácie získal od ministra spravodlivosti, alebo že to tvrdil vyšetrovateľ, nemôže obstáť, lebo
vydavateľ zodpovedá za obsah vydania periodickej tlače a odporca nemal ani právo zverejniť celé
meno a priezvisko navrhovateľa v súvislosti s trestným stíhaním. Podľa navrhovateľa žiadne média

nemajú právo šíriť nepravdivé údaje o osobe, resp. opísať niekoho, že spáchal podvod alebo že chcel
podvodomodpoisťovnezískať30miliónovkorún.Vprípadenavrhovateľadošloevidentnekzneužívaniu
slobody prejavu, slova a tlače. Uverejňovaním vyššie uvedených článkov išlo o brutálne zásahy do jeho
osobnosti, ktoré sa ho dotkli ako človeka, ako sudcu - ústavného činiteľa, i ako otca rodiny. Dotklo sa
ho to po každej stránke jeho života. V dôsledku uverejňovania týchto článkov sa od neho odvracali

ľudia, ktorí s ním predtým komunikovali a ktorí si ho vážili. Ukazovali na neho prstom, označovali ho za
banditu, v dôsledku týchto reči trpeli jeho deti, i vnuci v škole. Jeho osoba, ktorá predtým bola verejne
známa titulom vykonávania funkcie sudcu, bola ironizovaná, články ho zasiahli kompletne ako celú
osobnosť, utrpel rozvrat v rodine, súrodenci sa za neho začali hanbiť, odvrátili sa od neho a prestali s
ním komunikovať. Z dôvodu, že bol odpočúvaný, odmietli s ním telefonovať aj ostatní blízki príbuzní.

V dôsledku neoprávnených zásahov sa stal terčom irónie, posmechu a krčmových debát. Podlomilo sa
mu zdravie a ochorel na cukrovku. 3 roky mal v dôsledku trestného stíhania pozastavený výkon funkcie
sudcu. Určité problémy mal aj v manželskom živote so svojou manželkou, a rovnako aj v dedine, kde žil,
pretože ide o malú dedinu Klokočov, ktorá má asi 300 obyvateľov. Nie je pravdou, že vlastní hájovňu,
pretožeideomajetok,ktorýpatríjehosynoviA.K.,ktorýjesamostatnehospodáriacimroľníkom.Rodinný

dom, v ktorom býva, previedol na svojho syna a nevestu vzhľadom na svoj vek. Funkcia sudcu bola
navrhovateľovi obnovená v novembri 2006.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.9.2009 poukázal na to, že publikovaním článkov, na
ktoré odkazuje navrhovateľ vo svojej žalobe nedošlo k neoprávneným zásahom do osobnostných práv

navrhovateľa. Toto preukázalo samotné súdne konanie a dokazovanie vykonané pred súdom prvého
stupňa, najmä výsluchy svedkov navrhnutých samotným navrhovateľom. Publikovaním predmetných
článkov pravdivo informoval čitateľov o predmetnom justičnom prípade, ktorý riešili orgány činné v
trestnom konaní, teda polícia SR a prokuratúra SR, dokonca v procese vydávania sudcu aj Ústavný súd
SR a následne o nej rozhodoval Úrad špeciálnej prokuratúry a vec prijal na prejednanie a aj prejednal

Špeciálny súd SR a v odvolacom konaní Najvyšší súd SR. Navrhovateľ ako sudca bol v konaní postupne
v procesnom postavení podozrivého, obvineného a obžalovaného, nakoniec bol oslobodený spod
obžaloby. K veci sa vyjadroval samotný navrhovateľ a opakovane pre verejnosť sa vyjadrovali Policajný
zborSR,MinisterstvovnútraSR,GenerálnaprokuratúraSR,MinisterstvospravodlivostiSR,Ústavnýsúd
SR, Špeciálny súd i Najvyšší súd SR. O veci bola verejnosť informovaná prostredníctvom všetkých médií

SR - rozhlasovými stanicami, televíziami, internetovými spravodajskými portálmi a tlačovinami, resp.
novinami i časopismi. Publikovaním predmetných článkov odporca realizoval svoje právo na slobodu
prejavu spôsobom, ktorý je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Po vykonanom dokazovaní pri právnom posúdení veci vychádzal súd z článku 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny
základných práv a slobôd, z článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
článku 19 a 26 ods. 1, 2 prvá veta a ods. 4 Ústavy SR a tiež z § 11 a 13 OZ a konštatoval, že vyššie
citované články 19 a 26 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú základné ústavné hodnoty právnehoporiadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Ústavne zaručené práva vyjadrovať
svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v článku 19 ústavy.
Kolíziaobochprávsarealizujenapr.priaplikácii§11anasledujúcichObčianskehozákonníkavsúvislosti

s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu
osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv
nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné
skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to práve v
kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality

uplatňovania týchto práv. Je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného
základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah
neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol
určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

Bežná periodická tlač, určená na informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel napr. od odborných

publikácií), sa v konkrétnych prípadoch musí (s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a
čitateľský záujem) uchyľovať k istým zjednodušeniam. Nemožno pritom bez ďalšieho tvrdiť, že každé
zjednodušenie (či skreslenie) musí viesť nutne k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. V
tomto prípade nemožno trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tým vo svojich dôsledkoch
na novinárov nesplniteľné nároky. Významné však je, aby celkové vyznenie podávanej informácie

zodpovedalo pravde (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 MCdo 7/2005).

Ďalej vychádzal súd z toho, že pri strete práva na ochranu osobnosti a súkromného života so základným
politickým právom na informácie a ich šírenie je vždy vecou súdu, aby s prihliadnutím k okolnostiam
každého jednotlivého prípade starostlivo zvážil, či neodôvodnene nedá prednosť jednému právu pred

právom druhým. Je na zvážení súdu, aby podľa konkrétnych okolnosti ustálil, či výrok dosahuje takú
intenzitu, že zasahuje do práva na ochranu osobnosti danej osoby, či je situácii primeraný, teda či
v danom prípade treba preferovať právo na ochranu cti a dobrej povesti alebo uprednostniť právo
na slobodu prejavu a šírenie informácií. Pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku musí v prvom
rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt,

objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda
overiteľná. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému
faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe
vlastných kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však nutné skúmať, či sa
zakladá na pravdivej informácií a či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná. V danom prípade z

vykonaného dokazovania uzavrel, že pri strete dvoch práv a to práva na ochranu osobnosti a práva na
slobodu prejavu odporcu nedošlo k nerovnováhe týchto práv, že informáciami, ktoré poskytol odporca
prostredníctvom 10 článkov uverejnených v denníku Zemplínsky Korzár, nedošlo k neprimeranému
zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľa. V prvom článku zo dňa 10.2.2004, ktorý autorizoval
navrhovateľ, išlo o vyjadrenie navrhovateľa k otázkam položeným mu redaktorom denníka Zemplínsky

Korzár N. U.. V druhom článku zo dňa 10.2.2004 išlo o skutkové tvrdenia odporcu, ktoré vychádzali z
vyjadrenia ministra spravodlivosti SR JUDr. M. F., ako aj informácie, ktoré získal odporca z tlačového
oddelenia Ministerstva vnútra SR od A. S.. V treťom článku zo dňa 12.8.2004 ide o oprávnené a
skutkové tvrdenia na základe informácii, ktoré získal odporca z tlačovej besedy ministra spravodlivosti
SR. Vo štvrtom článku zo dňa 21.9.2004 tiež nešlo o neoprávnené zásahy do ochrany osobnosti

navrhovateľa, ide tu o skutkové tvrdenia odporcu, ktoré vychádzajú z informácií od A. R. z Generálnej
prokuratúry SR a od poradcu Ústavného súdu SR pre styk s médiami N. H.. V ďalšom piatom článku
zo dňa 8.10.2004 ide takisto o pravdivé tvrdenia, dôkazom čoho je uznesenie o vznesení obvinenia
voči navrhovateľovi, ktoré sa nachádza v spise a ktoré bolo vydané vyšetrovateľom Prezídia PZ, Úradu
boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Východ, Košice pod č. ČVS: PPZ-10/BPK-V-2004 z

30.1.2004. V šiestom článku zo dňa 3.5.2005 ide o pravdivé tvrdenia odporcu získané z komunikačného
odboru kancelárie Ministerstva vnútra SR. V siedmom článku zo dňa 1.4.2005 ide o skutkové pravdivé
tvrdenia odporcu na základe informácií, ktoré mu boli podané hovorcom Ministerstva spravodlivosti
SR Richardom U.. V ôsmom článku zo dňa 12.10.2005 ide o pravdivé skutkové tvrdenia odporcu,
informácie mu poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR A. R. a minister spravodlivosti JUDr.

M. F.. V deviatom článku zo dňa 22.4.2006 ide o oprávnené a pravdivé tvrdenia, ktoré boli získané
informáciami hovorkyne Generálnej prokuratúry SR K. D. a citácie výrokov ministra spravodlivosti JUDr.
M. F.. Napokon v desiatom článku zo dňa 3.11.2006 ide o oprávnené a pravdivé tvrdenia, pretože
odporca informoval verejnosť o oficiálnej správe kancelárie predsedu Najvyššieho súdu SR a to jehohovorkyne G. Q. o tom, že sa ukončilo trestné stíhanie navrhovateľa a uskutočnilo sa disciplinárne
konanie voči navrhovateľovi. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že v čase zverejnenia uvedených
článkov mali citované výroky základy vo faktoch, nič nedokazovalo, že informácie, ktoré boli poskytnuté

odporcovi v danom čase, sú nepravdivé a týkali sa profesijnej činnosti navrhovateľa ako sudcu. V tom
čase ešte nikto nemohol poznať výsledok prebiehajúceho trestného konania a preto bolo potrebné ctiť
prezumpciu neviny. Neskorší vývin veci sa nemôže vnímať takým spôsobom, že keď už všetci aktéri mali
vedomosť o oslobodzujúcom rozsudku, sú takéto výroky automaticky nepravdivé. Nešlo o novinársku
kampaň proti navrhovateľovi, ktorá mala nahrádzať riadnu spravodlivosť, ale len o uverejňovanie správ

odporcom o predmetnom justičnom prípade týkajúceho sa navrhovateľa. Odporca pravdivo informoval v
článkoch čitateľoch o procesných postupoch orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prebiehalo v čase
uverejnených článkov proti navrhovateľovi a realizoval tak svoje právo na slobodu prejavu. Skutočnosť,
že odporca informoval čitateľov na základe informácií získaných z tlačových konferencií, z vyjadrení
ministra spravodlivosti M. F., hovorcov Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva spravodlivosti SR,
Ústavného súdu SR, pracovníčky Najvyššieho súdu SR znamená, že ako šíriteľ už nebol ďalej povinný

overovať pravdivosť informácií, pravdivosť bola daná už samotným oznámením o začatí trestného
stíhania navrhovateľa. Z uvedeného mu vyplynulo, že ani obsahom, ani formou správ, ani žiadnou
svoju nedôslednosťou odporca neopustil priestor chránený slobodou prejavu a nezasiahol do práva
chránených navrhovateľom podľa § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Nárok navrhovateľa na
náhradu nemajetkovej ujmy tak nepovažoval za opodstatnený a žalobu zamietol.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby napadol včas podaným odvolaním žalobca uplatňujúc
odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. Uviedol, ako rozhodol súd prvého
stupňa predchádzajúcim rozsudkom a podstatu zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach
a konštatoval, že za rovnakej dôkaznej situácie, bez vykonania ďalších dôkazov súd prvého stupňa

teraz napadnutým rozsudkom zamietol jeho návrh na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď
zrazu dospel k záveru, že zverejnené údaje o jeho osobe v napadnutých článkoch sú pravdivé. Podľa
jeho názoru sa tak súd dostal do vlastných rozporov s predchádzajúcim rozsudkom. Nesúhlasil so
záverom súdu prvého stupňa, že odporca pravdivo informoval v napadnutých článkoch čitateľov o
procesných postupoch orgánov činných v trestnom konaní, že informácie získal z tlačových konferencií,

z vyjadrení Ministra spravodlivosti, hovorcov Generálnej prokuratúry, Ministra spravodlivosti, Ústavného
súdu, pracovníčky Najvyššieho súdu a že ako šíriteľ už nebol povinný ďalej overovať pravdivosť
informácií a ďalej, že pravdivosť bola daná už samotným oznámením o začatí trestného stíhania jeho
osoby. V ďalej časti odvolania uviedol, aké v jednotlivých článkoch boli zverejnené nepravdivé údaje
o jeho osobe. Pokiaľ ide o prvý článok, ktorý vyšiel dňa 10.2.2004 v denníku odporcu podľa neho

neobstojí tvrdenie súdu, že on údajne autorizoval článok a že k nemu nemal žiadne výhrady, lebo pred
jeho zverejnením mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Konštatoval, že on sa nikdy nevyjadril, že údaje
zverejnené o jeho osobe v tomto článku sú pravdivé. Na pojednávaní pred súdom dňa 11.3.2009 sa
len vyjadril, že k tomuto článku sa aspoň mal možnosť vyjadriť a preto považuje Štefana Frimmera
za slušného novinára. Ďalej sa vyjadril, že k ostatným napadnutým článkom sa ani nemal možnosť

vyjadriť a preto neskôr odmietol komunikovať s novinármi. Čiže nikdy nepotvrdil pravdivosť údajov o
svojej osobe, ktoré tento článok obsahuje. Dňa 10.2.2004 bol v Zemplínskom denníku Korzár zverejnený
článok pod názvom „Kauzu sudcu, exekútorky a košického advokáta vyšetruje Úrad boja proti korupcii“.
V tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o jeho osobe v týchto vetách: Advokát, exekútorka
a sudca museli byť podľa ministra dohodnutí a údajne chceli poisťovňu obrať o takmer 30 miliónov.

Dňa 12.8.2004 v Zemplínskom denníku Korzár bol zverejnený článok pod názvom „Exekútorka a sudca
chceli obrať poisťovňu o takmer 17 miliónov korún“. V tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o
osobe žalobcu v týchto vetách: Exekútorka, ktorá figuruje aj v poisťovacom podvode z Michaloviec, kde
sa istý michalovský sudca, advokát a ona pokúsili obrať poisťovňu Allianz o takmer 30 miliónov korún,
má už pozastavený výkon exekútorského úradu a je obvinená zo zneužívania právomoci verejného

činiteľa. Aj v justícii fungujú organizované skupiny, v ktorých sú zapojení sudcovia, exekútori, advokáti,
ktorí cez rôzne prepojenia páchajú rôznu podvodnú činnosť. Dňa 21.9.2004 v Zemplínskom denníku
Korzár bol zverejnený článok pod názvom „Vydali súhlas na trestné stíhanie michalovského okresného
sudcu“. Tu treba priznať, že v tomto článku neboli zverejnené nepravdivé údaje o osobe žalobcu. Dňa
8.10.2007 v Zemplínskom denníku Korzár bol zverejnený článok pod názvom „Obvinili michalovského

sudcu A. S“. V tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe žalobcu v týchto vetách:
Sudkyňa tento návrh zamietla, ale potom sa k prípadu dostal sudca S. a škodu vo výške milión schválil.
Svoje rozhodnutie však ešte písacím strojom zmenil a sumu prepísal na 30 miliónov. Tým podľa
vyšetrovateľov spáchal trestný čin. Dňa 3.3.2005 v Zemplínskom denníku Korzár bol zverejnený článokpod názvom „Vyšetrovateľ navrhol obžalovať michalovského sudcu a exekútorku“. V tomto článku boli
zverejnené nepravdivé údaje o osobe žalobcu v týchto vetách: Sudca pozmenil rozhodnutie o poverení
na vykonanie exekúcie v prípade dopravnej nehody. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a sudca

neskôr písacím strojom rozhodnutie pozmenil. Namiesto 1.045.100 korún prepísal sumu na 29.671.200
korún. Namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej. Obvinený sudca takto
pozmenil verejnú listinu a zneužil právomoc verejného činiteľa. Dňa 1.4.2005 v Zemplínskom denníku
Korzár bol zverejnený článok pod názvom „Predsedovia súdov v Michalovciach a Humennom prišli
o funkcie, podľa ministra spravodlivosti nezabránili miliónovým podvodom svojich sudcov“. V tomto

článku boli zverejnené nepravdivé údaje o jeho osobe v týchto vetách: obchádzanie generátora a tým
k porušovaniu zásady náhodného prideľovania spisov podľa hovorcu malo dôjsť v dvoch prípadoch
exekúcie. O prvej rozhodoval michalovský sudca Jozef S., o druhej humenský sudca Peter T.. Poverenie
bolo vyhotovené počítačom a podľa polície sudca neskôr písacím strojom prepísal sumu na 29.671.200
korún. Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii dospel k záveru, že sudca sa tým dopustil trestných činov
pozmeňovania verejnej listiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dňa 12.10.2005 v Zemplínskom

denníku Korzár bol zverejnený článok pod názvom „Špeciálny prokurátor obžaloval sudcu a exekútorku“.
V tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe žalobcu v týchto vetách: Prokurátor sa stotožnil
s výsledkami vyšetrovania Úradu boja proti korupcii. Podľa nich mal sudca strojom prepísať sumu na
vydanom exekučnom poverení z jedného milióna sna vyše 29 milióna korún. Na podozrivé exekúcie
upozornil ešte vo februári 2004 minister spravodlivosti M. F.. Podľa neho sa pri nich na michalovskom

súde obchádzal systém náhodného prideľovania spisov, aby sa návrhy dostali k spriaznenému sudcovi.
Polícia v júli 2005 začala vyšetrovať ďalší poistný podvod, ku ktorému malo dôjsť na základe rozhodnutia
Okresného súdu v Michalovciach. Sudca A. S. jazdí na Peugeote 607, býva v nedokončenej rozsiahlej
vile v obci Klokočov. Ľudia v dedine rozprávajú, že jeho rodina vlastní nad dedinou hájovňu, ktorú
rekonštruujú (údaje uvedené v posledných dvoch vetách sú síce pravdivé, ale v celkovom kontexte sa

verejnosti podsúva myšlienka, ktorá má vzbudiť dojem, že žalobca nadobudol majetok z nečestných
zdrojov). Dňa 22.4.2006 v Zemplínskom denníku Korzár bol zverejnený článok pod názvom „Polícia
chce stíhať michalovského sudcu“. V tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe žalobcu
v týchto vetách: Lipšic dnes trvá na tom, že podnety, ktoré som podal, boli plne oprávnené a ich
cieľom bolo očistiť justíciu od tých, ktorí zneužívajú svoju funkciu“. Dňa 3.11.2006 bol v Zemplínskom

denníku Korzár zverejnený článok pod názvom „Sudca Soročina už nie je trestne stíhaný“. V tomto
článku boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe žalobcu v týchto vetách: Ako informovala vedúca
kancelárie predsedu NS SR G. Q., senát Najvyššieho súdu NS SR konštatoval, že skutky, z ktorých boli
obžalovaní nie sú trestným činom, ale pochybením povinnosti sudcu a exekútora. Sudca vraj neskôr
písacím strojom rozhodnutie pozmenil. Namiesto 1.045.100 korún prepísal sumu na 29.671.200 korún a

namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej. Dňa 14.8.2008 bol v denníku Sme
zverejnený článok pod názvom „Sudca chce milióny aj od policajtov“. V tomto článku boli zverejnené
nepravdivé údaje o jeho osobe v týchto vetách: K. mlčí. D. chránenec. K. za predsedu súdu vymenoval
minister N. D.. Aj keď tvrdenie uvedené v poslednej vete je pravdivé, ale na verejnosti malo vzbudiť
dojem a presvedčenie, že bol vymenovaný za predsedu súdu len preto, že je D. chránenec. Poukázal

na to, že nie je žiaden D. chránenec, lebo za predsedu súdu bol vymenovaný preto, že bol úspešný
vo výberovom konaní , na ktorom sa zúčastnilo ďalších 5 uchádzačov. Súčasťou tohto článku je aj
zverejnená jeho fotografia, ktorá je nedôstojná a znižuje jeho dôstojnosť a vážnosť. Na tejto fotografii
je zobrazený v predklone v súdnej sieni v čase, keď bol trestne stíhaný pred špeciálnym súdom. Tvrdil,
že táto fotografia je robená so zlým úmyslom, zdiskreditovať ho a znevážiť, lebo celá verejnosť túto

fotografiu chápe ako keby žalobca pred súdom prosil o milosť. Táto fotografia je zverejnená v rozpore
s novinárskou etikou. Poukázal na to, že sudca má zákonom zaručenú zvýšenú ochranu práv. Podľa §
34 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať
jeho tvár a bydlisko. Dňa 8.10. 2004 bol v denníku Sme zverejnený článok pod názvom „Obvinili sudcu,
ktorého odhalila podateľňa“. V tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o jeho osobe v týchto

vetách: Svoje rozhodnutie však ešte písacím strojom zmenil a sumu prepísal na 30 miliónov. Tým podľa
vyšetrovateľov spáchal trestný čin. Uviedol, že na posledné dva články zverejnené v denníku Sme
poukázal vo svojom doplnenom návrhu na začatie konania dňa 24.3.2009 a že tento jeho nárok nemôže
byť premlčaný, lebo tieto články sú zverejnené na internetovej stránke žalovaného ako www.sme.sk
a tak sa verejnosť môže k týmto článkom kedykoľvek dostať, čiže dodnes zásah pretrváva. Podľa

neho neobstojí názor súdu, že síce predložil tieto ďalšie dva články v priebehu konania, ktoré odporca
zverejnil vo svojom denníku sme, ale že nepožiadal o pripustenie zmeny návrhu a to jeho rozšírenie a
nesformuloval ani petit vyplývajúci z týchto článkov a dodal, že je na žalobcovi, akým spôsobom sa bude
domáhať ochrany za neoprávnený zásah do osobnostných práv a že žalobca nie je povinný v každomprípade žiadať ospravedlnenie Podľa neho z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že
žalovaný prekročil prípustné hranice kritiky pri poskytnutí informácii verejnosti. V dôsledku zverejnenia
nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov v napadnutých článkoch o jeho osobe negatívne zasiahol

do jeho osobnosti. Žalovaný nepreukázal pravdivosť uverejneného tvrdenia, čiže neuniesol dôkazné
bremeno. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 98/96, nie je porušením princípu rovnosti
účastníkov, ak je žalovaný v spore o ochranu osobnosti vyzvaný preukázať, že právo na ochranu
osobnosti neporušil. Neobstojí ani tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalovaný zverejnil len informácie
o prebiehajúcom trestnom konaní na základe oficiálnych stanovísk a tlačových besied predstaviteľov

štátnej moci, t.j. ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, generálnej prokuratúry, ústavného súdu
atď... Mal za to, že za obsah vydania periodickej tlače vždy zodpovedá vydavateľ a nie tretie osoby
(§ 10 ods. 1 Tlačového zákona č. 81/19966 Zb.). S touto zodpovednosťou žalovaného sa súd prvého
stupňa v predchádzajúcom rozsudku správne vysporiadal, keď na strane 14 rozsudku uviedol, že proti
žalobe na ochranu osobnosti sa odporca nemôže úspešne brániť námietkou, že šíril len tie údaje, ktoré
prevzal z iných zdrojov (rozsudok najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 2194/2002). No teraz súd z

neznámych dôvodov už zmenil svoj názor. Okolnosť, že vydavateľ tlače v publikovanom interview
presne reprodukoval výroky osoby, s ktorou bol rozhovor v tejto forme uskutočnený, nemôže, v prípade
spôsobilosti týchto výrokov zasiahnuť do osobnostných práv inej osoby, viesť bez ďalšieho záveru, že
za ne vydavateľ nenesie zodpovednosť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. z n. 30 Cdo 214/2000).
V prílohe predložil Prehľad judikatúry vo veciach ochrany osobnosti, JUDr. Jiří Doležílek, kde sú

uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Iná by bola situácia, ak by išlo o priamy prenos zverejnenia
informácii z tlačovej konferencie orgánov štátnej správy, čo nemohol žalovaný ovplyvniť (napr. televízne
alebo rozhlasové vysielanie). Tiež neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalovaný v napadnutých
článkoch zverejnil len hodnotiace úsudky a nie skutkové tvrdenia. Obsah napadnutých článkov a z nich
konkrétnecitovanévety,ktoréobsahujúnepravdivéapravduskresľujúceúdajeojehoosobesúdôkazom

toho, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo zverejnením nepravdivých skutkových tvrdení, t.j.
faktov a nie hodnotiacich úsudkov. V praxi je niekedy obtiažne rozlíšiť medzi skutkovými tvrdeniami a
hodnotiacimi úsudkami. To však nevylučuje, že aj hodnotiaci úsudok sa môže ukázať ako neprimeraný,
pokiaľ sa neopiera o žiadny skutkový základ. Veď prvé 4 články zverejnené v Zemplínskom denníku
Korzár boli zverejnené v čase, keď ešte ani nemal postavenie obvineného. Obvinený bol až uznesením

vyšetrovateľa zo dňa 29.9.2004. Výkon slobody prejavu so sebou nesie isté povinnosti a zodpovednosť
a ochrana, ktorú článok 10 Dohovoru poskytuje novinárom je podmienená tým, že títo jednajú v dobrej
viere tak, aby pri dodržaní novinárskej etiky poskytli presné a vierohodné informácie. Tento právny názor
je vyslovený v rozsudku ESĽP vo veci Cumpana a Mazare proti Rumunsku zo dňa 17.12.2004. Obsah
napadnutýchčlánkovjedôkazomtoho,žežalovanýnejednalvdobrejvierevsúladesnovinárskouetikou

a neposkytol verejnosti presné a vierohodné informácie, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaný
zverejnil o jeho osobe aj informácie o jeho súkromnom a rodinnom živote, t.j. jeho majetkové pomery,
aby tak navodil situáciu, že získal majetok z nečestných zdrojov. Nejednanie v dobrej viere potvrdzuje
aj zverejnenie nedôstojnej fotografie o jeho osobe v predklone ako keby prosil súd o milosť. Zo spisu
je zrejme, že ide o dlhodobý zásah do jeho osobnostných práv a to za obdobie od 10.2.2004 do

14.8.2008 (4 roky a 6 mesiace). Konštatoval, že ide o opakované a tvrdošijné porušovanie práva na
osobnú integritu, ku ktorému dochádza kvôli hospodárskemu prospechu žalovaného. Zo všetkého tak
podľa neho možno uzavrieť, že jeho osobnostné právo bolo porušené úmyselne s cieľom zvýšiť náklad
periodiká a dosiahnuť vyšší zisk. V takom prípade treba do sporu o výšku náhrady ujmy v peniazoch
zahrnúť aj myšlienku prevencie ako faktor pre stanovenie tejto výšky. Pri stanovení výšky finančného

odškodnenia v peniazoch, ktoré sa uplatní v prípade závažného porušenia osobnostného práva, má
myšlienka prevencie zvláštny význam. Tento právny názor je vyslovený v Justičnej revue č. 11/2003, str.
10-29. Prípad sa vzťahuje na vec Caroline von Monaco vs. Burda. V konaní boli vypočutí svedkovia z
oblasti jeho rodinného života, pracovného a verejného a všetci svedkovia zhodne vypovedali, že uverili
obsahu napadnutých článkov, že on je podvodník, že sa chcel obohatiť o 30 miliónov korún a na úkor

poisťovní, atď... .Všetci vypovedali, že s ním prerušili kontakty. Ocitol sa v absolútnej izolácii vo všetkých
oblastiach života. Zdôraznil, že význam dlhodobého účinku napadnutých článkov je umocnený tým, že
všetky články sú verejnosti dodnes dostupné na internetovej stránke žalovaného (www.korzar.sk). Na
základe toho navrhol zrušiť rozsudok v napadnutom výroku a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Ako prílohy k odvolaniu pripojil rozsudok NS SR sp. zn. 1Co 15/97 judikatúru vo veciach

ochrany osobnosti Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2194/2002 a 30Cdo 214/2000 a svoje vyjadrenie
k rozhodnutiu krajského súdu z 31.12.2010.Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ v konaní pred súdom prvého
stupňa po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu už neprodukoval k uplatnenému nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch žiadne ďalšie dôkazy a nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania

a to ani po poučení súdom prvého stupňa. K ďalším odvolacím námietkam odvolateľa a k článkom, na
ktoré poukazuje uviedol nasledovné: Publikovaním článkov, na ktoré odkazuje žalobca v žalobe, nedošlo
k neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu. Toto preukázalo samotné súdne konanie a
dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa, najmä výsluchy svedkov navrhnutých samotným
žalobcom. Publikovaním predmetných článkov sme pravdivo informovali čitateľov o predmetnom

justičnom prípade, ktorý riešili orgány činné v trestnom konaní, teda Polícia SR a prokuratúra SR,
dokonca v procese vydávania (sudcu) i ústavný súd SR a následne o nej rozhodoval Úrad špeciálnej
prokuratúry a vec prijal na prejednanie a aj prejednal Špeciálny súd SR a v odvolacom konaní Najvyšší
súd SR. Žaloba ako sudca bol v konaní postupne v procesnom postavení podozrivého, obvineného
a obžalovaného, nakoniec bol oslobodený spod obžaloby. K veci sa vyjadroval samotný žalobca a
opakovane pre verejnosť sa vyjadrovali PS SR, MV SR, GP SR, MS SR, ÚS SR, ŠS SR a NS SR.

Išlo o vec verejného záujmu. O veci bola verejnosť informovaná prostredníctvom všetkých médií SR
- rozhlasovanými stanicami, televíziami, internetovými spravodajskými portálmi a tlačovinami, resp.
novinami i časopismi. Išlo o vec verejného záujmu. Negatívny stav a zásah predsa spôsobilo samotné
začatie trestného stíhania, jeho vydanie na trestné stíhanie Ústavným súdom, podanie obžaloby GP
SR, a následne prejednanie veci pred Špeciálnym súdom SR, Najvyšším súdom SR, či príslušným

Disciplinárnym senátom. Žalobca sa predsa o týchto skutočnostiach nedozvedal z novín, časopisov,
rozhlasu, či televízie, ale priamo príslušným postupom od dotknutých inštitúcií. Ak by sa aj skutočne
niekto od neho odvracal (čo sa nepreukázalo v konaní), nešlo o články ale o podstatu veci - jeho
trestné stíhanie a jeho postavenie pre súd. Prípadné „odvracanie sa „, ktoré ani ale nebolo preukázané
v konaní, ak by aj nastalo, nastalo by z dôvodu, že žalobca musel čeliť ako predseda súdu obvineniu,

obžalobe, bol mu pozastavený výkon funkcie, bol postavený pred súd, prejednával ho disciplinárny senát
a pod., nie z dôvodu, že sa táto informácia následne objavila v tlači, v rozhlase, či v televízii právo
na slobodu prejavu), keď o tom orgány verejnej moci prostredníctvom médií komunikovali vo vzťahu
k verejnosti (ústavné právo obdŕžať informácie). Nepreukázala sa v konaní v tejto súvislosti žiadna
príčinná súvislosť medzi obsahom článkov a tvrdeniami žalobcu, či ním tvrdenou ujmou. Pre úplnosť

dodal,žeinformáciaotom,žesaprotiurčitejosobevedietrestnéstíhanie,zakéhočinujeobvinenáaaké
dôkazy boli v trestnom konaní vykonané, nemá v zmysle platnej právnej judikatúry charakter porušenia
práva na ochranu osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti (Nález ústavného súdu SR sp. zn.:
III Ús 83/01 zo dňa 24.1.2002). Mal za to, že odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné v žiadnej časti, že
súd prvého stupňa správne vec posúdil, keď skonštatoval v rozsudku, že pri strete ústavných práv -

práva na ochranu osobnosti (žalobcu) a práva na slobodu prejavu (žalovaného), ale i práva verejnosti
na obdŕžanie informácií) - nedošlo k nerovnováhe týchto práv a že nedošlo k zásahu do práv žalobcu.
Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b)súdprvéhostupňarozhodolpodľa§115aO.s.p.beznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani
o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k

záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Ani skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní nemenia nič na vecnej správnosti rozsudku, lebo

v podstate ide o tie, s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne a aj správne vyporiadal.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí - uznesení 11 Co 309/2009 z 10.6.2010 vytkol súdu prvého stupňa, že pri
rozhodovaní o veci sa nevyporiadal s tým, či neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcu bola žalovaným spôsobená skutkovými tvrdeniami, teda faktami alebo hodnotiacimi úsudkami

v jednotlivých článkoch a okrem toho tiež to, že pri rozhodovaní sa neriadil (neuvažoval o použití) už
konštantnou judikatúrou ESĽP. Vzhľadom na uvedené, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa po zrušení
jeho rozhodnutia sa riadiť pokynmi odvolacieho súdu a preto pokiaľ v novom rozhodnutí o žalobe žalobcu
svoj záver odôvodnil tak, že žalovaný v dotknutých článkoch podával pravdivé informácie, teda fakty o
prebiehajúcom trestnom konaní žalobcu, a nie hodnotiace úsudky a že ani obsahom, ani formou správ

„neopustil priestor“ chránený právom na slobodu prejavu, niet mu čo vyčítať.

Na podporu toho odvolací súd dodáva, že čl. 10 Dohovoru nechráni iba podstatu podávaných informácií
a myšlienok, ale aj formu, akou sú podávané (rozsudok ESĽP vo veci Hrico proti Slovensku z 20.7.2004).
Odvolací súd zastáva rozvnaký názor ako súd prvého stupňa, že pri podávaní správ v jednotlivých

publikáciách neboli prekročené hranice prípustného spravodajstva.

O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o náhrade bude rozhodovať súd prvého
stupňa po právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov prvostupňového konania.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.