Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 2, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/40/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106219871
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7106219871.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: A.. A. K.,

nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, X.. Z., zastúpený JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v
Michalovciach, Námestie osloboditeľov 10 proti odporcovi: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava,
IČO: 35 790 253, zastúpený Advokátskou kanceláriou Palša a partneri spol. s r.o., Masarykova 13,
Prešov v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti návrhu navrhovateľa o ospravedlnenie odporcu za uverejnené články z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom pôvodnom návrhu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť ospravedlniť sa
mu v denníku Zemplínsky Korzár, ktorého vydavateľom je odporca za množstvo
nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov o navrhovateľovi, ktoré odporca uverejnil v 10 článkoch v
priebehu obdobia od 10.2.2004 do 3.11.2006. Tvrdenia o osobe navrhovateľa v predmetných článkoch
sú podľa navrhovateľa zjavne nepravdivé, v rozpore s objektívnou pravdou, ktoré boli navyše uverejnené

bez toho, aby odporca dal možnosť navrhovateľovi sa k ním vyjadriť. V týchto článkoch odporca
škandalizoval a znevažoval navrhovateľa a podsúval do podvedomia čitateľa záver, že navrhovateľ ako
sudca pri rozhodovacej právomoci spáchal podvod a chcel sa obohatiť o 30 miliónov korún. Zákernosť
týchto nepravdivých údajov je umocnená aj tým, že namiesto získania vyjadrenia dotknutej osoby aj
za cenu neskoršieho uverejnenia predmetných článkov, Zemplínsky denník Korzár vedome a účelovo
dezorientoval a oklamal čitateľov. Týmito nepravdivými údajmi došlo k zásahu do navrhovateľových
práv, chránených v ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v ktorých sa poskytuje ochrana

osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci
ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Okrem ospravedlnenia sa požadoval navrhovateľ aj priznanie
nemajetkovej ujmy vo výške 20 miliónov Sk (teraz 663.878,38 EUR) a priznať náhradu trov konania.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.11.2006 žiadal návrh zamietnuť ako bezdôvodný a
priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že navrhovateľ uvádza časti článkov vytrhnutých z
kontextu a následne aj v petite žiada ospravedlnenie spôsobom, ktorý vôbec nekorešponduje s obsahom

jednotlivých článkov a takto formulovaný výrok rozsudku navrhovaný navrhovateľom je v rozpore so
zákonom, pretože najskôr popisuje názov článku a časť textov článkov účelovo zvolených a zložených
navrhovateľom a v závere žiada za takto nekorektne spojené texty ospravedlnenie. Nie je pravdou
tvrdenie navrhovateľa, že ho predmetné články opisovali ako podvodníka, pretože predmetné článkyprinášali len informácie o prebiehajúcom trestnom konaní na základe oficiálnych stanovísk, informácií
a tlačových besied Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR, Generálnej prokuratúry SR,
Ústavného súdu SR a Policajného zboru SR, pričom zo strany odporcu išlo o konanie v dobrej viere s

cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 13C/40/2006-364 zo dňa 16.9.2009 súd konanie voči
odporcovi v 1. rade (Petit Press, a.s., divízia Východ, odštepný závod Letná 47, Košice) zastavil,
vo vzťahu navrhovateľa a tohto odporcu vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Zároveň uložil odporcovi v 2. rade (terajšiemu odporcovi) povinnosť ospravedlniť sa
navrhovateľovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to tak, že v Zemplínskom denníku Korzár
uverejní pod názvom „Ospravedlnenie sudcovi Okresného súdu v Michalovciach A.. A. K.“ nasledovné
texty:

V Zemplínskom denníku Korzár z 10.2.2004, na tretej strane v článku pod názvom „Kauzu sudcu,

exekútorky a košického advokáta vyšetruje Úrad boja proti korupcii“ bol uverejnený text: Advokát,
exekútorka a sudca museli byť podľa ministra dohodnutí, údajne chceli poisťovňu obrať o takmer 30
miliónov.

V Zemplínskom denníku Korzár z 12.8.2004, na druhej strane v článku pod názvom „Exekútorka a

sudca chceli obrať poisťovňu o takmer 17 miliónov Sk“, bol uverejnený text: Exekútorka, ktorá figuruje
aj v poisťovacom podvode z Michaloviec, kde sa istý michalovský sudca, advokát a ona pokúsili obrať
poisťovňu Allianz o takmer 30 000 000 korún, má už pozastavený výkon exekútorského úradu a je
obvinená zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

V Zemplínskom denníku Korzár z 21.9.2004, na šiestej strane v článku pod názvom „Vydali súhlas na
trestné stíhanie michalovského okresného sudcu“, bol uverejnený text: Michalovský okresný sudca A.
K.., podozrivý z poisťovacieho podvodu bude čeliť trestnému stíhaniu.

V Zemplínskom denníku Korzár z 8.10.2004, na piatej strane v článku pod názvom „Obvinili

michalovského sudcu A. K..“ bol uverejnený text: Sudkyňa tento návrh zamietla, ale potom sa k prípadu
dostal sudca K.. a škodu vo výške milión schválil. Svoje rozhodnutie však ešte písacím strojom zmenil
a sumu prepísal na 30 miliónov. Tým podľa vyšetrovateľov spáchal trestný čin.

V Zemplínskom denníku Korzár z 3.3.2005, na ôsmej strane v článku pod názvom „Vyšetrovateľ navrhol

obžalovať michalovského sudcu a exekútorku“, bol uverejnený text: Sudca pozmenil rozhodnutie o
poverení na vykonanie exekúcie v prípade dopravnej nehody. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a
sudca neskôr písacím strojom rozhodnutie pozmenil. Namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29
671 200 korún. Namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej. Obvinený sudca
takto pozmenil verejnú listinu a zneužil právomoc verejného činiteľa.

V Zemplínskom denníku Korzár z 1.4.2005, na ôsmej strane v článku pod názvom „Predsedovia súdov
v Michalovciach a v Humennom prišli o funkcie, podľa ministra spravodlivosti nezabránili miliónovým
podvodom svojich sudcov“, bol uverejnený text: Fides povedal, Lipšic sa tak rozhodol, pretože
predsedovia nezvládli riadenie súdov pri náhodnom prideľovaní spisov generátorom. K obchádzaniu

generátora a tým k porušeniu zásady náhodného prideľovania spisov podľa hovorcu malo dôjsť v 2
prípadoch exekúcie. O prvej rozhodoval michalovský sudca A. K.., o druhej humenský sudca S. R..
V prvom prípade išlo o 30-miliónové odškodné. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a podľa polície
sudca neskôr písacím strojom prepísal sumu na 29 671 200 korún. Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii
dospel k záveru, že sudca sa tým dopustil trestných činov pozmeňovania verejnej listiny a zneužitia

právomoci verejného činiteľa.

V Zemplínskom denníku Korzár z 12.10.2005, na tretej strane v článku pod názvom „Špeciálny
prokurátor obžaloval sudcu a exekútorku“, bol uverejnený text: Prokurátor sa stotožnil s výsledkami
vyšetrovania Úradu boja proti korupcii. Podľa nich mal sudca strojom prepísať sumu na vydanom

exekučnom poverení z 1 milióna na vyše 29 miliónov korún. Na podozrivé exekúcie upozornil
ešte vo februári 2004 minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Podľa neho sa pri nich na michalovskom
súde obchádzal systém náhodného prideľovania spisov, aby sa návrhy dostali k spriaznenému sudcovi.Polícia v júli 2005 začala vyšetrovať ďalší miliónový poistný podvod, ku ktorému malo dôjsť na základe
rozhodnutia Okresného súdu v Michalovciach.

V Zemplínskom denníku Korzár z 22.4.2006, na titulnej strane v článku pod názvom „Polícia chce stíhať
michalovského sudcu“, bol uverejnený text: Lipšic už v minulosti niekoľkokrát zasiahol voči zemplínskym
sudcom. Na jeho popud polícia kvôli problémom s priznaním odškodného a exekúciami poisťovni,
vyšetrovala aj sudcu A. K.Č. z Michaloviec a S. R. z Humenného. K. oslobodil špeciálny súd, so stíhaním
R. nesúhlasil ústavný súd. Lipšic dnes trvá na tom, že podnety, ktoré som podal, boli plne oprávnené a

ich cieľom bolo očistiť justíciu od tých, ktorí zneužívajú svoju funkciu.

V Zemplínskom denníku Korzár z 3.11.2006, na piatej strane v článku pod názvom „Sudca K. už
nie je trestne stíhaný“, bol uverejnený text: Michalovský sudca A. K. a súdna exekútorka F. Ž. už
nie sú v prípade poisťovacieho podvodu trestne stíhaní. Ako informovala vedúca kancelárie predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky G. Q., senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že skutky, z

ktorých boli obžalovaní, nie sú trestným činom, ale pochybením povinnosti sudcu a exekútora ... Sudca
neskôr písacím strojom rozhodnutie pozmenil, namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29 671 200
korún. A namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej.

Za tieto neoprávnené a nepravdivé tvrdenia a hodnotiace úsudky urobené bez akéhokoľvek skutkového

základu sa Petit Press, a.s., so sídlom Námestie SNP č. 30, Bratislava, IČO: 35 790 253, A.. A. K. o
s p r a v e d l ň u j e .

Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 59.749,05 EUR a v prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume

11.181,57 EUR, odporcu v 2. rade zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume
352,66 EUR a súdny poplatok v sume 16.596,50 EUR.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporca, pričom odvolaním nebol
napadnutý výrok konanie voči odporcovi v 1. rade zastavuje. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.

11Co/309/2009-445 zo dňa 10.6.2010 bol zrušený vyššie citovaný rozsudok, okrem výroku o zastavení
konania voči odporcovi v 1. rade a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň Krajský súd v Košiciach odmietol odvolanie odporcu v 2. rade - terajšieho odporcu
proti rozsudku vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom
v 1. rade. Poukázal na to, že pri strete práva na ochranu osobnosti a súkromného života so základným

politickým právom na informácie a ich šírenie, je vecou súdu, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého
jednotlivého prípadu starostlivo zvážil, či neodôvodnene nedá prednosť jednému právu pred právom
druhým. Je na zvážení súdu, aby podľa konkrétnych okolnosti ustálil, či výrok dosahuje takú intenzitu,
že zasahuje do práva na ochranu osobnosti danej osoby, či je v situácii primeraný, teda či v danom
prípade treba preferovať právo na ochranu cti a dobrej povesti alebo uprednostniť právo na slobodu

prejavu a šírenie informácií. Uložil súdu prvého stupňa odlíšiť, či v danom prípade ide v článkoch o
skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto
kategórii sa líšia. Krajský súd v Košiciach vytkol súdu prvého stupňa, že sa v dôvodoch rozhodnutia
nevysporiadal s tým, či neoprávnenosť zásahu je spôsobená skutkovými tvrdeniami alebo hodnotiacimi
úsudkami použitými v jednotlivých článkoch, neuvažoval ani s konštantnou judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorej hranice prípustnej kritiky sú vo vzťahu k osobe činnej vo verejnej
funkcii širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe (X. c/a Rakúsko), že novinárska sloboda tiež zahŕňa tiež
možné uchýlenie sa k určitému stupňu preháňania alebo dokonca provokácie (S. a X. c/a Rakúsko) a
že sloboda prejavu sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo
sú považované za neurážlivé alebo neutrálne, ale aj na tie, ktoré útočia, šokujú alebo znepokojujú štát

alebo časť obyvateľstva (D. c/a Spojené kráľovstvo).

Po vrátení veci súdu prvého stupňa navrhovateľ svojim písomným podaním zo dňa 27.12.2010 zobral
späť svoj návrh v časti, ktorý sa týka ospravedlnenia.

Predmetom konania tak zostal len návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume
663.878,37 EUR a trov konania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:Aj keď navrhovateľ zobral späť svoj návrh v časti o uloženie povinnosti odporcovi ospravedlniť sa mu za
výroky uvedené v jednotlivých článkoch, ktoré predložil súdu, súd sa týmito článkami zaoberal, pretože

navrhovateľ si uplatňoval na základe v nich uverejnených nepravdivých údajov náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 663.878,38 EUR.

Navrhovateľ predložil súdu články, ktoré boli postupne vydávané v denníku Zemplínsky Korzár,
vydavateľom ktorého je odporca a ktorými podľa neho neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu

osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Ide o tieto články:

1) článok, ktorý vyšiel dňa 10.2.2004 v Zemplínskom denníku Korzár na tretej strane pod názvom
„Michalovský sudca tvrdí: „Som čistý, s nikým som sa nedohodol.“

Podľa navrhovateľa boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa v týchto vetách: „Minister

Lipšic Vás obvinil, že ste spolu s advokátom a exekútorkou museli byť dohodnutí. Napriek tomu, že bol
rozpor medzi žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie
a zákonom, vydali ste poverenie a žiadosť o udelenie poverenia ste nezamietol. Ako môže sudca s
Vašimi skúsenosťami urobiť takú závažnú chybu?“ Osoba navrhovateľa je tu označená slovami - sudca
Okresného súdu v Michalovciach A. K...

K tomuto článku navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol vydaný po jeho rozhovore
s redaktorom Š. U., pričom tento článok mal možnosť si pred jeho uverejnením prečítať, t. zn., že ho
autorizoval a voči tomuto článku nemá výhrady.

2) článok, ktorý vyšiel dňa 10.2.2004 v Zemplínskom denníku Korzár na tretej strane pod názvom „Kauzu
sudcu, exekútorky a košického advokáta vyšetruje Úrad boja proti korupcii“. V tomto článku boli podľa
navrhovateľaoosobenavrhovateľazverejnenénepravdivéúdajeojehoosobevtýchtovetách:„Advokát,
exekútorka a sudca museli byť podľa ministra dohodnutí a údajne chceli poisťovňu obrať o takmer 30
miliónov.“

Podľa vyjadrenia odporcu tento článok informoval o začatí trestného konania, ktoré bolo vedené
Úradom boja proti korupcii a o ktorom informovala pracovníčka tlačového oddelenia Ministerstva vnútra
SR A. S.Ô.. V článku je okrem iného uvedené, že vyšetrovateľ začal s výsluchmi, žiadne obvinenia
na konkrétne osoby zatiaľ nepadli. Taktiež je z článku jasné, že išlo nie o ministra, ale o ministra

spravodlivosti a podobne. Podľa odporcu išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace
úsudky, navrhovateľ v článku menovaný nebol, boli uvedené iniciálky B.. D.., A.. K.. a F..Ž.. Podľa
odporcu nedošlo k zásahu do práv navrhovateľa.

3) článok, ktorý vyšiel dňa 12.8.2004 vo vyššie citovanom denníku na druhej strane bol publikovaný pod

názvom „Exekútorka a sudca chceli obrať poisťovňu o takmer 17 miliónov korún.“ V tomto
článku boli podľa navrhovateľa zverejnené nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa v týchto vetách:
„Exekútorka, ktorá figuruje aj v poisťovacom podvode z Michaloviec, kde sa istý michalovský sudca,
advokát a ona pokúsili obrať poisťovňu Allianz o takmer 30 000 000 korún, má už pozastavený výkon
exekútorského úradu a je obvinená zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Aj v justícii fungujú

organizované skupiny, v ktorých sú zapojení sudcovia, exekútori, advokáti, ktorí cez rôzne prepojenia
páchajú rôznu podvodnú činnosť.

Podľa odporcu daný článok bol oficiálnou správou Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry - SITA,
ktorý informoval čitateľov o celkom inom prípade týkajúcom sa iných osôb. Išlo o publikovanie informácii

ministra spravodlivosti SR na tlačovej besede.

4) dňa 21.9.2004 vo vyššie uvedenom denníku na šiestej strane bol publikovaný článok „Vydali súhlas
na trestné stíhanie michalovského okresného sudcu.“ Aj tu je osoba navrhovateľa označená slovami -
michalovský okresný sudca Jozef S.

Vo svojom písomnom podaní navrhovateľ dňa 31.12.2010 dodatočne priznal, že v tomto článku neboli
zverejnené nepravdivé údaje o jeho osobe.Podľa odporcu obsah tohto článku bol oficiálnou správou tlačovej agentúry Slovenskej republiky - TA SR,
ktorým odporca informoval o vydaní súhlasu Ústavného súdu SR k žiadosti Generálneho prokurátora
SR s trestným stíhaním sudcu tak, ako to uviedla odporcovi hovorkyňa A. R. z Generálnej prokuratúry

SR a poradca Ústavného súdu SR pre styk s médiami Štefan Németh. Podľa odporcu touto správou
neškandalizoval a neznevažoval navrhovateľa a tam uvedené tvrdenia nemohli spôsobiť zásah do
jeho práv chránených príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Preukázalo sa, že išlo o
oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky.

5) dňa 8.10.2004 vo vyššie citovanom denníku na piatej strane bol publikovaný článok „Obvinili
michalovského sudcu A. K...“ V tomto článku podľa navrhovateľa boli zverejnené nepravdivé údaje o
jeho osobe v týchto vetách: „Sudkyňa tento návrh zamietla, ale potom sa k prípadu dostal sudca K.. a
škodu vo výške milión schválil. Svoje rozhodnutie však ešte písacím strojom zmenil a sumu prepísal na
sumu 30 miliónov. Tým podľa vyšetrovateľov spáchal trestný čin“. Aj tu bol navrhovateľ
označený slovami - sudca michalovského okresného súdu A. K..

Tento článok podľa odporcu informoval čitateľov o trestnom konaní vedenom na Úrade
špeciálneho prokurátora, na základe trestného oznámenia ministra spravodlivosti. Podľa odporcu ani
touto správou neškandalizoval a neznevažoval navrhovateľa a nezasiahol do jeho práv chránených
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal

kompetentný vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti
korupcii Východ, Košice pod sp. zn.: ČVS:PPZ-10/BPK-V-2004 dňa 30.1.2004, je toho
najjasnejším dôkazom, že sa preukázalo, že išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace
úsudky.

6) dňa 3.3.2005 v Zemplínskom denníku Korzár na ôsmej strane bol publikovaný článok „Vyšetrovateľ
navrhol obžalovať michalovského sudcu a exekútorku.“ V tomto článku boli zverejnené podľa
navrhovateľa tieto nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa: „Sudca pozmenil rozhodnutie o poverení na
vykonanie exekúcie v prípade dopravnej nehody. Poverenie bolo vyhotovené počítačom a sudca neskôr
písacím strojom rozhodnutie pozmenil. Namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29 671 200 korún.

Namiesto advokáta poškodenej prepísal meno samotnej poškodenej. Obvinený sudca takto pozmenil
verejnú listinu a zneužil právomoc verejného činiteľa.

Podľa odporcu išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky. Návrh na podanie
obžaloby vyšetrovateľom podaný bol, nakoniec bola podaná aj samotná obžaloba, keďže vec by sa inak

nedostala pred súd.

7) dňa 1.4.2005 v citovanom denníku na ôsmej strane bol publikovaný článok „Predsedovia súdov
v Michalovciach a Humennom prišli o funkcie, podľa ministra spravodlivosti nezabránili miliónovým
podvodom svojich sudcov.“ V tomto článku boli podľa navrhovateľa zverejnené nepravdivé údaje o

osobe navrhovateľa v týchto vetách: „Obchádzaniu generátora a tým k porušeniu zásady náhodného
prideľovania spisov podľa hovorcu malo dôjsť v dvoch prípadoch exekúcie. O prvej rozhodoval
michalovskýsudcaA.K..,odruhejhumenskýsudcaS.R..Povereniebolovyhotovenépočítačomapodľa
polície sudca neskôr písacím strojom prepísal sumu na 29 671 200 korún. Vyšetrovateľ Úradu
boja proti korupcii dospel k záveru, že sudca sa tým dopustil trestných činov pozmeňovania verejnej

listiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa.“

Podľa odporcu tento článok informoval čitateľov uvedeného denníka o rozhodnutí ministra spravodlivosti
SR vo vzťahu k funkcionárom súdu a o vedení disciplinárneho konania Najvyšším súdom SR. Túto
informáciu poskytol ministrov hovorca Q. U.. Údaje uvedené vo vzťahu k navrhovateľovi v predmetnom

článku boli údajmi korektnými a získanými priamo z obžaloby. Na základe toho nedošlo k zásahu do
práv navrhovateľa chráneným § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

8) dňa 12.10.2005 v Zemplínskom denníku Korzár na ôsmej strane bol publikovaný článok „Špeciálny
prokurátor obžaloval sudcu a exekútorku.“ Podľa navrhovateľa v tomto článku boli zverejnené

nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa v týchto vetách: „Prokurátor sa stotožnil s výsledkami
vyšetrovania Úradu boja proti korupcii. Podľa nich mal sudca strojom prepísať sumu na vydanom
exekučnom poverení z jedného milióna na vyše 29 miliónov korún. Na podozrivé exekúcie upozornil ešte
vo februári 2004 minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Podľa neho sa pri nich na michalovskomsúde obchádzal systém náhodného prideľovania spisov, aby sa návrhy dostali k spriaznenému sudcovi.
Polícia v júli 2005 začala vyšetrovať ďalší poistný podvod, ku ktorému malo dôjsť na základe rozhodnutia
Okresného súdu v Michalovciach. Sudca A. K.. jazdí na Peugeote 607, býva v nedokončenej rozsiahlej

vile v obci E.. Ľudia v dedine rozprávajú, že jeho rodina vlastní nad dedinou hájovňu, ktorú rekonštruujú.“

Podľa navrhovateľa údaje uvedené v posledných 2 vetách sú síce pravdivé, ale v celkovom kontexte sa
verejnosti podsúva myšlienka, ktorá má vzbudiť dojem, že navrhovateľ nadobudol majetok z nečestných
zdrojov.

Podľa odporcu tento článok informoval čitateľov o podaní obžaloby špeciálnym prokurátorom tak,
ako to uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR A. R.. V článku bolo okrem iného uvedené, že
sa prokurátor stotožnil s výsledkami vyšetrovania Úradu boja proti korupcii. V danom prípade išlo o
oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky. Obžaloba na Špeciálny súd špeciálnym
prokurátorom za zhliadnuté skutky podaná bola, prokurátor sa teda stotožnil s výsledkami vyšetrovania.

Tiež je nespochybniteľné, že polícia v júli 2005 začala vyšetrovanie v ďalšej trestnej veci, čo je
preukázateľné z vyšetrovacieho spisu polície, o ktorom informovala hovorkyňa košickej krajskej polície
A. M..

9) dňa 22.4.2006 v citovanom denníku na titulnej strane bol publikovaný článok „Polícia chce stíhať

michalovského sudcu.“ Podľa navrhovateľa v tomto článku boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe
navrhovateľa v tejto vete: „Lipšic dnes trvá na tom, že podnety, ktoré som podal, boli plne
oprávnené a ich cieľom bolo očistiť justíciu od tých, ktorí zneužívajú svoju funkciu.“

Tento článok podľa odporcu informoval čitateľov na základe informácii hovorkyne Generálneho

prokurátora SR K. D. o celkom inom prípade a osobe odlišnej od navrhovateľa. V závere
predmetného článku v poslednom stĺpčeku bolo uvedené celé meno a priezvisko navrhovateľa, no len
v súvislosti s predchádzajúcim trestným konaním, ktoré bolo už právoplatne skončené a v článku je
jednoznačne uvedené, že Špeciálny súd navrhovateľa oslobodil spod obžaloby. Išlo o oprávnené a
pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky, čím k zásahu do práv navrhovateľa nedošlo. Nakoniec v

platnej právnej úprave SR už aj vydavateľ je zo zákona povinný uverejniť tzv. dodatočné oznámenie o
ukončení konania právoplatným rozhodnutím o osobe, proti ktorej bolo vedené konanie pred orgánom
verejnej moci. Informácia teda bola pravdivá.

10)dňa3.11.2006vcitovanomdenníkunapiatejstranebolpublikovanýčlánok„SudcaK.užniejetrestne

stíhaný.“ V tomto článku boli zverejnené podľa navrhovateľa nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa
v týchto vetách: „Ako informovala vedúca kancelárie predsedu Najvyššieho súdu SR G. Q., senát
Najvyššieho súdu SR konštatoval, že skutky, z ktorých boli obžalovaní, nie sú trestným činom, ale
pochybením povinnosti sudcu a exekútora Sudca vraj neskôr písacím strojom rozhodnutie pozmenil.
Namiesto 1 045 100 korún prepísal sumu na 29 671 200 korún. A namiesto advokáta poškodenej

prepísal meno samotnej poškodenej.“

Tento článok podľa odporcu bol oficiálnou správou Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry -
SITA, ktorá informovala verejnosť o oficiálnej správe kancelárie predsedu Najvyššieho súdu SR
prostredníctvom hovorkyne G. Q. o ukončení trestného stíhania a o uskutočnení disciplinárneho konania

dotknutých. Podľa odporcu išlo o oprávnené a pravdivé tvrdenia, nešlo o hodnotiace úsudky. Trestné
stíhanie bolo ukončené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Senát Najvyššieho súdu SR skutočne
konštatoval, že skutky, z ktorých boli obžalovaní, nie sú trestným činom, ale pochybením povinnosti
sudcu a exekútora. Disciplinárne konanie prebehlo tak, ako to avizovala G. Q. v správe SITA, teda
uskutočnilo sa a správa bola pravdivá. K zásahu do práv navrhovateľa podľa odporcu nedošlo.

Navrhovateľ ďalej v konaní poukázal aj na ďalšie 2 články, ktoré zasiahli do ochrany osobnosti
navrhovateľa a to na článok zo dňa 14.8.2008, ktorý bol zverejnený v denníku Sme pod názvom: „Sudca
chce milióny aj od policajtov“ a článok, ktorý bol publikovaný dňa 8.10.2004 v denníku Sme pod názvom:
„Obvinili sudcu, ktorého odhalila podateľňa“.

Keďže právny zástupca podaním zo dňa 24.3.2009 nežiadal súd o rozšírenie návrhu ohľadom týchto
dvoch článkov, nekoncipoval ospravedlnenie, súd sa týmito článkami nezaoberal.Navrhovateľ poukázal na to, že v týchto článkoch bol opísaný ako podvodník, ktorý podvodným
spôsobomvydalpoverenienaexekúciu,vktoromprepísalsumuz1milióna natakmer30miliónov
Sk,tiež,žemuselbyťdohodnutýsadvokátomaexekútorkouaúdajnechcelipoisťovňuobraťotakmer30

miliónov korún. V priamej reči tu bol obvinený, že tým spáchal trestný čin zneužitia právomoci verejného
činiteľaatrestnýčinfalšovaniaapozmeňovaniaverejnejlistiny.Vžalovanýchčlánkoch(napr.z1.4.2005)
sa čitateľom podsúva myšlienka, že navrhovateľ porušoval zásady náhodného prideľovania spisov,
resp. ovplyvňoval náhodné prideľovanie spisu generátorom. O navrhovateľovi bolo tiež zverejnené
(12.10.2005), že jazdí na Peugeote 607, že býva v nedokončenej rozsiahlej vile v obci E., ďalej že ľudia v

dedine rozprávajú, že jeho rodina vlastní nad dedinou hájovňu, ktorú rekonštruujú. Čitateľom sa tu opäť
podsúva myšlienka, ktorá má vzbudiť dojem, že navrhovateľ nadobudol majetok z nečestných zdrojov.
V sporných článkoch bolo zverejnené celé meno a priezvisko, postavenie navrhovateľa - sudca A. K.
(22.4.2006 a to na titulnej strane). Uvedené tvrdenia o osobe navrhovateľa v predmetných
článkoch sú zjavne nepravdivé, v rozpore s objektívnou pravdou, ktoré boli navyše uverejnené bez toho,
aby odporca dal navrhovateľovi možnosť sa k ním vyjadriť.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania poukázal na to, že uvedené výroky boli zverejnené v
Zemplínskom denníku Korzár, ktorý vydáva odporca, čiže on nesie procesnú zodpovednosť za
zverejnené výroky podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 Tlačového zákona, zákona č. 81/1966 Zb.

Navrhovateľ predložil súdu rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica č.k.
BB-4Tš 7/2005 zo dňa 2.12.2005, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII Gv 6/04-206, ktorá tvrdila, že ako
sudca Okresného súdu v Michalovciach, v presne nezistenej dobe od 27.11.2003 do 1.12.2003, potom
ako mu bol pridelený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov

zo zákona zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave o T. X.XXX.XXX,- K.
K. S. N. S. X. A.. Antona Hencovského, ktorý bol podaný na Exekútorskom úrade A.. F. Ž. v
Michalovciach dňa 26.11.2003 a dňa 27.11.2003, bol prijatý na Okresnom súde v Michalovciach pod
sp. zn. 7 Er 444/03, pričom ešte pred vydaním poverenia na výkon exekúcie podala súdna exekútorka
A.. F. Ž. dňa 28.11.2003 na Okresný súd v Michalovciach návrh na doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie zaslaného k uvedenej sp. zn. 7Er 444/03, v ktorom už uviedla ako oprávneného
Z. Š., zastúpenú advokátom JUDr. Antonom Hencovským, pričom navrhuje povolenie exekúcie voči
povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov, zo zákona zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.
so sídlom v Bratislave na čiastku 29.671.200,- Sk s príslušenstvom, čo odôvodňuje omylom nesprávne
označeného oprávneného a omylom nesprávne vymedzeného nároku ako istiny vo výške 1.045.100,-

Sk, pričom táto vedela, že už predtým podala návrh na začatie exekúcie v tej istej veci voči povinnému
Slovenskej kancelárii poisťovateľov zo zákona zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom
v Bratislave na čiastku 29.671.200,- Sk s príslušenstvom a táto žiadosť bola evidovaná na
Okresnom súde v Michalovciach pod sp.zn. 8 Er 388/03, následne dňa 01.12.2003 sudca Okresného
súdu v Michalovciach A.. A. K. vydal pod sp. zn. 7 Er 444/03 poverenie súdnej exekútorke A.. F. Ž.

na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného JUDr. Antona Hencovského proti povinnému Slovenská
kancelária poisťovateľov Bratislava o zaplatenie 1.045.100,- Sk a súdneho poplatku 500,- Sk, ktoré bolo
vyhotovené počítačom a kde písacím strojom toto rozhodnutie pozmenil tým, že dopísal ako oprávnenú
Z. K. a ako čiastku na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 29.671.200,- Sk so 17,6 % úrokom od
23.04.2000 do zaplatenia a trovy súdneho exekútora 82.836,- Sk, aj keď z predloženého návrhu bolo

zrejmé, že v predmetnom exekučnom titule je označený ako žalovaný SEM-MIX P.. A. - K. a ako vedľajší
účastník je označená spol. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pritom tak v žiadosti ako aj návrhu
na vykonanie exekúcie je povinným vedľajší účastník z exekučného titulu, oprávnený túto skutočnosť
odôvodnil v návrhu tým, že povinnosť uložená v exekučnom titule žalovanému prešla na
vedľajšieho účastníka, teda povinného, vyhláškou č. 432/91 Zb., avšak v tejto vyhláške v § 3 ods. 1

je uvedené, že prevádzateľ motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje zákonné poistenie má právo, aby
poisťovňazanehonahradilapoškodenýmuplatnenéapreukázanénárokypodľa§37ods.3Exekučného
poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí uvedený ako povinný, alebo v prospech iného než
toho, kto je označený v rozhodnutí ako oprávnený možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že na
neho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41), prechod povinnosti alebo práva možno

preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho
predpisu sudca vzhľadom na rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, mal zamietnuť predmetnú žiadosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, pretože nebol preukázaný prechod povinnosti zo žalovaného vexekučnom konaní na povinného, označeného v žiadosti a v návrhu na vykonanie exekúcie
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, tak isto nemal dopisovať ďalšieho
oprávneného, ale mal vydať prípadne nové rozhodnutie, na základe uvedeného dopisovaného

poverenia súdna exekútorka A.. F. Ž. zaslala 16.01.2004 Slovenskej kancelárii poisťovateľov so sídlom
v Bratislave upovedomenie o začatí exekúcie na uvedenú pozmenenú čiastku a tak isto dala príkaz
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čo bolo právne kvalifikované, ako trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a trestný
čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1

Trestného zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Ďalej navrhovateľ v konaní predložil súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -
disciplinárny súd č.k. 2 Ds 3/2004 zo dňa 22.11.2006, ktorým navrhovateľa oslobodil spod návrhu na
začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 písm. b) a § 116 ods. 2 písm. a) a písm. f) Zákona o sudcoch, ktorého sa mal dopustiť tak,

- že na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 7 C
519/02-106 zo dňa 15.1.2003, ktorým súd zaviazal žalovaného SEM-MIX, IH.. A. K., nar. XX.X.XXXX,
IČO. 32691475, DRČ: XXXXXXXXXX/XXX, XXX XX Z. XX zaplatiť žalobkyni Z. K., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX náhradu škody v sume 29 671 200,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania odo
dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právneho zástupcu

žalobkyne, advokáta JUDr. Antona Hencovského, Advokátska kancelária Košice, Františkánska 3 a
Okresnému súdu Michalovce súdny poplatok vo výške 200.000,- Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.4.2003 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 17 Co 235/03-160 zo dňa 26.9.2003
a vykonateľnosť dňa 27.4.2003 a na základe žiadosti o udelenie poverenia A.. F. Ž., súdnej exekútorky
so sídlom exekútorského úradu Okružná 5, 071 01 Michalovce, ktorá požiadala 27.11.2003 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného Advokátskou
kanceláriou Hencovský & spol. vo veci oprávneného A.. B. D., B., U. X, XXX XX E. proti povinnému
Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 832 91 Bratislava - Nové Mesto, zo zákona
zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4 o zaplatenie
1 045 100,- Sk a doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, podaného Okresnému súdu Michalovce dňa

28.11.2003, v ktorom bol ako oprávnený uvedený Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, zastúpená
JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 3 a povinný Slovenská
kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 832 91 Bratislava - Nové Mesto, zo zákona zastúpená
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4 o zaplatenie istiny 671
200,- Sk s príslušenstvom, vydal dňa 1.12.2003 poverenie č. 5807 035758*, ktorým poveril v zmysle

§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie súdnu exekútorku A.. F. Ž., pričom z originálu
poverenia, podpísaného A.. A. K., založeného v spise vedenom na Okresnom súde Michalovce pod
č.k. 7 Er 444/03 na čísle listu 18 vyplýva, že bolo vyhotovené v prospech oprávneného A.. B. D., B., U.
X, E. proti povinnému Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava - Nové Mesto
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 045 100,- Sk a súdny poplatok 500,- Sk, avšak na tomto

poverení zároveň mechanickým strojom nad pôvodným označením oprávneného dopísaná aj Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX a v riadku na vymoženie uloženej povinnosti je strojom dopísaná aj istina vo
výške 29 671 200,- Sk so 17,6 % úrokom od 23.4.2003 do zaplatenia, trovy súdneho konania vo výške
82 836,- Sk pre právneho zástupcu a trovy súdneho exekútora, z čoho vyplýva,
- že konal v zrejmom rozpore s ustanovením § 37 ods. 1, 3 a 4 Exekučného poriadku, z ktorého

vyplýva, že proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného
než toho, kto je označený v rozhodnutí ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo,
že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z
právneho predpisu, ako aj ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak
zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne, keďže napriek tomu, že bol rozpor medzi žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhom na vykonanie exekúcie a zákonom, vydal poverenie na vykonanie exekúcie a

žiadosť o udelenie poverenia nezamietol, a teda takéto jeho svojvoľné rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré
zjavne nemá oporu v právnom poriadku,- dopisoval údaje do verejnej listiny - poverenia č. 5207 035758*, ktorým poveril v zmysle § 45 ods. 1
Exekučného poriadku vykonaním exekúcie súdnu exekútorku A.. F. Ž. v úmysle, aby bola použitá ako
pravá,

pretože skutok nie je závažným disciplinárnym previnením, ani disciplinárnym previnením.

Navrhovateľ poukázal na to, že v čase, keď odporca zverejnil údaje o jeho osobe ako nepravdivé
údaje, nebolo preukázané právoplatným rozsudkom súdu, že navrhovateľ spáchal predmetnú trestnú

činnosť, pričom platí prezumpcia neviny. V tom spočíva podstata neoprávnenosti zásahu odporcu do
jeho osobnostných práv. Povinnosťou vydavateľa (odporcu) bolo overiť si údaje o osobe navrhovateľa a
nie zverejniť nepravdivé údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde. Neobstojí tvrdenie odporcu, že sporné
informácie získal od ministra spravodlivosti, alebo že to tvrdil vyšetrovateľ. Vydavateľ zodpovedá za
obsahvydaniaperiodickejtlačeaodporcanemalaniprávozverejniťcelémenoapriezviskonavrhovateľa
v súvislosti s trestným stíhaním. Podľa navrhovateľa žiadne média nemajú právo šíriť nepravdivé údaje

o osobe, resp. opísať niekoho, že spáchal podvod alebo že chcel podvodom od poisťovne získať 30
miliónov korún. V prípade navrhovateľa došlo evidentne k zneužívaniu slobody prejavu, slova a tlače.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že ako sudca pracoval od roku 1971, najprv na Okresnom
súde v Michalovciach, neskôr aj na Krajskom súde v Košiciach a opätovne na Okresnom súde

v Michalovciach. Na Okresnom súde v Michalovciach nebol žiaden sudca, ktorý by mal iniciálky A. K..,
alebo A.. K.. Bol známy a uznávaný v meste Michalovce a okrese Michalovce pre dlhodobé vykonávanie
funkcie sudcu.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi poukázal na to, že zo strany odporcu uverejňovaním vyššie uvedených

článkov išlo o brutálne zásahy do jeho osobnosti, ktoré sa ho dotkli ako človeka, ako sudcu - ústavného
činiteľa, i ako otca rodiny. Dotklo sa ho to po každej stránke jeho života. V dôsledku uverejňovania týchto
článkov sa od neho odvracali ľudia, ktorí s ním predtým komunikovali a ktorí si ho vážili. Ukazovali
na neho prstom, označovali ho za banditu, v dôsledku týchto reči trpeli jeho deti, i vnuci v škole. Bola
ironizovaná jeho osoba, ktorá predtým bola verejne známa titulom vykonávania funkcie sudcu. Tieto

články ho zasiahli kompletne ako celú osobnosť, utrpel rozvrat v rodine. Súrodenci sa za neho začali
hanbiť, odvrátili sa od neho a prestali s ním komunikovať. Z dôvodu, že bol odpočúvaný, odmietli s
ním telefonovať aj ostatní blízki príbuzní. V dôsledku neoprávnených zásahov sa stal terčom irónie,
posmechu a krčmových debát. Podlomilo sa mu zdravie a ochorel na cukrovku. 3 roky mal v dôsledku
trestného stíhania pozastavený výkon funkcie sudcu. Určité problémy mal aj v manželskom živote so

svojou manželkou, a rovnako aj v dedine, kde žil, pretože ide o malú dedinu Klokočov, ktorá má asi
300 obyvateľov. Nie je pravdou, že vlastní hájovňu, pretože ide o majetok, ktorý patrí jeho synovi A. K.,
ktorý je samostatne hospodáriacim roľníkom. Rodinný dom, v ktorom býva, previedol na svojho syna a
nevestu vzhľadom na svoj vek. Funkcia sudcu bola navrhovateľovi obnovená v novembri 2006.

VkonanínanávrhnavrhovateľabolivypočutíakosvedkoviaA..N.X.,Z.Š.,A..Z.D.,Z.K.,A.K.,P..B.Q.,
C.. Z. Š., ktorí vypovedali o tom, aký dosah malo uverejnenie týchto informácií na osobu navrhovateľa.

Na návrh odporcu boli v konaní vypočutí svedkovia P.. Z. E., Q.. N. S., A.. M. F., Z.. Q. U., S.. A. Q.Í.,
Q.. Š. H..

Svedok P.. Z. E., ktorý pracuje ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Agentúry SITA, uviedol,
že média sú v obchodnom vzťahu s touto agentúrou, ktorá im poskytuje na základe zmluvy informácie,
ktoré potom média prevezmú buď v plnom znení alebo si ich upravia podľa svojho uváženia.

Svedok Q.. N. S. vykonával v čase uverejnenia týchto článkov funkciu ministra vnútra Slovenskej
republiky. Potvrdil, že obdŕžal od ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podnet, aby bolo začaté
trestné stíhanie voči navrhovateľovi a tento podnet postúpil na riešenie orgánom činným v trestnom
konaní. Menovaný svedok uviedol, že ak sa k prípadu vyjadroval, išlo iba o citácie uznesení
vyšetrovateľa, pričom postupoval v zmysle Trestného poriadku. Svojimi výrokmi „bol to podvod, svojim

konaním navrhovateľ spáchal trestný čin“ neporušil právo prezumpcie neviny navrhovateľa, pričom
trestný poriadok umožňuje verejnosť informovať o tomto prípade a v rámci informovania verejnosti
napr. vyšetrovateľom, policajným prezidentom, prípadne ministrom vnútra sa uvedú okolnosti spáchania
trestného činu, z ktorého je určitá osoba obvinená a trestne stíhaná.Svedok A.. M. F. vykonával funkciu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky od 16.10.2004 do
februára 2006. Uviedol, že vo februári 2004 podal trestné oznámenie na navrhovateľa, na advokáta i na

exekútora, ktorí riešili prípad exekúcie na Okresnom súde v Michalovciach. Potvrdil,
že články z 1.4.2005 a 12.10.2005 citujú jeho vyjadrenia, ktoré podal ako minister spravodlivosti. Tieto
informácie poskytol médiám na tlačových konferenciách, ktoré uskutočňovalo Ministerstvo
spravodlivosti SR.

Svedok Z.. Q. U., ktorý pracoval ako hovorca Ministerstva spravodlivosti SR od septembra 2004 do
marca 2006 potvrdil, že informácie v článkoch z 1.5.2005 a 12.10.2005 sú informácie, ktoré poskytol
novinárom ako hovorca Ministerstva spravodlivosti SR.

Svedok S.. A. Q., ktorý pracuje ako generálny riaditeľ TA SR od apríla 2007 potvrdil, že údaje v článkoch
publikovaných odporcom dňa 21.9.2004 a 3.3.2005 boli prevzaté zo servisu TA SR a je pravdepodobné,

že tieto TA SR aj zverejnila.

Svedok Q.. Š. H. pracoval v rokoch 2004 až 2007 ako poradca pre styk s médiami na Ústavnom súde
SR a uviedol, že v článku z 21.9.2004 sa nachádza informácia, ktorú on poskytoval médiám ako hovorca
Ústavného súdu SR, pričom vychádzal z rozhodnutia ústavného súdu, ktorý rozhodoval o tom, či dá

alebo nedá súhlas na trestné stíhanie sudcu.

Súd nepovažoval za potrebné z dôvodu účelnosti a hospodárnosti v konaní osobne vypočuť svedkyne
C.. Z.. K. Z., rod. D. a P.. A. R., ktoré písomne ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a uviedli
súdu, že poskytovali len tie informácie, ktoré im boli poskytnuté od dozorujúceho prokurátora alebo od

Generálneho prokurátora SR bez toho, aby overovali pravdivosť týchto údajov. Do obsahu a rozsahu
poskytovaných informácií nemali oprávnenie zasahovať, ani poskytnúť informáciu bez autorizácie
prokurátora a nemali ani prístup k spisovému materiálu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.9.2009 poukázal na to, že publikovaním článkov, na

ktoré odkazuje navrhovateľ vo svojej žalobe nedošlo k neoprávneným zásahom do osobnostných práv
navrhovateľa. Toto preukázalo samotné súdne konanie a dokazovanie vykonané pred súdom prvého
stupňa, najmä výsluchy svedkov navrhnutých samotným navrhovateľom. Publikovaním predmetných
článkovpravdivoodporcainformovalčitateľovopredmetnomjustičnomprípade,ktorýriešiliorgányčinné
v trestnom konaní, teda polícia SR a prokuratúra SR, dokonca v procese vydávania sudcu aj Ústavný

súdSRanásledneonejrozhodovalÚradšpeciálnejprokuratúryavecprijal naprejednanieaaj
prejednal Špeciálny súd SR a v odvolacom konaní Najvyšší súd SR. Navrhovateľ ako sudca bol v konaní
postupne v procesnom postavení podozrivého, obvineného a obžalovaného, nakoniec bol oslobodený
spod obžaloby. K veci sa vyjadroval samotný navrhovateľ a opakovane pre verejnosť sa vyjadrovali
Policajný zbor SR, Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR,

Ústavný súd SR, Špeciálny súd i Najvyšší súd SR. O veci bola verejnosť informovaná prostredníctvom
všetkých médií SR - rozhlasovými stanicami, televíziami, internetovými spravodajskými portálmi a
tlačovinami, resp. novinami i časopismi. Publikovaním predmetných článkov odporca realizoval svoje
právo na slobodu prejavu spôsobom, ktorý je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Podľa článku 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných právd a slobôd uverejnené v ústavnom zákone č.
23/1991 Zb., každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť
a chránené jeho meno. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.), každý má právo na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.Podľa ust. článku 26 ods. 1, 2 prvá veta, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo
na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom
alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať ideí a informácie bez ohľadu

na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak
ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1 cit. zákona, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ust. § 13 ods. 2 cit. zákona, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ust. § 13 ods. 3 cit. zákona, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Vyššie citované články 19 a 26 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú základné ústavné hodnoty
právneho poriadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Ústavne zaručené práva

vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v článku 19
ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje napr. pri aplikácii § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v
súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Pri strete slobody prejavu s právom na
ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému
z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je

vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti
a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na
požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne
súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi
nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah

v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať.

Bežná periodická tlač, určená na informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel napr. od
odborných publikácií), sa v konkrétnych prípadoch musí (s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov

a čitateľský záujem) uchyľovať k istým zjednodušeniam. Nemožno pritom bez ďalšieho tvrdiť, že každé
zjednodušenie (či skreslenie) musí viesť nutne k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. V
tomto prípade nemožno trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tým vo svojich dôsledkoch
na novinárov nesplniteľné nároky. Významné však je, aby celkové vyznenie podávanej informácie
zodpovedalo pravde (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Ncdo 7/2005).

Pri strete práva na ochranu osobnosti a súkromného života so základným politickým právom na
informácie a ich šírenie je vždy vecou súdu, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého jednotlivého
prípade starostlivo zvážil, či neodôvodnene nedá prednosť jednému právu pred právom druhým. Je na
zvážení súdu, aby podľa konkrétnych okolnosti ustálil, či výrok dosahuje takú intenzitu, že zasahuje

do práva na ochranu osobnosti danej osoby, či je situácii primeraný, teda či v danom prípade treba
preferovať právo na ochranu cti a dobrej povesti alebo uprednostniť právo na slobodu prejavu a šírenie
informácií. Pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku musí v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové
tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá
je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Hodnotiaci úsudok naopak

vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí
z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno
akokoľvekdokazovať,jevšaknutnéskúmať,čisazakladánapravdivejinformáciíačiformajehoverejnej
prezentácie je primeraná.Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach

chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť
splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany na súde podľa § 11
Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

Sloboda prejavu sa podľa Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva uplatňuje

nielen vo vzťahov „k informáciám a myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za
neurážlivéaneutrálne,aleajktým,ktoréurážajú,šokujúaleboznepokojujúštátalebočasťobyvateľstva.
Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej
spoločnosti (Handyside vs. UK, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, bod 49). Slobode
prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k
verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť

orgánov verejnej moci, vrátane činnosti súdov a sudcov a taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom
živote. Tieto činnosti môžu byť verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie
vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (nález Ústavného súdu SR č. II ÚS 326/09).
V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačná klauzula v článku 26 ods. 4 Ústavy
SR explicitne uvádza dôvody takéhoto obmedzenia, pričom takéto obmedzenie musí byť stále v súlade

s demokratickým charakterom spoločnosti. Dôvodom obmedzenia môže byť aj ochrana práv iných,
teda aj základné právo na česť podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, resp. článku 16 ods. 1 Ústavy SR,
konkretizované v § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na úrovni zákona chráni teda ust. § 11
a nasledujúcich OZ osobnosť súkromných osôb pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných
súkromných osôb alebo štátu. Takýmto zásahom môže byť aj zverenie nepravdivých a poškodzujúcich

údajovourčitejosobe.Predmetnévýrokyuverejnené vovyššiecitovanýchčlánkochsúsúčasťou
spravodajstva týkajúceho sa veci verejných. Tento druh prejavu jednoznačne spadá pod ochranu článku
26 ods. 1 Ústavy SR. Podstatou sporu je teda stret slobody prejavu odporcu ako vydavateľa periodickej
tlače s ochranou cti navrhovateľa, ktorý je sudcom všeobecného súdu.

V danom prípade u navrhovateľa sa prelína jeho funkcia sudcu všeobecného sudcu s vtedajším
procesným postavením obvineného v trestnom konaní, pričom jeho obvinenie bezprostredne súviselo
s výkonom jeho funkcie. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí II ÚS 152/08 a II ÚS 261/06, ako aj v
ZSP 1/2007 uviedol, že v kontinue medzi verejne neznámym jednotlivcom a politikom stoja z hľadiska
ochrany osobnosti sudcovia uprostred s miernou tendenciou smerom k politikom. Skutočnosť, že u

navrhovateľa ide „len“ o sudcu okresného súdu a že sa stal verejnosti viac známym až v súvislosti
s jeho trestným stíhaním, však posúva jeho pozíciu smerom k vyššej ochrane osobnosti. Na druhej
strane je však nutné vnímať, že išlo o trestné stíhanie za skutok, ktorý mal byť spáchaný v súvislosti s
výkonomfunkcie,konkrétnetrestnýčinzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľaatrestnýčinfalšovania
a pozmeňovania verejnej listiny. Podľa nálezu Ústavného súdu SR II ÚS 326/09 Európsky súd pre

ľudské práva konštantne pripomína, že tlač je strážnym psom verejných veci („public watch doog“)
a hrá významnú úlohu v právnom štáte, pretože dovoľuje slobodnú hru politickej diskusie. Novinári
majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitosti verejného
záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdŕžať. Novinárom je dokonca umožnené používať
určitú mieru preháňania a provokácie. Vychádzajúc z uvedeného Európsky súd pre ľudské práva vo

svojej judikatúre poskytuje žurnalistom zvýšenú mieru ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody
prejavu. Podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade L. M. c/a Portugal (sťažnosť č.
17107/06, rozsudok z 24.4.2008) je úlohou investigatívnych novinárov upozorniť na aktuálne javy, ktoré
sú predmetom verejného záujmu akonáhle sa o nich dozvedia a podľa rozsudku Rádio Twist vs. Slovakia
(sťažnosť 62202/00, rozsudok z 19.12.2006) je uverejnenie informácie získanej v rozpore so zákonom

chránené článkom 10 Dohovoru, z čoho vyplýva, že zverejnenie výstupu z oficiálnej tlačovej konferencie
je chránené o to viac. Objektom kritiky v danom prípade je síce sudca, ale výlučne v súvislosti s trestným
stíhaním, ktoré bolo proti nemu vedené. Kritika sa teda týkala profesijného, a nie súkromného života
sudcu, navrhovateľ nebol uvádzaný plným menom, ale len krstným menom a iniciálnou priezviska, avšak
s uvedením pracoviska v menšom meste. Až v 10. článku, v ktorom informoval odporca o tom, že už

bolo skončené trestné stíhanie navrhovateľa, bolo uvedené celé meno navrhovateľa A.. A. K..

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pri strete dvoch práv a to práva na ochranu osobnosti a práva na
slobodu prejavu odporcu nedošlo k nerovnováhe týchto práv, že informáciami, ktoré poskytol odporcaprostredníctvom 10. článkov uverejnených v denníku Zemplínsky Korzár, nedošlo k neprimeranému
zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľa. V prvom článku zo dňa 10.2.2004, ktorý autorizoval
navrhovateľ, išlo o vyjadrenie navrhovateľa k otázkam položeným mu redaktorom denníka Zemplínsky

Korzár Š. U.. V druhom článku zo dňa 10.2.2004 išlo o skutkové tvrdenia odporcu, ktoré vychádzali z
vyjadrenia ministra spravodlivosti SR JUDr. Daniela Lipšica, ako aj informácie, ktoré získal odporca z
tlačového oddelenia Ministerstva vnútra SR od A. S.. V treťom článku zo dňa 12.8.2004 ide o oprávnené
a skutkové tvrdenia na základe informácii, ktoré získal odporca z tlačovej besedy ministra spravodlivosti
SR. Vo štvrtom článku zo dňa 21.9.2004 tiež nejde o neoprávnené zásahy do ochrany osobnosti

navrhovateľa, ide tu o skutkové tvrdenia odporcu, ktoré vychádzajú z informácií od A. R. z Generálnej
prokuratúry SR a od poradcu Ústavného súdu SR pre styk s médiami Štefana Németha. V ďalšom
piatom článku zo dňa 8.10.2004 ide takisto o pravdivé tvrdenia, dôkazom čoho je uznesenie o vznesení
obvinenia voči navrhovateľovi, ktoré sa nachádza v spise a ktoré bolo vydané vyšetrovateľom Prezídia
PZ, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Východ, Košice pod č. ČVS: PPZ-10/BPK-
V-2004 z 30.1.2004. V šiestom článku zo dňa 3.5.2005 ide o pravdivé tvrdenia odporcu získané z

komunikačného odboru kancelárie Ministerstva vnútra SR. V siedmom článku zo dňa 1.4.2005 ide o
skutkové pravdivé tvrdenia odporcu na základe informácií, ktoré mu boli podané hovorcom Ministerstva
spravodlivosti SR Q. U.. V ôsmom článku zo dňa 12.10.2005 ide o pravdivé skutkové tvrdenia odporcu,
informácie mu poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR A. R. a minister spravodlivosti JUDr.
Daniel Lipšic. V deviatom článku zo dňa 22.4.2006 ide o oprávnené a pravdivé tvrdenia a to, ktoré

boli získané informáciami hovorkyne Generálnej prokuratúry SR K. D. a citácie výrokov ministra
spravodlivosti JUDr. Daniela Lipšica. Napokon v desiatom článku zo dňa 3.11.2006 ide o oprávnené
a pravdivé tvrdenia, pretože odporca informoval verejnosť o oficiálnej správe kancelárie predsedu
Najvyššieho súdu SR a to jeho hovorkyne G. Q. o tom, že sa ukončilo trestné stíhanie navrhovateľa a
uskutočnilo sa disciplinárne konanie voči navrhovateľovi.

Výroky vyššie uvedených osôb možno v zásade posúdiť len z hľadiska daného dňa a nie neskoršieho
vývoja trestného konania. Možno konštatovať, že v čase zverejnenia uvedených článkov mali citované
výroky základy vo faktoch, nič nedokazovalo, že informácie, ktoré boli poskytnuté odporcovi v danom
čase, sú nepravdivé a týkali sa profesijnej činnosti navrhovateľa ako sudcu. V tom čase ešte nikto

nemohol poznať výsledok prebiehajúceho trestného konania a preto bolo potrebné ctiť prezumpciu
neviny. Neskorší vývin veci sa nemôže vnímať takým spôsobom, že keď už všetci aktéri mali vedomosť
o oslobodzujúcom rozsudku, sú takéto výroky automaticky nepravdivé. Nešlo o novinársku kampaň proti
navrhovateľovi, ktorá mala nahrádzať riadnu spravodlivosť, ale len o uverejňovanie správ odporcom o
predmetnom justičnom prípade týkajúceho sa navrhovateľa. Odporca pravdivo informoval v článkoch

čitateľoch o procesných postupoch orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prebiehalo v čase
uverejnených článkov proti navrhovateľovi a realizoval tak svoje právo na slobodu prejavu. Skutočnosť,
že odporca informoval čitateľov na základe informácií získaných z tlačových konferencií, z vyjadrení
ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, hovorcov Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva spravodlivosti
SR, Ústavného súdu SR, pracovníčky Najvyššieho súdu SR znamená, že ako šíriteľ už nebol ďalej

povinný overovať pravdivosť informácií, pravdivosť bola daná už samotným oznámením o začatí
trestného stíhania navrhovateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že ani obsahom, ani formou správ, ani
žiadnou svoju nedôslednosťou odporca neopustil priestor chránený slobodou prejavu a nezasiahol do
práva chránených navrhovateľom podľa § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto súd v
danom prípade návrh navrhovateľa o priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 663.878,38 EUR zamietol.

Keďže navrhovateľ svoj návrh v časti o ospravedlnenie sa odporcu za uverejnené články zobral späť,
súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.