Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010802
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113010802.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Emílie

Šipkovskej a Marty Krajčovičovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 14. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
H. J., nar. XX.XX.XXXX v I.,
trvale bytom I., T. W. XXXX/XX,
adresa na doručovanie písomností: I., V. S. 17,

sa uznáva za vinnú, že

v presne nezistenom čase dňa 23. decembra 2011 v obci Z. R. č. XXX a následne v I. na I. ulici č.
X využila svoju vedomosť o nepriaznivých finančných a majetkových pomeroch v rodine B. V. a jej
manžela B. V. st., o nepriaznivom zdravotnom stave ich syna a vzájomnú rodinnú známosť, ktorým
navrhla a pred nimi predstierala pomoc pri vybavovaní úveru, z ktorého si mali uhradiť všetky svoje
rodinné dlhy, na to pod zámienkou zabezpečenia úveru obidvoch poškodených zaviezla na Q. úrad v I.,
kde im predložila na podpis a jeho overenie kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy, ktorú B. V. a B. V. st.

podpísali, domnievajúc sa, že podpisujú doklady súvisiace so sľúbeným vybavovaním úveru, ako im to
opakovane tvrdila obvinená, ktorá poškodených súrila k podpisu bez toho, aby so mohli listiny prečítať,
hoci v skutočnosti uvedenou zmluvou previedli svoje nehnuteľnosti - rodinný dom č. 509 a pozemky s
parcelnými číslami 193/1 o výmere 710 m2 a 193/2 o výmere 699 m2 nachádzajúce sa v obci Z. R.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území obce Z. R., ktorého boli spoluvlastníkmi, na
kupujúceho Q. Y. za kúpnu cenu XX.XXX,XX €, ktorú s kupujúcim dohodla obvinená a zároveň im dala
na podpis aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo im zamlčala, pričom reálna
hodnota nehnuteľností bola 86.300,00 €, obvinená od kupujúceho osobne prevzala finančné prostriedky

predstavujúce kúpnu cenu, ktoré si ponechala pre vlastnú potrebu, predaj nehnuteľnosti, vyplatenie a
prevzatie kúpnej ceny poškodeným zamlčala, čím spôsobila B. V. a B. V., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo
výške najmenej 79.255,76 €,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu

a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania -
využitím tiesne a neskúsenosti,

čím spáchala

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. sa obžalovanej ukladá aj primeraná
povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:
· B. V., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Z. R. XXX, a
· B. V., nar. XX.XX.XXXX v Z. R., trvale bytom Z. R. XXX
so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovanej H. J., poškodených B. V. a B. V. st., svedkov U. J., Q. Y., Q. Y., Q. D., Q. S., J. V. a U. R.,
bol prečítaný znalecký posudok H.. P. Q. č. XXX/XXXX a boli tiež oboznámené listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaná H. J. na hlavnom pojednávaní neurobila žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr.
por. a odmietla vypovedať.

Poškodená B. V. na hlavnom pojednávaní popísala podrobne podvodné konanie obžalovanej s tým, že
celé sa to začalo kvôli úveru ich ťažko chorého syna B. V., ktorý mal u Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., u
ktorého bolo potrebné ešte doplatiť sumu cca 200.000,- Sk, ktorú oni sami neboli schopní. Obžalovaná
ichnavštívilaapovedalaim,žeimvybavíúver(boltojejnápad,jejiniciatíva)apotomknimpriviedlapána
Y., ktorý im mal ten úver vybaviť. V. Y. im hovoril, že im tú pôžičku vybaví a vyplatí to stavebné sporenie.

Potom niekedy pred B. 2012 prišla obžalovaná, aby išli podpísať ten úver. Tak to obaja podpísali, ale
nevedeli čo, nakoľko bola mimo zo syna, že bol v kóme, neboli obaja schopní ani myslieť. Obžalovaná
mala vedomosť o ťaživej situácii v ich rodine a vedela aj o zdravotnom stave syna, pretože za ním
chodila. Nevedela koľko papierov vtedy podpisovali, podpisovali ich obaja, pričom ale žiadne papiere
nedostali. Mysleli si, že je to úver, čo im tvrdila obžalovaná. Žiadne peniaze ale od nikoho nedostali.

Obžalovaná jej povedala, že úver bude a pôjdu to ešte raz podpísať. Tak to išli zasa podpísať, prišla
pre nich na aute, bolo to niekedy v máji, išli to podpísať k notárke. Tam zasa podpísali tie papiere,
ale nevedela, čo v nich bolo, opäť žiadne papiere nedostali. Ani potom úver nedostali. Obžalovaná im
povedala, že peniaze budú, že úver bude vybavený, čo im hovorila aj vtedy, keď na ňu naliehali. Potom
to bolo za mesiac alebo dva, keď prišla jedna pani z P. fotiť ich dom a táto im povedala, že to už nie je

ich dom a že I. banka dala príkaz P., aby dom išiel do dražby. Potom zistili, že dom bol prevedený na
Q. S.. Dovtedy to nevedeli. Nikdy sa s Y. ani s obžalovanou nebavili, že by chceli predať svoj dom. Na
odstránenie rozporov vo výpovedi poškodenej boli prečítané časti jej výpovede z prípravného konania,
ku ktorým sa vyjadrila, že sú pravdivé. Uviedla okrem iného aj to, že obžalovaná k nim prišla v októbri
alebo v novembri 2011 s tým, že im vybaví úver, v mesiaci december 2011 prišla pre nich domov, aby s

ňou išli niečo podpísať, papiere na podpis im dal ten pán a bola pri tom obžalovaná a ten pán im povedal,
že to majú len podpísať, že sa ponáhľa a obžalovaná tiež, že to majú rýchlo podpísať, že ide o papiere
na úver a nemajú to riešiť a že obžalovaná už všetko vybaví s tým, že ani pri druhom podpise tieto
papiere opäť nečítala a ani manžel, takže nevedela, o čo išlo, a opäť obžalovaná naliehala, aby to čo
najrýchlejšie podpísali. Napokon v priebehu mesiaca máj 2012 prišla obžalovaná pre nich opäť, aby išlipodpísať ten úver. Po nahliadnutí na zmluvy z č.l. 88-93 uviedla, že tieto zmluvy nikdy nepodpísala, nevie
o nich. Dodatok č. 1 po prvýkrát videla, keď im ho predložila tá pani z P.. Podpis na tomto dodatku je jej.

Poškodený B. V. na hlavnom pojednávaní popísal podrobne podvodné konanie obžalovanej s tým, že
jeho syn B. V. mal pôžičku, ale prišiel do takého stavu, že mal mozgovú príhodu, zostal ležať, nemohol
už splácať a neter - obžalovaná prišla, že môže ten úver splatiť, resp. že im vybaví úver. Nič o dome
nepadlo. Dom ani nechceli predať. Nevedeli o tom, že by malo prísť k jeho predaju. O všetkom sa
dozvedeli až od pani z P., ktorá im povedala, že dom ide na dražbu a že I. banka chce peniaze a

dom je na predaj. Obžalovaná vedela o ich rodinnej a finančnej situácii so synom, ktorý zomrel v roku
2014. Obžalovaná k nim chodila ohľadom vybavovania úveru aj s pánom Y., ktorý si obzeral ich dom.
Uviedol, že vedel o tom, že to stavebné sporenie (tých cca 200.000,- Sk) vyplatila obžalovaná. Ten
úver im ževraj obžalovaná vybavila, hovoril to pán Y., ale oni nedostali žiadne peniaze. Na ten úver sa
obžalovanej nepýtal a obžalovaná im nepredkladala žiadne papiere, že to je úver a že to majú podpísať.
Na odstránenie rozporov vo výpovedi poškodeného bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného

konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá. Uviedol okrem iného aj to, že po asi 2 týždňoch prišla k nim
opäť obžalovaná s nejakým pánom. Obžalovaná im povedala, že to je ten pán, čo im vyplatí stavebné
sporenie, kde bol dlh na tomto sporení cca 200.000,- Sk. Tento pán im povedal, že im vyplatí stavebný
úver ešte predtým ako im obžalovaná vybaví úver a následne z vybaveného úveru mu vrátia peniaze a
vyplatia si zvyšné dlžoby. Oni s tým súhlasili. Obžalovaná im povedala, že bude potrebovať, aby niečo

podpísali. Povedala im, že všetko už ona vybaví a odišla. Niekedy v mesiaci november 2011 im prišiel
z O. nejaký papier, že úver zo stavebnej sporiteľne je celý vyplatený a za pár dní na to prišiel k nim ten
pán, čo im vyplatil úver a pýtal ten papier zo stavebnej sporiteľne. Následne pred B., niekedy v mesiaci
december 2011, prišla k nim domov znova obžalovaná a povedala im, aby išli s ňou, že treba niečo
podpísať. Prišli do I. niekde pri O., kde ich už čakal aj ten pán, čo vyplatil dlh. Najprv boli niekde na

poschodí v nejakej budove, ale tam bolo zatvorené a tak išli do takej veľkej budovy, kde na prízemí
vpravo pri okienku podpísal spolu s manželkou pred nejakou pani papiere. Tieto papiere vôbec nečítali,
lebo obžalovaná chcela, aby to len rýchlo podpísali. Malo ísť o papiere k tomu úveru. Papiere na podpis
im dal ten pán a bola pri tom aj obžalovaná. Ten pán im povedal, že to majú len podpísať, že sa ponáhľa
a H. ich tiež náhlila, že ide o papiere na úver a nemajú sa do ničoho starať a že ona už všetko vybaví.

On bol operovaný na pravé oko, takže nič nevidel, nakoľko na ľavé oko vidí len hmlu. Papiere podpísali
a odovzdali ich všetky tomu pánovi, čo im vyplatil dlh. Žiadne papiere nedostali. V priebehu roka 2012
im naďalej chodili rôzne exekúcie a všelijaké výzvy, a preto manželka stále volávala obžalovanej, že
čo je s tým úverom, na čo jej stále odpovedala, že ho vybavuje. Obžalovaná manželke stále tvrdila,
že všetko vybaví a všetko bude v poriadku. Niekedy v máji 2012 prišla obžalovaná k nim sama, že

sa majú obliecť. Chcela, aby išli s ňou podpísať ten úver. Tak sa obliekli a znovu išli do I.. Bolo to v
nejakej vyššej budove v meste. Za chvíľu prišiel ten pán, čo im vyplatil stavebný úver a dal im papier,
že to majú len podpísať, nič viac nepovedal. Obžalovaná im povedala, že sú to papiere na ten úver.
Pred nejakou pani podpísali tieto papiere, ale tieto papiere opäť nečítali, takže nevedel o čo išlo a opäť
obžalovaná chcela, aby to rýchlo podpísali. Po podpise všetky tieto papiere zobral ten pán a išiel preč,

lebo že sa znovu ponáhľa. Obžalovaná ich zaviezla naspäť domov a opäť žiadne papiere nedostali.
Potom ich obžalovaná ubezpečovala, že všetko bude v poriadku. Dňa 08.03.2013 prišla k nim nejaká
pani z dražobnej spoločnosti a povedala, že ich dom je v dražbe, do ktorej ho dala I. banka, kde ju založil
nejaký Q. S.. Oni nevedeli, že sa predal ich dom, žiadny papier o tom, že predali dom nemajú a ani
nedostali a tiež ani žiadny úver im obžalovaná nevybavila. Po nahliadnutí na zmluvy z č.l. 88-93 uviedol,

že tieto zmluvy nikdy nepodpísal, nevie o nich. Podpis na dodatku je jeho.

Svedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodených pozná z dôvodu, že ich chodila s
obžalovanou navštevovať. Vedela, že poškodení mali ťažko chorého syna a potrebovali nejaké finančné
prostriedky. Prosili obžalovanú, aby im vybavila nejaký úver, že im to finančne nevychádza. Vedela, že

sa riešilo niečo s domom, ktorý sa mal zakladať a mal sa brať naň úver. Pamätala si, že s Q. S. bola
v spojitosti s predmetnou nehnuteľnosťou v banke asi raz či dvakrát. Boli za jednou pracovníčkou v tej
istej pobočke Tatra banky a u nej sa informovali ohľadom znaleckého posudku na dom rodiny V.. Išlo asi
o zisťovanie výšky sumy. Do banky ich poslala obžalovaná, ktorá čakala pred bankou v aute. V banke
sa pýtali na veci, ktoré im povedala obžalovaná. Zistené informácie (išlo o konkrétnu sumu) jej potom

odovzdali. Už si nepamätala, či Q. S. v banke niečo podpisoval. Ona ale nepodpisovala nič.

Svedok Q. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná z videnia a vie o tom, že
vtedy chcela pomôcť rodičom pri vybavovaní úveru. Hovorila, že im vybaví nejaký úver, ktorý sa potomprefinancuje. Ohľadom domu pozná aj poškodených. Mal vedomosť o tom, že jeho brat Mário Y.
kupoval v roku 2011 nehnuteľnosť. Jeho brat bol do toho zaangažovaný, lebo mal finančné prostriedky.
Obžalovaná im aj hovorila, že im za to niečo dá, ale nedala im nič. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté

aj právo spätnej kúpy. Ohľadom tej nehnuteľnosti mal vedomosť, že sa to potom riešilo cez I. banku
a dom sa predal. V. dala bratovi Tatra banka. Jeho brat ho kúpil aj predal za tú istú sumu. Dom sa
predal nejakému rodinnému známemu, čo mu spomínala obžalovaná. Spomenul si aj na to, že ku kúpnej
zmluve bol robený aj dodatok, lebo sa posúvala doba práva spätnej kúpy zo zmluvy. Nespomenul si, či
poškodeným niekto vysvetľoval, čo sa stane s nehnuteľnosťou. Na odstránenie rozporov vo výpovedi

svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá. Uviedol
v nej okrem iného aj to, že koncom novembra roku 2011 bol u kamaráta v záložni S. v Z. na B. ulici
a vtedy do tejto záložne prišla obžalovaná a s tým kamarátom niečo riešila ohľadne prefinancovania
nejakej nehnuteľnosti, na ktorej bol dlh voči stavebnej sporiteľni vo výške cca 7000,- € a že sa jedná
o jej rodinu a potrebuje pomôcť. On o to prejavil záujem. Vymenili si na seba kontakty a následne po
pár dňoch mu volala obžalovaná, že či sa môžu stretnúť v Z. R. pri tom dome, ktorý neskôr kúpil. Keď

tam prišli, išli do kuchyne, kde mu poškodená ukázala dokumenty k úveru od stavebnej sporiteľne.
Poškodení chceli vyplatiť tento úver s tým, že obžalovaná im mala vybaviť ďalší úver. On jednal vždy s
obžalovanou a tí manželia vyzerali, že všetko chápu. Bolo navrhnuté, že pôjde o kúpnu zmluvu s právom
spätnej kúpy, aby si po vybavení úveru mohli nehnuteľnosť odkúpiť späť. Nevedel, či a ako obžalovaná
poškodeným vysvetlila bližšie postup. Potom sa vypracovala kúpna zmluva, ktorá bola vystavená na

brata. Po vypracovaní zmluvy sa s obžalovanou dohodli, že sa stretnú v I. a asi to bolo na matrike alebo
u notára. Obžalovaná priniesla poškodených, zmluvu prebral s obžalovanou aj s jej starými rodičmi a
potom to išli podpísať na matriku. Po podpise zmlúv mu odovzdali 3 zmluvy, z ktorých jedna patrila jemu
a dve zmluvy odniesol na kataster. Po vložení na katastri sa stretli pred katastrom a tam vyplatil sumu
vo výške cca 22.000,- €. Peniaze dal obžalovanej a ona ich prepočítala pred poškodenými, nakoľko

boli vyššieho veku. Po prerátaní sa rozišli. Nevedel ale uviesť, či tieto peniaze obžalovaná aj dala
poškodeným alebo čo s nimi spravila. On za poškodených ešte pred podpisom zmluvy uhradil vkladom
na účet sumu, ktorá bola za úver v stavebnej sporiteľni, a to vo výške cca 7000,- € tak, ako je uvedené
v kúpnej zmluve. V zmluve bola uvedená možnosť spätnej kúpy asi do júna 2012. Až niekedy v apríli -
máji 2012 sa mu ozvala obžalovaná s tým, že by chceli ten dom spätne odkúpiť, resp. že našla človeka,

niekoho z rodiny, komu vie vybaviť úver a tým pádom sa jemu vrátia peniaze. Povedal obžalovanej, že
je tam právo spätnej kúpy a aby bol on krytý, tak bolo potrebné, aby sa zriekli práva spätnej kúpy, preto
dal vypracovať dodatok k zmluve a následne sa s obžalovanou a poškodenými opäť stretli. Opäť sa bol
overiť podpis na dodatku k zmluve na matrike v I. a bol pri tom on, obžalovaná i poškodení. Obžalovaná
mu povedala, že ten kupujúci je jej rodina, že normálne pracuje a úver mu schvália. Úver vybavovala

obžalovaná a všetko okolo toho. Jeho brat bol v I. banke v Z., kde sa stretol s pánom S., ktorý mal byť
kupujúcim a v banke jeho brat podpísal záložnú zmluvu na ten dom v Z. R.. Ten S. tam vtedy podpisoval
podklady k úveru. Kúpna cena v zmluve bola stanovená na cca 39.500,- €. Časť mu bola vyplatená v
hotovosti, a to cca 1.000,- € a úverové prostriedky dostal priamo na účet v I. banke jeho brat. Dodal, že
peniaze za kúpu domu odovzdal obžalovanej, ktorá všetko vybavovala, takisto všetko okolo S..

Svedok Q. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú videl len na pojednávaní na
súde. Všetko, čo bolo riešené s predmetnou nehnuteľnosťou, riešil jeho brat, takisto komunikoval s
obžalovanou. Kúpna zmluva bola na neho, lebo mal peniaze, ktoré chcel investovať. Na všetko poveril
brata, ktorý si aj obzrel nehnuteľnosť. Dom kupoval za účelom zisku. V skutočnosti nezarobil žiadne

peniaze. Bol aj v I. banke v súvislosti s týmto domom, riešil sa tam podpis nejakej zmluvy. V banke
bol vtedy aj jeho brat. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z
prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá s tým, že tie peniaze, ktoré sa v nej spomínajú
(na kúpu nehnuteľnosti), boli také ich spoločné s bratom a spomenul si aj, že podpísal nejaký dokument,
možno v tej banke. Uviedol aj to, že na požiadanie svojho brata Q. Y. figuroval na všetkých dokumentoch.

Zvyšná časť výpovede svedka bola zhodná s výpoveďou jeho brata Q. Y. z prípravného konania, keďže
skutočnosti, o ktorých vypovedal, mal svedok len od neho.

Svedkyňa Q. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú nepozná a stretla sa s ňou asi iba
raz v súvislosti s dražbou predmetných nehnuteľností. V roku 2013 bol spoločnosti P. P., kde pracuje,

predložený návrh I. banky na dražbu predmetných nehnuteľností, ktorých vlastníkom aj dlžníkom bol
pán S.. Až pri prvej obhliadke v rámci dražby sa dozvedela, že v dome bývajú obaja poškodení a tí
jej povedali, čo sa im stalo. Povedali, že mali dlžoby kvôli zdravotnému stavu ich syna a chceli ich
riešiť pôžičkou, ale nemali vedomosť, že by prevádzali vlastnícke právo nehnuteľnosti na niekoho iného.Následne bolo vydané predbežné opatrenie - zákaz nakladania s nehnuteľnosťou a zákaz výkonu
záložného práva. Tým pádom upustili od dobrovoľnej dražby. Poškodení jej vtedy aj spomínali, že
nemajú doklady o prevode nehnuteľnosti. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná

časť jej výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadrila, že je pravdivá. Uviedla v nej okrem iného
aj to, že obžalovaná jej povedala, že celý dlh Q. S. uhradí za neho, lebo ževraj ona mu posielala na
účet mesačné splátky, aby on následne mohol vyplácať úver, ale že pravdepodobne to nesplácal, preto
sa dostali do tejto situácie, o ktorej ona nevedela. Potom neskôr jej volala obžalovaná, že ide za Q. S.,
aby jej dal splnomocnenie na zastupovanie v tejto veci a mohla vyplatiť úver. Obžalovaná ale ďalej v

tejto veci nič neurobila.

Svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná od roku 2007. Až zo súdu sa
dozvedel, že má na seba napísaný dom. Podpisoval obžalovanej i viaceré papiere ohľadom toho domu,
ktorésinečítal.Obžalovanámuknimpovedala,žesútopapierekpôžičke,ktorúajdostal.Nemalzáujem
kúpiť dom poškodených. Ohľadom domu komunikoval iba s obžalovanou. Okrem podpisovania papierov

bol aj v I. banke, prišli vtedy pre neho obžalovaná a U. J., tam podpisoval nejaké papiere, nevedel však
aké. Do banky išiel s U. J., ktorá komunikovala s pracovníčkou banky. Do banky za nimi prišiel vtedy
ešte Q. Y., ktorý doniesol nejaké papiere a odišiel. Po podpise papierov sa čakalo na peniaze, kým prídu
na účet. Trvalo to asi 3 dni. Mali prísť na jeho účet, ktorý si vtedy musel založiť. Všetky peniaze potom
vybrala obžalovaná v banke, on na ňu čakal pred bankou. Išiel do banky s ňou preto, lebo mu mala

dať peniaze. Išla s nimi aj Andrea J.. Obžalovaná mu potom v aute dala 1.000,- €. O pôžičke pre seba
nevedel nič. O tom úvere, ktorý podpisoval, tiež nevedel nič bližšie. Obžalovaná mu k pôžičke pre neho
povedala, že to je vyriešené, že o to je postarané, on nič nesplácal. Banka ho nekontaktovala ohľadom
žiadnej pôžičky a nemal vedomosť o tom, či sa táto spláca. Ešte predtým, ako mu obžalovaná dala
peniaze, prišiel pred banku Q. Y., ktorý sa s ňou rozprával pri aute. Obžalovaná mu sľúbila ešte ďalšie

peniaze, ale nič mu nedala. Všetky papiere z banky si zobrala obžalovaná a U. J. mala kartičku od účtu.
Svoje doklady - občiansky preukaz a kartičku poistenca dával iba obžalovanej. Celé toto sa odohralo
asi niekedy v auguste 2012. Dodal, že ho oslovila obžalovaná, že ide prepísať nejaký dom, že potrebuje
podpis a potom bude aj pôžička. Za ten podpis mala byť pôžička ako odmena. Najprv sa na obžalovanú
však obrátil on, že potrebuje peniaze na nájom, až potom obžalovaná prišla za ním s týmto. Obžalovaná

mu nepovedala, že bude v banke podpisovať úverovú zmluvu. Na odstránenie rozporov vo výpovedi
svedka bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že pravda je tá,
že mu obžalovaná dala 1.000,- €, teda ako vypovedal na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní
uviedol okrem iného aj to, že v banke komunikovali s pani Q. a obžalovaná mu len asi 10-krát dala 5,- až
10,- €, aby mu zalepila oči. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná aj ďalšia časť

jeho výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá. Uviedol v nej, že obžalovaná
najskôr za ním prišla osobne na ubytovňu a začala sa ho vypytovať, či robí, kde robí, že ak potrebuje
peniaze, tak len podpíše papiere a ona mu dá cca 2000,- € a že podpíše úverovú zmluvu, ktorú ona
potom bude splácať.

Svedkyňa J. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ako ochorel jej manžel B. V., obžalovaná ho
začala častejšie navštevovať a nosila mu veci, začala jej pomáhať. Prišla k nim domov, aj keď sa manžel
vrátil z nemocnice. Bývali v O., manžel bol 4 roky v bdelej kóme a ona sa o neho starala. V roku 2012
sa museli odsťahovať a ísť bývať k poškodeným do Z. R.. V tom čase, v období rokov 2011-2012,
obžalovaná navrhla poškodeným, že je ochotná im pomôcť a že založí v stavebnej sporiteľni úver. Pred

rokom 2012 prišla za ňou s tým, že ako manželka musí odhlásiť manžela zo stavebného sporenia, lebo
keď chcú úver, tak musí odhlásiť starý úver a potom im môžu poskytnúť nový. Poškodení boli vtedy zo
stavu syna zmätení, a preto pristúpili na vybavenie toho úveru. Potom na jar 2012 prišla obžalovaná
pre poškodených, povedala im, aby sa rýchlo obliekli, že idú podpísať zmluvu. Tak ich tam odviezla a
keď ich priviezla, tak nemali žiadne papiere, ktoré podpisovali. Obžalovaná si taktiež v čase, ako to mali

ísť podpisovať, vypýtala všetky papiere ohľadom ich domu, bolo to v zime. Peniaze a papiere nedostali
žiadne a ani dodatočne. Telefonovali s obžalovanou, že čo je s tým úverom, na čo ona povedala, že sa
to vybavuje. Potom prišla nejaká pani z Duposu a chcela im opáskovať dom. Zistili, že dom je zastavený
v I. banke, že úver nebol splácaný. Obžalovaná po tomto zistení povedala, že všetko je v poriadku, že
to bude splácať. Na druhý deň išli na políciu, udali ju, povedali, že im podstrčila papiere, že tam museli

byť vsunuté aj iné papiere, ktoré nevedomky podpísali. Keď išli s obžalovanou podpisovať papiere,
nezobrali si ani okuliare z domu, pretože obžalovaná ich vtedy naháňala. Ohľadom toho jej poškodený B.
V. uviedol, že si tie papiere chceli prečítať, ale nakoľko nemal pri sebe okuliare a bol po operácii očí, videl
len veľkú hlavičku tej stavebnej sporiteľne, nič viac. Ale keď si chceli pýtať papiere, tak im obžalovanás pánom Y. povedali, že ich potrebujú. Podpisovať to boli v I., v nejakej budove. Poškodení boli v čase
podpisu psychicky na dne kvôli synovi, boli vyčerpaní. Nezobrali si vtedy so sebou nič, len občiansky
preukaz. Vedela, že poškodení nechceli predať dom a ani pozemok. Poškodení mali dlhy po synovi, žili

veľmi mizerne, biedne, chceli dať manžela na liečenie a na to potrebovali peniaze. Tiež im obžalovaná
nikdy nespomínala, že by bolo potrebné pri vybavovaní úveru založiť ich dom. Obžalovaná úplne na
začiatku prišla s Y. a povedala, že musia zrušiť stavebné sporenie manžela a potom im vybavia úver.
Obžalovaná ju zobrala do stavebnej sporiteľne, aby to zrušili a na základe zrušenia môže vybaviť úver.
Potom boli poškodení podpisovať niečo ohľadom úveru ešte v lete s tým, že opäť prišla obžalovaná pre

nich. Zasa to bolo štýlom, aby išli rýchlo. Ani teraz nevedeli, čo podpísali. Aj pri tom druhom podpise bol
okrem obžalovanej aj pán Y., čo jej povedali poškodení.

Svedkyňa U. Oláhová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je družkou Q. S.. Obaja boli v ťažkej
situácii, bývali vonku v stane. Q. Q. im poradil, že by im mohla pomôcť obžalovaná, že by im mohla
požičať nejaké peniaze. Obžalovaná sa s Q. S. stretla asi v roku 2012. Čo sa týka poškodených V., vôbec

ich nepoznala. Len telefonicky s nimi prišla do kontaktu. Pani V., nevedela či mladšia alebo staršia. sa do
nej pustila, začala jej vulgárne nadávať, že im zobrali strechu nad hlavou. Až neskôr sa dozvedela, že Q.
S. sa stal majiteľom nejakého domu v Z. alebo P. R.. Vedela len to, že Andrea J. bola s Q. S. vybavovať
nejakú pôžičku v I. banke na jeho meno. Úver vtedy Q. S. dostal, ale nevedel o ňom. Peniaze z banky
ale nedostal. Nevedel, čo v banke podpisuje. Mal za to niečo sľúbené, ale obžalovaná a ani U. J. mu nič

nedali. Q. S. nie je vzdialená rodina obžalovanej. Neskôr dostali výpis z katastra aj asi znalecký posudok
na ten dom. Bolo to doručené poštou. Zásielka bola adresovaná na Q. S.. Obžalovaná im dala viackrát
malé čiastky, dokopy to mohlo byť 90,00 až 100,00 €. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedkyne
bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadrila, že to nebola H., ale U.
(J.), ktorá chodila za Q. S.. Ostatné v prečítanej výpovedi je pravda. Dodala, že podpisy na zápisnici sú

jej a zápisnicu si pred podpisom nečítala.

Zo záverov prečítaného znaleckého posudku H.. P. Q. č. 148/2013 (č.l. 57-87) vyplynulo, že všeobecná
hodnota nehnuteľností uvedených v obžalobe bola určená na sumu 86.300,00 €.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy: kúpna zmluva s právom spätnej kúpy
(č.l. 88-90), dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve (č.l. 91-93), kópia spisového materiálu zo W. katastra I. pod č.
V 6389/11 (č.l. 94-101), kópia spisového materiálu zo Správy katastra I. pod č. V 2622/12 (č.l. 102-109),
kópia spisového materiálu zo Správy katastra I. pod č. V 2623/12 (č.l. XXX-XXX), list vlastníctva č.
XXXX v k. ú. Z. R. (č.l. 125-128), listiny od spol. P. dražobná, spol. s r.o. (č.l. 129-164), odpoveď Prvej

stavebnej sporiteľne, a.s. s prílohami na B. V., nar. 1964 (č.l. 165-266), odpoveď V. stavebnej sporiteľne,
a.s. s prílohami na obžalovanú (č.l. 268-312), odpoveď E., a.s. s prílohami na obžalovanú (č.l. 314-329),
odpoveď T. O. W., a.s. s prílohami na obžalovanú (č.l. 331-344), odpoveď iných finančných subjektov
na obžalovanú (č.l. 346, 348, 350, 352, 354, 356, 358, 360, 362, 364, 366, 368, 370, 372, 374, 376,
378, 380, 382, 384, 386), správa P. úradu I. na obžalovanú (č.l. 387), správa L. Trnava na obžalovanú

(č.l. 388), správa Obvodného úradu I. s prílohou na obžalovanú (č.l. 389-391), výsledok vyhľadávania
v OR SR (č.l. 392), odpoveď Q. úradu I. (č.l. 393), zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť notára
(č.l. 394-395), odpoveď notára JUDr. I. G. s prílohami (č.l. 396-397), zápisnica o rekognícii osoby s
fotoalbumami (č.l. 399-406), odpoveď OS I. s prílohami na obžalovanú (č.l. 407-408), zoznam vozidiel
subjektu (č.l. 441-442), výpis z listu vlastníctva č. 1246 (č.l. 1612) a podstatný obsah spisu OS Trnava

sp. zn. 19C/487/2013.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:

Z kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy (č.l. 88-90) vyplynulo, že predávajúcimi boli poškodení B. V.

a B. V. a kupujúcim bol Q. Y. a táto (podpísaná dňa 23.12.2011) sa týkala predmetných nehnuteľností
uvedených v obžalobe (ďalej aj „nehnuteľnosti“). Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 29.200,00 € s
právom spätnej kúpy do 23.06.2012 za tú istú kúpnu cenu. Na nehnuteľnostiach viazlo záložné právo
Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. (zapísané pod č. V 562/2004), ktoré malo byť v zmysle tejto zmluvy
vymazané na základe „S.“ s tým, že v tejto zmluve bolo výslovne uvedené, že zostatok dlžnej sumy

medziúveru vo výške 7.044,24 € voči stavebnej sporiteľni vyplatil kupujúci Q. Y. pred podpisom zmluvy.
Predávajúci (poškodení) zároveň výslovne splnomocnili kupujúceho k zastupovaniu pred katastrálnym
úradom i k preberaniu písomností. Podpisy poškodených boli overené na Q. úrade mesta I. dňa
23.12.20X1 (poradové čísla 7744/A/2011 a 7745/A/2011).Z dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve (č.l. 91-93) vyplynulo, že tento bol podpísaný dňa 04.05.2012 medzi
tými istými účastníkmi a dodatok sa týkal zmeny čl. III. - kúpnej ceny, ktorá sa zvýšila na sumu 40.500,00

€ s tým, že jej prvá časť vo výške 29.200,00 € bola zaplatená dňa 23.12.2011 a druhá časť vo výške
11.300,00 € bola zaplatená pri podpise dodatku s tým, že predávajúci (poškodení) si neuplatnia právo
spätnej kúpy a zriekajú sa ho a kupujúci Q. Y. môže nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Podpisy
poškodených boli overené na notárskom úrade X.. I. G. dňa 07.06.2012 (poradové čísla O 363101/2012
a O 363102/2012).

ZkópiespisovéhomateriáluzoW.katastraI.podč.V6389/11(č.l.XX-XXX)vyplynulo,žesatýkalnávrhu
na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy zo dňa 23.12.2011.
Návrh podal kupujúci Q. Y. a rozhodnuté o povolení vkladu bolo dňa 24.01.2012, pričom toto rozhodnutie
bolo doručené len Q. Y..

Z kópie spisového materiálu zo Správy katastra Trnava pod č. V 2622/12 (č.l. 102-109) vyplynulo, že sa
týkal návrhu na vklad záložného práva v prospech I. banky, a.s., na podklade zmluvy o záložnom práve
zo dňa 07.06.2012 (išlo o úver poskytnutý touto bankou pre Q. S. vo výške XX.XXX,XX €). Rozhodnuté
o povolení vkladu bolo dňa 06.07.2012.

Z kópie spisového materiálu zo Správy katastra Trnava pod č. V XXXX/XX (č.l. 110-124) vyplynulo, že
sa týkal návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2012 uzatvorenej
medzi predávajúcim Q. Y. a kupujúcim Q. S.. Rozhodnuté o povolení vkladu bolo dňa 18.07.2012.

Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva (č.l. 122) vyplynulo, že I. banka, a.s. oznámila katastru

výkonu záložného práva (oznámenie bolo zo dňa 18.02.2013).

Z Kvitancie - súhlasu s výmazom záložného práva na nehnuteľnú vec - V XXX/XXXX (č.l. 123) vyplynulo,
že ju vydala V. stavebná sporiteľňa, a.s., to na zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX 7 03 a zmluvu
o medziúvere č. XXXXXXX 4 04, pričom k uvoľneniu zábezpeky došlo na základe úplného splatenia

dlhu s príslušenstvom.

Z odpovede Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. s prílohami na B. V., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 165-266)
vyplynulo, že tento čerpal medziúver č. XXXXXXX 4 04 so záložným právom na základe zmluvy o
stavebnom sporení č. XXXXXXX 7 03, pričom cieľová suma bola 13.278,00 €. Tento úver chcela za neho

splácať jeho matka z dôvodu jeho hospitalizácie a že záložným objektom bol jej dom. K samotnému
splateniu úveru došlo dňa 19.12.2011 na základe žiadosti o splatenie úveru, ktorú podpísal B. V.. V.
úhrada vo výške 7.044,24 € bola prijatá z č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. V priebehu úverového vzťah
bol dom s pozemkami aj znalecky ohodnocovaný, pričom išlo o sumu podstatne vyššiu, ako bola
„dohodnutá“ kúpna cena v kúpnej zmluve s právom spätnej kúpy zo dňa 23.12.2011.

Z odpovedí viacerých subjektov k osobe obžalovanej (č.l. 268-312, 314-329, 331-344, 346, 348, 350,
352, 354, 356, 358, 360, 362, 364, 366, 368, 370, 372, 374, 376, 378, 380, 382, 384, 386-392 a 441-442)
vyplynulo, že obžalovaná svoje úvery nesplácala, bolo odstupované od zmlúv, ktoré podpisovala s
finančnými inštitúciami, viedli sa voči nej viaceré exekučné konania (napr. u E., a.s., mala exekúciu

vo výške XX.XXX,XX €), boli vyhlásené exekúcie na jej majetok (napr. na byt), obžalovaná nepodala
daňové priznania k dani z príjmov FO za roky 2010, 2011 a 2012, s daňovým úradom nespolupracovala,
nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie (naposledy v roku 2000), bola len krátkou živnostníčkou,
aktuálne s už neaktívnym živnostenským listom (od 15.03.2000 do 22.01.2001) a v Obchodnom registri
nebola vedená. Ku dňu 02.01.2014 obžalovaná vlastnila aj osobné motorové vozidlá a príves a na

niektorých boli exekútorské blokácie.

Z odpovede Q. úradu I. (č.l. 393) vyplynuli poradové čísla podpisov poškodených na kúpnej zmluvy s
právom spätnej kúpy zo dňa 23.12.2011, pričom poplatok za overenie podpisov zaplatil Q. Y..

Z odpovede notára X.. I. G. s prílohami (č.l. 396-397) vyplynuli poradové čísla podpisov poškodených
na dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, pričom poškodení na notárskom úrade uznali podpisy za vlastné.Zo zápisnice o rekognícii osoby s fotoalbumami (č.l. 399-406) bolo zistiteľné, že poznávajúca osoba
Q. Y. opakovane opoznal obžalovanú ako osobu, ktorá riešila financovanie predmetných nehnuteľností,
celý čas s ňou komunikoval a ona to vybavovala.

Z odpovede OS Trnava s prílohami na obžalovanú (č.l. 407-408) vyplynul počet exekúcii k 27.12.2013
na obžalovanú (bolo ich spolu 37 za obdobie rokov 2006 až 2013) s tým, že exekučných konaní začatých
do roku 2011 vrátane bola prevažná väčšina.

Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. 1246 (č.l. 1612) vyplynulo, že ako vlastníci nehnuteľností sú
vedení opäť poškodení a nehnuteľnosti sú bez tiarch.

Z obsahu spisu OS I. sp. zn. 19C/487/2013 bolo zistené, že išlo o civilné konanie o určenie vlastníckeho
práva poškodených (navrhovateľov) voči Q. S. (odporcovi), ktorá vec právoplatne skončila rozsudkom
súduourčenívlastníckehoprávapoškodenýchkpredmetnýmnehnuteľnostiam,pričomnatrovykonania

bol zaviazaný odporca a poškodených v konaní zastupoval advokát určený D. právnej pomoci.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento skutok spáchala obžalovaná H. J..

Obžalovaná počas hlavného pojednávania neuviedla na svoju obranu žiadnu skutočnosti, okrem
vyjadrovania sa k výpovediam niektorých svedkov, ktorej obrane súd neuveril.

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav
tvrdený obžalobou. Obžalovaná bola usvedčovaná zo spáchania stíhanej trestnej činnosti výsluchmi

poškodených, svedkov, znaleckým dokazovaním a aj listinnými dôkazmi. Poškodení aj svedkovia s
výnimkou svedkyne Anny Oláhovej a aj svedkyne U. J., ktorá v prípravnom konaní ani nevypovedala,
zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania a v prípade, že si nepamätali na niektoré okolnosti
alebo sa odchyľovali od svojich pôvodných výpovedí, po prečítaní príslušných častí ich výpovedí z
prípravného konania potvrdili ich pravdivosť. Čiastočne zmenenej výpovedi svedkyne U. R. zároveň súd

na hlavnom pojednávaní neuveril, nakoľko nevedela relevantne vysvetliť, prečo v prípravnom konaní
vypovedala inak. Táto svedkyňa tiež nebola priamym aktérom udalostí, ktorých sled bol zrejmý zo
zistených skutkových okolností, ktoré naplnili znaky skutkovej podstaty stíhaného zločinu.

Dostatočným spôsobom a zároveň bez najmenších pochybností sa podarilo na hlavnom pojednávaní

vykonaným dokazovaním preukázať, že obžalovaná využitím tiesne a neskúsenosti poškodených týchto
uviedla do omylu tým spôsobom, že v presne nezistenom čase dňa 23. decembra 2011 v obci Z. R. č.
XXX a následne v I. na I. ulici č. 3 využila svoju vedomosť o nepriaznivých finančných a majetkových
pomeroch v rodine poškodených (predovšetkým o nepriaznivom zdravotnom stave ich syna) a vzájomnú
rodinnú známosť (obžalovaná bola neterou poškodených), ktorým navrhla a pred nimi predstierala

pomoc pri vybavovaní úveru, z ktorého si mali uhradiť všetky svoje rodinné dlhy, na to pod zámienkou
zabezpečenia úveru obidvoch poškodených zaviezla na Q. úrad v I., kde im predložila na podpis
a jeho overenie kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy, ktorú B. V. a B. V. podpísali, domnievajúc
sa, že podpisujú doklady súvisiace so sľúbeným vybavovaním úveru, ako im to opakovane tvrdila
obvinená, ktorá poškodených súrila k podpisu bez toho, aby so mohli listiny prečítať, hoci v skutočnosti

uvedenou zmluvou previedli svoje nehnuteľnosti - rodinný dom č. 509 a pozemky s parcelnými číslami
193/1 o výmere 710 m2 a 193/2 o výmere 699 m2 nachádzajúce sa v obci Z. R., zapísané na liste
vlastníctva č. 1246 v katastrálnom území obce Z. R., ktorého boli spoluvlastníkmi, na kupujúceho Q.
Y. za kúpnu cenu 29.200,00 €, ktorú s kupujúcim dohodla obvinená a zároveň im dala na podpis aj
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo im zamlčala, pričom reálna (všeobecná)

hodnota nehnuteľností bola 86.300,00 €, obvinená od kupujúceho osobne prevzala finančné prostriedky
predstavujúce kúpnu cenu, ktoré si ponechala pre vlastnú potrebu, predaj nehnuteľnosti, vyplatenie a
prevzatie kúpnej ceny poškodeným zamlčala, čím spôsobila poškodeným škodu vo výške najmenej79.255,76€(poodpočítanívyplatenéhozostatkuúveruvV.stavebnejsporiteľni,a.s.zoznaleckyzistenej
všeobecnej hodnoty nehnuteľností: 86.300,00 € - 7.044,24 € = 79.255,76 €).

Tiež bolo preukázané, že obžalovaná mala v inkriminovanom období množstvo dlhov, čo jednoznačne
svedčilo pre motív jej konania - podvodným spôsobom získať finančné prostriedky pre vlastnú potrebu.
Taktiež tieto zistené skutočnosti vylučovali tvrdenia obžalovanej, o ktorých vypovedali poškodení a
svedkovia, a to že úver za Q. S. bude splácať ona, resp. že mu dávala peniaze na splátky, čo Q.
S. nepriamo poprel. Neboli preukázané žiadne oficiálne príjmy obžalovanej, táto nikde nepracovala,

nevlastnilažiadenmajetokväčšejhodnoty,ktorýbypostačovalnaúhraduúveru,ktorýpodľajejvlastných
vyjadrení mienila za poškodených splácať. Obžalovaná bola ohľadom všetkých činností popísaných v
skutkovej vete aktívna (na rozdiel od iných osôb), pričom táto našla svedkov Y. i S., ktorí sa neskôr
stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ktorých „využila“ v rámci svojho podvodného konania. Tiež
bola aktívna pri vybavovaní úveru v I. banke pre Q. Kána. K. preukázané, že by niekedy aj skutočne
pre poškodených vybavila akýkoľvek úver, resp. pomohla im pri vybavení úveru, teda finančných

prostriedkov, ktoré by boli na ich meno a ktorým by si vyplatili svoje dlhy (vyplatenie zostatku dlhu Y.
nebol úver). Zároveň súrila o zrušenie záložného práva Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., na nehnuteľnosti
poškodených, pričom toto malo jednoznačne za cieľ umožniť ďalší prevod nehnuteľností na tretie osoby
(už bez zapísaného záložného práva), ktorá skutočnosť bola zachytená v kúpnej zmluve poškodených
a Q. Y. zo dňa 23.12.2011. Podvodné konanie obžalovanej bolo aj to, ktorým opakovane a po dlhší

čas (niekoľko mesiacov) utvrdzovala poškodených, že úver sa vybavuje, ako aj to, keď pri obidvoch
podpisoch zmlúv v I. na nich naliehala, nech to rýchlo podpíšu, že sú to papiere k tomu úveru (vôbec
sa netýkali žiadneho úveru), pričom treba poukázať najmä na vysoký vek oboch poškodených, ako aj
ich rodinné a zdravotné problémy v danom čase, o ktorých vypovedali a ktoré skutočnosti bolo možné
chápať ako ich tieseň, ktorú obžalovaná svojím konaním využila vo svoj prospech, aby ich uviedla

do omylu. Poškodení a aj ďalší svedkovia potvrdili, že pri komunikácii obžalovanej s poškodenými
o tom, ako im chce pomôcť, nikdy nepadlo to, že by poškodení prevádzali svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam a ani poškodení nikdy navonok nedeklarovali, že by ich chceli predať. Tiež v tom čase
sa k nim do Z. R. prisťahovali aj J. V. s ich zdravotne ťažko postihnutým synom B. V., ktorí sa museli
presťahovať z predchádzajúceho miesta bydliska práve do domu poškodených. Kam by potom išli všetci

bývať, ak by predali svoj dom, naviac za cenu necelých 30.000,00 €, pričom jeho reálna hodnota bola
vyššia aj v čase trvania úverového vzťahu B. V. s Prvou stavebnou sporiteľnou, ako to bolo zrejmé
z listinných dôkazov? Predávali by nehnuteľnosti výrazne pod cenu len pre svoje finančné problémy?
Takéto ich konanie by nemalo žiadnu logiku. Obžalovaná nikdy poškodeným žiadne finančné prostriedky
v období od 23.12.2011 doteraz nevyplatila, len prostredníctvom Q. Y. vyplatila zostatok pôvodného dlhu

u V. stavebnej sporiteľne. Y. ani žiaden úver pre poškodených nevybavila. Pri ďalšom svojom konaní
obžalovaná tiež použila aj iné osoby - U. J. a Q. S., ktoré osoby poslala zistiť (dala im inštrukcie) a
neskôr aj vybaviť (v kooperácií s bratmi Y.) úver do I. banky, a.s., čím došlo k vyplateniu ďalších peňazí,
ktoré však opätovne neboli vyplatené poškodeným. Obžalovaná tiež využila neskúsenosť poškodených
čo do času trvania vybavovania úveru, keďže im tvrdila, že u starších ľudí vybavenie úveru trvá dlhšie,

pričom bolo zrejmé, že len predstierala, že vybavuje úver pre nich. Reálne však, ako už bolo uvedené
vyššie, pre poškodených úver nezabezpečovala a nevykonala žiadne k tomu smerujúce úkony, len sa
na ich úkor obohatila.

Vykonané dokazovanie ustálilo, že hore uvedený sled udalostí a čiastkových konaní obžalovanej

(skutkový dej) jednoznačne svedčil pre záver, že obžalovaná mala od počiatku úmysel vykonať prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poškodených a na ich úkor sa obohatiť (uviesť ich do omylu), o
čom svedčí aj to, že ešte pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2011 si zobrala od poškodených
všetky dokumenty k ich nehnuteľnostiam. Otázkou totiž je, prečo by to robila, keď poškodeným ani len
netvrdila, že bude potrebné niečo „robiť“ s ich nehnuteľnosťami pri vybavovaní „nového“ úveru, resp.

žiadna dohoda medzi nimi v tomto smere nebola a pre vyplatenie „starého“ úveru od Prvej stavebnej
sporiteľne žiadne dokumenty potrebné neboli? Stačilo len požiadať o Kvitanciu a vyplatiť zostatok úveru,
ako sa to v tejto veci následne aj stalo pre podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2011.

Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/,

písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. vyplynulo, že objektom trestného činu je
cudzí majetok, ktorým sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. B.
na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie
majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inakboli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť
o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb (porovnaj R 18/1991). Podvodné konanie,
t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči

inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti,
ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho
obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade
so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (porovnaj R
57/1978), Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Ide o úmyselný

trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. V odseku 3 sa uvádza značná škoda,
za ktorú sa považuje suma dosahujúca najmenej 2.660,00 € a menej ako XXX.XXX,XX € (§ 125
ods. 1 Tr. zák.). Závažnejší spôsob konania môže byť aj páchanie trestného činu využitím tiesne,
neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti (§ 138 písm. g/ Tr. zák.), pričom tieseň je stav (môže byť
i prechodný) vyvolaný nepriaznivými okolnosťami, v dôsledku čoho je poškodený obmedzený v slobode
rozhodovania. Môže ísť o okolnosti týkajúce sa pomerov: a/ osobných (napr. silné citové rozrušenie pri

nešťastnej láske), b/ rodinných (napr. pretrvávajúci rozvrat manželstva), c/ majetkových (napr. strata
schopnosti splácať úvery) a d/ iných (napr. pomery v práci), pre ktoré sa táto osoba dostala do ťažkostí a
problémov. Neskúsenosť znamená nedostatočnú informovanosť obete o okolnostiach, využitie ktorých
páchateľovi umožnilo alebo podstatne uľahčilo spáchanie trestného činu.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaná H. J. na škodu cudzieho
majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú
škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - využitím tiesne a neskúsenosti, a preto ju súd
uznal vinnou zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s

poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného
činu.

Obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcela spôsobom
uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z

výpovedí prakticky všetkých vypočutých osôb na hlavnom pojednávaní.

Na strane obžalovanej H. J. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jej trestnú zodpovednosť (§ 22
a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
trestný rozkaz OS I. sp. zn. XT/XXX/XXXX (č.l. XXX-XXX), trestný rozkaz OS Trnava sp. zn. 30T/1/2013
(č.l. 411-415), rozsudok OS Trnava sp. zn. 7T/177/2007 a uznesenie KS v Trnave sp. zn. 6To/62/2012

(č.l. 416-420), aktuálne lustrácie na obžalovanú (č.l. 1596, 1599, 1603, XXXX-XXXX, 1610, 1611) a
podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 30T/1/2013.

Z oboznámených správ o povesti obžalovanej vyplynulo, že v minulosti bola 3-krát súdne trestaná pre
obdobnú trestnú činnosť, avšak vo všetkých prípadoch sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená.

Z obsahu spisu OS I. sp. zn. XXT/X/XXXX bolo zistené, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o osvedčení
obžalovanej (keď skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula dňa 16.07.2014, teda pred
viac ako 3 rokmi), avšak bolo možné jej „osvedčenie“ ustáliť v rámci posúdenia predbežnej otázky.
Obžalovaná bola v minulosti aj 5-krát priestupkovo postihovaná za priestupky na úseku cestnej
premávky spáchané v období rokov 2014 až 2016. Vedú sa voči nej aj iné prebiehajúce trestné konania

na súdoch v SR, pričom žiadne z nich nebolo rozhodnuté.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovanej žiadne
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, dospel k záveru, že obžalovanej H. J. je potrebné uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky (t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa
§ 221 ods. 3 Tr. zák.) za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v ustanovenejskúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky a s uložením primeranej povinnosti spočívajúcej v príkaze zamestnať
savskúšobnejdobealebouchádzaťsapreukázateľneozamestnanie.Taktouloženýtrestsúdpovažoval
za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Súd dospel k záveru, že účel

trestu u obžalovanej môže byť naplnený aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody (ako v
danom prípade jediného alternatívneho trestu), ktorý bude viesť obžalovanú pod hrozbou výkonu trestu
k vedeniu riadneho života, pričom uloženú povinnosť považoval súd vzhľadom k výsledkom vykonaného
dokazovania za potrebnú pre nápravu obžalovanej, t.j. aby si tak zabezpečovala prostriedky pre svoje
živobytie „legálnou cestou“. Takto uložený trest podľa názoru súdu istotne splní svoj účel v zmysle §

34 ods. 1 Tr. zák.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v sekundárneho trestu či ochranného opatrenia.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nároky na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili poškodení B. V. a
B. V., každý vo výške 78.000,00 €. Oboch však súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s uplatnenými nárokmi
na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko v konaní bolo verifikované, že sa opätovne na
základe výsledkov civilného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/487/2013

stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností bez akýchkoľvek ťarchy, pričom v civilnom konaní bolo
rozhodnuté aj o náhrade trov konania (na ich náhradu bol zaviazaný svedok Q. S.) a mali tiež D. právnej
pomoci prideleného advokáta, teda nehradili výdavky s tým súvisiace. V celosti teda neboli zistené a
preukázané žiadne prípadné výdavky oboch poškodených, ktoré by bolo možné posúdiť ako škodu
spôsobenú trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.