Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 15, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215682
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215215682.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci

žalobcu: W.. C. N., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXB, J., zastúpený JUDr. Borisom Žákom, advokátom,
Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému: SLOVNAFT TRANS, a.s., IČO: 31 385 915, Vlčie Hrdlo,
Bratislava, zastúpený STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, Vlčkova 18, Bratislava,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 26.6.2015 ( doplnenou podaním doručeným súdu dňa 30.7.2015)

sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 27.3.2015, doručenou dňa 15.4.2015 a náhrady mzdy v sume jeho priemerného mesačného
zárobku odo dňa 24.4.2015, kedy oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní
až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Zároveň sa domáhal priznania
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v rámci pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou dňa 30.12.2011 vykonával žalobca pre žalovaného prácu na pozícii technický vedúci, druh
práce pracovník riadenia údržby LOG2. Dňa 15.4.2015 bola žalobcovi doručená poštou výpoveď

z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods.
1 písm. e) Zákonníka práce ( ďalej len "ZP"). Dňa 22.4.2015 zaslal žalobca žalovanému svoje
stanovisko, kde uviedol, že s výpoveďou nesúhlasí a žiada, aby bol aj naďalej zamestnávaný u
žalovaného. Žalobca nesúhlasil s výpovednými dôvodmi uvádzanými vo výpovedi, vytýkaných konaní
sa nedopustil. Dodržal celý proces zabezpečenia nákupu kamerového systému, jeho montáže, pričom
je zrejmé, že kamery boli dodávateľom namontované do kabín ťahačov autocisterien podľa požiadaviek
žalovaného, t.j. bez nahrávania zvuku. Konaním žalobcu za žiadnych okolností nedošlo k ohrozeniu

dobrého mena zamestnávateľa. Žalobca poprel, že by odovzdával služobný počítať vadný a za jeho
prípadné poškodenie nenesie zodpovednosť. Namietal tiež skutočnosť, že by pašoval osoby do areálu
žalovaného, nakoľko on nie je zodpovedný za vydávanie vstupných kariet osobám vykonávajúcim práce
v areáli Slovnaft. Osoby, ktoré vykonávali montáž kamier boli osoby poverené dodávateľom celého
kamerového systému. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením, že maril vyšetrovanie celého prípadu, poprel
svojvoľnú manipuláciu s dátovými kartami. Na takéto konanie totiž dostal písomný pracovný príkaz od
riaditeľa spoločnosti dňa 10.2.2015 v emailovej forme. V celom texte výpovede sú uvádzané len údajné

závažné porušenia pracovnej disciplíny , nikde nie je uvedené čoho konkrétne sa mal žalobca dopustiť.
Pretojevýpoveďajzformálnehohľadiskaneplatná.Taktiežtvrdil,žedošlokuplynutiusubjektívnejlehoty
podľa § 63 ods. 4 ZP, nakoľko zamestnávateľ sa o údajnom porušení pracovnej disciplíny dozvedel dňa
9.2.2015, výpoveď však žalobca prebral až dňa 15.4.2015.2.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal túto zamietnuť. K jednotlivým výpovedným dôvodom uviedol
nasledovné. Žalobca sa dopustil závažných pochybení v rámci nákupného procesu kamerových

systémov, za ktorého priebeh zodpovedal. Jeho úlohou, ako technického vedúceho bola transparentná
príprava a realizácia tendra nákupu kamier, ich následnej inštalácie do kabín ťahačov v prevádzkach
žalovaného. Už na základe nariadenia riaditeľa spoločnosti z roku 2014 vyvstala požiadavka
nenahrávania zvuku kamerami, o čom bol žalobca informovaný dňa 10.3.2014 prostredníctvom e-
mailu W.. L. L.. Pri previerke priebehu nákupného tendra bolo zistené, že v rámci fázy oslovovania

potencionálnych dodávateľov ani jednej zo spoločností nebola odoslaná zásadná požiadavka, aby
kamery nenahrávali zvuk. Žalobca vybral ako dodávateľa spoločnosť DLX Slovakia, s.r.o., ktorá dodala
kamerový systém s funkciou zaznamenávania zvuku. Z pamäťových kariet jednotlivých kamier bolo
zistené, že tieto neboli pred ich montážou nakonfigurované s vypnutou funkciou nahrávania zvuku.
Týmto svojimkonanívystavilžalobca svojho zamestnávateľa nebezpečenstvu možného vyšetrovania zo
strany Úradu pre ochranu osobných údajov SR ale aj vyšetrovaniu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní, čo je bezpochyby možné klasifikovať ako konanie v rozpore so záujmami zamestnávateľa v
zmysle § 81 písm. e) ZP a 2.8.2.1. písm. g) Pracovného poriadku žalovaného. Rovnako bolo zistené, že
zo strany žalobcu neboli dodržané jednotlivé kroky nákupného procesu, príslušná dokumentácia bola
nekompletná. V zmysle bodu 2.3.2.1 Riadenia nákupu musí byť technická špecifikácia k výberovému
konaniu definovaná takým spôsobom, aby nebol žiadny z navrhovaných dodávateľov zvýhodnený.

Za kvalitu pripravenej technickej špecifikácie zodpovedá výlučne žiadateľ. Všetky kroky nákupného
procesu sa mali realizovať a zaznamenávať prostredníctvom elektronického informačného systému
BONITA. Žalobcom do tohto systému neboli zapracované žiadne relevatné informácie v zmysle internej
smernice Riadenie nákupu, čím sa stal nákup netransparentným. Nie je zrejmé, ako žalobca dospel k
víťazovi tendra, keď v systéme sa uvádza ako víťaz spoločnosť MOVYS, a.s. a WIMC, a.s.. Spoločnosť

DLX Slovakia, a.s. sa v dokumente ani len nespomína, hoci bola víťazom tendra. Je tiež zvláštne, že
dokument o nákupe bol žalobcom odoslaný dňa 18.9.2014 na schválenie, hoci ponuka od MOVYS, s.r.o.
bola žalobcovi doručená mailom dňa 16.10.2014 a žiadosť o cenovú ponuku spoločnosti WIMC, a.s.
bola zaslaná dňa 25.11.2014. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca použil na inštaláciu kamerových
systémov osoby odlišné od dodávateľa a pri ich neoprávnenom vstupe do areálu žalovaného boli

zneužité identifikačné karty. Pri vstupe osôb do areálu v Kľačanoch dňa 21.12.2014 vstúpili do areálu
osoby, ktoré systém zaregistroval ako zamestnancov MOVYS, a.s. a to p. I. L. S. C. K.. Bolo však zistené,
že montáž kamier v tento deň nevykonali tieto osoby, ale ich inštalovali p. B. C. S. G. T.. Žalobca vedome
umožnil vstup týchto osôb do chráneného objektu, zneužijúc pri tom identifikačné karty zamestnancov
spoločnosti MOVYS, s.r.o.. Páni C.É. S. T. navyše neboli zamestnancami dodávateľa, ani neboli s týmto

v zmluvnom vzťahu. Týmto žalobca porušil Bezpečnostný poriadok objektov SLOVNAFT, a.s. SEC-1-
SN2, v zmysle 2.1 bodu, ktorý bol žalobca povinný ako vedúci zamestnanec poznať a riadiť sa ním.
Konal tiež v rozpore s prílohou 5 Bezpečnostného poriadku. V zmysle 2.2.5 Bezpečnostného poriadku
je zakázané umožniť prechod neoprávnenej osoby na inú identifikačnú kartu. Žalovaný zdôraznil, že
objekt v T. je subjektom hospodárskej mobilizácie a objekt osobitnej dôležitosti, preto konanie žalobcu

nadobúda ešte väčšiu váhu. Aj v tomto prípade konal teda jednoznačne v rozpore s bezpečnostným
poriadkom žalovaného ako aj v rozpore s príslušnom legislatívou, vzťahujúcou sa na ochranu objektov.
Čo sa týka odovzdania služobného počítača najprv žalobca, na výzvu zamestnávateľa, odovzdal
starý nepoužívaný model počítača. Po opätovnej výzve predložil relevantný služobný počítať, avšak v
poškodenom a nefunkčnom stave, v dôsledku jeho utopenia v tekutine neznámeho charakteru. Svojim

konaním žalobca porušil povinnosť uloženú Pracovným poriadkom bod 2.8.2.1 písm. g) a to chrániť
majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. Ďalším dôvodom skončenia
pracovného pomeru bolo, že žalobca vybral a následne vymazal dátové karty z kamier namontovaných
v kabínach ťahačov, k čomu sa na osobnom pohovore dňa 4.3.2015 priznal. Žalovaný poprel, že by
W.. L. uložil žalobcovi pokyn karty vymazať. Email zo dňa 10.2.2015 vo svojom obsahu uvádza, že

na vypnutie kamier a vymazanie dátových kariet v kamerách boli oprávnení výhradne príslušný vedúci
prevádzky a technik, nie však technický vedúci. Podotkol, že pozícia vedúceho prevádzky a technika je
podriadenávedúcemudopravyanietechnickémuvedúcemu,ohierarchickejštruktúreuzamestnávateľa
mal žalobca vedomosť. Aj toto konanie žalobcu osvedčuje, že sa snažil zabrániť vyšetrovaniu okolností,
týkajúcich sa nahrávania zvuku kamerovým systémom. V súvislosti s otázkou dodržania lehoty na

danie výpovede v zmysle § 63 ods. 4 ZP žalovaný uviedol, že v zmysle zápisnice zo dňa 8.4.2015 je
zrejmé, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 7.4.2015, nakoľko právne účinky doručenia výpovede
nastanú aj vtedy, ak ju zamestnanec odmietne prijať. Nesprávny je názor žalobcu, že o výpovednom
dôvode sa žalovaný dozvedel dňa 9.2.2015. V tento deň sa konala len pracovná schôdza vodičovžalovaného, na ktorej bol vedúci prevádzky T. informovaný, že kamerový systém v kabínach ťahačov
nahráva aj zvuk. Začiatok plynutia subjektívnej 2 mesačnej lehoty je však spojený až z okamihom,
keď sa o výpovednom dôvode dozvedel bezprostredne vyššie nariadený vedúci zamestnanec alebo

štatutár. Súčasne na začatie plynutia prekluzívnej doby nie je postačujúce iba podozrenie, je nutné,
aby sa nadriadený zamestnanec o výpovednom dôvode skutočne a preukázateľne dozvedel. Aj dňa
9.2.2015 bol vyslovený len predpoklad, domnienka, v žiadnom prípad neexistovala skutočná vedomosť
nadriadeného zamestnanca o závažnom porušení pracovnej disciplíny. K zisteniu výpovedného dôvodu
nemohlo dôjsť skôr ako dňa 4.3.2015, kedy sa uskutočnil osobný pohovor so žalobcom za účelom

vysvetlenia predmetných otázok.

3.V priebehu súdneho konania predkladal žalobca viaceré skutkové tvrdenia a v rámci procesného útoku
navrhoval vykonanie viacerých dôkazov. Mal za to, že žalovaný mal minimálne dňa 16.2.2015 dostatok
informácií o tom, že žalobca porušil pracovnú disciplínu a to s poukazom na obsah mailovej komunikácie
zo dňa 17.2. a 19.2.2015. Poprel, že by mu dňa 7.4.2015 bola odovzdaná výpoveď, len mu bolo

oznámené jej odoslanie. Poprel, že by mal vedomosť o tom, že nákupný proces išiel prostredníctvom
systému BONITA. Počas celého nákupného procesu žalobca spolupracoval s pracovníkmi SLOVNAFT,
a.s.. Žalobca odovzdal notebook v takom stave, v akom ho našiel po mesiaci absencie v práci, pri jeho
odovzdávaní nebola vznesená žiadna pripomienka alebo nebol spísaný žiadny protokol o poškodení
počítača. Žalobca vybral dátové karty z vozidiel na základe mailu zo dňa 10.2.2015 len v J., nie v T.,

tieto odložil do nádoby, o čom upovedomil W.. L..

4.V priebehu súdneho konania rovnako žalovaný predkladal súdu jednotlivé skutkové tvrdenia a
navrhoval dôkazy na ich preukázanie. V písomnom vyjadrení zo dňa 1.3.2016 vyjadril názor, že v spornej
výpovedi sú jasne a zrozumiteľne označené porušenia pracovnej disciplíny a to najmä a) závažné

pochybenia v rámci nákupného procesu kamerového systému ( kedy žalobca zrealizoval tender, montáž
i nastavenie kamerového systému v rozpore s požiadavkou nadriadeného, tento tender, jeho priebeh
bol netransparentný a k inštalácii kamerového systému došlo inými osobami ako ich dodávateľom, čo
bolo spojené s neoprávneným pobytom týchto osôb v chránenom areáli žalovaného), b) odovzdanie
služobného počítača v poškodenom a nefunkčnom stave, c) svojvoľné vybratie a vymazanie dátových

kariet z jednotlivých kamier. Namietal tiež, že z mailovej komunikácie z dní 17.2 a 19.2 nie je zrejmé,
že by žalovaný disponoval vedomosťou o jednotlivých výpovedných dôvodoch. V tomto čase prebiehalo
vyšetrovanie, dňa 4.3.2015 sa uskutočnil osobný pohovor štatutárom žalovaného a špecialistkou pre
ľudské zdroje a dňa 12.3.2015 sa uskutočnil osobný pohovor medzi p. T. a žalobcom. Okrem toho
skutočnosť, že dňa 7.4.2015 žalobca odmietol prevziať výpoveď osvedčuje písomné potvrdenie troch

svedkov v zápisnici o pohovore zo dňa 8.4.2015.

5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov.

6.V konaní nebolo sporné, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 30.12.2011 došlo k založeniu pracovného
pomeru. Pracovná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, pričom žalobca na jej základe
začal vykonávať pozíciu technického vedúceho, predmetom jeho činnosti bolo riadenie a kontrola
technickej činnosti prevádzok SLOVNAFT TRANS. V zmysle predloženého popisu pracovnej pozície

bolo jeho povinnosťou, okrem iného, zúčastňovať sa procesu projektových a investičných činností,
príprava návrhov, realizácia procesu výberových konaní, príprava zmlúv, sledovanie priebehu tendra,
kontrolovanie plnenia, riadenie a dodatočné hodnotenie činnosti zmluvných partnerov. Okrem toho bol
zodpovedný za dodržiavanie jednotných technických postupov, predpisov a riadiacich aktov v rámci
spoločnosti, obzvlášť za činnosť úprav vozového parku, údržbu a opravy. Taktiež bol zodpovedný za

zdieľanie informácií a poznatkov, bol prvoradou kontaktnou osobou pre prevádzky na technickom úseku.

7.Do spisu bolo založené písomné vyhotovenie skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa
27.3.2015. V obsahu výpovede žalovaný ako zamestnávateľ uvádzal, že jednou z úloh žalobcu v

4Q roku 2014 bolo zabezpečenie nákupného procesu kamerového systému na monitorovanie cestnej
premávky do kabín ťahačov autocisterien. Súčasťou procesu bola nielen kúpa ale aj inštalácia systému
a zároveň bol žalobca zodpovedný za požadované nastavenie kamerového systému, pričom v zmysle
požiadaviek vedenia, kamery nemali vyhotovovať zvukový záznam. O neprípustnosti nahrávania bolžalobca informovaný ústne aj písomne mailom zo dňa 10.3.2014. Dňa 9.2.2015 bol na schôdzi vodičov
v prevádzke Kľačany vedúci prevádzky informovaný, že kamery nahrávajú aj zvuk. Hoci žalobca pred
tým informoval, že kamery snímajú výlučne obraz, nahrávali aj zvuk. Následne došlo k internému

prešetrovaniu priebehu nákupného procesu a dodržiavania jednotlivých postupov procesu. Bolo zistené,
že vo viacerých bodoch bol porušený interný predpis CS_1_G1_SNTRANS1 Riadenie nákupu, neboli
dodržané jednotlivé kroky nákupného procesu a absentuje príslušná dokumentácia. V rámci interného
šetrenia bol žalobca požiadaný o predloženie chýbajúcich dokumentov, ktoré síce následne predložil,
avšak po preverení bolo zistené, že tieto dokumenty boli vypracované až po výzve zamestnávateľa na

ich predloženie. Žalovaný vymedzil v obsahu výpovede aj najzávažnejšie chyby nákupného procesu:
a) absencia požiadavky na nenahrávanie zvuku v technickej špecifikácii pre dodávateľa, b) nejasnosti
ohľadne priebehu tendra a jeho vyhodnotenia, c) inštalovanie kamerového systému inou osobou ako ich
údajným dodávateľom, pričom tieto osoby boli žalobcom prepašované do areálu na identifikačné karty
patriace iným osobám z inej spoločnosti ako dodávateľ kamerového systému. Ďalej bolo vo výpovedi
uvedené,žežalobcabolpožiadanýovrátenieslužobnéhopočítačazdôvoduzisteniadát,najprvbolvšak

odovzdaný nepoužívaný počítač. Následne bolo zistené, že počítač bol odovzdaný v dezolátnom stave,
zjavne utopený v tekutine neznámeho charakteru. Počítač bol ďalej nepoužiteľný, čím žalobca spôsobil
škodu. Súčasťou interného šetrenia malo byť aj zaistenie a kontrola dátových kariet z jednotlivých
kamier, ktorá sa neuskutočnila z dôvodu, že ich žalobca vybral a premazával. Kroky žalovaného
smerovali jednoznačne k zmareniu interného objasnenia celej záležitosti. Boli porušené nasledovné

ustanovenia Pracovného poriadku- bod 2.8.2.1 písm. e), 2.8.2.1 písm. f), 2.8.2.3 písm. g), 2.11.1.1.
písm. h). Vo výpovedi bolo konštatované, že žalobca svojim konaní ohrozil dobré meno spoločnosti,
nakoľko ju vystavil možnému vyšetrovaniu zo strany Úradu pre ochranu osobných údajov SR ako
aj prípadnému vyšetrovaniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Nahrávanie zvukového
záznamu bez vedomia zamestnancov môže byť považované za trestný čin porušenia dôvernosti

ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 Trestného zákona. Za závažné považoval
zamestnávateľ tiež pochybenia pri nákupnom tendri a konanie žalobcu pri objasňovaní celej záležitosti
považoval za nepochopiteľné. Vo výpovedi bolo tiež uvedené, že zamestnávateľ od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede až do skončenia pracovného pomeru nemá možnosť prideľovať
žalobcovi prácu.

8.Predmetnú výpoveď doručoval žalovaný poštou, pričom súd zistil ( verifikáciou a porovnaním originálu
zásielky, predloženej na pojednávaní dňa 7.3.2016 a jej kópiou, založenou v spise na č.l 28), že je
na nej vyznačený dátum podacej pečiatky 30.3.2015. Túto zásielku si žalobca osobne prevzal dňa
15.4.2015. Žalovaný doručil súdu aj zápisnicu z osobného pohovoru so žalobcom, ktorú podpísal p. L.

ako prokurista, p. G. ako HR špecialista a p. J. ako technik. Pohovor sa uskutočnil 7.4.2015. V obsahu
zápisnice bolo uvedené, že dňa 7.4.2015 sa žalobca dostavil do priestorov zamestnávateľa za pani G.,
oznámil, že je na dočasnej PN, nevedel uviesť od ktorého dňa, uviedol, že doklad o PN doručí. Následne
p. L. oznámil žalobcovi, že mu bola zaslaná výpoveď. Bol vyzvaný na osobné prevzatie výpovede,
čo žalobca odmietol s komentárov že je PN a poštu si preberá. Dňa 7.4.2015 telefonovala p. G. do

Sociálnej poisťovne, za účelom overenia začiatku PN žalobcu, kde však evidovanú PN na jeho osobu
nemali. Žalobca dňa 7.4.2015 vo večerných hodinách telefonoval p. J., kde mu oznámil, že musí ukončiť
rozhovor, pretože akurát je v čakárni u lekára a má ísť do ordinácie. Súd si vyžiadal informáciu od
Sociálnej poisťovne, ktorá potvrdila, že v roku 2015 trvala práceneschopnosť žalobcu v čase od 2.4.2015
do 19.4.2015.

9.V liste zo dňa 22.4.2015 reagoval žalobca na doručenie výpovede. Uviedol, že dňa 15.4.2015 si
prevzal výpoveď, s dôvodmi výpovede nesúhlasil a trval na svojom ďalšom zamestnávaní. Porušenia
pracovnej disciplíny sa nedopustil, proces nákupu kamerového systému bol dodržaný, dodávateľom
boli namontované kamery bez nahrávania zvuku, odmietol svoju zodpovednosť za to, že kamery

nahrávali i zvuk. Počítač bol odovzdaný bez závad, čo potvrdzuje zápisnica o šetrení. Namietal, že nie je
zodpovedný za vydávanie vstupných kariet, osoby, ktoré vykonávali montáž kamier boli osoby poverené
dodávateľom kamerového systému. Z jeho strany nedošlo k svojvoľnej manipulácii s kartami, na toto
konanie dostal písomný príkaz od riaditeľa spoločnosti dňa 10.2.2015. Namietal aj formálny nedostatok
výpovede, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o údajnom porušení pracovnej disciplíny najneskôr dňa

9.2.2015, avšak výpoveď bola prevzatá dňa 15.4.2015.

10.Už v maily zo dňa 10.3.2014 zasielanom aj žalobcovi žalovaný ( prostredníctvom W.. L.) informoval
vedúcich pracovníkov, aby informovali vodičov, aby skontrolovali, či im kamery nahrávajú zvuk. Bolo tuvyslovene uvedené, že zvuk nemá byť nahrávaný. V tento deň zaslal žalobca p. J. a O. mail, v ktorých
im uložil, aby vypli zvuk na kamerách.

11.K priebehu obstarávania kamerových systémov, ich montáže, následnej komunikácie žalobcu a
žalovaného, odovzdávaniu počítača, prešetrovaniu obstarávania, resp. jeho transparentnosti boli do
spisu zakladané viaceré listinné dôkazy, okrem iného i znalecký posudok.

12.Žalobca do spisu založil cenovú ponuku spoločnosti MOVYS zo dňa 15.10.2014, v ktorej požiadavka

na nenahrávanie zvuku resp. reflexia na túto požiadavku absentovala.V maily spoločnosti MOVYS
žalobcovi zo dňa 16.10.2014 informoval zástupca tejto spoločnosti, že nedokáže splniť všetky
požiadavky. Súd uvádza, že v obsahu tohto mailu nebola požiadavka nenahrávania zvuku spomínaná.

13.Žalobca založil do spisu mail, ktorý zaslal zástupcovi spoločnosti WIMC, v ktorom ho žiadal o zaslanie
cenovej ponuky, požiadavka nenahrávania vznesená nebola.

14.Žalobca do spisu založil cenovú ponuku spoločnosti DLX Slovakia, s.r.o. zo dňa 27.11.2014, kde
v špecifikácii dodávky figurovala aj požiadavka, že zvuková stopa k záznamu je nežiaduca- bez
nahrávania zvukového záznamu. Táto cenová ponuka mala byť žalobcovi zaslaná pánom Cvečkom
zo spoločnosti DLX Slovakia, s.r.o. mailom zo dňa 27.11.2014, ktorý žalobca založil do spisu.

Dňa 19.12.2014 vystavila spoločnosť DLX Slovakia, s.r.o. faktúru č. XXXXXXX, ktorou žalovanému
faktúrovala dodávku kamier i Bulls 2200 v celkovej sume úhrady 9.007,68 Eur.

15.V maily zo dňa 25.11.2014, založenom opätovne do spisu žalobcom, tento vyzval p. A. a p. O. na
schválenie investície. Mailom zo dňa 3.12.2014 preposlala p. A. žalobcovi schválenie. Žalobca rovnako

predložil aj oznámenie ( bez datovania) v ktorom informuje, že počas víkendu bola namontovaná predná
kamera, zvukový záznam sa nenahráva. Kamera je nastavená, prísny zákaz akejkoľvek manipulácie
s ňou.

16.Nosným predloženým dôkazom bol aj znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2017,

vypracovaný znalcom W.. W. C.. Znalec potvrdil, že z adresy C..N..D..sk bol na adresu M..sk odoslané
správy a to dňa 25.11.2014 s predmetom cenová ponuka, a následne v dňoch 3.12.2014 a 20.12.2014,
nebolo však možné preukázať, že by z adresy M..sk bola zaslaná na adresu C..N..D..sk odpoveď. Znalec
potvrdil, že dňa 20.2.2015 o 14.24 bola z adresy C..N..D..sk odoslaná správa na adresu L..L..D..sk
označená predmetom RE: tender kamery, ktorej súčasťou bola príloha "cenová ponuka.pdf". Súbor

cenová ponuka pdf, ktorý bol priložený v predmetnej správe je tlačovým súborom vo formáte Adobe PDF.
Tento tlačový súbor bol vytvorený aplikáciou microsoft Word 2010 dňa 20.2.2015 o 14.16 hodine. Je
preto možné tvrdiť, že obsah nebol do formátu PDF uložený priamo zo zobrazenej správy elektronickej
pošty, ale text údajne citovanej správy bol predtým vložený do dokumentu MS World ( pozn.súdu-
jednalo sa o údajnú cenovú ponuku spoločnosti WIMC, v ktorej táto spoločnosť uvádzala ako jeden z

parametrov- zvuková stopa k záznamu je nežiaduca-bez nahrávania zvukového záznamu.) Znalec ďalej
uviedol, že porovnaním obsahu správ, t.j. textovej správy odoslanej dňa 25.11.2014 o 18.42 z adresy
C..N.,D..sk na adresu M..sk s predmetom "cenová ponuka" z textu údajnej správy, ktorý je obsahom
súboru "cenová ponuka.pdf" priloženom ku správe zo dňa 20.2.2015 o 14.24 hodiny odoslanej z adresy
C..N..D..sk na adresu L..L..D..sk s predmetom "RE: tender kamery", je možné jednoznačne konštatovať,

že údajná správa citovaná v prílohe zo dňa 20.2.2015 o 14.24 hodiny nezodpovedá pôvodnej správe zo
dňa 25.11.2014 o 18.42 hodiny, pričom s obsahom tejto správy bolo zjavne manipulované ( pozn.súdu- v
pôvodnej správe sa nevyskytoval text zvuková stopa nežiaduca- bez nahrávania zvukového záznamu).
Podľa zistených nálezov bola dňa 25.11.2014 odoslaná z adresy C..N..D..sk na adresu B..Q..Q. správa
označená predmetom "Cenová ponuka". Z adresy B..Q..Q. bola dňa 27.11.2014 na adresu C..N..D..sk

odoslaná správa s predmetom "Re:cenová ponuka", ktorej súčasťou bola príloha "Ibulls.pdf" ( pozn.
súdu v prílohe sa nachádzala cenová ponuka zo dňa 27.11.2014 spoločnosti DLX Slovakia, s.r.o., v
rámci ktorej nebola uvádzaná požiadavka nenahrávania zvuku). Znalec potvrdil, že v dňoch 16.2.2015
a 17.2.2015 prebiehala medzi vyššie uvedenými adresami komunikácia. Dňa 16.2.2015 o 23.16 hodine
bola z adresy B..Q..Q. na adresu C..N..D..sk odoslaná správa s predmetom "Ponuka Ibulls" s prílohou

Ibullsponuka.pdf. ( pozn.súdu v rámci prílohy figurovala cenová ponuka spoločnosti DLX Slovakia, s.r.o.
zo dňa 27.11.2014, kde už figurovala požiadavka nenahrávania zvukového záznamu). Dňa 19.2.2015 o
14.35 hodiny bola z adresy C..N..D..sk na adresu L..L..D..sk odoslaná správa s premdetom RE:tender
kamery, ktorej súčasťou bola príloha " Slovnaft kamerový systém.Pdf", obsahom ktorej bola cenováponuka DLX Slovakia, s.r.o. zo dňa 27.11.2014, obsahujúca požiadavku nenahrávania zvuku. Znalec
aj v tomto prípade konštatoval odlišnosť obsahu prílohy "Ibulls.pdf" , kde nebola uvádzaná požiadavka
nenahrávania zvuku a prílohy "Slovnaft kamerový systém.pdf". Ďalej uviedol, že dňa 18.2.2015 o

10.37 hodiny bola z adresy sieťovej tlačiarne označenej ako B. na adresu C..N..D..sk odoslaná správa
označená predmetom: Scan data from (B.), ktorej súčasťou bola príloha "img-150218143132-0001.pdf" ,
ktorej obsahom bol preberací protokol č. 1KSl- boli dňa 21.12.2014 nainštalované, odskúšané a
odovzdané do užívania kamerové systémy podľa požiadavky Slovnaft Trans špecifikované v obchodnej
ponuke zo dňa 27.11.2014.

17.Zo strany žalobcu boli voči predloženému znaleckému posudku vznesené viaceré námietky.
Namietal , že tento bol vypracovaný bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Vo svojom
obsahu je tendečný, účelový a zavádzajúci a navodzuje vopred negatívny pohľad na žalobcu. Tvrdil,
že požiadavka nenahrávania zvuku bola s potencionálnymi dodávateľmi odkomunikovaná ústne, čo
smernica pripúšťala. Odmietol akúkoľvek manipuláciu s dokumentmi. Výber mailovej komunikácie medzi

žalobcom, dodávateľmi a vedúcim L. L. je vytrhnutá z kontextu. Namietal tiež nedanie súhlasu znalcovi
na oboznámenie sa s dôvernými dokumentmi. V nádväznosti na toto tvrdenie založil žalovaný do spisu
súhlas žalovaného s prístupom znalca do informačnej infraštruktúry žalovaného a s poskytovaním
informácií, dát a údajov znalcovi zo dňa 21.12.2016.

18.V maily zo dňa 10.2.2015 p. Nagy informoval, že nebude vyvodzovať voči vodičom žiadne dôsledky
za porušenie zákazu manipulácie s kartami, osobne poďakoval za podnet, že nové kamery v ťahačoch
nahrávajú v rozpore s predchádzajúcim nariadením, aj zvuk. Zároveň s okamžitou platnosťou dal príkaz
riaditeľa, že predmetné kamery budú vypnuté, až kým nebude vyriešené stopnutie nahrávania zvuku. Za
vypnutie týchto kamier je zodpovedný príslušný vedúci prevádzky alebo technik. Kameru môžu vypnúť

výhradne oni. Ďalej uviedol, že sú zodpovední za vymazanie všetkých dátových médií na predmetných
kamerách vozového parku. Za doriešenie vypnutia nahrávania zvuku je zodpovedný technický úsek.

19.Dňa 17.2.2015 sa žalobca mailom obrátil na viacerých zástupcov svojho zamestnávateľa s
požiadavkou, aby mu písomne špecifikovali, ktoré konkrétne klauzuly etického kódexu, smernice alebo

nariadenia porušil.

20.Do spisu bola založená zápisnica z osobného stretnutia medzi žalovaným ( zast. p. L. S. G.. G.)
a žalobcom zo dňa 4.3.2015. Z jej obsahu je zrejmé, že zamestnávateľ informoval žalobcu o vedení
vyšetrovania a o troch základných bodoch, ktoré sú skúmané. Tým bol nákup kamier- minor capex,

nahrávanie zvukového záznamu a vybratie SD kariet z vozidiel. Žalobca na tomto stretnutí tvrdil, že
priebeh obstarávania kamerových systémov bol riadny, transparentný, pričom postupoval v zmysle
smernice. Komunikácia bola väčšinou telefonická. Uviedol, že kamerové systémy inštalovali technici
od dodávateľa. Požiadavka nenahrávania zvuku bola, podľa neho, na dodávateľa riadne vznesená.
Nakoľko mal informáciu, že vodiči v T. údajne vyberali karty, vybral on osobne karty v J. a to preto, aby

sa nestratili. Následne ich v súlade s komunikáciou s p. L. vymazal a nastavil základnú konfiguráciou.

21.Dňa 12.3.2015 podal žalobca vysvetlenie k veci tendra na nákup. Zo zápisnice je zrejmé, že žalobca
odovdzal notebook ProBook 6460 bez možnosti operatívneho zistenia prod.čísla, ser.čísla ako MOL IS
ID čísla, o ktorom žalobca tvrí, že je to služobný notebook, ktorý si prevzal protokolárne. Žalobca bol

uzrozumený, že bude vykonané šetrenie, previerka jeho komunikácie za účelom zistenia, či vykonaný
tender bol transparentný.Žalovaný do spisu založil záverečnú správu o poskytnutí detektívnej služby zo
dňa 18.3.2015. Predmetom skúmania Útvaru ochrany a obrany Slovnaft, a.s. bolo vykonanie previerky
spoľahlivosti zamestnanca ( žalobcu) v súvislosti so zabezpečovaním technickej podpory a montáže
kamier do kabín ťahačov autocisterien. Podľa technických požiadaviek v rámci tendra mali byť kamery

nastavené dodávateľom v takom režime, že funkcia nahrávania zvuku mala byť vypnutá. Napriek
tvrdeniu žalobcu bolo zistené, že kamery zaznamenávali aj zvuk v kabíne, ktorý sa nahrával aj na
pamäťovú kartu. Je zrejmé, že v rámci vnútorného šetrenia bol vykonaný rozhovor s pánom C. S. T.,
boli preverené osoby pána L. a K.. Výsledkom prešetrenia bolo zistenie, že montáž kamier vykonali p.
T. a C., obaja zamestnanci spoločnosti IMPA Bratislava, robotu vykonali iba ako fušku, bez viazanosti

k firme DLX Slovakia.

22. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil aj s obsahom vnútropodnikových predpisov
a smerníc.23.Pracovný poriadok žalovaného určoval v čl. 2.8.2.1 jednotlivé povinnosti zamestnanca. Zamestnanec
bol povinný najmä dodržiavať pracovné predpisy a ostatné predpisy ( napr. interné riadiace akty)

vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený (písm, e), dodržiavať
pracovnú disciplínu ( písm. f), hospodáriť riadne a účelne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ,
chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V článku 2.11.1.1. boli uvedené jednotlivé skutkové okolnosti,
ktoré zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za takéto považoval

nedodržanie právnych predpisov zistených na základe úradného šetrenia oficiálnym kontrolným
orgánom SR a ostatných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanú prácu, určených pracovných
postupov,technologickýchpredpisovanoriem,akbolzamestnanecsnimiriadneoboznámený(písm.g),
nedodržanie pokynu resp. príkazu vedúceho zamestnanca alebo v prípade vodičov aj pokynu dispečera
vydaného v súlade s druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve a právnymi predpismi ( písm. h).

24.Súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal aj z obsahu Bezpečnostného poriadku objektov
SLOVNAFT, a.s., ktorý upravoval jednotlivé pravidlá bezpečnosti, platné nielen pre zamestnancov ale aj
externých dodávateľov a návštevníkov jednotlivých objektov žalovaného. V zmysle článku 2.2.5 vstup
osôb do objektov spoločnosti je povolený iba na výkon pracovnej činnosti alebo zmluvnej činnosti a k
odôvodnenej návšteve. V článku boli stanovené všeobecné pravidlá, kedy všetky vstupné karty musia

byť vydané ne meno/technický preukaz a prenos na inú osobu alebo vozidlo je zakázaný. Identifikačné
karty musia byť používané na načítanie a žiadna osoba nemôže vstupovať bez použitia takejto karty.
V prípade vstupu motorového vozidla v ňom môže sedieť iba vodič. Ostatní pasažieri musia prejsť cez
turniket alebo byť identifikovaní iným spôsobom prichádzania alebo odchádzania. Je zakázané umožniť
prechod neoprávnenej osoby na inú identifikačnú kartu. Osoba vstupujúca bez oprávnenia porušuje

bezpečnostné predpisy a zamestnanec SBS ju zastaví na spísanie priestupku do služobného hlásenia
pre ďalšie vyšetrovanie.

25.Za nosný interný predpis súd považoval aj riadiaci akt ( smernicu) Riadenie nákupu
CS_1_G1_SNTRANS1(ďalejlen"smernica"),ktorejúčelomvzmyslečl.1.1jeposkytnúťtransparentné

a jednotné zásady pre všetkých zamestnancov zapojených do nákupného procesu z dôrazom na
správne vykonávanie nákupu neuhľovodíkových materiálov, majetku a služieb. V zmysle čl. 2.3.2.1
nákupný proces sa môže uskutočniť na základe schválenej a správne špecifikovanej požiadavky
na nákup. Nákupca môže začať nákupný proces iba na základe správnej a dostatočnej technickej
špecifikácie, za jej kvalitu zodpovedá výlučne žiadateľ. Požiadavka na nákup musí byť vždy schválená

príslušným vlastníkom nákladov resp. zamestnancom zodpovedným za danú oblasť. V zmysle čl.
2.3.4.4.1.1 v prípade výberového konania s obmedzeným počtom dodávateľov má možnosť predložiť
ponuku len okruh dodávateľov oslovených spoločnosťou. Hodnotiaca komisia s náležitým zvážením
návrhov útvaru žiadateľa určí v BSD dokumente čo možno najširšiu škálu dodávateľov prítomných na
relevantnom trhu s cieľom zabezpečiť, aby boli doručené minimálne 3 nezávislé, vyhovujúce ponuky,

ktoré sú spôsobilé na hodnotenie. Súd dodáva, že v rámci smernice bol presne opísaný priebeh,
podmienky a požiadavky, kladené na jednotlivé osoby, zúčastňujúce sa procesu výberu dodávateľa.

26.Žalobca do spisu založil aj potvrdenia o výške svojho príjmu za obdobie 4/2014 až 1/2015, pričom
čistá mesačná mzda činila 1.909,11 Eur.

27.Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že pre zamestnávateľa vykonával prácu v pozícii
technického vedúceho. V rámci pracovnej náplne mal na starosti vozový park, automobilové cisterny
a ich technický stav, teda mal zabezpečiť ich riadne fungovanie. Zabezpečoval tiež školenia vodičov a
iných zamestnancov, vytváral znenia vnútropodnikových predpisov. Priamo komunikoval s jednotlivými

dodávateľmi strojových zariadení aj servisných služieb, zabezpečoval finančnú stránku týchto obchodov.
Zabezpečoval tiež riadny priebeh kúpy techniky prostredníctvom tendrov a výberových konaní, predaj
použitých a vyradených strojov, kontrolu a zabezpečenie funkčnosti cisterien, vykonával aj technickú
podporu. Od januára 2015 sa stal jeho priamym nadriadeným Ing. Nagy v pozícii generálneho riaditeľa
SLOVNAFT TRANS. Počas jeho pôsobenia mu zamestnávateľ nikdy nevytýkal nesprávnosť postupu,

nedopustil sa porušenia pracovnej disciplíny. Viackrát mu bola udelená pochvala, bol navrhnutý za rok
2014ajnaocenenieSlovnaftStar,vprácitrávilväčšinučasu,čobolodôvodomrozvodujehomanželstva.
V roku 2014 začala realizácia projektu Minor Capex 2014, cieľom ktorého bolo zabezpečiť zvýšenie
technickej kvality a efektivity komponentov. Jednalo sa o technické zariadenia, ktoré mali zabezpečiťsnímanie priestoru pred vozidlom, tento projekt pripravoval sám žalobca, bol následne schválený
investičnou komisiou, bola vypracovaná technická špecifikácia v rámci ktorej boli určené jednotlivé
technické parametre fungovania projektu. Táto bola predložená na schválenie pánovi L., N. S. J.. Montáž

kamier na staré vozidlá prebehla už v roku 2013 a to v rámci projektu Minor Capex 2013, už pri tomto
projekte bola nariadená povinnosť nenahrávať zvuk, nakoľko by dochádzalo k zásahu do osobnosti
vodiča. Tento záver bol prijatý asi vo februári 2014 a vzťahoval sa aj na projekt Minor Capex 2014. V
súladestoutopožiadavkoukomunikovalžalobcaajspotencionálnymidodávateľmi,ktorímuoznámili,že
dodaniekamierbezmikrofónovbyboloveľminákladné.Vkameráchdokabínbolomožnéibasoftwarovo

odstrániť nahrávanie zvuku. Výsledkom bol nákup kamier, v ktorých bolo odstránené nahrávanie zvuku
softwarovo. Ako dodávateľ bola vybraná spoločnosť DLS Slovakia a kamery boli namontované do kabín
bez funkcie nahrávania zvuku. Žalobca tvrdil, že v tendri vybral spoločnosť DLX Slovakia štandardným
postupom, upraveným smernicou o nákupe. Stačilo zasielanie mailových požiadaviek na jednotlivých
dodávateľov. Žalobca oslovil 4 spoločnosti a to WIMC, MOVIS, COMMANDER ich odpoveďou bolo, že
nevediasplniťanijedenzpožadovanýchtechnickýchparametrov.SpoločnosťDLXSlovakiamupotvrdila

možnosť dodania kamerových systémov v rozsahu ním zadaných požiadaviek. Svoj postup v tendri
prekonzultovalspánomO.,D.S.G.T..Žalobcauviedol,ženavšetkýchdodávateľovvzniesolpožiadavku
nenahrávania zvuku. DLX Slovakia sa stala víťazom, pretože predložila najlepšiu ponuku. Do systému
Bonita sa ukladali jednotlivé obchodné ponuky od dodávateľov, informácie o priebehu projektu, účelom
bolo, aby nadriadený mohol odsúhlasiť určitý postup. Predpokladal, že aj v prípade tohto sporného

tendra pracoval s týmto systémom a zadával do neho ponuky, nebol si istý, či tam zadával ponuku
od DLX Slovakia. Nevedel uviesť, či v tomto prípade jeho nadriadený schválil v systéme jeho postup
odkliknutím tlačidla submit, alebo došlo k uplynutiu lehoty a tým schváleniu postupu. Žalobca uviedol,
že spoločnosť DLX Slovakia v systéme nefigurovala ako víťaz tendra, nestihol ju zadať do systému z
dôvodu nedostatku času. O víťazovi tendra však vedeli nadriadení a to aj p. L. S. G.Á. J.. Nadriadení

schválili aj ním vyhotovenú obchodnú objednávku a to elektronicky, bez tohto odsúhlasenia nemal
možnosť objednávku zaslať. Vybraný dodávateľ následne dodal kamerové systémy a to bez nahrávania
zvuku, k softverovému odstráneniu nahrávania zvuku došlo priamo pracovníkmi, resp. montážnikmi
dodávateľa. Po inštalácii kamerových systémov žalobca umiestnil do jednotlivých kabín oznam pre
vodičov s upozornením, aby nevyťahovali sim karty. V tomto zmysle upozornil aj pána L.. Podľa jeho

názoru p. L. negoval jeho príkaz, keď v maily uviedol, že nebude vyvodzovať žiadne dôsledky za
porušenie zákazu manipulácie. Vodiči si brali karty domov, aby si pozreli, čo je na nich nahraté. Žalobca
uviedol, že montáž kamerových systémov prišli realizovať pracovníci DLX Slovakia pán C. S. T. a to tak
v J. ako aj v T.. Povolenie vstupu do areálov zabezpečuje spoločnosť EFG, každá osoba, ktorá mala
vstúpiť do areálu, musela absolvovať školenie. Pánovi C.O. S. T. boli vydané vstupné karty, obaja prešli

cez turniket v J. a vykonali svoju prácu. Aj pri vstupe do T. funguje načítavací systém, obaja priložili svoje
karty a legitimovali sa aj občianskym preukazom, do areálu boli normálne pustení. Týmto pracovníkom
žalobca nevydával žiadne iné karty, ako tie ktoré obdržali priamo od žalovaného. Žalobca potvrdil, že
existovaloveľkémnožstvovnútropodnikovýchsmerníc,ktoréupravovaliprocesapostuppriobstarávaní,
ako aj pohyb osôb po areáli, on sa týmito vždy riadil, obsah smerníc bol všeobecne známy, žalovaný

zabezpečoval aj školenia, na ktorých sa však nie vždy mohol zúčastniť pre nedostatok času. Potvrdil
tiež, že zo strany priameho nadriadeného p. L. bol vyzvaný na predloženie dokumentov v súvislosti s
obstarávaním kamerových systémov a to v čase do 9.2 do 14.2.2015. P. L. poslal všetky dokumenty,
ktorými disponoval a poskytol mu maximálnu súčinnosť. Poslal mu dokumenty, ktoré boli vyhotovované v
priebehu obstarávania, žiadne dokumenty po výzve nedopĺňal a nekompletizoval. V súvislosti s vrátením

služobné počítača žalobca uviedol, že bol vyzvaný p. L., aby odovzdal všetko, vrátane počítača. Mal
k dispozícii dva pracovné počítače, starý TinkPad X200, ktorý obdržal priamo od žalovaného a už v
rozhodnom čase nefungoval a HP 6460B, ktorý mal zapožičaný od spoločnosti EXE. Od 4.3.2015 mal
žalobca dočasne prerušený výkon práce. Dňa 7.3.2015 ho vyzval p. T. za účelom dostavenia sa na
pracovisko a odovzdania počítača HP 6460B. Dňa 12.3.2015 sa dostavil do zamestnania a vyžiadaný

počítač odovzdal pánovi T.. Pokúsili sa ho zapnúť, avšak bezúspešne. Pripisuje to tomu, že počítač
bol v kancelárii v teple a keď ho vyniesol von, prešiel z tepla do zimy. Bol vyhotovený záznam o
odovzdaní počítača bez závad. Starý počítač TinkPad X 200 nechal na stole v kancelárii a keď sa
tam 12.3.2015 vrátil, na stole nebol. Kanceláriu zdieľal s ďalšími dvomi zamestnancami. Namietal, že
by niekedy počítač poškodzoval. K otázke vymazávania kariet žalobca potvrdil, že obdržal od p. L.

mail zo dňa 10.2.2015. Potvrdil, že nastavenie kariet mal na starosti. Je pravdou, že po konzultácii s
pánom J. a na základe jeho požiadania vymazal karty v J.. Karty v T.S. však nepremazával. Vodiči
v J. sa však nesťažovali. Svojim postupom plnil príkaz nadriadeného. V spornej dobe bol vedúcim
prevádzkypánJ.,technikompánJ.,avšakajžalobcuslangovonazývalitechnik.Malzato,že sdátovýmikartami mohol ktokoľvek akýmkoľvek spôsobom manipulovať v rozhodnej dobe. Žalobca poprel, že
by mu zo strany zamestnávateľa bola osobne odovzdávaná výpoveď, bolo mu len oznámené, že mu
bolo jej písomné vyhotovenie zasielané poštou. Na otázky žalovaného žalobca uviedol nasledovné. V

prvotnej špecifikácii na jednotlivých dodávateľov požiadavka na nahrávanie zvuku nebola vznesená,
avšak v samotnej objednávke pre víťazného dodávateľa špecifikovaná bola. Na spoločnosť WIMC
túto požiadavku nevzniesol, reálne vyberal z troch ponúk, možnosť realizácie vznesenej požiadavky
dodávatelia potvrdili aj keď s veľkými ťažkosťami. Spoločnosť DLX Slovakia potvrdila svoju ponuku
aj písomne, s ostatnými spoločnosťami komunikoval telefonicky. Poverení pracovníci spoločnosti DLX

Slovakia mali zabezpečiť následne splnenie požiadavky.

28.Súd pristúpil tiež k výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného W.. L. L.. Ten opísal rozhodné
skutočnosti nasledovne. Dňa 9.2.2015 za ním prišiel vedúci prevádzky v T. G. J., ktorý ho informoval
o stretnutí s vodičmi v T., títo mali byť rozhorčení a búriť sa, nakoľko zistili, že kamery v kabínach
nahrávali aj zvuk a to napriek oznámeniu, že sa bude nahrávať výlučne obraz. Pán J. mu oznámil,

že ich tvrdenia si aj overil, tak, že s vodičmi vybrali karty a prehrali si ich. S týmto problémom ihneď
konfrontoval žalobcu, ktorý uviedol, že o tomto probléme vie. Vodiči chceli podávať trestné oznámenie.
Problém nahrávania zvuku bol riešený na úrovni vedenia už rok pred vznikom problému, výsledkom
bolo rozhodnutie riaditeľa o tom, že zvuk sa v kabínach nahrávať nemá. Ešte dňa 9.2.2015 mu zaslal
žalobca mail, v ktorom poukázal na to, že vodiči mali možnosť karty vyberať, čím mohlo dôjsť k

zmene nastavenia zadanej konfigurácie. Následne štatutárny zástupca zaslal mail, v ktorom sa vodičom
ospravedlnil za vzniknuté problémy a tiež v ňom špecifikoval jednotlivé opatrenia, ktoré mali realizovať
jednotliví zamestnanci. Žalobca mal vyriešiť problém s nahrávaním. Štatutárny zástupca začal celú
vec prešetrovať. Vodičov neuspokojil jeho mail, odmietli vydať karty, žalovanému hrozila zo strany
úradu pre ochranu osobných údajov pokuta až do výšky 20.000,-Eur. Dňa 17.2.2015 sa uskutočnilo

stretnutie so žalobcom, kde sa snažil vec vyriešiť zmierlivo a vysvetliť žalobcovi, že sa jednalo o závažné
porušenie, že hrozí pokuta ako aj medializácia, ktorú avizovali vodiči. Navrhli žalobcovi ukončenie
pracovného pomeru dohodou, on však zaujal stanovisko, že žiadne povinnosti neporušil, o nahrávaní
zvuku nevedel. Následne sa rozbehlo prešetrovanie celého prípadu. Výsledkom bolo zistenie porušenia
postupu zo strany žalobcu a to v priebehu celého tendra. Nedodržal postup v systéme BONITA, v

systéme neboli zaregistrovaní všetci záujemcovia, ani samotný výherca tendra. Bola tam uvedená iní
cenanákupuakoreálnevyplatenácenazakamery.Bolozistené,ževzmyslezáznamuzodňa18.9.2014
v systéme figurovali len 2 spoločnosti a to firmy MOVIS a WIMC. Do systému neboli zadané jednotlivé
technické požiadavky na kamerový systém, ponuky dodávateľov, ani hodnotiaca matica. Preto bol
žalobca vyzvaný na predloženie podkladov a komunikácie so spoločnosťami, tieto zaslal štatutárnemu

zástupcovi vo formáte PDF. V rámci tohto zaslaného materiálu figurovala aj spoločnosť DLX Slovakia.
Ako nezrovnalosť vyvstala i skutočnosť, že dňa 19.9.2014 došlo k schváleniu vstupných údajov, ktoré
zadal žalobca do systému zo strany pána J., avšak jednotlivé cenové ponuky boli zasielané neskoršie
a to dňa 29.10.2014 zo spoločnosti MOVIS, spoločnosť WIMC a DLX Slovakia bola oslovená dňa
25.11.2014. Žalobca dostal v podstate len 2 cenové ponuky, pričom podmienkou je počet minimálne 3.

Cenová ponuka spoločnosti COMANDER SYSTEMS bola datovaný až 26.12.2014, reálne teda tento
dodávateľ nemohol byť účastníkov výberového konania. V rámci prešetrovania žalovanému spoločnosť
DLX Slovakia potvrdila, že žalobca vzniesol požiadavku nenahrávania zvuku a že kamery boli nastavené
len s konfiguráciou nahrávanie obrazu. Spoločnosť im zaslala aj preberacie protokoly, podpísané
žalobcom a pánom C. S. T., ktoré v rámci listinnej matérie chýbali. Šetrením bolo zistené, že tieto

protokoly neboli vyhotovované v čase a mieste montáže, ale až vo februári 2015, čo bolo zistené
z tlačiarne žalovaného, tlačil ich sám žalobca, resp. boli vytlačené z jeho počítača. Protokoly neboli
po obsahovej stránke úplné. Celú záležitosť vyšetroval aj útvar obrany a ochrany, na základe jeho
výstupov bolo zistené, že dňa 21.12.2014 mali do objektu v T.S. vstúpiť pán K. S. L., nakoľko mali
byť použité karty na ich mená, avšak montáž reálne vykonával pán C. S. T.. Štatutárny zástupca bol

úradom obrany a ochrany vyzvaný aj na predloženie dátových kariet. Tie však v prevádzke J. chýbali.
Žalobca uviedol, že tieto karty na jeho pokyn zmazal, štatutárny zástupca poprel, že by takýto pokyn
niekedy dal. Po tomto úkone žalobcu štatutárny zástupca usúdil, že sa snaží mariť vyšetrovanie. Žalobca
bol poslaný domov a vyzvaný na odovzdanie služobného počítača, telefónu a dátových kariet. Neskôr
žalobca odovzdal nesprávny počítač. Po prekontrolovaní kariet z T. bolo zistené, že kamery vykonávali

nahrávanie zvuku. Dňa 7.4.2015 prišiel do priestorov žalovaného žalobca, hoci mal vstup zakázaný.
Štatutárny zástupca vyzval žalobcu na prevzatie originálu výpovede a zároveň mu oznámil, že mu bola
doručovaná. O tomto bola spísaná zápisnica až deň nasledujúci zrejme z časových dôvodov. Žalobca
ju odmietol prevziať s tým, že je PN. Následne preverovali trvanie jeho PN na Sociálnej poisťovni.Štatutárnyzástupcauviedol,žebolpriamymnadriadenýmžalobcuavychádzalsnímdobrepopracovnej
stránke. Na otázku právneho zástupcu žalobcu z akých dôvodov schválil nákup kamier- objednávku
D. aj s cenou, ktorá presahovala 7.200,-Eur uviedol, že v rozhodnej dobe pôsobil ako prokurista

spoločnosti, väčšinu objednávok schvaľovali prokuristi. Za samotný proces nákupu zodpovedá človek,
ktorý ho vybavuje a realizuje, on zo svojej pozície nemohol kontrolovať úplne každú objednávku. Systém
fungoval na princípe dôvery. Štatutárny zástupca nevedel kvantifikovať škodu, ktorú spôsobil žalobca
svojim postupom.

29.Svedok Ľ. Q., konateľ spoločnosti DLX Slovakia v roku 2014, uviedol, že spoločnosť Slovnaft
Trans sa v jeseni 2014 obrátila na neho mailom a to za účelom, aby DLX Slovakia zabezpečila
dodávku kamier do kamiónov. Celá komunikácia prebiehala medzi ním a žalobcom. Vypracovali ponuku
a cenovú kalkuláciu, ktorú odoslal mailom žalobcovi. Ohľadne tejto dodávky komunikoval aj s W..
L., ale až po dodaní kamerového systému. Po zaslaní cenovej ponuky prišla písomná objednávka,
vyžiadaný tovar spoločnosť dodala a namontovala, bola vystavená faktúra a tá bola žalovaným riadne

uhradená. Predmetné kamerové systémy boli žalovanému dodané osobne svedkom, ich inštaláciu
vykonávali školení pracovníci pán C. S. T.. Zo strany žalobcu bola vznesená požiadavka na dodanie
kamerových systémov a následne po zaslaní cenovej ponuky bola vznesená z jeho strany aj požiadavka
na zabezpečenie nenahrávania zvuku. Spoločnosť DLX Slovakia reagovala tak, že by to bolo veľmi
drahé. Nakoniec dodali kamerový systémy s možnosťou nenahrávania zvuku a podľa jeho vedomostí

boli kamery v kamiónoch nainštalované s vypnutým nahrávaním zvuku. Systém nenahrávania zvuku
mohol byť vypnutý napríklad aj tak, že sa vyberala karta. Svedok uviedol, že zo strany žalovaného
nebola vznesená reklamácia. Kamerové systémy dodala spoločnosť DLX Slovakia v roku 2014 len
pre spoločnosť žalovaného. Uviedol, že DLX Slovakia nie je v právnom ani zamestnaneckom vzťahu
k pánom C. S. T.M.. Ak by došlo k inštalácii kamerových systémov zo strany DLX Slovakia, bolo

by to predražené a spojené s bezpečnostnými ťažkosťami. Dostali informáciu od žalovaného, že si
vedia inštaláciu kamier zabezpečiť aj sami. Pánovi C. S. T. nebola zo strany DLX Slovakia poskytnutá
odmena. Cenovú ponuku, kde bola zohľadnená požiadavka na nenahrávanie zvuku bola zasielaná dňa
27.11.2014, nakoľko je na nej tento dátum. Skutočnosť, že je tam uvedená aj montáž kamier svedok
vysvetlil tak, že to bolo uvedené automaticky, s montážou sa nepočítalo.

30.Na svedeckú výpoveď svedka Ľ. Q. regoval právny zástupca žalovaného, ktorý ju označil ako
nepravdivú. Zo služobného počítača žalobcu a jeho služobných mailov bolo zistené, že žalobcom
predložená cenová ponuka DLX Slovakia zo dňa 27.11.2014 bola vyhotovená až dňa 16.2.2015, teda
až po vzniku problému ohľadne nenahrávania zvukov. Dňa 16.2.2015 o 23.16 hodine odoslal pán Q.

predmetnú cenovú ponuku na mail žalobcu, avšak táto nebola podpísaná a tak obratom, ešte ráno o
1.29 hodine požiadal žalobca p. Q., aby mu cenovú ponuku podpísal a poslal sken. V skutočnosti cenová
ponuka DLX Slovakia zo dňa 27.11.2014 neobsahovala požiadavku na nenahrávanie zvuku. Rovnako
bolozistené,žepožiadavkanapredloženiecenovejponukuspoločnostiWIMCbolalenfiktívnymmailom,
ktorý tejto spoločnosti ani nebol odoslaný.

31.Svedok K. D. v roku 2014 pôsobil u žalovaného na pracovnej pozícii podpora podnikových služieb.
Nespomínal si na tender kamier v roku 2014. Opísal súdu fingovanie systému BONITA, ktorému
zabezpečoval technickú podporu. Skôr ako mohlo dôjsť k vystaveniu objednávky, musel nákupca,
teda osoba, ktorá zabezpečovala priebeh tendra, zadať do systému dokument, obsahujúci priebeh

výberového konania, jeho predmet a samotné vyhodnotenie. Prikladali sa aj potrebné dokumenty,
ponuky od dodávateľov. Až po zadaní týchto dokumentov a následnom schválením, mohol nákupca
vystaviť objednávku. Z technického hľadiska však bolo následné zadávanie dokumentov možné, čo
sa však využívalo len pri výnimočných prípadoch. Ak víťazná ponuka dodávateľa nie je zaevidovaná
v systéme BONITA , nemôže byť následne vystavená na dodávateľa objednávka. Ten, ktorý vystaví

objednávku na dodávateľa, ktorý nebol schválený ako víťaz v systéme, jednoznačne porušuje
vnútropodnikovú smernicu.

32.Svedok K. B. sa vyjadroval k priebehu odovzdávania služobného počítača žalobcom. Uviedol, že k
počítaču žalobcu bol privolaný pánom T.. Bol požiadaný o jeho spustenie, čo sa však nedalo zrealizovať.

Po návrate do jeho kancelárie sa pokúsil do tohto počítača aplikovať druhú nabíjačku a pristúpil ku
kontrole batérie. Keď túto začal demontovať, vytiekla z notebooku neznáma tekutina. Spolupracoval s IT
oddelením , kde bol počítač daný za účelom prešetrenia jeho nefunkčnosti. Dodal, že vytekajúca tekutinanebola voda, typuje, že nejaká kyselina. Svedok potvrdil, že v rámci svojho pracovného zaradenia je
odborníkom na hardware a software počítačov.

33.Svedok O. J. vypovedal, že pracuje u žalovaného ako vedúci prevádzky v T.. Na jednej z porád s
vodičmi, títo uvádzali, že kamery namontované v kabínach ťahačov nahrávajú zvuk. Išiel to preveriť,
kedy asi z 5 kabín vybral karty a tieto vložil do mobilu a prehral. Zistil, že skutočne je nahrávaný aj zvuk.
O probléme informoval pána L., svojho nadriadeného. Doplnil, že vodiči avizovali aj možnosť podať
trestné oznámenie. Potvrdil, že aj jemu bolo známe nariadenie pána L., že nahrávanie zvuku v kabínach

je neprípustné. Zodpovednosť za inštaláciu kamier mal podľa svedka žalobca.

34.Svedok Š. T. bol vypočutý na pojednávaní dňa 11.1.2017. Potvrdil, že u žalovaného pôsobí na
útvare ochrany a obrany, predmetom jeho činnosti je aj prešetrovanie porušovania vnútropodnikových
predpisov, všeobecne záväzných predpisov a tiež spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Začiatkom marca 2015 sa na neho obrátil p. L. s tým, že vznikli pochybnosti o postupe žalobcu pri

riešení tendra na nákup kamier do kabín ťahačov. Pri preverovaní tohto tendra postupoval svedok
štandardne,založilpreverovacíspis.VyžiadalsidokladyodpánaL.,stretolsanapohovoresožalobcom.
Na tomto vyzval žalobcu aby mu priniesol notebook, žalobca odišiel a vrátil sa asi o pol hodinu. Svedok
ho požiadal, aby ho zapol, naštartovať sa ho však nepodarilo. Svedok zavolal kolegu B., aby sa pokúsil
počítač zapnúť, avšak neúspešne. Pán B. odkryl kryt baterky a bolo vidieť, že v počítači sa nachádza

nejaká tekutina mazľavej konzistencie. Pán B. konštatoval, že notebook je utopený a poškodený. Z
následnej komunikácie medzi IT oddelením a pánom B., svedok zistil, že notebook bol utopený v
neznámej tekutine, podarilo sa zachrániť dáta, avšak počítač nie. Svedok pristúpil k previerke priebehu
tendra. Zistil, že nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že oslovil 5 dodávateľov, pričom voči všetkým
vzniesolajpožiadavku nenahrávaniazvuku.Svedokpooboznámenísasobsahompredloženejmailovej

komunikácie zistil, že žalobca komunikoval len s 3 firmami, mailovo oslovil len spoločnosť WIMS a
DLX Slovakia. Spoločnosť MOVIS vo svojej ponuke nespomínala požiadavku nenahrávania zvuku. Z
celkovej mailovej komunikácie nebolo možné zistiť, že by žalobca vzniesol na oslovené firmy požiadavku
nenahrávania zvuku. Ani v špecifikácii ponuky DLX Slovakia nebola takáto požiadavka reflektovaná.
SvedokpreverovalajpriebehmontážekamerovýchsystémovtakvJ.akoajvT..Žalobcamuvrozhovore

uviedol, že inštaláciu systémov vykonal zamestnanci DLX Slovakia, páni C. S. T.. Po lustrácii vstupov
svedok zistil, že dňa 20.12 prišiel do objektu v J. najskôr žalobca, ktorý následne vyšiel von a o pár minút
prešiel cez turniket s pánom C. S. T.. V objekte zotrvali niekoľko hodín a odchádzali spoločne. Dňa 21.12
bol zaznamenaný príchod žalobcu do objektu v J. v ranných hodinách, následne vyšiel von a opätovne
vošiel s pánom C. S. T.. V objekte zotrvali asi 20 minút a spoločne odišli. Po 9 hodine vstupoval do

objektu v T. žalobca a sním dve osoby. Z písomného povolenia na vstup a tiež zo správ zamestnancov
SBS svedok zistil, že tieto dve osoby, ktoré vstúpili do objektu v T. boli pán K. S. L.. Občiansky preukaz
pri sebe nemali. Následne volali zamestnanci SBS šéfovi BOZP, ktorý povolil vstup týmto osobám. O
niekoľko hodín opustili osoby objekt v T.. Žalobca poslal pánovi L. 2 protokoly o montáži kamerových
systémov s tvrdení, že tieto obdržal od DLX Slovakia dňa 18.2.2015. Svedok mal k dispozícii mailovú

komunikáciu medzi žalobcom a pánom Q., ktorá osvedčovala, že medzi 10 a 11 hodinou dňa 18.2.2015
si žalobca vyžiadal od Q. spomínané protokoly a ten mu ich následne okolo 16 hodiny zaslal. Svedok
zistil, že pred odoslaním mailu zo dňa 18.2.2015 si žalobca zo sieťovej tlačiarne poslal na svoj mail
skeny 2 spomínaných protokolov. Celá situácia svedkovi evokovala, že si protokoly vytvoril žalobca
sám, po ich vyhotovení ich osobne doručil pánovi Q., čo do istej miery podporuje aj skutočnosť, že

tesne po zaslaní mailu pánovi Q. dňa 18.2.2015 žalobca opustil svoje pracovisko a vrátil sa tesne pred
tým, ako mu bol doručený mail od pána Q. spolu s protokolmi. Ďalej svedok zistil, že dňa 17.2.2015
obdržal žalobca obdržal od pána Q. mail, v ktorom bola špecifikovaná ponuka spolu s reflektovaním
požiadavky na nenahrávanie zvuku. Tento mail obdržal žalobca už počas prebiehajúceho vyšetrovania.
Existovali vlastne dva maily spoločnosti DLX Slovakia so špecifikáciou ponuky, prvý z novembra 2014, v

ktorom nebola zahrnutá požiadavka nenahrávania a druhý z februára 2015. Okrem toho svedok zistil, že
žalobca mal vo svojom pracovnom počítači wordový súbor , ktorý zodpovedal textu mailu, ktorý zaslal
pán Q. žalobcovi dňa 17.2.2015. Svedok dospel k hypotetickému záveru, že aj v tomto prípade si tento
dokument urobil sám žalobca. Všetky tieto prezentované názory zhrnul do písomného stanoviska, ktoré
odovzdal pánovi L.. O tom, kto môže vstúpiť do areálu v T. rozhoduje vedúci BOZP, pričom každá osoba

musí disponovať písomným dokumentom o povolení vstupu, znejúci na konkrétnu osobu.

35.Svedok S. D. bol zamestnaný ako veriteľ ochrannej smeny v areáli v T.. Dňa 21.12.2014 vykonával
svoju prácu a mal službu. V tento deň prišiel žalobca, ktorý disponoval zamestnaneckou identifikačnoukartou, ktorú načítal na zariadení C4, na základe čoho mu bol povolený vstup. Spolu so žalobcom prišli
ďalšie dve osoby. Žalobca povedal, že ide o zamestnancov firmy, ktorí majú vykonávať v areáli prácu,
označil aj firmu, za ktorú mali vykonávať prácu. Nakoľko táto firma nefigurovala v zozname, svedok

volal pánovi G., zamestnancovi BOZP, či tieto osoby môžu vstúpiť. Problém bol ten, že síce disponovali
povoleniami na výkon práce, avšak nedisponovali žiadnymi dokladmi totožnosti. S pánom G. následne
komunikoval aj žalobca, nakoniec tento vstup povolil. Vo všeobecnosti platilo, že ak mali vstúpiť do
areálu zamestnanci externej firmy, museli disponovať platným povolením na vstup a tiež sa overovala
ich totožnosť prostredníctvom občianskeho preukazu.

36.Svedok G. T. potvrdil, že bol montovať kamery u žalovaného spolu s kolegom B. C.. V roku
2014 pracoval v spoločnosti IMPA Bratislava, a.s.. V súvislosti s inštaláciou kamier ho oslovil pán
C., informoval ho, že podmienkou je absolvovanie vstupného školenia, s čím on súhlasil. Školenia u
žalovaného sa zúčastnil. V sobotu sa stretol s kolegom C. pred D. E. J., kde ich vyzdvihol žalobca,
dal im prihlasovacie kartičky. Prešiel cez turniket pri vchode, kde použil kartu, na ktorej bolo uvedené

aj jeho meno. V areáli im žalobca odovzdal kamery a oni tieto spolu s kolegom nainštalovali. Žalobca
následne kamery odskúšal. Po odchode z areálu sa následne odpípli spomenutou kartičkou. Na druhý
deň sa zase stretli pred areálom Slovnaftu, prišiel žalobca, ktorý ich odviezol do T.. Išli na vrátnicu,
kde chvíľu s kolegom čakali, vošli dnu a prebehla inštalácia kamier. Aj pri vstupe do areálu v T. sa
nachádzal čítací stroj, kde jeho kolega priložil kartičku, avšak ju nechcelo načítať. Svedok už svoju kartu

preto neprikladal. Potom s kolegom čakali na vrátnici a žalobca im povedal, že môžu vstúpiť do areálu.
Protokol o vykonaní montáže podpisoval po jej realizácii tak v J. ako aj v T., žalobca po montáži dával
do kabín nejaké papiere. Na montáž kamier nemal nijaké písomné poverenie, zmluvu ani objednávku,
len pomáhal kolegovi. Nerobil tieto úkony za peniaze, bola to len výpomoc. Svedok nevedel uviesť pre
koho realizoval inštaláciu kamier pán C..

37.Svedok B. C. uviedol, že v decembri 2014 pracoval pre spoločnosť IMPA J. ako elektrikár. Za
účelom realizácie montáže kamier ho oslovil priamo žalobca, on následne oslovil kamaráta T., či mu
s montážou nepomôže. Školenia absolvoval už niekedy vo februári a mal teda ešte platný vstup. Dňa
20.12.2014 sa s pánom T. dostavili pred Slovnaft v J., kde im žalobca odovzdal vstupné kartičky,

prešli cez turniket a následne namontovali jednotlivé kamery do ťahačov. Žalobca si kamery následne
odkontroloval.Následnesaspísalpapier,žesamontážvykonala.Vyšlicezvrátnicuvon.Dňa21.12.2014
ich žalobca zobral autom do T.. Na vrátnici priložil svoju kartu, avšak nezapípala. Na vrátnici žalobca
uviedol, že idú montovať kamerové systémy, od svedka nikto nepožadoval žiadny doklad, resp. si to
nepamätá. Normálne prešli cez vrátnicu a namontovali kamerové systémy. Žalobca dal po vykonaní

montáže do kabín oznámenie, že sa s kamerovými systémami nemá manipulovať. Odmenu nedostal,
celá inštalácia bola realizovaná len z dôvodu jeho dobrých vzťahov so žalobcom. Pri montáži do softweru
kamier nezasahovali. Pri priložení kartičky v J. sa na turnikete objavilo meno svedka. V Kľačanoch
a jeho meno neobjavilo. Kartu použil pri vstupe do oboch areálov. Montáž kamier pre žalovaného
nevykonal na základe žiadnej písomnej zmluvy ani objednávky. Išlo len o ústnu dohodu so žalobcom.

Ani s dodávateľom DLX Slovakia nemal uzavretú žiadnu zmluvu. V deň vstupu do areálu v T. mal pri
sebe občiansky preukaz, nikto si ho však nepýtal. S vrátnikom komunikoval žalobca.

38.Žalobca v záverečnej reči zdôraznil, že podľa jeho názoru je samotná výpoveď neplatná už z
formálneho hľadiska. Žalovaný sa o porušení pracovnej disciplíny dozvedel dňa 9.2.2015, výpoveď

však bola doručený dňa 15.4.2015. Už dňa 10.2.2015 žalovaný so žalobcom prerokovával dôvody
rozviazania pracovného pomeru. Z výpovede pána L., zaznamenanej písomne dňa 8.4.2015 nie je
možnéjednoznačnevyvodiťzáver,žežalobcabolriadneoboznámenýsobsahomvýpovede,jejdôvodmi
a že bol riadne vyzvaný na jej prevzatie. Rozviazanie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny je len krajné riešenie zamestnávateľa. Žalovaný si v tomto prípade upravil a

vysvetlil skutkové stavy tak, aby so žalobcom mohol rozviazať pracovný pomer jednostranne. Namietal
dôveryhodnosť výpovedí svedkov T.na S. D.. Žalobca nemohol za žiadnych okolností prepašovať iné
osoby do areálu v T., čo potvrdzujú aj svedecké výpovede C. a T.. O vstupe osôb rozhodujú iné
kompetentné osoby. Závery vyšetrovania pána T. sú len neosvedčenými domnienkami. Žalobca ďalej
poukázal na rozpory vo výpovedi svedkov T. S. B. o tom, ako vyzeralo poškodenie odovzdaného

notebooku. Poškodenie nebolo protokolárne zaznamenané. Okrem toho počítač nebol vo vlastníctve
žalovaného ale SLOVNAFT, a.s. Zo strany tohto subjektu nebola vznesená požiadavka na náhradu
škody. Ani L. L. S. Š. T.L. nie sú odborníkmi na tendre, čo však neprekážalo, aby sa obaja vyjadrovali
o porušenia organizačnej smernice a pracovnej disciplíny. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcapostupoval pri realizácii tendra neštandardne. Žalovaný nepreukázal, že by dal pracovný príkaz, aby
žalobca uvádzal vo výzvach pre dodávateľov povinnosť nenahrávania zvuku. Kamery zvuk nenahrávali,
teda žalobca splnil požiadavku zamestnávateľa. Žalovaný vôbec neprešetril, kto a kedy spôsobil, že

kamery nahrávali zvuk.

39.Žalovaný v záverečnej reči zhrnul skutkovo a práve argumentáciu, predkladanú súdu v konaní.
Zdôraznil, že požiadavka nenahrávania zvuku bola podstatného charakteru a bola žalobcovi známa.
Poukázal na rozpory vo výpovedi žalobcu, kedy najskôr potvrdil, že na všetkých dodávateľov túto

požiadavku vzniesol a následne uvádzal, že v prvotnej špecifikácii na dodávateľov táto požiadavka
vznesená nebola. Je nutné poukázať aj na cenové ponuky dodávateľov, ktoré túto požiadavku
neobsahujú. Žalobcom podsunutý falzifikát cenovej ponuky DLX Slovakia, vyhotovený vo februári
2015, nemožno brať do úvahy. Tento pozmenený dokument následne zaslal W.. L. a tiež ho
predložil súdu, vydávajúc ho za pravý. Žalobcovi manipuláciou s dokumentáciou osvedčuje jednoznačne
predložený znalecký posudok. Žalobca v priebehu konania manipuloval s dôkazmi. Jeho závažné

porušenie pracovnej disciplín spočívalo aj v zavrhnutiahodnom správaní, kedy sa snažil zmanipulovať
aj samotného zamestnávateľa a zamiesť po sebe všetky svoje pochybenia. Najmä predložený znalecký
posudok potvrdil aj účelovosť a nepravdivosť výpovede svedka Q.. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalobca v rámci pracovného procesu nerešpektoval pokyn nadriadeného spočívajúci v
zákaze nahrávania zvuku. Karty v kamerách neboli nakonfigurované s vypnutou funkciou nahrávania

zvuku. Poukázal tiež na sporné a odporujúce si vyjadrenia žalobcu v priebehu konania a to
najmä v otázke, či vzniesol požiadavky nenahrávania na potencionálnych dodávateľov. Za víťaza
určil spoločnosť, ktorej predmetom činnosti nie sú kamerové systémy, ale elektronické spracovanie
podkladov pre printové médiá, konzultácia v dopravnej oblasti v rámci IT, nikdy pred tým nedodala
kamerový systém, čo potvrdil svedok Q.. Žalobca teda neuskutočnil náležitý prieskum trhu, ako

mu ukladá smernica Riadenie nákupu. Žalobca neosvedčil, že by vyberal víťaza z minimálne troch
nezávislých, vyhovujúcich ponúk tak ako predpokladá smernica. COMMANDER SYSTEMS zaslala
ponuku neskoro až 26.12.2014 a neobsahovala technickú požiadavku nenahrávania zvuku. MOVYS
oznámila, že nevie splniť požadovanú požiadavku, WIMC neprejavila záujem o účasť na tendri a
nezaslala cenovú ponuku. DLX Slovakia zaslala ponuku, ktorá neobsahovala technickú požiadavku a

predmetom jej činnosti neboli kamerové systémy. V systéme BONITA absentujú relevantné informácie,
čím sa stal nákup úplne netransparentným. Žalobca použil na inštaláciu kamerových systémov iné
osoby ako samotného dodávateľa a tieto vstúpili do areálu v T. neoprávneným spôsobom. Žalobca
súdu uvádzal, že inštaláciu kamerových systémov prišli realizovať poverení pracovníci dodávateľa,
avšak z jednotlivých svedeckých výpovedí je zrejmý opak. V zmysle objednávky na DLX Slovakia

je zrejmé, že žalobca objednal i montáž kamier, pričom cena bola vyčíslená na sumu 7.506,40 Eur
a táto bola i vyplatená. Išlo zo strany žalobcu o nehospodárne a neúčelné nakladanie s majetkom
žalovaného. Práce teda boli vykonané "načierno" bez poverenia, objednávky. Týmto žalobca konal v
rozporesoprávnenýmzáujmamizamestnávateľa.TvrdeniesvedkovC.S.T.,ževykonaliprácezadarmo,
je nedôveryhodné. Podľa názoru žalovaného žalobca vedome, zneužijúc svoje postavenie vedúceho

zamestnanca, požívajúc dôveru spolupracovníkov, vedome zavádzal pracovníkov SBS a to pána D. S.
G. G., ktorých presvedčil, aby do chráneného objektu v T. pustili osoby, ktoré on prezentoval ako L. S.
K. zo spoločnosti MOVYS. Dôvodom bolo podľa žalovaného to, že C. S. T. vykonávali prácu načierno. K
otázke odovzdávania služobného počítača žalovaný konštatoval, že všetky vykonané dôkazy osvedčujú
vo vzájomnej súvislosti to, že došlo zo strany žalobcu k poškodeniu služobného počítača. Sám žalobca

priznal, že napriek písomného príkazu vymazal pamäťové karty z kamier v J. a to po konzultácii s pánom
J.. Tento nebol jeho nadriadeným a teda žalobca opätovne konal v rozpore s priamym príkazom svojho
zamestnávateľa. Podľa názoru žalovaného je nutné poukázať aj na etickú stránku správania sa žalobcu,
ktorý namiesto toho, aby priznal svoje zlyhanie a z toho vyplývajúce následky, pristúpil k mareniu
interného vyšetrovania, manipuloval s emailovou komunikáciou, zničil pracovný počítač, premazával

dátové karty. Žalobca stratil dôveru zamestnávateľa a kredit, ktorý kedysi požíval. Je pre žalovaného
nepredstaviteľné, aby v budúcnosti pre neho žalobca pracoval.

40.Podľa § 61 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, účinného v znení novely č. 233/2013
( ďalej len "ZP") výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď

musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov : ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo

pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 ZP pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite

skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov
ododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a

to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa § 64 ods. 3 písm. b) zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi z
dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu
na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1); ak je daná
zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a
rodičovskúdovolenkutak,žebyvýpovednádobauplynulavčasetejtomaterskejdovolenkyarodičovskej

dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 38 ods. 4 ZP povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,
len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené

konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr

v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

41.Súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal jednak z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom
vzhľadom na jeho rozsiahlosť, podrobil jednotlivé vykonané dôkazy dôkladnej analýze a tieto vzájomne
po obsahovej stránke porovnal. Zároveň vychádzal zo samotného charakteru nároku uplatňovaného
žalobou, kedy musel skúmať výpoveď z hľadiska jej nielen materiálnej ale aj formálnej platnosti.

Taktiež vychádzal zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a taktiež
teoretickoprávnych východísk, viažucich sa k otázke posudzovania platnosti, či neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou.42.Súd, vychádzajúc z obsahu argumentácie žalobcu, skúmal v prvom rade splnenie podmienok v
zmysle § 61 ods. 1 a2 ZP. Konštatuje, že výpoveď mala nesporne písomnú formu a ako taká bola
žalobcovi riadne doručená. V otázke jej doručenia súd uvádza, že žalobca si výpoveď vyzdvihol na pošte

dňa 15.4.2015. Minimálne týmto okamihom bola riadne doručená. Podľa názoru súdu však zo strany
zamestnávateľa došlo k riadnemu doručeniu výpovede už pred týmto dátumom a to dňa 7.4.2015, kedy
z obsahu priloženého listinného dôkazu- zápisnice ( vyhotovenej dňa 8.4.2015) súd zistil, že v tento deň
priamy nadriadený žalobcu p. L. vyzval žalobu na prevzatie výpovede, čo tento odmietol z dôvodu trvania
práceneschopnosti. Hoci v priebehu konania žalobca tvrdil, že v tento deň mu nebola odovzdávaná zo

strany zamestnávateľa žiadna výpoveď, svoje tvrdenie v konaní ničím nepreukázal. Súd v tomto prípade
uveril obsahu písomnej zápisnice, ktorá bola podpísaná tromi osobami, ktoré verifikovali pravdivosť jej
obsahu. V tejto súvislosti len treba dodať, že ZP umožňuje zamestnávateľovi v zmysle § 38 ods. 1
doručovať písomnosti aj na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak zamestnanec
v zmysle § 38 ods. 4 ZP odmietne prijať písomnosť, nastávajú účinky doručenia okamihom odmietnutia
prijatia. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že hoci žalobcovi, v zmysle výpisu zo Sociálnej poisťovne,

trvala už dňa 7.4.2015 práceneschopnosť, na žalobcu sa nevzťahuje zákaz výpovede v rámci trvania
práceneschopnosti a to s poukazom na znenie § 64 ods. 3 písm. b ZP. Žalobca teda nemal relevantný
dôvod odmietnuť prijať písomnosť svojho zamestnávateľa, hoci táto vo svojom obsahu bola výpoveďou
z pracovného pomeru. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať riadne doručenie výpovede
už dňa 7.4.2015.

43.Ďalším argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že žalovaný nedodržal prekluzívnu lehotu dvoch
mesiacov v zmysle § 63 ods. 4 ZP, teda, že nedal zamestnancovi výpoveď do dvoch mesiacov potom,
ako sa o dôvode výpovede dozvedel. Súd v tejto súvislosti podrobil skúmaniu jednotlivé tvrdenia
sporových strán, kedy prihliadol na obsah samotnej výpovede, vytýkané výpovedné dôvody, tak ako boli

pretavené do roviny skutkových tvrdení a má za to, že lehota dodržaná bola. V prvom rade je zrejmé,
že k prvotnému nahláseniu problému nahrávania zvuku v kabínach ťahačov zo strany šoférov došlo
dňa 9.2.2015. Tento moment nebol medzi stranami sporný. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, z ktorej obsahovým kontextom sa plne stotožňuje. Na to,
aby súd mohol označiť okamih vzniku konkrétnej vedomosti zamestnávateľa o existencii výpovedného

dôvodu, je nutné ustáliť moment vzniku vedomosti o osvedčenej a preukázateľnej skutočnosti
( nepostačuje len domnienka alebo podozrenie) u nadriadeného zamestnanca alebo štatutárneho
orgánu zamestnávateľa. Znamená to, že na ustálenie momentu začiatku plynutia prekluzívnej lehoty
nepostačuje len púhe upozornenie na údajné chyby, ale až reálne zistenie konkrétneho konania a jeho
následku. V konaní bolo preukázané, že zamestnávateľ sa začal zaoberať námietkami vodičov, spustil

reálne prešetrovanie celej vzniknutej situácie, nechal priestor na vyjadrenie sa žalobcovi ( dňa 4.3.2015
došlo k stretnutiu žalobcu so svojim priamym nadriadeným, kedy bol informovaný o vedení vyšetrovania
a základných bodoch skúmania a až dňa 12.3.2015 poskytol svoje vysvetlenie pánovi T., ktorý, ako
zamestnanec Útvaru ochrany a obrany, zabezpečoval, rámci predmetu svojej činnosti, prešetrovanie).
Záverečná správa o priebehu vyšetrovania bola datovaná až dňom 18.3.2015. Súd ustálil, že skôr ako

v priebehu marca 2015 nemohlo dôjsť za žiadnych okolností k začatiu plynutia prekluzívnej lehoty.
Vzhľadom na dátum doručenia výpovede ( 7.4.2015), resp. aj keby súd pristúpil k výkladu o jej riadnom
doručení až dňom 15.4.2015, je zrejmé, že dvojmesačná lehota bola, za každých okolností, dodržaná.
Ak by aj súd vychádzal z argumentácie žalobcu, že minimálne dňom 16.2.2015 ( vzhľadom na obsah
mailovej komunikácie) musel mať žalovaný vedomosť o dôvode výpovede, aj v tomto prípade by lehota

bola dodržaná ( nakoľko by uplynula 16.4.2015, kedy už výpoveďou žalobca disponoval).

44.Súd ďalej skúmal, či samotná výpoveď obsahuje skutkovo vymedzený dôvod a to takým spôsobom,
aby tento nebolo možné zameniť s iným. Napriek námietke žalobcu, aj v tomto prípade musí súd
konštatovať splnenie zákonnej podmienky a perfektnosť výpovede ako právneho úkonu. V prvom

rade je nutné vychádzať z toho, že hoci zákon požaduje skutkové vymedzenie dôvodov skončenia
pracovného pomeru, neznamená to, že všetky skutočnosti a okolnosti je potrebné rozvádzať do
detailov. Práve v tomto prípade, kedy v podstate skutkové dôvody výpovede spočívali vo viacerých
konaniach žalobcu, ku ktorým malo dôjsť pri pomerne zložitom a diferencovanom procese realizácie a
zabezpečovania tendra a následného prešetrovania jeho transparentnosti ( kedy žalobca bol povinný

poskytnúť svojmu zamestnávateľovi plnú súčinnosť), je nutné tolerovať určitú mieru zjednodušenia
uvádzaných dôvodov. Podľa názoru súdu žalobca v obsahu samotnej výpovede skutkovo presne
vymedzil jednotlivé pochybenia, netransparentné postupy a konania žalobcu tak, že súd mohol následne
pristúpiťbeznajmenšíchťažkostíaspornýchmomentovkichpreskúmavaniuavykonávaniujednotlivýchdôkazov bez toho, aby musel vybočovať zo skutkových medzí vymedzených v samotnej výpovedi.
Súdu bolo úplne zrejmé, z akých skutkových dôvodov bola daná žalobcovi výpoveď. Okrem toho je
nutné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že samotnému žalobcovi musel byť prejav vôle zamestnávateľa v

podobe uvádzania skutkových dôvodov výpovede, zrejmý a jasný, nakoľko v priebehu vyšetrovania bol
na skúmané oblasti upozorňovaný, k týmto sa vyjadroval a teda participoval na ustáľovaní skutkových
vedomostí svojho zamestnávateľa. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že skutkové dôvody vo výpovedi sú
vymedzené jasne a nezameniteľne, kedy žalovaný vytýkal žalobcovi najmä chyby pri obstarávaní tendra
na zabezpečenie inštalácie kamerových systémov, nedodržanie pokynu zamestnávateľa v súvislosti

s nenahrávaním zvuku, inštaláciu kamerového systému inými osobami ako dodávateľom, pašovanie
týchto osôb do areálu žalovaného, vrátenie služobného počítača v poškodenom stave, premazávanie
dátových kariet bez pokynu, resp. vyslovene v rozpore s pokynom nadriadeného, konania smerujúce k
zmareniu prešetrovania, kedy po výzve boli predkladané antidatované dokumenty.

45.Vzhľadom na vyššie uvedené súd pristúpil následne ku skúmaniu jednotlivých dôvodov výpovede,

a to najmä z hľadiska ich intenzity, podstaty, skutkového vymedzenia, kedy vzhľadom na rozsiahlosť
namietaných skutočností, tieto musel skúmať aj vo vzájomných súvislostiach.

46.Z obsahu výpovede je zrejmé, že žalovaný právne kvalifikoval skutkové dôvody výpovede ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda dôvod pre ktorý možno skončiť pracovný pomer okamžite.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že za porušenie pracovnej disciplíny považujeme zavinené konanie
alebo opomenutie zamestnanca, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pracovnoprávnymi predpismi,
pokynmi zamestnávateľa, vnútropodnikovými predpismi, resp. z pracovnou zmluvou. V tomto kontexte
je potrebné skúmať i to, či konanie zamestnanca nie je v rozpore s dobrými mravmi. Porušenia pracovnej
disciplíny je nutné vždy posudzovať nielen individuálne, ale aj vo vzájomných súvislostiach a to so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Súdna prax vymedzila aj základné kritéria posudzovania intenzity
porušenia pracovnej disciplíny, na základe ktorých možno konkrétne konanie zamestnanca subsumovať
či už pod závažné porušenie ( ktoré možno vyhodnotiť ako dôvod na okamžité skončenia pracovného
pomeru i výpovede) alebo menej závažné. Konanie zamestnanca je potrebné hodnotiť nielen v kontexte
okolností, za ktorých k porušeniu došlo, ale je nutné prihliadnuť aj na osobu zamestnanca, funkciu, ktorú

zastával, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, kedy došlo k porušeniu, mieru
jeho zavinenia, spôsob, intenzitu a dôsledky konania, prípadne aj to, či došlo k vzniku škody.

47.Vyššie naznačeným spôsobom súd skúmal nielen to, či k vytýkanému konaniu zo strany žalobcu
došlo, ale aj to, či toto spĺňalo predpoklady subsumpcie pod definíciu závažného porušenia pracovnej

disciplíny, kedy už od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával.

48.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany zamestnávateľa bola jasne a zrozumiteľne
vznesená požiadavka zabezpečenia nenahrávania zvuku v kabínach. Ako je zrejmé zo samotnej
výpovede žalobcu o tejto požiadavke ( a teda pokyne zamestnávateľa) mal vedomosť. Podľa

názoru súdu jeho povinnosťou bolo, ako osoby zodpovednej za priebeh tendra, výber dodávateľa a
riadnu inštaláciu kamier, zabezpečiť, aby tieto skutočne boli namontované bez funkcie nahrávania
zvuku. Okrem toho bol žalobca povinný zabezpečiť priebeh samotného tendra tak, aby bol tento
skontrolovateľný, teda aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o transparentnosti výberu dodávateľa.
Samotnú požiadavku transparentnosti zdôrazňovala aj smernica Riadenie nákupu. Ako vyplynulo z

výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného, ale aj svedka Sojku a koniec koncov aj samotného
žalobcu, žalovaný mal funkčný systém BONITA, do ktorého mali obstarávatelia povinnosť ukladať
jednotlivé obchodné ponuky od dodávateľov, technické požiadavky, dokumenty osvedčujúce priebeh
výberového konania i samotné vyhodnotenie. S fungovaním tohto systému i z jeho významom bol
nepochybne žalobca oboznámený. Už zo samotnej výpovede žalobcu súd zistil, že tento nedodržal

stanovený postup, kedy do systému nezadal ani len víťaznú spoločnosť DLX Slovakia s vágnym
odôvodnením, že to nestihol. Okrem toho z výpovede štatutárneho zástupcu a svedka T. je zrejmé,
že absentovali aj iné dokumenty, ktoré by umožnili preskúmať priebeh samotného tendra. Už v tomto
momente má súd za to, že aj vzhľadom na znenie Smernice Riadenie nákupu ( čl. 2.3.2.1), žalobca
porušil svoju povinnosť, kedy zodpovedal za správnosť a úplnosť zadávaných údajov. Obrana žalobcu

v tejto otázke spočívala v tom, že celý proces bol následne ešte schvaľovaný nadriadenými a to
tak, že títo mali schváliť objednávku. Tu je ale nutné zdôrazniť, že bol to žalobca, ktorý v rámci
plnenia svojich pracovných povinností, bol plne zodpovedný za priebeh tendra a jeho kvalitu a že
následné schvaľovanie v systéme predstavovalo už len formálne odsúhlasenie ( čo potvrdil v rámcivýsluchu štatutárny zástupca ako aj svedok Sojka, ktorý uviedol, že ak sa vystaví objednávka na
dodávateľa, ktorý nebol ako víťaz schválený v systéme, dochádza k porušovaniu vnútropodnikovej
smernice). Je zrejmé, že nakoľko spoločnosť DLX Slovakia nefigurovala v systéme BONITA, žalobca

vystavil objednávku bez splnenia požadovaného postupu. Už toto konanie podľa názoru súdu nesie
znaky následnej nepreskúmateľnosti a vzbudzuje dôvodné pochybnosti o postupe v rámci tendra a
jeho transparentnosti. Účelovým a nepravdivým sa súdu javí aj ďalšie tvrdenie žalobcu a to, že na
jednotlivých dodávateľov vzniesol požiadavku nenahrávania. V prvom rade v celej mailovej komunikácii
s jednotlivými dodávateľmi nebola zo strany žalobcu táto požiadavka špecifikovaná, ani v jednotlivých

vyjadreniach dodávateľov nijako reflektovaná ( spoločnosti MOVYS a WIMC). Výnimku tvorila cenová
ponuka spoločnosti DLX Slovakia, ktorú v konaní predložil žalobca, tvrdiac, že ide o cenovú ponuku
zasielanú mu touto spoločnosťou v čase priebehu výberového konania na dodávateľa. Skutočnosť
vznesenia tejto požiadavky potvrdil v rámci svojej výpovede aj konateľ tejto spoločnosti p. Q.. Súd ale
vzhľadom na následné zistenia, považuje jeho svedeckú výpoveď za nepravdivú a rovnako tvrdeniu
žalobcu nemôže prikladať žiadnu váhu. V tejto súvislosti súd poukazuje na výsledky znaleckého

dokazovania, ktoré jednoznačne osvedčujú manipuláciu s predkladanou dokumentáciou. Záverom
znaleckého dokazovania bolo skutkové konštatovanie, že zo spoločnosti WIMC nebola nikdy na adresu
žalobcu zasielaná žiadna odpoveď ( napriek tomu, že žalobca údajnú cenovú ponuku spoločnosti WIMC
zasielal nielen svojmu zamestnávateľovi) a že text údajnej cenovej ponuky bol vyhotovený a vložený
do správy pre zamestnávateľa. Znalec ustálil tiež manipuláciu s mailovými správami, zasielanými

žalobcom dodávateľom, kde bola doplnená požiadavka nenahrávania zvuku. Nosnou je i skutočnosť,
že zo strany DLX Slovakia boli žalobcovi mailom zasielané v podstate dve cenové ponuky, jedna dňa
27.11.2014 ( neobsahovala požiadavku nenahrávania zvuku) a druhá dňa 16.2.2015 ( ktorá už túto
požiadavku obsahovala). Práve túto druhú cenovú ponuku zaslal žalobca v rámci prešetrovania celého
tendra svojmu zamestnávateľovi a tiež predložil súdu ako dôkaz v konaní. Okrem toho znalec ustálil aj

vytvorenie wordového dokumentu dňa 18.2.2015 s obsahom preberacieho protokolu po nainštalovaní
kamier. Závery znaleckého dokazovania jednoznačne osvedčujú hrubú manipuláciu s dokumentmi,
vyžiadanými zamestnávateľom pre účely prešetrenia transparentnosti tendra. Okrem toho dopĺňanie
najmä požiadavky nenahrávania zvuku do jednotlivých cenových ponúk, podľa názoru súdu, osvedčuje
nepravdivosť tvrdenia žalobcu o vznášaní požiadavky nenahrávania na jednotlivých dodávateľov. Z

vykonaného dokazovania súd preto ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno jednak v otázke
údajného vznesenia požiadavky nenahrávania zvuku na dodávateľov, ale rovnako neosvedčil, že v
priebehu tendra postupoval s náležitou starostlivosťou a hlavne tak, aby bol celý priebeh preskúmateľný.
K obdobným záverom dospel aj zamestnávateľ v rámci svojho interného vyšetrovania a preto možno
považovať za dôvodné jeho tvrdenie, že dôvera v žalobcu zanikla. Z vyššie uvedených skutočností súd

rovnako prijal ako pravdivý i záver, že žalobca sa v priebehu prešetrovania dopúšťal špekulatívneho
konania, kedy manipuloval s dôkazmi a znemožňoval riadne prešetrenie celého prípadu. Obrana
žalobcu, ktorý poukazoval na účelovosť a tendenčnosť znaleckého posudku zostala len vo všeobecnej
rovine. Neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by spochybňovali závery znaleckého dokazovania.
To, že sa v tomto prípade jednalo o súkromný znalecký posudok ( nevyžiadaný súdom), je irelevatné,

nakoľko Civilný sporový poriadok takýto postup pripúšťa a dokonca preferuje.

49.Ako netransparetný postup sa súdu javilo i to, že montáž kamier, ktorých konečných dodávateľom
bola spoločnosť DLX Slovakia, boli osoby bez akejkoľvek právnej väzby k tejto spoločnosti, ktorí, údajne,
vykonali pomerne zložitú a časovo náročnú montáž, bez nároku na honorár, ako tzv. výpomoc. Tu treba

dodať, že žalobca v priebehu konania tvrdil, že inštaláciu vykonali pracovníci dodávateľskej firmy, čo sa
ale vzhľadom na výpoveď týchto osôb v konaní ukázalo ako nepravdivé. Podľa názoru súdu, samotná
skutočnosť, že inštaláciu vykonali osoby len " na dobré slovo" a údajne pre "dobré vzťahy so žalobcom"
vzbudzuje dôvodné pochybnosti. Svedkovia C. S. T. dostatočným spôsobom nevysvetlili, prečo a z
akých dôvodov vykonali prácu bez zaplatenia akéhokoľvek honoráru, čo opätovne vrhá negatívne

svetlo na hodnotenie postupu žalobcu v priebehu obstarávania kamier. Aj následné vyhotovovanie
preberacieho protokolu( až vo februári 2015) osvedčuje dôvodnosť prijatia záveru zamestnávateľa o
nepreskúmateľnosti a netransparentnosti celého tendra.

50.PosúdenímpostupužalobcupripremazávanídátovýchkarietzkabínvJ.,súdrovnakonutnedospelk

záveru o snahe žalobcu mariť vyšetrovanie svojho zamestnávateľa. V prvom rade sú vychádzal z funkcie
a postavenia žalobcu, kedy bol nepochybne riadiacim zamestnancom, majúcim vedomosť o jednotlivých
pracovných pozíciách u zamestnávateľa a náplni práce jednotlivých zamestnancov. Preto jeho tvrdenie,
že svojim postupom len plnil príkaz nadriadeného ( ktorý v maily zo dňa 10.2.2015 vyslovene uvádzal,že za vypnutie kamier je zodpovedný vedúci prevádzky alebo technik a kamery môžu vypnúť výlučne
oni) , kedy aj jeho údajne slangovo nazývali technik , pričom svoj postup prekonzultoval s pánom J. ( čo
v konaní nebolo preukázané), sa javí ako zavádzajúce.

51.V otázke odovzdávania služobného počítača súd ustálil, že aj v zmysle Pracovného poriadku bol
žalobca nepochybne zodpovedný za jemu zverený majetok. Táto zodpovednosť bola koncipovaná
všeobecne, teda nebolo nosné, či k poškodeniu veci došlo úmyselným konaním zamestnanca. Z
výpovedí svedkov B. S. T. vyplynulo, že počítač odovzdal žalobca utopený v bližšie neurčiteľnej

kvapaline. Hoci v konaní nebolo osvedčené, že by počítač úmyselne poškodil žalobca, nič to nemení na
skutočnosti, že za jeho poškodenie zodpovedal. Aj toto konanie možno preto brať ako relevatné a pričítať
to k jednotlivých skutkovým okolnostiam porušovania povinností zamestnanca. Skutočnosť, že nebola
zamestnávateľom vyhotovená zápisnica o odovzdaní poškodeného počítača nie je nosná, nakoľko jeho
poškodenie má súd jednoznačne osvedčené z iných dôkazov- svedeckých výpovedí.

52.Žalobca v konaní tvrdil, že celý priebeh tendra odkonzultovával so svojimi kolegami, čo však v konaní
nepreukázal. Rovnako sa mu nepodarilo preukázať, že by v rámci realizácie tendra uskutočnil riadny
prieskum trhu a že oslovil potrebný počet dodávateľov. Listinné dôkazy predkladané žalobcom v tejto
otázke boli, ako už bolo vyššie uvedené, spochybnené. Neosvedčil ani tvrdenie, že by požiadavky na
dodávateľov konkretizoval telefonicky. Naopak žalovaný preukázal, že v spornom čase bol kamerový

systém nastavený tak, že zvuk nahrával, pričom sa možno oprieť najmä o výpoveď pána J., ktorý
vykonával prvotnú kontrolu kariet. Taktiež žalovaný preukázal ( výpoveď štatutárneho zástupcu ako aj
svedka J.), že po zistení skutočnosti o nahrávaní zvuku, došlo k negatívnej reakcii zamestnancov, ktorí
reagovali rozhorčene a hrozili dokonca trestným oznámením.

53.Jediný v obsahu výpovede uvádzaný dôvod, ktorý podľa názoru súdu, nemožno klasifikovať ako
porušenie pracovnej disciplíny a teda ho nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi, je údajné prepašovanie
pána C. S. T. do areálu žalobcu. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že ohľadne púšťania osôb do
chránených areálov boli zodpovední a kontrolu vstupu vykonávali iné osoby- zamestnanci SBS. Bolo na
nich, aby dodržali všetky podmienky vstupu a prekontrolovali riadne všetky osoby vstupujúce do areálu.

Okrem toho je zrejmé, že šéf BOZP povolil po telefonickom rozhovore so žalobcom vstup týchto osôb do
areálu T.Č.. Hoci žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca zodpovedných pracovníkov jednoducho oklamal,
či zaviedol, toto sa mu v konaní preukázať nepodarilo.

54.Vzhľadom na vyššie uvedené závery, kedy sa žalovanému podarilo osvedčiť danosť jednotlivých

skutkových dôvodov výpovede ( s výnimkou pašovania cudzích osôb do areálu) súd pristúpil k ich
skúmaniuzhľadiskakontextu,obsahu,intenzityanásledkov,ktoréspôsobili.Súdvprvomradevychádza
z toho, že žalobca zastával zodpovednú funkciu a bol popredným vedúcim pracovníkom. Je zrejmé, že
mu boli zverované dôležité úlohy, kedy nakladal s finančným prostriedkami svojho zamestnávateľa a
jehopovinnosťoubolotietopoužiťtransparentneapreskúmateľne.Svojimkonanímžalobcanepochybne

narušil, až odbúral dôveru zamestnávateľa, kedy skutočne maril vyšetrovanie, ktoré zamestnávateľ
dôvodne nariadil. Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny súd vidí najmä v zavádzajúcom a
manipulatívnom konaní žalobcu, ktoré bolo voči žalovanému v rozpore s dobrými mravmi. Závažných
pochybení sa ale dopustil aj v priebehu tendra, kedy tento vyznel ako nepreskúmateľný, riadne
nezdokumentovaný. Okrem toho jeho výsledkom bolo obstaranie kamier v rozpore s požiadavkou

vznesenou zamestnávateľom. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať v konaní opak. Podľa názoru súdu,
hoci, s výnimkou poškodeného počítača, nebola žalovanému spôsobená konkrétna majetková škoda,
svojimkonaním žalobcaspôsobilzávažnéproblémyvpersonálnejoblasti,ktorévyústilidonespokojnosti
a značnej rozladenosti časti zamestnancov, ktorí žiadali prešetrenie celej situácie. Tento následok je o to
závažnejší, že skutočne sa jednalo o otázku prípadného zásahu do súkromia a teda osobnostných práv

zamestnancov. S prihliadnutím na postoj žalobcu, nebolo možné od jeho zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby ho ďalej zamestnával. Všetky skutkové okolnosti, tvoriace výpovedný dôvod, vo svojom
sumáre nepochybne osvedčujú subsumciu tohto konania pod definíciu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Súd záverom len dodáva, že bola naplnená aj zákonná podmienka, kedy zamestnávateľ
oboznámil žalobcu o dôvodoch výpovede a umožnil mu k nim sa vyjadriť.

55.Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol podanej žalobe vyhovieť a túto v celom rozsahu zamietol.56.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.