Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Cakoci
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/456/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109222472
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109222472.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra
Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobkyne Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V., L. X,
proti žalovanému Rapid life životnej poisťovne a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690
904, zastúpenej JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 22.4.2015 sp.zn. 13C 312/2009-530 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C 34/2009 vydaný
Arbitrážnym súdom Košice dňa 30.7.2009. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a žalovanú
zaviazal zaplatiť na účet súdu 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zrušenie označeného
rozhodcovského rozsudku, ktorého sa domáhala na základe tvrdenia, že tento svojím rozhodnutím
určil viacero právnych vzťahov napriek tomu, že existuje vykonateľné rozhodnutie súdu - predbežné
opatrenia, podľa ktorého sa má žalovaný zdržať používania nekalých praktík a taktiež namietala
všeobecné poistné podmienky žalovaného zo dňa 21.5.2007 s názorom, že tieto sú neplatné.
Namietala platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto je uvedená v neplatných všeobecných poistných
podmienkach žalovaného zo dňa 21.5.2007 a vychádzajúc zo záveru o neplatnosti rozhodcovskej
doložky, nepovažuje za platné ani všeobecné poistné podmienky žalovanej. Pri závere o neplatnosti
rozhodcovskej doložky považuje za nezákonný aj rozhodcovský rozsudok.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že pôvodne označená žalovaná Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. Košice uzavrela so
žalobkyňoudňa13.11.1997poistnúzmluvuUDP-Kč.XXXXXXXXXX.Poistnépodmienkybolidohodnuté
tak, že začiatok poistenia bol stanovený na deň 5.11.1997 a koniec poistenia 5.11.2012, poistná doba 15
rokov spôsob platenia poistného v mesačných splátkach po 303,-Sk. Mal za to, že medzi účastníkmi bola
dohodnutá poistná zmluva pre prípad smrti v sume 43.000,-Sk, pre prípad dožitia v sume 65.003,-Sk. K
poistnej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 27.12.2002, ktorý mal byť uzavretý na základe žiadosti
žalobkyne zo dňa 29.11.2002 a ktorým sa zmenila výška poistného zo sumy 303,-Sk na sumu 487,-Sk.
Suma pre prípad smrti na 53.000,-Sk a pre prípad dožitia na 77.752,-Sk. Súd prvej inštancie konštatoval,
že z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C 34/2009 ako aj z dokladov predložených
žalobkyňou uzavrel, že žalovaná podala dňa 19.6.2009 na Arbitrážny súd v Košiciach žalobu protižalobkyni, ktorá vystupovala ako žalovaná v tomto arbitrážnom konaní o určenie, že právo alebo právny
vzťah je alebo nie je podľa § 80c. Arbitrážny súd vydal rozhodcovský rozsudok dňa 30.7.2009 pod
sp.zn. 2C 34/2009, ktorým určil, že obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii KPZ č.
503680081 podpísané žalovanou dňa 1.6.2007 je platné. Ďalej určil, že pristúpenie k VPP žalovanej ako
poisťovne z 21.5.2007 je platné, že právo žalovanej na zrušenie poistenia založené poistnou zmluvou
s výplatou odkupnej hodnoty podľa článku II článok 10 ods. 1 časti XVII ods. 7f VPP poisťovne zo dňa
21.5.2007 nie je, že právo poisťovne na administratívny a správny poplatok podľa článku XVI ods. 1
VPP poisťovne zo dňa 21.5.2007 a podľa písm. k/ Sadzobníka administratívnych poplatkov je platné.
Zároveň arbitrážny súd určil, že časť VII ods. 7d VPP poisťovne z 21.5.2007 je platný, že časť VII ods.
7f VPP poisťovne z 21.5.2007 je platný a že časť VII ods. 7h VPP je platná.
4. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
ako aj ustanovenia 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1-5 Obč. zákonníka uzavrel, že z predloženej poistnej
zmluvy, dodatku k poistnej zmluve a žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po
redukcii v poistnej zmluve vyplýva, že ich znenie bolo vopred pripravené žalovanou, žalobkyňa doplnila
iba identifikačné údaje a nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetných dokumentov. Z uvedených
dôvodov uzavrel, že predmetný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Poistná zmluva bola uzavretá dňa 5.11.1997 a dohoda o
rozhodcovskej doložke sa stala súčasťou VPP žalovanej z 21.5.2007. Konštatoval, že vo VPP, ktoré
boli súčasťou poistnej zmluvy v čase jej uzavretia absentuje dohoda zmluvných strán o rozhodcovskej
doložke.Konštatoval,ževprípadeakžalobkyňasúhlasilasnávrhom-žiadosťouoobnoveniefinančných
parametrov svojej poistnej zmluvy po redukcii poistnej zmluvy nemohla zároveň vyjadriť nesúhlas s
rozhodcovskou doložkou, nakoľko táto bola obsiahnutá v samotnej žiadosti vo forme formulára. Takéto
ustanovenie nepovažoval za individuálne dojednané, preto v prípade, ak by aj rozhodcovská doložka
bola dojednaná v súlade ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskym zákonníkom
upravujúcim uzatváranie zmlúv, bola by neplatná pre rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskýchzmluvách.Malzato,žežalobkyňavdobrejvierepodpísalatlačivo-žiadosťoobnovenie
finančných parametrov, nemala však vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku, ani pristúpiť k novým VPP
žalovanej zo dňa 21.5.2007. Konštatoval, že ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej
spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a za daných
okolností ju súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v §
53 ods. 1 Obč. zákonníka. Konštatoval, že pokiaľ označený formulár žalobkyňa vyplnila, podpísala a
zaslala žalovanej, mohlo by ísť prípadne o jej list obsahujúci návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky,
ale obsah spisu nesvedčí o uzavretí rozhodcovskej doložky vzájomnou výmenou listov. Žalovaná síce
prevzala od žalobkyne vyplnenú žiadosť, nenachádza sa v nej žiadna listina, ktorá by obsahovala
prejav vôle žalovanej, teda jej výslovný súhlas a to prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.
Z uvedeného vyvodil, že rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá ani vo forme vymenených listoch. Z
uvedeného vyvodil záver, že dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že nebola
medzi účastníkmi konania platne dohodnutá rozhodcovská zmluva (doložka).
5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladala na všetkých dôvodoch uvedených
v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie vo výroku
rozsudkuneuviedolnazákladeakéhodôvodunapadnutýrozhodcovskýrozsudokzrušil.Vtejtosúvislosti
poukázala na skutočnosť, že súd môže rozhodcovský rozsudok zrušiť len z dôvodov uvedených v žalobe
podanej v zákonnej lehote. Žalobkyňa sa v žalobe domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní a v neskôr podanom vyjadrení
aj podľa § 40 ods. 1 písm. a/. Súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal dôvodmi podľa § 40 ods. 1
písm. c/ a j/, pričom ale neuviedol, ktorý z dôvodov bol tým dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, pričom táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku,
nakoľko z neho nie je zrejmé, ktorý orgán má vo veci konať, keď konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je špecifickým konaním a po prípadnom jeho zrušení má ďalej vo veci konať buď rozhodcovský
súd, alebo všeobecný súd. Pokiaľ sa v rozsudku neuvedie dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku,
vytvára to právnu neistotu v otázke ktorý orgán by mal ďalej konať vo veci samej. V tejto súvislosti
konštatovala, že odôvodnenie rozhodnutia nie je záväzné a záväzný je len výrok teda petit rozhodnutia,
v ktorom uvedenie dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom
konaní absentuje. Mal za to, že konaním súdu došlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom a to vdôsledku nepreskúmateľnosti a zmätočnosti konania. Tieto videl v tom, že žalobkyňa žiadala zrušiť
rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Z dôvodov rozsudku
vyplýva, že súd posudzoval aj neprijateľnosť podmienky rozhodcovskej doložky, čo je dôvodom podľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona, čo však žalobkyňa nenavrhovala. Má za to, že aj súd mienil posudzovať
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, tak bol povinný dodržať viaceré povinnosti, ktoré súdu priamo
vyplývajú z rozhodnutí ESD, či Smerníc EÚ, ktoré sú priamo záväzné pre súd. Má za to, že súd prvej
inštancie konal v priamom rozpore s týmito zásadami, ako aj judikatúrou Súdneho dvora, keďže žiadnym
spôsobom neinformoval účastníkov konania o tom, že mieni posúdiť niektoré ustanovenie - v tomto
prípade rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku a tým jednoznačne odňal obom účastníkom
možnosť konať pred súdom. V tomto smere poukázala na ust. § 118 ods. 1 a 2 O.s.p.. Rovnako mala za
to, že súd porušil aj ust. § 129 ods. 1 O.s.p. keď v rozsudku hodnotil viacero listinných dôkazov, pričom
má za to, že takéto listinné dôkazy nevykonal spôsobom uvedeným v O.s.p., keďže konkrétne listiny -
dôkazy neprečítal na pojednávaní a ani neoboznámil ich obsah. Takéto závery vyvodil z obsahu zápisníc
o pojednávaní. Namietal aj postup súdu, ktorý si nesplnil povinnosť vyrubiť žalobkyni súdny poplatok.
V odvolaní namietala taktiež nesprávne skutkové a právne závery súdu. Má za to, že medzi účastníkmi
bola uzavretá platná poistná zmluva a následne počas trvania poistenia došlo k zmene obsahu časti
poistnej zmluvy, teda k jej redukcii a ďalšej zmene k obnoveniu finančných parametrov a to na základe
žiadosti samotnej žalobkyne, ktorú žalovanú akceptovala svojím rozhodnutím zo dňa 2.8.2007. Takýmito
právnymi úkonmi došlo k akceptácii zmien v poistnom vzťahu, pričom súd konštatoval, že žalovaná
nepredložila žiadnu listinu, ktorá by obsahovala jej súhlas s rozhodcovskou zmluvou a takýto záver
považuje v rozpore so skutočnosťou. Má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v konkrétnom
prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, nešlo ani o neprijateľnú
podmienku, keďže žalobkyňa mohla túto podmienku opakovane individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez
toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne
v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalovaná má za to, že podľa práva Slovenskej
republiky samotná rozhodcovská doložka ani nemôže odobrať spotrebiteľovi právo brániť si svoje práva
pred všeobecným súdom. K takejto situácii ani nedošlo, čoho dôkazom je práve existencia samotného
prebiehajúceho konania pred súdom. Má za to, že rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa,
aby výlučne všetky spory riešil pred rozhodcovským súdom a žiadnym právnym prostriedkom nemohol
brániť svoje práva aj pred všeobecným súdom, ak má pochybnosti o porušení jeho práv, resp. chce sa
domáhať ich ochrany.
6. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Táto vo vyjadrení popísala opätovne okolností
uzavretia samotnej poistnej zmluvy v roku 1997. V mesiaci máj 2007 bola zo zdravotných dôvodov v
kúpeľnej starostlivosti v Piešťanoch a za mesiac pobytu nezaplatila poistné dňa 5.5.2007, ale bola v
omeškaní s platbou 16 dní a tým dlhovala poisťovni alikvotnú čiastku 245,-Sk ako to vyčíslila žalovaná.
Táto jej okamžite zaslala oznámenie o redukcii poistnej sumy, pričom pôvodnú poistnú sumu pri dožití
znížila o 1/2, čo činilo 35.000,-Sk. Zároveň jej žalovaná zaslala tlačivo - žiadosť o obnovenie finančných
parametrov zmluvy, ktoré mala podpísať a vrátiť. V dobrej viere to aj vykonala osobne v priestoroch
žalovanej. Zároveň bola upozornená, že má v budúcnosti platiť poistné načas a mala zaplatiť posledné
tri splátky do ukončenia platenia poistného. Poukázala na to, že poistné platila takmer 10 rokov pred
uvedenou redukciou. K novým VPP bola informovaná a poučená pracovníčkou žalovanej tak, že tie sa
týkajú len nových poistných zmlúv a samotné nové VPP neboli vtedy k dispozícii ani v poisťovni a údajne
v tom čase ešte ani na internete. Tvrdenie žalovanej, že došlo dokonca k individuálnemu dojednaniu
rozhodcovskej doložky považuje za zavádzajúce. Inú možnosť nemala, len podpísať alebo nepodpísať
predmetnú žiadosť. K tvrdeniam žalovanej o rozhodcovskej doložke uviedla, že v tom čase vôbec
nevedela, čo znamená arbitrážny súd a keďže si riadne plnila svoje povinnosti, ani nepredpokladala
a nemohla predpokladať nejaké súdne spory. Má za to, že rozhodcovský súd konal nad rámec svojej
zákonnej právomoci v rozpore s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. a to bez platnej rozhodcovskej
doložky.
7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.).
8. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.10. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie ktoré mu
predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci,
vykonané dôkazy zákonným postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p. vyhodnotil, vec správne
právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej
inštancie. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že v čase uzavretia poistnej
zmluvy medzi účastníkmi všeobecné poistné podmienky žalovanej neobsahovali rozhodcovskú doložku,
ako aj so záverom o tom, že obsah žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy do ktorej
bola zakoncipovaná aj rozhodcovská doložka nemožno hodnotiť ako individuálne dohodnuté podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Správne súd túto skutočnosť aj právne kvalifikoval, pokiaľ konštatoval, že ide
o neplatnú rozhodcovskú doložku, pri ktorej žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala na výber a bola nútená
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Správne uvedenú skutočnosť uzavrel tým, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku uzavretú v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka.
12. K odvolacej námietke, v ktorej žalovaná namieta záver súdu prvej inštancie v tom, že tento právne
hodnotil nárok žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa iného právneho ustanovenia,
než podľa ktorého ho uplatnila žalobkyňa, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že povinnosťou
žalobcu v súlade s ust. § 79 O.s.p. je iba pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov, na základe ktorých sa žalobca svojho nároku dovoláva. Z takejto právnej úpravy vyplýva, že
povinnosťou žalobcu nie je aj vykonanie právnej kvalifikácie jeho nároku a táto povinnosť je výlučne na
súdevzmyslestarejrímskejzásadyiuranovitcuria.Zatakejtosituáciebyaniprípadnánesprávnaprávna
kvalifikácia vykonaná žalobkyňou nebola pre súd žiadnym spôsobom záväzná. Odvolací súd je toho
názoru, že záver súdu prvej inštancie z ktorého vyvodil dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a
to neplatnosť rozhodcovskej doložky a teda zároveň aj neexistenciu oprávnenia rozhodcovského súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci, je správny a má oporu vo vykonanom dokazovaní.
13. K ďalšej odvolacej námietke v ktorej žalovaná poukazuje na postup súdu, ktorý sa neriadil ust.
§ 118 ods. 2 O.s.p. odvolací súd udáva, že súdna prax už uzavrela, že účelom úpravy § 118 ods.
2 O.s.p. je viesť súd k snahe o iniciatívu v záujme sprehľadnenia stavu prebiehajúceho konania vo
vzťahu k jeho účastníkom tak, aby bolo možné vo veci čo najskôr rozhodnúť. Samotné nedodržanie
tohto ustanovenia zo strany súdu však nemožno považovať za také procesné pochybenie, ktoré by
malo za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj
žalovanou tvrdenú skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci listinné dôkazy postupom podľa
§ 120 ods. 1 O.s.p.. K tejto námietke odvolací súd udáva, že základnými listinnými dôkazmi na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie je pôvodná poistná zmluva ako aj znenie všeobecných
poistných podmienok platných u žalovanej v čase uzavretia tejto zmluvy a ďalšieho listinného dôkazu
a to žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy zo dňa 1.6.2007. Všetky tieto listinné
dôkazy sú súčasťou rozhodcovského spisu, ktorý bol pred súdom prvej inštancie oboznámený na
pojednávaní dňa 12.3.2014, čo vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní. Právny zástupca žalovanej
bol na tomto pojednávaní prítomný a počas konania nikdy nenamietal, aby znenie tejto zápisnice z ktorej
vyplýva oboznámenie rozhodcovského spisu nezodpovedalo skutočnému priebehu tohto pojednávania.
Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovanej v ktorej táto namieta nesprávne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že
všeobecné poistné podmienky platné u žalovanej v čase uzavretia poistnej zmluvy neobsahovali žiadnu
rozhodcovskú doložku a spôsob, ako žalovaná túto rozhodcovskú doložku implementovala do zmluvy
v priebehu poistného obdobia, nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Z obsahu tejto žiadosti je zrejmé, že ide o vopred vypracované tzv. formulárové
podanie, v ktorom je vopred nakoncipovaný obsah samotnou poisťovňou a táto žiadosť obsahuje iba
kolonky na doplnenie údajov ohľadne konkrétneho spotrebiteľa. Je zrejmé, že v samotnom označení
tohto podania niet zmienky o tom, aby jeho súčasťou bola aj iná zmluvná otázka a to práve rozhodcovská
doložka. Táto je do podania iba vsunutá drobnými písmenami, čo zakladá vysokú pravdepodobnosť, že
priemerný spotrebiteľ pri bežnej opatrnosti veci takúto zmluvnú podmienku vôbec nezaregistroval.14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 7
C.s.p. potvrdil.
15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov konania. O jej
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.