Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314205899
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314205899.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Š.X. C., P.. XX. XX. XXXX, Y. X. O., L. XX, 2. N. C.,
P.. XX. XX. XXXX, Y. X. O., L. XX, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Dobrovičova 13, IČO: 42 262 224, o zaplatenie 4.093,58 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.132,29 eura
s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške
8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura

od 21. 05. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 06. 2011 do zaplatenia,
vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 07. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
49,23 eura od 21. 08. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 09. 2011
do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 10. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 11. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od
21. 12. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 01. 2012 do zaplatenia,
vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 02. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy

49,23 eura od 21. 03. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 04. 2012
do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 06. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od
21. 07. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 08. 2012 do zaplatenia,
vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 09. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
49,23 eura od 21. 10. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 11. 2012
do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 12. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 01. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 13. 03. 2014, sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia
sumy 4.093,58 eura s príslušenstvom. Aktívnu vecnú legitimáciu preukázal zmluvou o postúpení
pohľadávok. Následne k skutkovému stavu uviedol, že postupca a žalovaní uzatvorili dňa 02. 03.

2007 zmluvu č. 222825358, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky, pričom
podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecnýchobchodných podmienkach. Zastal názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ako aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej

obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávkypredstavovalasumu4.387,88euraapozostávalazistiny3.476,48eura,riadneúroku617,10
eura, úroku z omeškania 237,49 eura a ostatného príslušenstva 56,81 eura v súlade s prílohou k
zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu

56,81 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 237,49 eura predstavujúcu úrok z
omeškaniasižalobcavtomtokonaníneuplatnil.Malzato,žepodľazmluvypostupcaposkytolžalovaným
úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 49,23 eura vždy
k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 03. 2010 do 20.
02. 2017 v počte 84 a celkovej výške 4.093,58 eura. Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2013 do 20.
02. 2017 sa stali splatnými dňa 11. 08. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné

splátky si neuplatnil, avšak žiadal úroky z omeškania v zákonnom požadovanej výške a to vo vyčíslenom
rozsahuzaobdobieod21.03.2010do11.08.2013vovýške283,77eura,akoajročnýúrokzomeškania
vo výške 8,5% zo sumy 4.093,58 eura od 12. 08. 2013 do zaplatenia. Okrem toho žiadal náhradu trov
konania.

2. Súd vo veci nerozhodol platobným rozkazom, nakoľko mal za to, že časť požadovanej sumy je
premlčaná, o čom upozornil žalobcu, avšak ten zotrval na celej žalovanej sume.

3. Dňa 17. 09. 2014 vstúpilo do konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
ako vedľajší účastník na strane žalovaných, v dôsledku čoho súd uvedenú skutočnosť oznámil stranám

sporu a žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.

4. Uznesením zo dňa 26. 02. 2016 č.k. 16C/94/2014-76 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných v 1. a 2. rade - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava,
Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, do konania. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote

odvolanie žalobca, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 30. 06.
2016 č.k. 25Co/234/2016-101 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd uznesením zo dňa 16. 09. 2016 č.k. 16C/94/2014-108 vyhlásil
vedľajšie účastníctvo Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV za
neprípustné a následne ďalším výrokom nepribral do konania osobitný subjekt Občianske združenie

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne vyjadrili a uviedli, že v prvom rade vznášajú námietku
premlčania celého práva. Poukázali pritom na čl. 7 bod 7.6.1 VOP, ako aj § 101 a § 103 Občianskeho
zákonníka a mali za to, že trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvýraz.Zatentodeňsavšeobecnepovažujedeň,keďsaprávomohlopoprvýrazuplatniťnasúde,teda
len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo
bez zreteľa na to, či oprávnená osoba by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený
subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastala v okamihu, keď sa veriteľ mohol oprávnene domáhať na súde splnenia

záväzku. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného.
Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Právo
mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno po prvý raz podať návrh
na začatie konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť. V danej situácii
poukázali aj na súdnu prax, podľa ktorej ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže

svoje právo i vykonať. Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania
práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ
zosplatniť úver už v prípade, keď žalovaní boli so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní v omeškaní.
Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Naviac vytkli, že žalobca v tomto konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy a ktorou splátkou sa žalovaní dostali do omeškania, či a ako

boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžných súm. Právnym predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že
pohľadávkuzuvedenejúverovejzmluvyzosplatnilanáslednepostúpilnažalobcu.Predtýmtookamihom
neboli žalovaní žiadnym spôsobom vyzvaní na úhradu dlžných súm. V poslednej časti svojho vyjadrenia
namietli nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a to s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.o bankách. Mali za to, že žalobca nedokázal, že pohľadávka voči nim v čase jej postúpenia existovala,
teda že finančné prostriedky boli skutočne žalovaným poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie.
V dôsledku toho nebolo možné považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je

oprávnený pohľadávku voči žalovaným uplatňovať pred súdom. Uvedené žalovaní podložili aj rozsiahlou
judikatúrou, pozostávajúcou z právnych názorov vyjadrených súdmi prvej inštancie a taktiež odvolacími
súdmi.

6. Následne súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ako ani

žalovaní v 1. a 2. rade, pričom ich neúčasť ospravedlnili prítomní právni zástupcovia, preto súd vec
prejedal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade.

7. Ku dňu termínu pojednávania žalobca zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Pre úplnosť v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách,

upravuje podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi
nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v
omeškaní čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný

na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými
výzvami právneho predchodcu žalobcu). Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom
bolo možné považovať nielen výzvu, ale aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.
05. 2013, ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Na základe uvedeného považoval za nesporné,
že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve

banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k
porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a porušenia bankového tajomstva. Okrem toho poukázal
na tú skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s
podacími hárkami. Naviac, zastal názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať

s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť
spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Okrem toho
poukázal na to, že ak by súd považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom

žalobcu za právne neúčinné podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mohol by v konaní posúdiť
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalobcom, ktorý zvolil postup súladný s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému zastal názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených
splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platného postúpenia

pohľadávky, uvedené žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky. Splnenie podmienok v
zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca v konaní preukázal prílohou č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, ako aj výzvami právneho predchodcu žalobcu, a preto trval na podanej žalobe.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Dňa 02. 03. 2007 uzatvorili žalovaní s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere
č. 0222825358, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene
a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník sa zaviazal za podmienok dohodnutých
v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej

zmluve. Základné podmienky boli dohodnuté tak, že výška úveru predstavovala sumu 100.000 Sk,
druh úveru - spotrebný úver - bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby - premenlivá, 11,60% p.a. v
deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo bezhotovostne, poplatok
za poskytnutie úveru - 2.000 Sk, z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru - 60 Sk/mesačne,
výška splátky 1.483 Sk, splatnosť prvej splátky istiny 20. 04. 2007, počet splátok 119, periodicita a

splatnosť splátok istiny - mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20. 02.
2017, splatnosť úrokov - mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania - inkasným
spôsobom z inkasného účtu, ročná percentuálna miera nákladov - 14,15%. Súčasťou zmluvy boli aj
Všeobecné obchodné podmienky.10. Podaním, označeným ako oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, právny predchodca
žalobcu oznámil žalovaným v 1. a 2. rade, každému osobitne, že zveril správu a vymáhanie ich

pohľadávky mandátnej spoločnosti a to ku dňu 31. 01. 2011 vo výške 3.324,18 eura s príslušenstvom.
Okrem toho uviedol, že plnenie je možné realizovať zmluvne dohodnutým spôsobom. Doručenie, ako
ani datovanie podania v konaní preukázané nebolo.

11. Podaním zo dňa 20. 05. 2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným, každému osobitne,

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a to z dôvodu porušenia povinnosti v zmysle bodu 7.6.1 písm.
a) VOP. Zároveň vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia
oznámenia. Oznámenie žalovaní prevzali dňa 27. 05. 2013 a dňa 27. 05. 2013.

12. Dňa 27. 06. 2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená zmluva
o postúpení pohľadávok, prílohou ktorej bola presne identifikovaná pohľadávka žalovaných a z nej

vyplynulo, že istina do spl. je 0 eur a po spl. 3.476,48 eura. Okrem toho boli vymedzené úroky a tiež
skutočnosť, že počet dní omeškania predstavoval 1.193 a dátum poslednej úhrady bol 14. 10. 2011 vo
výške 41,64 eura.

13. Podaním zo dňa 09. 07. 2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, každému osobitne,

postúpenie pohľadávky na žalobcu, avšak doručenie žalovaným nepreukázal.

14. Podaním zo dňa 22. 07. 2013 žalobca vyzval k úhrade a oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru žalovaným a uvedené preukázal podacími hárkami (ako odosielateľ uvedený žalobca), v rámci
čoho tvrdil, že bolo zaslané aj oznámenie o postúpení pohľadávky, avšak uvedené nepreukázal.

15. Podaním zo dňa 13. 02. 2014 žalobca vykonal pokus o zmier, avšak bezúspešne.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.

21.Podľa§52ods.3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,spotrebiteľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatváraniazmluvy,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase zosplatnenia pohľadávky, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie dlhu v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
určené v rozhodnutí súdu. Právo na zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ využiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že strata výhody splátok je podmienená
tým, že musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie

niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najneskôr až po
uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky a po tretie, že veriteľ upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

30. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

31. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

32. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

33. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

34.Podľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomvčasepostúpeniapohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôžeuplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná. V prvom rade bolo potrebné konštatovať, že predmetom daného sporu je zmluva o splátkovom
úvere č. 0222825358, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade
dňa 02. 03. 2007. Túto zmluvu bolo z právneho hľadiska treba posudzovať jednak ako úverovú zmluvu,
avšak taktiež bolo potrebné ustáliť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, v dôsledku čoho zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole. Uvedené vyplynulo z toho,
že vychádzajúc z dojednaných podmienok na strane dodávateľa bola banka a na druhej strane boli
osoby, nekonajúce v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda bolo
potrebné ustáliť, že žalovaní pôsobili v pozícii spotrebiteľa a ako slabšia zmluvná strana si vyžadujú
ochranu zo strany súdu a to v tom rozsahu, že súd je povinný z úradnej moci preskúmať správnosť

požadovaných súm, ako aj skúmať to, či požadované sumy nevychádzajú z podmienok zmluvy, ktoré sú
neprijateľné pre spotrebiteľa, pretože narúšajú rovnováhu práv a povinností. S poukazom na uvedené
bolo potrebné ustáliť, že na zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
a to jednak v časti týkajúcej sa námietky premlčania, ako aj námietky aktívnej vecnej legitimácie a
tiež zosplatnenia predmetu zmluvného vzťahu. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že v čase

uzatváraniazmluvnéhovzťahuzmluvaoúverenebolavymedzenáv§52ods.1Občianskehozákonníka,
pretože vychádzajúc z prechodných ustanovení platných a účinných v čase novelizácie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, je nesporné, že každú zmluvu a to aj existujúcu, je potrebné posudzovať podľa
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení a práva a povinnosti zmluvných
strán podľa ustanovení platných a účinných v čase dojednania zmluvného vzťahu.

36. V konaní nebolo sporu o tom, že žalovaní vyčerpali všetky poskytnuté finančné prostriedky, avšak
dlžnúsumuneuhradilivplnomrozsahuadostalisasosplácanímdoomeškania.Dátumposlednejúhrady
pritom bol dňa 14. 10. 2011 a to vo výške 41,64 eura. Z istiny tak zostalo uhradiť sumu 3.476,48 eura a
tiež zostalo uhradiť riadne úroky vo výške 854,59 eura, ako aj úroky z omeškania vo výške 617,10 eura,

ako aj iné sumy, vypočítané ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 27. 06. 2013.

37. S poukazom na postúpenie pohľadávky sa súd v prvom rade zaoberal námietkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a ustálil, že úpravou § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas
trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad
nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a
zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym
predpisom upravenou činnosťou. Na platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách

sa teda vyžadovalo, aby klient bol v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala.

38. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca v konaní preukázal nielen
to, že žalovaní boli s časťou splatnej pohľadávky 90 dní v omeškaní, ale preukázal aj to, že zo strany

právneho predchodcu boli podaniami zo dňa 20. 05. 2013, ktoré prevzali žalovaní v 1. a 2. rade dňa
27. 05. 2013, vyzvaní k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 10 dní a to oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Hodnotiac však uvedené oznámenie podľa jeho obsahu a v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že ho možno považovať za výzvuna zaplatenie dlžnej sumy, nemožno ho považovať za platné zosplatnenie úveru a to v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K uvedenému
záveru bolo potrebné dospieť z dôvodu, že právny predchodca žalobcu žalovaných pred vyhlásením

mimoriadnej splatnosti úveru ako spotrebiteľov neupozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva, ale rovno vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedenému nebráni ani skutočnosť, že
žalovaní boli v omeškaní viac ako tri mesiace, avšak s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemožno považovať za platné. Uvedené nemohol zhojiť žalobca ani
tým, že opätovne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pretože vyhlásenie splatnosti úveru prináleží len

dodávateľovi, teda veriteľovi a nie jeho právnemu nástupcovi. Naviac, vychádzajúc z ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách, bolo potrebné súhlasiť s tým, že postúpiť možno len splatnú pohľadávku a to
sa v tomto prípade nestalo v plnom rozsahu tak, ako je to predmetom žaloby. Avšak uvedené nebránilo
tomu, aby predmetom konania a tiež postúpenia boli splatné splátky, pri ktorých boli žalovaní v omeškaní
viac ako 90 kalendárnych dní a boli na ich úhradu v rámci zosplatnenej sumy vyzvaní. Teda, vychádzajúc
z predmetu žaloby, predmetom sporu zostali splátky od 20. 03. 2010 do 20. 01. 2013 a vo zvyšnej časti

bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko splátky splatné odo dňa 20. 02. 2013 neboli v čase postúpenia
pohľadávky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní a tiež po dátume 20. 06. 2013 ani splatné. Výzvu
požadovanú podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nebolo možné nahradiť Oznámením o začatí
výkonu mandátnej činnosti, pretože z tohto oznámenia jednak nevyplýval dátum jeho spísania a tiež
nebolo z nej zrejmé, že by žalovaní boli v omeškaní. Rovnako tak nebolo preukázané jej doručenie.

39. Čo sa týkalo nepreukázania oznámenia o postúpení pohľadávky, uvedené nemožno sankcionovať
neplatnosťou postúpenia pohľadávky, avšak tým, že žalovaní sú v konaní oprávnení namietať
postúpenie pohľadávky a žalobca ho musí preukázať, čo v danom prípade splnené bolo a to zmluvou
o postúpení pohľadávky, ako aj prílohou k zmluve, v rámci ktorej bola nesporne špecifikovaná žalovaná

suma.

40. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanými a mal za to, že v
danom prípade platí všeobecná premlčacia doba, ktorá je trojročná a začala plynúť odo dňa zročnosti
jednotlivých splatných splátok, teda tých, ktoré boli splatné v čase postúpenia a mohli byť aj v zmysle

§ 92 ods. 8 zákona o bankách postúpené. Žaloba bola podaná na súd dňa 13. 03. 2014, v dôsledku
čoho zo splatných splátok starších ako 90 kalendárnych dní, bolo možné priznať splátky od 20. 03. 2011
do 20. 01. 2013, t.j. v počte 23 splátok po 49,23 eura a vo zvyšnom rozsahu bolo potrebné splátky
zamietnuť z dôvodu ich premlčania. Čo sa týkalo žalovanými namietanej splatnosti splátok v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok, uvedené neobstojí, pretože uvedená zmluvná podmienka je v

neprospech spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, a preto pri zosplatnení je potrebné postupovať v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Naviac, od poslednej úhrady vykonanej žalovanými neuplynuli
viac ako tri roky, teda aj v tomto ohľade bol žalobný návrh v časti podaný dôvodne.

41. Súd zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne istinu vo výške 1.132,29 eura, predstavujúcu 23 mesačných splátok po 49,23
eura za obdobie od 20. 03. 2011 do 20. 01. 2013, nakoľko išlo o splátky, ktoré boli splatné v čase
postúpenia a žalovaní s nimi boli v omeškaní viac ako 90 dní. Spolu so splátkami súd uložil žalovaným
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť aj príslušné úroky z omeškania a to z každej jednotlivej
splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do jej zaplatenia a to vo výške určenej žalobcom, ktorá

nepresiahla zákonnom stanovenú výšku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a to jednak z dôvodu
nemožnosti ich postúpenia a tiež z dôvodu uplatnenia námietky premlčania.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 44% a to z dôvodu, že ich úspech predstavoval 72 %, neúspech 28 %, teda celkový

úspech bol v rozsahu 44% (72 - 28). K rozsahu úspechu súd dospel porovnaním predmetu sporu v
časti istiny a vyhovujúcej, ako aj zamietajúcej časti, nakoľko tieto sumy sú podkladom pre výpočet trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.