Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010290
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316010290.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.
Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému G. E., pre pokračovací zločin
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného G. E. proti rozsudku Okresného súdu Levice z 04.09.2017, sp. zn. 3T/41/2016, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného G. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G. E. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným v bodoch 1/ a
2/ napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno
b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a v bode 3/
napadnutého rozsudku z prečinu podielnictva podľa § 231 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že:

1/dňa 09.08.2015 v čase okolo 14.00 h na ulici H. č. X v M., vošiel do priestorov herne
K., kde prešiel k pultu a vypýtal si krabičku cigariet, a po tom čo mu ich krupierka Y. L. dala, z igelitovej
tašky, ktorú mal položenú na pulte, vybral krátku strelnú zbraň čiernej farby a povedal „ daj mi peniaze
z trezoru, lebo ťa zastrelím“ a zbraňou mieril na krupierku, táto z obavy o život a zdravie otvorila trezor

a podala mu plastovú zásuvku s hotovosťou 4.000,--eur, následne prikázal krupierke, aby si ľahla na
zem tvárou dole a počítala do päťdesiat, následne z herne odišiel, čím spôsobil spoločnosti L. s.r.o. so
sídlom H. M. XX, IČO : XXXXXXXX škodu v sume 4.000,--eur,

2/ dňa 02.09.2015 v čase okolo 11.13 h v M. na ul. G. č. X vošiel do herne „T.-R.“, kde prišiel k barovému
pultu a od obsluhy herne G. T. si vypýtal cigarety zn. Marlboro a keď z poličky zobrala cigarety a otočila

sa k nemu, tak jej povedal: “ Dajte mi peňaženku !“ a pritom na ňu mieril s nezistenou krátkou zbraňou
- pištoľou, čiernej farby, na čo mu podala peňaženku v hodnote 2,--eur s obsahom finančnej hotovosti
najmenej 150,--eur a následne jej povedal: „ Dajte mi trezor !“, na čo mu dala modrú uzamykaciu kovovú
skrinku o rozmeroch 20x15x10 cm v hodnote 10,--eur, v ktorej bola finančná hotovosť vo výške najmenej
650,--eur, a taktiež si vypýtal kľúč od trezora, ktorý mu dala a potom jej prikázal ísť do skladu a rátať do
päťdesiat, a následne z herne odišiel, čím nespôsobil žiadne zranenia G. T. a živnostníkovi D. N., IČO:

XXXXXXXX, miesto podnikania H., E. M. č.XXXX/XX, spôsobil celkovú škodu odcudzením finančnej
hotovosti vo výške 483,--eur a v sume 10,--eur odcudzením peňaženky,

3/ v presne nezistenom čase v mesiaci august 2015 odpredal osobe D. D. 1 ks náramkové hodinky
značky N. a 1 ks náramkové hodiny značky H. za sumu 100,--eur , pričom v čase ich nadobudnutia
vedel, že pochádzajú z trestnej činnosti, avšak napriek tejto vedomosti ich kúpil od neznámych osôb za

sumu 50,--eur s cieľom ich následného odpredaja so ziskom.Súčasne napadnutým rozsudkom bol podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku oslobodený spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Leviciach, č. 1Pv/515/15 zo dňa 16.03.2016 pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného
zákona, § 127 odsek 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa29.8.2015včaseasio10.30hvmesteM.naul.Fr.T.č.XXX/X,preliezolkovovúohradunapozemok

rodinného domu č.5, následne cez otvorené vchodové dvere vošiel do kuchyne rodinného domu č.5,
ktorého majiteľmi sú I. G. a jej manžel F. G., kde povedal I. G., nar. XX.X.XXXX, „ Daj peniaze lebo ťa
zastrelím ! Keď dáš peniaze, nič sa ti nestane !“ a pritom mieril s nezistenou krátkou zbraňou, čiernej
farby na I. G., ktorá vybrala z peňaženky 2 ks 20-eurových bankoviek a 1 ks 50-eurovú bankovku, ktoré
mu podala, potom jej z ruky vytrhol peňaženku, z ktorej vybral peniaze v hodnote 70.-eur a následne I.
G. rukami odsotil a vtlačil ju do spálne, kde ju sotil na kreslo a peňaženku hodil na podlahu, vybehol von z

rodinného domu a za sebou zamkol vchodové dvere kľúčom, ktorý bol z vonkajšej strany na vchodových
dverách, preliezol oplotenie v predzáhradke, kde cestou stratil 2 ks 20-eurové bankovky, čím spôsobil I.
G. škodu v sume 160.-eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená I. G. s nárokom na náhradu škody odkázaná
na civilný proces.

Tento výrok napadnutého rozsudku nebol napadnutý ani prokurátorom ani obžalovaným.

Za to mu bol podľa 188 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 7, § 37 písmeno h/,
písmeno m/ Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody 8
rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
mu bol uložený trest prepadnutia veci uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku. Podľa § 287 odsek
1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti L. s.r.o.
so sídlom H. M. škodu vo výške 4.000,--eur a poškodenému D. N. škodu vo výške 483,--eur.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine a
treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že zo skutkov sa necíti byť vinným. Vytkol
súdu I. stupňa, že jednotlivé svedecké výpovede vyhodnotil ako hodnoverné, napriek tomu
ich v odôvodnení rozsudku popísal len stručne, bez širších súvislostí a napriek tomu skonštatoval, že
sú vo vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť a bez akejkoľvek pochybnosti ho usvedčujú zo

žalovanej trestnej činnosti. Vytkol súdu I. stupňa, že neveril jeho výpovedi, avšak výpovedi svedkyne
T. veril aj omyl vo farbách na oblečení a nepochopiteľne tento omyl vyhodnotil ako vplyv svetelných
podmienok v danom priestore. Namietol zákonnosť rekognície, ktorá bola vykonaná až po tom, ako boli
na internete zverejnené zábery možného páchateľa a svedkyne ho pred rekogníciou videli na polícii.
Jeho obrana nebola preverovaná a súd len skonštatoval, že podpis na príjmovom bloku zo stávkovej

spoločnosti nie je jeho. Svedkyňa L. popísala páchateľa, avšak svedkyne B. tesne po spáchaní skutku
uviedla, že osobu páchateľa by nevedela popísať. Neexistuje ani jedna stopa, ktorá by ho usvedčovala
zo spáchania skutkov. Súd I. stupňa napriek tomu, že nemal žiaden dôkaz, odsúdil ho len na základe
nedôveryhodných výpovedí svedkov a na kamerovom zázname nebola tam nachádzajúca sa osoba
jednoznačne stotožnená s jeho osobou. Súd mal vychádzať zo zásady in dubio pro reo a mal ho spod

obžaloby oslobodiť.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno
d/ Trestného poriadku s tým, aby bola vec vrátená súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania

obžalovaného, uviedol, že vo veci nebolo produkované dostatočné množstvo či už priamych alebo
nepriamych dôkazov na konštatovanie viny obžalovaného.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie,
alternatívne obžalovaného podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sudca porušil jeho práva, pretože ho odsúdil skôr, ako
vyhlásil rozsudok a to tým, že na hlavnom pojednávaní mu ukázal fotografiu z kamerového záznamu
na ulici a uviedol mu, že je tam v oblečení, v ktorom spáchal lúpež a následne vyniesol odsudzujúci
rozsudok.Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre rozhodnutie ako aj

s obranou obžalovaného a odvolanie nepovažuje za dôvodné. Navrhol preto odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného

poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v
tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych

podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku,
keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku
je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovaného a akými právnymi úvahami sa

spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny, právnej kvalifikácie a pri ukladaní trestu
a ochranného opatrenia.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 3/ napadnutého rozsudku právne posúdený ako prečin podielnictva
podľa § 231 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení

obžalovaného, že nepopiera spáchanie tohto skutku a splnení všetkých procesných podmienok
ustanovenia § 257 odsek 4, odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie týkajúce sa tohto skutku
súvisiace len s výrokom o treste. Krajský súd z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal vo vzťahu k tomuto skutku výlučne napadnutý výrok o

uloženom treste.

Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový
stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy
na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného a ním namietané výroky napadnutého rozsudku, aj krajský

súd sa plne stotožňuje s úvahami a právnymi závermi súdu I. stupňa, že obžalovaný sa dopustil
skutkov popísaných vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal

zavinenie tohto obžalovaného preukázané. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovedi
poškodených Y. L. a G. T., na záveroch vykonanej rekognície a v neposlednom rade aj na základe
výpovede obžalovaného z prípravného konania z 18.09.2015 ku skutku pod bodom 2/ napadnutého
rozsudku a tieto dôkazy aj
správne vyhodnotil postupom podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku. K námietkam odvolateľa

krajský súd udáva, že tieto dôkazy možno považovať za dôkazy v zmysle ustanovenia § 119 odsek
2 Trestného poriadku, pretože sú získané z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona. Pokiaľ ide
o namietanú rekogníciu, krajský súd je toho názoru, že táto bola vykonaná spôsobom tak, ako ho
upravuje ustanovenie § 126 Trestného poriadku, pretože totožnosť osoby páchateľa sa zisťovalajednak výsluchom svedkov, v tomto prípade vyššie uvedených poškodených a to v ich výsluchoch
po začatí trestného stíhania a bezprostredne po spáchaní skutku, kde obidve svedkyne osobu, ktorá
mala ten-ktorý skutok spáchať, pomerne podrobne opísali jednak opísaním tváre páchateľa a pomerne

podrobným popísaním jeho oblečenia a následne im táto osoba dňa 17.09.2015 ukázaná a to spôsobom
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 126 odsek 2 Trestného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, zo
strany orgánov činných v trestnom konaní bol dodržaný postup určený ustanovením § 126 odsek 1
Trestného poriadku, keď osoba, ktorá mala spáchať skutok, bola ukázaná na fotografii poškodenému
medzi viacerými osobami podobného zovňajšku tak, ako to vyplýva z fotoalbumu osôb, z ktorého

poškodené opoznávali páchateľa skutku a ktorý je súčasťou zápisníc o rekognícii osoby. Tieto priame
dôkazy a to výsluch poškodených, ktoré veľmi podrobne a presne opísali priebeh skutku, osobu
páchateľa a ktoré na rekognícii označili osobu obžalovaného ako páchateľa skutku (pokiaľ ide o
rekogníciu poškodenej T., táto uviedla, že pri rekognícii obžalovaný nebol prítomný, príslušníci polície
prišli za ňou do práce), sú tými dôkazmi, ktoré bez dôvodných pochybností usvedčujú obžalovaného
zo spáchania skutku, navyše keď poškodené označili obžalovaného ako páchateľa skutku aj pri svojom

výsluchu pri konfrontácii s obžalovaným už v procesnom postavení obvineného a taktiež pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní. Navyše treba zdôrazniť, že v prípade skutku pod bodom 2/ o
totožnosti obžalovaného ako páchateľa skutku nie sú pochybnosti aj z toho dôvodu, že poškodená T.
bezprostredne po spáchaní skutku, veľmi podrobne popísala osobu páchateľa aj takými znakmi ako sú
napríklad briadka, podrobne popísané oblečenie, značka tašky, ktorú mal páchateľ pri sebe a práve tento

popis páchateľa sa zhoduje s osobou, ktorá sa nachádza na kamerovom zázname na č.l. 512 ako príloha
znaleckého posudku v čase bezprostredne po spáchaní skutku na mieste pred miestom spáchania
skutku, pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2016 k výpovedi svedkyne potvrdil, že
na kamerovom zázname sa nachádza on, ako ide po ulici, poprel len skutočnosť, že by sa nachádzal na
kamerovom zázname zo vstupu do herne (v konečnom dôsledku takýto kamerový záznam - zo vstupu

do herne, resp. v priestoroch herne, sa v spisovom materiáli ani nenachádza), a taktiež túto skutočnosť,
že na kamerovom zázname sa nachádza on, potvrdil aj vo svojej výpovedi hlavnom pojednávaní
11.07.2016 na č.l. 677. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, taktiež poškodená L.
ihneď po spáchaní skutku veľmi podrobne popísala osobu páchateľa skutku, na hlavnom pojednávaní
uviedla, že na tvár páchateľa nikdy nezabudne a teda pochybnosti o vierohodnosti rekognícii, resp.

pochybnosti o ovplyvnení výsledkov rekognície tým, že páchateľa videla pred rekogníciou na internete,
sú rozptýlené práve týmto opisom páchateľa poškodenou, pričom z výpovede poškodenej nevyplýva
žiadna skutočnosť, na základe ktorej by mohla vzniknúť pochybnosť o tom, že poškodená si osobu
páchateľa dostatočne nepamätala, resp. dodatočne si ju mohla zameniť s inou osobu. S týmito priamymi
dôkazmi navyše korešponduje aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej sa priznal ku

skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, pričom zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní súd I.
stupňa správne považoval za účelovú a nevierohodnú, zmena jeho výpovede na hlavnom pojednávaní
je neodôvodnená, vyslovene účelová a vysvetlenie zo strany obžalovaného ako príčina zmeny tejto
výpovede nemá žiadnu vnútornú logiku, pričom jeho výpovede z prípravného konania sú dôkazom
získaným zákonným spôsobom.

Je potrebné však vytknúť súdu I. stupňa jeho záver, spočívajúci v hodnotení dôkazu a to príjmového
pokladničného dokladu predloženého obžalovaným, ktorý je vydaný na meno G. E., ako dôkazu
nevierohodného z toho dôvodu, že na tomto pokladničnom doklade je iný podpis obžalovaného ako jeho
podpis pod úkonmi trestného konania a teda, že obžalovaný nevyvrátil podozrenie, že to v jeho mene
mohla podpísať iná osoba. Krajský súd podotýka, že osoba sudcu nie je osobou oprávnenou vyhodnotiť,

či daný konkrétny podpis je pravým podpisom danej osoby, pretože na toto osoba sudcu nemá potrebné
odborné znalosti a v tejto súvislosti navyše krajský súd upozorňuje súd I. stupňa na zásadu trestného
konania vyjadrenú v ustanovení § 2 odsek 4 Trestného poriadku, z ktorej okrem iného vyplýva aj to, že
obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech a
teda,akobvinenýniektorúokolnosťnepoprie,resp.nedokáže,nemožnoztohovyvodzovaťzáver,žetáto

okolnosť zodpovedá skutočnosti, rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno
z toho vyvodiť záver, že takéto tvrdenie je nepravdivé. Súd I. stupňa preto nemohol konštatovať, že
obžalovanýnevyvrátilpodozrenie,ževjehomenetentodokladmohlapodpísaťináosoba.Bezohľaduna
uvedené však krajský súd k tomuto dokladu, ktorý predložil obžalovaný udáva, že predložený príjmový
pokladničný doklad preukazujúci jeho vklad v pobočke stávkovej spoločnosti realizovaný o 15.56 hodine,

nevyvracia tvrdenie obžaloby a následne súdu I. stupňa, že v čase spáchania skutku sa obžalovaný
nachádzal na mieste spáchania skutku, pretože a v tomto smere krajský súd poukazuje na správne
úvahy súdu I. stupňa, mal dostatok času po spáchaní skutku presunúť sa do miesta vkladu, t.j. do mesta
Nitra, navyše keď vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že používal motorové vozidlo R. SOkresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval v bodoch 1/ a 2/ napadnutého
rozsudku ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona

s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a v bode 3/ napadnutého rozsudku ako prečin
podielnictva podľa § 231 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej
vete napadnutého rozsudku a v odôvodnení napadnutého rozsudku týkajúceho sa právnej kvalifikácie
jeho konania, s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil svoje skutkové zistenia ako i právnu kvalifikáciu
konania obžalovaného a odvolací súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v
podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť napadnutého rozsudku, ktorú si v plnom rozsahu osvojil.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd vyhodnotil dôsledne všetky kritériá
rozhodnépreurčeniedruhutrestu,jehovýmeryaúčelutak,akotopredpokladajúustanovenia§34odsek

1 až 4 Trestného zákona. Dostatočne prihliadol najmä na osobu obžalovaného a správne v jeho prípade
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a správne u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmeno m/ Trestného zákona a to, že už bol za trestný čin odsúdený, poukazujúc správne na odsúdenie
Okresného súdu Levice zo 14.05.2015, sp. zn. 3T/58/2015, nesprávne síce konštatoval priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, keď trestný čin

lúpeže posúdil ako pokračovací trestný čin, t.j. jeden trestný čin, pričom súčasne ukladal obžalovanému
úhrnný trest odňatia slobody postupom podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, t.j. že spáchal viac
trestnýchčinov,viacúmyselnýchtrestnýchčinovspáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zktorých
aspoň jeden je zločinom a preto nemohol prečin podielnictva vyhodnotiť ako ďalší trestný čin na účely
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona (Stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 104/2009 zo 14.06.2010). Toto pochybenie súdu I. stupňa nemalo však
vplyv na zákonnosť a výmeru uloženého trestu, pretože súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému
použil ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona, t.j. že pri ukladaní trestu obžalovanému nepoužil
ustanovenie§38odsek4Trestnéhozákona,t.j.nezvýšilmudolnúhranicuzákonomustanovenejtrestnej
sadzbyo1/3zdôvoduprevahypriťažujúcichokolností.Ztýchtodôvodovpretokrajskýsúdnerušilvýroko

treste napadnutého rozsudku a trest uložený obžalovanému považoval krajský súd skôr za neprimerane
mierny a navyše je toho názoru, že pre použitie ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného zákona súd I.
stupňa nemal splnené podmienky, pretože zvýšenie dolnej hranice zákonom určenej sadzby, z dôvodu
prevahy priťažujúcich okolností, by nebolo, vzhľadom na okolnosti spáchania skutkov, pre obžalovaného
neprimerane prísne, ani v prípade, keď obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest podľa § 41 odsek 2

Trestného zákona. Toto pochybenie súdu I. stupňa však krajský súd nemohol napraviť vzhľadom na
absenciu odvolania prokurátora.

Výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.