Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412206790
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412206790.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: JUDr.
Ján Mišura advokát v Bratislave, Záhradnícka 27, proti žalovaným: 1. Peter Juhás - AUTODOPRAVA,
Bočná 16, Nové Zámky, IČO: 33 659 206 a 2. Peter Juhás - AUTODOPRAVA, s.r.o., so sídlom Bočná 16,
Nové Zámky, IČO: 45 262 551, obaja žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková
s.r.o., so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, zastúpená konateľkou a advokátkou
JUDr.TatianouTimoranskou,ozaplatenie8.026,19eura(istiny)spríslušenstvom,zaúčastiintervenienta

na strane žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO:
00 151 700, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/175/2012-441
zo dňa 23. septembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade, ako spoločne a nerozdielne povinným, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.3.2012 domáhal (pôvodne) od žalovaného v 1. rade zaplatenia sumy
8.026,19 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2011 do zaplatenia. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že dňa 10.3.2011 bola motorovým vozidlom odporcu značky Mercedes Benz EČV: NZ
246 DV zavinená dopravná nehoda, v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle AUDI A3
EČV DGF - FS 91, ktorého držiteľom bola v čase dopravnej nehody A. H.. Žalobca ďalej uviedol, že
predmetné motorové vozidlo žalovaného v 1. rade nebolo k dátumu uvedenej dopravnej nehody povinne
zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 3

odsek1Zákonač.381/2001Z.z.vplatnomznení.Zároveňuviedol,žejemuvzniklavzmysleustanovenia
§ 24 odsek 2 písmeno b/ uvedeného zákona povinnosť nahradiť poškodenej z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej sume 8.026,19
eura, ktoré on poskytol poškodenej z poistného garančného fondu dňa 3.10.2011 v sume 5.582,05 eura
(náklady na opravu vozidla + vecná škoda + výdaje), pričom okrem uvedenej sumy tiež vyplatil poplatok
v sume 837,31 eura podľa interných pravidiel. Zároveň žalobca uviedol, že poskytol dňa 3.10. 2011
z poistného garančného fondu poškodenej poistné plnenie v sume 2.444,14 eura (náklady na opravu

vozidla + náklady na požičanie vozidla + náklady právneho zastupovania). Okrem uvedenej sumy tiež
uhradil aj poplatok podľa interných pravidiel v sume 366,62 eura. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že
vyplatením náhrady škody poškodenej prešlo na neho právo vymáhať vyplatenú náhradu škody voči
žalovanému v 1. rade ako zodpovednému subjektu v zmysle § 524 Obč. zák. a § 24 ods. 7 Zákonač. 381/2001 Z. z. v platnom znení, pričom on si toto právo uplatnil voči žalovanému v 1. rade listom
zo dňa 26.10.2011, avšak žalovaný v 1. rade doposiaľ uvedenú jeho pohľadávku neuhradil, ani po
uplynutí určeného termínu dňa 26.11.2011. Keďže žalovaný v 1. rade si nesplnil povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, má on právo na úhradu žalovanej
sumy voči žalovanému v 1. rade podľa § 24 ods. 2 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca v žalobe
tiež uviedol, že okrem istiny žiada príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo žalovanej sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. Žalobca k žalobe pripojil svoj výpis z obchodného registra, výpis z centrálnej evidencie

motorových vozidiel, záznam z dopravnej nehody, hlásenie škodovej udalosti, výpočet výšky škody
zaslaný nemeckou kanceláriou poisťovateľov, likvidačnú správu, mailovú komunikáciu medzi ním a
poisťovňami, ktorou sa dokumentuje neexistencia povinného zmluvného poistenia, výpis z jeho účtu,
výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 26.10.2011.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom

odpore spochybnil tú skutočnosť, že nemal uzatvorenú platnú poistnú zmluvu na povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zároveň namietol výšku
plnenia, ktorú žalobca poskytol poškodenej, keďže nezodpovedá skutočným nákladom a nie je ju možné
preskúmať.

3. K odporu žalovaného v 1. rade sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 3.9.2012.
Uviedol, že žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla nemal k dátumu dopravnej nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona 381/2001 Z. z., pričom zároveň uviedol, že vyporiadanie nárokov
poškodenej riešila Nemecká národná kancelária, keďže dopravná nehoda sa stala na území Nemecka,

pričom pri vyporiadaní sa riadila Internými pravidlami, ktoré boli overené v úradnom vestníku EU pod č.
L 192/23, ktoré upravujú vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s odporučením
pracovnej skupiny pre cestnú dopravu výboru pre vnútrozemskú dopravu, ekonomickej komisie pre
Európu, OSN z 25.1.1949. Poukázal na čl. 3.4 Interných pravidiel, z ktorého vyplýva, že kancelária
(v tomto prípade Nemecká národná kancelária) vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky

nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode,
v ktorej súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, s náhradou škody poškodených a povinným
poistením zodpovednosti v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo
ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej kancelárie (v tomto prípade Slovenskej kancelárie
poisťovateľov), pričom kancelária výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva

použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, ako aj vybavenie nároku. Preto je zrejmé, že Nemecká
národná kancelária pri likvidácii škody postupovala v čo najväčšom záujme žalobcu a škodu likvidovala
podľa nemeckého právneho poriadku. Z uvedených dôvodov preto žalobca nemal dôvod pochybovať
o správnosti postupu nemeckej strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať zistenia nemeckej
kancelárie poisťovateľov a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Ďalej uviedol, že

žalovaný v 1. rade tým, že prevádzkoval motorové vozidlo bez platného povinného zmluvného poistenia
podľa zákona č. 381/2001 Z. z. porušil nielen ustanovenia tohto zákona, ale aj vnútorné predpisy
NemeckaatoCompulsorythirdPartymotorinsurancelawz1.6.1930,pričomzáväznosťtýchtoprávnych
noriem vyplýva pre členské štáty EU z čl. 3 Smernice rady Európskych spoločenstiev č. 72/166 EHS
a teda porušením týchto predpisov žalovaný v 1. rade zaťažil žalobcu nákladmi, ktoré musel žalobca

refundovať nemeckej národnej kancelárii v súlade s čl. 5 uvedených Interných pravidiel. Zároveň tiež
uviedol,žepoisťovňaAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.žalobcovipotvrdila,ževčasedopravnejnehody
neevidovala platnú poistnú zmluvu so žalovaným v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade bol poistený
uvedenej poisťovni poistnou zmluvou č. 8080084176/00128 so začiatkom poistenia 21.9.2010, pričom
zmluva zanikla pre neplatenie poistného dňom 10.2.2011 t. j. pred dopravnou nehodou, resp. škodovou

udalosťou. Preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

4. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 31.1. 2013 navrhol, aby do konania ako intervenient
na strane žalobcu vstúpila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava. Konajúci súd uznesením č.
6C/175/2012-132 zo dňa 6.3.2013 v súlade s ustanovením § 93 O.s.p. tejto požiadavke vyhovel, keďže

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. podaním zo dňa 28.2.2013 oznámila súdu, že súhlasí so vstupom
do konania.5. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu konajúci súd (1. inštancie) rozhodol rozsudkom
6C/175/2012-216 zo dňa 12.07.2013, ktorým uložil pôvodne žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi 8 026,19 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2011 do zaplatenia a to do 15

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok odvolaním napadol žalovaný v
1. rade a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením 8Co/310/2013-244 zo dňa 26.06.2014 rozsudok
súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol, že
zo žaloby, resp. listinných dôkazov doložených v spise nie je možné preskúmať oprávnenosť žalobou
uplatneného nároku a uviedol, že súd 1. stupňa nezisťoval rozsah plnenia a oprávnenosť poskytnutého

plnenia zodpovedajúceho rozsahu náhrady škody pričom nezistil, v čom konkrétna škoda poškodená
spočíva či v rámci škody sú aj ďalšie náklady žalobcu, poškodeného, prípadne iné náklady spojené s
likvidáciou škody s tým, že je potrebné ujasniť, čo tvorí základ náhrady škody pričom uviedol, že súčet
týchto nákladov na č.l. 18 spisu nie je zhodný s výškou žalovanej sumy.

6. Vo veci sa písomným podaním zo dňa 23.10.2014 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol,

že žalobca založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú, že dopravnú nehodu
spôsobil vodič Z. G. vozidlom žalovaného v 1. rade a poukázal pritom na policajnú správu založenú
v spise, ktorá bola vyhotovená Policajným inšpektorátom Landshut a na svedeckú výpoveď z ktorých
vyplýva, že vodič žalovaného v 1 rade je zodpovedný za spáchanie priestupku. Poukázal pritom na
ďalšie dôkazy a to na záznam z dopravnej nehody a na hlásenie škodovej udalosti pre poisteného,

ktoré preukazujú spôsobenie škody vodičom žalovaného v 1. rade. Zároveň uviedol, že žalobca podľa
§ 24 ods. 2 písmeno b) Zákona 381/2001 Z.z. uhradil poškodenému A. H. z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného motorového vozidla v sume
8 026,19 eur. Zároveň uviedol, že žalobca poskytol dňa 03.10.2011 z poistného garančného fondu
poškodenému poistné plnenie v sume 6 419,36 eur, z čoho suma 837,31 eur predstavuje poplatok podľa

interných pravidiel a poistné plnenie v sume 5 582,05 eur, ktoré pozostáva zo 4 položiek: 1. Škoda
na motorovom vozidle v sume 4 154,79 eur, 2. Znehodnotenie v sume 500,- eur, 3. Hotové výdavky
advokáta poškodeného v sume podľa nemeckého zákona o odmeňovaní advokátov v sume 25,- eur, 4.
Vyhotovenie znaleckého posudku v sume 902,26 eur, pričom uviedol, že poplatok v sume 837,31 eur si
žalobca žalobou neuplatnil. Poukázal pritom na dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti a to uplatnenie

nároku na náhradu škody zo dňa 18.03.2011, kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného vozidla a
faktúru za vyhotovenie znaleckého posudku, ktoré pripojil k uvedenému podaniu v nemeckom jazyku.
Zároveň tiež uviedol, že žalobca dňa 03.10.2011 poskytol z poistného garančného fondu poškodenému
ďalšie poistné plnenie v sume 2 810,76 eur pričom uvedená suma pozostáva zo sumy 366,62 eur, ktorá
predstavuje poplatok podľa interných pravidiel a poistné plnenie v sume 2 444,14 eur, ktoré pozostáva z

3 položiek: 1. Škoda na motorovom vozidle v sume 1 059,46 eur, ktorá predstavuje doplatok za uhradenú
faktúru, 2. Nájomné za náhradné vozidlo v sume 723,52 eur, 3. Trovy advokáta za zastupovanie a hotové
výdavky advokáta poškodeného v súlade s nemeckým zákonom o odmeňovaní advokátov v sume
661,16 eur. Uviedol, že žalobca si poplatok podľa interných pravidiel v sume 366,62 eur voči žalovanému
v 1. rade neuplatňuje. Ako dôkazy na preukázanie uvedených skutočností uviedol uplatnenie nároku

na náhradu škody zo dňa 01.06.2011, faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, faktúru za
prenájom motorového vozidla a faktúru právneho zástupcu poškodeného za poskytnuté právne služby
pričom tieto pripojil v nemeckom jazyku k uvedenému podaniu.

7. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.02.2016 zaslal konajúcemu súdu preklady

dokladov na ktoré sa odvolával v žalobe ako i v podaní zo dňa 23.10.2014. Konajúci súd z uvedených
prekladov zistil, že tieto potvrdzujú všetky žalobcom uvádzané skutočnosti.

8. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 28.04.2015 oznámila súdu, že žalovaný
v 1. rade vložil celý svoj podnik ako nepeňažný vklad do spoločnosti Peter Juhás - AUTODOPRAVA,

s.r.o., Nové Zámky, Bočná 16, IČO: 45 262 551.

9. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 27.06.2016 rozšíril svoju žalobu a ako
žalovaného v 2. rade označil spoločnosť Peter Juhás - AUTODOPRAVA, s.r.o., Nové Zámky, Bočná 16,
IČO: 45 262 551 a zároveň navrhol zmeniť petit žaloby nasledovne: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v

i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8 026,19 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
od 27.11.2011 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“ Konajúci
súd uznesením 6C/173/2012-425 zo dňa14.07.2016 pripustil aby do konania ako žalovaný v 2. radepristúpila spoločnosť Peter Juhás - AUTODOPRAVA, s.r.o., Nové Zámky, Bočná 16, IČO: 45 262 551 a
zároveň pripustil zmenu žaloby tak ako to požadoval žalobca.

10. Napadnutým zhora označeným rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie v spore takto
rozhodol:

11. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8 026,19 eur s 9,25
% ročným úrokom z omeškania od 27.11.2011 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

13. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané (a doplnené) dokazovanie,
citované ust. § 489 Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb.), citované ustanovenia zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (§ 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1 a ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7, § 24a ods. 7), citované
ustanovenia Obchodného zákonníka (OBZ - zákon č. 513/1991 Zb. - § 59 ods. 1 a 4, § 476 ods. 1, §

477 ods. 1, § 312) a citované ustanovenie § 77 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku - zákon č.
160/2015 Z.z.) odôvodnil nasledovne:

14. Súd po oboznámení sa so žalobou, ako i prílohami k nej pripojenými, z dokladov založených v
spise ako i na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a tiež na základe vyššie uvedených

predpisov Európskej Únie zistil, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Z vykonaného dokazovania
bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v 1. rade bol držiteľom osobného motorového vozidla
značky Mercedes Benz EČV: NZ 246 DV, s ktorým žalovaný v 1. rade zavinil dňa 10.3.2011 dopravnú
nehodu, v dôsledku ktorej spôsobil škodu na osobnom motorovom vozidle Audi A3 EČV DGF-FS91,
ktorého držiteľom bola v čase dopravnej nehody Gabriele Kössler. Uvedená skutočnosť vyplýva z

dokladov pripojených k žalobe. Z dokladov založených v spise mal súd preukázané, že medzi Allianz -
Slovenskápoisťovňa,a.s.Bratislavaažalovanýmv1.radebolauzavretáFlotilovápoistnázmluvazodňa
1.10.2010, ktorá bola uzavretá podľa zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom v článku V. bod 5 uvedenej flotilovej
zmluvy sa uvádza, že odlišne od Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) sa dojednáva

splatnosť poistného tak, že toto je splatné 10-dňa nasledujúceho mesiaca, pričom poistné bude hradené
v mesačných splátkach a poisťovateľ pravidelne vykonáva predpis (vyúčtovanie) poistného vo výške
zodpovedajúcej splátke poistného a to naraz pre celú flotilu. Uvedená flotilová poistná zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú, pričom poistným obdobím flotily bol jeden rok a prvé poistné obdobie začína
dňom 1.1.2010 a končí uplynutím jedného roka s tým, že ďalším poistným obdobím je opakovane vždy

nasledujúci rok. Zároveň uvedená flotilová poistná zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia o zániku
poistenia, pričom podľa článku VIII. bod 6 Všeobecných poistných podmienok poistenie zodpovednosti
zanikne tiež aj tak, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca do dátumu jeho splatnosti a
poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Zároveň v tomto článku je uvedené, že ak v
poistnej zmluve dohodnuté platenie poistného v splátkach, lehota pre zánik zodpovednosti začne plynúť

do dátumu splatnosti nezaplatenej splátky poistného a predlžuje sa tak, že skončí uplynutím jedného
mesiaca od dátumu splatnosti poistného posledného a poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto
lehoty. Z dokladov založených v spise mal súd preukázané, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Bratislava, vyúčtovala žalovanému v 1. rade vyúčtovaním č. 14/2010 poistné za obdobie od 1.12.2010
do 31.12.2010 v zmysle článku VIII. bod 6 VPP v sume 3.519,20 eura zo dňa 22.11.2010, pričom ako

dátum splatnosti bol uvedený deň 6.12.2010, ktorý však správne mal byť uvedený v zmysle vyššie
uvedeného článku flotilovej zmluvy 10.1.2011. Uvedené vyúčtovanie poistného za mesiac december
2010 bolo žalovaným v 1. rade zaplatené až 28.2.2011 tak, ako to vyplýva z podania Allianz - Slovenskej
poisťovne a.s. zo dňa 7.5.2013. Z uvedeného teda vyplýva, že poistenie žalovaného v 1 rade na základe
uvedenej flotilovej zmluvy zaniklo dňa 10.2.2011. t.j. uplynutím jedného mesiaca od splatnosti poistného,

ktoré bolo splatné 10.1.2011. Je teda zrejmé, že v čase dopravnej nehody, ktorá sa stala 10.3.2011
uvedené osobné motorové vozidlo žalovaného v 1. rade nebolo poistené. Túto skutočnosť v priebehu
ďalšieho konania nespochybnil právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Konajúci súd mal za to,
že je teda daný nárok žalobcu voči žalovaným podľa § 24 odsek 2 písmeno b/ Zákona č. 381/2001Z.z., keďže žalobca preukázal, že z poistného garančného fondu vyplatil poškodenej poistné plnenie v
sume 8.026,19 eura, ktorá pozostáva z položiek uvedených na č.l. 18 a 19 spisu a podrobne uvedených
aj v písomnom podaní právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.10.2014. Ide o nasledovné položky: 1.

škoda na motorovom vozidle v sume 4 154,79 eur, 2. znehodnotenie v sume 500,- eur, 3. hotové
výdavky advokáta poškodeného v sume podľa nemeckého zákona o odmeňovaní advokátov v sume
25,- eur, 4. vyhotovenie znaleckého posudku v sume 902,26 eur, pričom uviedol, že poplatok v sume
837,31 eur si žalobca žalobou neuplatnil. 5. škoda na motorovom vozidle v sume 1 059,46 eur, ktorá
predstavuje doplatok za uhradenú faktúru, 6. nájomné za náhradné vozidlo v sume 723,52 eur, 7. trovy

advokáta za zastupovanie a hotové výdavky advokáta poškodeného v súlade s nemeckým zákonom o
odmeňovaní advokátov v sume 661,16 eur. Žalobca však nepožadoval od žalovaného poplatky, ktoré
zaplatil v sume 1 203,93 eur (366,62 + 837,31 eur). Z dokladov založených v spise mal súd preukázané,
že poistné plnenie žalobca vyplatil v takej výške, ako ho požadovala nemecká poisťovňa, pričom žalobca
pri vyplatení poistného plnenia postupoval na základe údajov nemeckej poisťovne a to v zmysle komisie
v zmysle uvedeného rozhodnutia komisie, ktoré bolo uverejnené v úradnom vestníku Európskej únie L

192/23 zo dňa 31.7.2003, pričom na tieto interné pravidlá obsiahnuté v rozhodnutí komisie ustanovenie
odkazuje ust. § 2 písmeno p/ zákona č. 381/2001 Z.z.. Podľa článku 6 bod 1. uvedeného rozhodnutia
každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná
v súlade s ustanoveniami článku 5 Kanceláriou krajiny, podľa ktorej došlo k dopravnej nehode alebo
zástupcom, ktorého táto vymenovala na tento účel. Je teda zrejmé, že žalobca postupoval v súčinnosti

s nemeckou poisťovňou podľa uvedeného ustanovenia. Účelom uvedeného ustanovenia je aby sa
zabránilo prehodnocovaniu oprávnenosti nároku poškodeného a zabráneniu rozporov pri likvidácii škody
v záujme rýchleho a účinného likvidovania škody a v záujme vyhnutia sa súdnym sporom.

15.Súdmalzato,ženastranežalovanýchideonerozlučnéspoločenstvokeďžežalovanýv1.radepodľa

tvrdenia právneho zástupcu žalovaných, vložil celý svoj podnik ako nepeňažný vklad do spoločnosti
žalovaného v 2. rade a podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na žalovaného v 2. rade prešli všetky
práva a záväzky žalovaného v 1. rade pričom podľa § 312 Obchodného zákonníka žalovaný v 1. rade
ručí za záväzok prevedený na žalovaného v 2. rade nakoľko podľa § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka
sa v prípade, že sa vkladá podnik alebo časť do spoločnosti použijú primerane ustanovenia o predaji

podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie
uvedené zákonné ustanovenia s prihliadnutím na vyššie uvedenú smernicu Európskej únie a interné
pravidlá súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu žalovanej
sumy tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

16. Súd okrem istiny priznal úspešnému žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania tak,
ako je to uvedené vo výroku rozsudku a to podľa § 3 nariadenia Vlády č. 87/95 Z.z., podľa ktorého
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom táto úroková sadzba
ku dňu 27.11.2011 predstavovala 1,25% a teda žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky tak ako to

stanovuje právny predpis. Preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 9,25% ročne tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

17. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č.
160/2015 Z. z.), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek
1, 2 C.S.P. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol úspešný v

plnom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

18. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadli (podľa obsahu odvolania) obaja žalovaní
domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby žaloba bola zamietnutá, keď požadovali obaja náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázali na ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a uviedli, že odvolanie podávajú z
dôvodu, že neuznávajú výšku škody, ktorá mala byť poškodenému podľa žaloby spôsobená, túto výšku
namietajú, považujú ju za nereálnu a nepreukázanú a sú toho názoru, že nebolo na mieste automatickyprevziať nárok uplatnený zahraničnou poisťovňou bez toho, aby reálna výška škody bola zistená a
preukázaná. V priebehu sporu namietali, že uplatnená škoda presahuje reálnu škodu, ktorá poškodenej
vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou, majú za to, že reálna škoda predstavuje niekoľkonásobne

nižšiu sumu, ako je uplatnený nárok zo strany žalobcu. Nestotožňujú sa s právnym názorom súdu
prvej inštancie, v zmysle ktorého nebolo na mieste preskúmavať reálnu škodu a že v zmysle dohôd
medzinárodnými kanceláriami poisťovateľov a interných pravidiel bolo možné bez ďalšej špecifikácie
uplatneného nároku v plnom rozsahu uspokojiť pohľadávku príslušnej kancelárie poisťovateľov. Sú
toho názoru, že bolo povinnosťou žalobcu ako aj súdu prvej inštancie posudzovať účelnosť žalobcom

poskytnutého plnenia, oprávnenosť uplatneného nároku, jeho súvis s dopravnou nehodou ako aj rozsah
vzniknutej škody. V tomto smere sa vyjadril aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí v tejto veci, v ktorom sa
nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Žalobca postupoval na základe údajov nemeckej
poisťovne, v zmysle interných pravidiel, avšak reálnu opodstatnenosť žalobcovho nároku nie je možné
preskúmať. Súd prvej inštancie sa neoprávnene odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu, a teda
ani v poradí druhý rozsudok prvoinštančného súdu nepriniesol v tomto smere žiadne zmeny, teda v

súlade so zásadou právnej istoty by mal odvolací súd opätovne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
alebo zmeniť. Žalobca uspokojil nárok bez toho, aby výšku skutočnej škody zisťoval a bez toho, aby
bola vzniknutá škoda reálne preskúmateľná, napriek tomu, že aj v prípade takto uplatnených nárokov
je nevyhnutné vychádzať z toho, že z titulu náhrady škody sa má poškodenému uhradiť len skutočná
škoda,vychádzajúcpripoškodenívecizjejhodnotyvčasepoškodenia.Nazákladeuvedenéhopovažujú

nárok žalobcu v časti týkajúcej sa výšky škody za nepreukázaný.

19. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu požadoval potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, keď požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že súd prvej inštancie
sa v dostatočnej miere vysporiadal s právne relevantnými skutočnosťami a vec aj správne právne

posúdil. Dopravná nehoda sa stala na území Nemecka, a preto vyporiadanie nárokov riešila nemecká
národná kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti, v súlade s právnymi vykonávacími predpismi
použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, ktoré súvisia so zodpovednosťou za škodu, s náhradou
škody poškodeným a povinným poistením zodpovednosti v najlepšom záujme príslušnej kancelárie
(žalobcom). Nemecká národná kancelária pri likvidácii škody postupovala podľa nemeckého práva, on

preto nemal dôvod pochybovať o správnosti jej krokov, o výške plnenia a bol povinný rešpektovať jej
zistenia a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Žalovaní prevádzkou motorového
vozidla bez platného povinného zmluvného poistenia porušili aj vnútorné predpisy Nemecka a týmto
viacnásobným porušením právnych predpisov ho teda zaťažili nákladmi, ktoré musel v súlade s článkom
5. interných pravidiel nemeckej národnej kancelárii refundovať. Nemal preto dôvod pochybovať o

správnosti krokov nemeckej strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať zistenia nemeckej
kancelárie poisťovateľov a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Podľa rozhodnutia
komisie z 28. júna 2003 o uplatňovaní Smernice Rady 72/166/EHS bola členským štátom EÚ uložená
povinnosť zdržať sa vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené
prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte. Rovnako vec

upravujú vnútorné predpisy Rady kancelárii, teda onnemohol prehodnocovať oprávnenosť nároku
poškodeného, ale bol povinný požadovaný nárok uhradiť, čo aj urobil. Systém poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je predmetom harmonizácie Európskeho práva.
Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.09.2009 orgánmi, ktoré sú v rámci
tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škodu, sú práve národné kancelárie

poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. V tomto
smere poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/940/2015 a Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23Co/125/2013.

20. Odvolatelia sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu, v ktorom uviedli, že nespochybňujú

procesný postup žalobcu ako taký, avšak namietajú, že nie je súladné ani s účelom, ktorý bol sledovaný
prijatím uvedených noriem také riešenie, v dôsledku ktorých bude subjekt zodpovedný za vznik škody
zaviazaný hradiť poškodenej strane vyššiu sumu ako je samotná škoda a náklady, ktoré poškodenému
v súvislosti s poistnou udalosťou vznikli; takéto nevyvážené plnenie nemôže byť podľa ich názoru
opreté ani o postup a Smernice, na ktoré žalobca poukazuje. Z opisu nehodového deja a zápisu o

škodovej udalosti je zrejmé poškodenie plastových častí vozidla, hmlovky a chladiča, ktoré poškodenie
nedosahuje výšku škody hradenej žalobcom, keď pred poskytnutím plnenia nemali ani možnosť sa k
vzniknutej škode vyjadriť. Ani aplikácia interných pravidiel žalobcovi nebráni v tom, aby si aspoň preveril
oprávnenosť nárokov uplatnených zahraničnou kanceláriou, ktorá škodu likviduje a preveril si tak, čipožadované plnenie zodpovedá stavu súvisiacemu so vzniknutou nehodou. Aj v tomto prípade platí
zásada, podľa ktorej nemožno poškodenému poskytnúť plnenie v rozsahu, ktorý samotnú vzniknutú
škodu presahuje.

21. Intervenient na strane žalobcu nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k obsahu podaného
odvolaniu ako aj vyjadrenia strán sporu.

22. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaných k jeho vyjadreniu k odvolaniu zotrval na svojich

argumentoch zo svojho vyjadrenia.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ako aj skutkovým
stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1/ CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne,

pričom súčasne (v zmysle ust. § 396 CSP) a podľa § 255 CSP rozhodol aj o priznaní nároku žalobcovi
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorého nároku - náhrady následne
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP).

24. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa v dôvodoch svojho rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti, aj s ohľadom na
odvolacie dôvody považuje za potrebné poukázať (tiež) na to, že

-žalovanýv1.rade dopravnúnehoduriadnenahlásilsvojejpoisťovni(intervenientovi,nastranežalobu),
- odvolacími dôvodmi nebolo napádané (a teda spochybňované) to, že dopravná nehoda bola
spôsobená vodičom vozidla v čase dopravnej nehody vo vlastníctve žalovaného v 1. rade (Z. G.), že
vozidlo nemalo platné povinné zmluvné poistenie, že zodpovednosť oboch žalovaných je daná, že
zodpovednosť oboch žalovaných voči navrhovateľovi je solidárna, že žalobca z poistného garančného

fondu, ktorého je správcom, zaplatil prostredníctvom nemeckej kancelárie poisťovateľov (likvidačného
zástupcu) poškodenej škodu vo výške, v ktorej ju aj žaluje (ako aj poplatky za likvidáciu, ktoré
však netvoria predmet sporu), že na žalobcu (tým) prešlo regresné právo (R 34/2013) oprávňujúce
ho si uplatňovať zaplatené sumy náhrady škody voči žalovaným, že žalobca nemeckej kancelárie
poisťovateľov plnil v súlade - v zmysle dojedaní kancelárií poisťovateľov a Smernice EÚ, že podľa práva

Spolkovej republiky Nemecko (SRN) - miesta nehody nebol postup pri likvidácii správny, že niektoré
zo zaplatených plnení podľa práva SRN poškodenej vôbec nepatria, že niektoré faktúrované položky
(konkrétnezložky)opravy(posudzovanéajvznaleckomposudku)nesúviselispoškodenímpridopravnej
nehode, že počiatok a výška úrokov z omeškania nezodpovedali času vzniku regresného práva žalobcu,
že označený intervenient na strane žalobcu v spore vystupovať nemôže a že z predložených listín od

žalobcu nie sú vyčíslené zložky žalovanej sumy vydokladované = preukázané, t.j., že predložené listiny
sú nespôsobilé za dôkazy na označené tvrdenia žalobcu o výške škody.

25. V danom spore bol rozsah odvolania daný jasne, keďže žalovaní žiadali žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, pričom odvolacími dôvodmi bola „nereálna a nepreukázaná“ výška škody, nerešpektovanie

záveru odvolacieho súdu k výške škody podľa dohôd národných kancelárií poisťovateľov a nemožnosť
preskúmania reálnej opodstatnenosti žalobcovho nároku (z dokazovania). Súd prvej inštancie mal za to,
že preklady dokladov žalobcom tvrdené skutočnosti potvrdzujú (bod 20.), teda jeho nároky preukazujú,
s čím odvolací súd súhlasí. Odvolací súd súhlasí s odvolateľmi v tom, že len samotný postup žalobcu
podľa dohôd (vychádzajúcich z práva EÚ) národných kancelárií poisťovateľov dôvodnosť uplatňovaných

nárokov žalobcu nepreukazuje, lebo súd nie je viazaný závermi nemeckej kancelárie poisťovateľov
pri likvidovaní škody, teda ani jej ustálením čo do základu a výšky (nešlo o rozhodnutie nemeckej
kancelárie poisťovateľov za účasti aj žalovaného v 1. rade), keď nemecká kancelária poisťovateľov koná
sama za seba a jej výklad zákonov Spolkovej republiky Nemecka a nárokov poškodeného je záväzný
len pre žalobcu, bez možnosti len jeho kontroly, teda právna úprava postupu národných kancelárií

poisťovateľov je záväzná len pre tieto kancelárie poisťovateľov, teda nie pre súdy a nezaväzujú súdy z
hľadiska posúdenia nároku na náhradu škody čo do základu výšky, keďže v opačnom prípade by súdne
konanie postrádalo zmysel a účel z hľadiska možnosti ochrany žalovaných. Nároky sú nepreukázané,
ak nevyplývajú zo žalobcom použitých dôkazných prostriedkov (predovšetkým z listín), naproti tomuza nedôvodné možno považovať nároky - náklady síce z listinných dôkazov preukázané = reálne
vynaložené, avšak žalobcovi nepatriace z hľadiska ich neexistencie podľa hmotného práva. Odvolací
súd poukazuje na to, že v rámci procesnej obrany žalovaných v spore bolo z ich strany nutné (pred

súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní), aby vecne zdôvodnili buď neexistenciu škody poškodeného,
ktorú mu žalobca zaplatil (a ktorú žaluje), alebo jej nesprávne číselné vyjadrenie (matematický výpočet)
a to aj s ohľadom na to, že spor bol rozhodovaný už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Žalovaní
sa v spore a rovnako v odvolaní bránili len všeobecnými vyjadreniami o nereálnosti uplatňovanej škody,
avšakbeztoho,žebykonkrétnevosvojejobrane,resp.vkonkrétnychodvolacíchdôvodochuviedli,ktorú

zo siedmych položiek (zložiek) plnenia poškodenej (vyjadrenie žalobcu z 23.10.2014 a body 17. a 25.
odôvodnenia rozsudku) tvoriacej v súčte žalovanú sumu (istinu) 8.026, 19 eur popierajú a zároveň aké
vlastné tvrdenia o predmetných siedmych zložkách - skutkových okolnostiach sporu tvrdia (§ 151 ods. 2
CSP), dôsledku čoho bolo ich popretie žalobcom uplatňovaných nárokov neúčinné. Súd (prvoinštančný
ani odvolací) nemôže v kontradiktórnom konaní nahrádzať vlastnou činnosťou pasivitu žalovanej (a
právne zastúpenej) strany sporu brániacej sa len všeobecným - nekonkrétnym tvrdením o nedôvodnosti

či neprimeranosti (nereálnosti) uplatňovaných nárokov, avšak bez toho, že by uplatňované nároky (a to
každý jednotlivo) konkrétnou skutkovou či právnou argumentáciou popierali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).