Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 24, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202427
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202427.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Údol, so sídlom 065 45 Údol, IČO: 00 204 455, právne
zastúpený: JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát AK so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanému: T.. M.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/XXXX, XXX XX A. E., zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát so
sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 3 402,90 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2016 žiadal aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu sumu 3 402,90 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 19.7.2015 do zaplatenia a k
náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v mesiacoch apríl až júl 2011 nevykonával
pre žalobcu žiadnu prácu, nemal ani platne uzavretú pracovnú zmluvu, pracovný pomer uzavrel až
21.7.2011. Napriek tomu mu v predmetnom období na jeho pokyn, keďže bol v tom čase zapísaný v
obchodnom registri ako predseda predstavenstva bola vyplatená mzda a uhradené poistné a odvody.
Žalobca právne žalobu odôvodnil ustanoveniami §§ 451, 456 Obč. zák., ako dôkazy doložil listiny -
pracovnú zmluvu z 21.7.2011, výplatné pásky za mesiace apríl až júl 2011, výzvu, úrokové sadzby

ECB, výpis z obchodného registra žalobcu.

2. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami, uznesením ho v zmysle § 167 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadril, súčasne
ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach podľa ustanovení C.s.p.
7C/87/2016
- 2 -

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.2.2017 vzniesol námietku
premlčania, ktorú odôvodnil tým, že výplatný termín v zmysle pracovnej zmluvy bol 13. deň
nasledujúceho mesiaca z čoho vyplýva, že mzda za júl bola splatná 13.8.2011 žaloba bola doručená
24.6.2016 teda po viac ako 4,5 roka. Pričom poukázal na právnu úpravu upravujúcu bezdôvodné
obohatenie a premlčanie §§ 451 a 107 Obč. zák. Súčasne uviedol, že neuznávajú nárok žalobcu čo do

právneho dôvodu a výšky, pretože žalovaný mal uzavretú riadnu platnú pracovnú zmluvu na základe
ktorej mu bola riadne vyplácaná mzda spolu s odvodmi. Uznesením predstavenstva žalobcu zo dňa
6.4.2011 bola žalovanému schválená mzda vo výške 1 300 eur mesačne, preto sa žalovaný nemohol
bezdôvodne obohatiť a zároveň mzda nebola mu vyplatená na jeho pokyn ale na základe zneseniapredstavenstva. K vyjadreniu doložil pracovnú zmluvu, Zápisnicu predstavenstva z 6.4.2011, výzvu
právneho zástupcu žalobcu z 8.7.2015, odpoveď z 16.7.2015.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 6.3.2017 doplnil svoje skutkové tvrdenia o skutočnosť,
že pracovná zmluva žalovaného je neplatná s poukazom na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.
5Cpr/2/2014, k čomu pripojil výpis z obchodného registra žalobcu.

5. Žalovaný ako reakciu na doplnenie skutkových tvrdení žalobcu podaním doručeným súdu dňa

16.3.2017 trval na vznesenej námietke premlčania, ďalej zdôraznil, že žalovaný prijal mzdu v dobrej
viere, za dané mesiace žalovaný vykonával prácu pre žalobcu a preto nie je zrejmé a jasné z akého
dôvodu by ju žalobcovi za obdobie apríl až júl 2011 mal vrátiť.

6.Žalobcavreplikedoručenejsúdudňa 3.4.2017kvznesenejnámietkepremlčaniauviedol,žedružstvo
je právnická osoba, teda abstraktný subjekt, ktorý nemá samostatné vedomie a jeho vedomie sa reguluje

a aj navonok koná len prostredníctvom štatutárneho orgánu. Takéto vedomie sa môže vytvoriť len a len
prostredníctvomplatnezvolenéhoštatutárnehoorgánu. Akojesúduznámezjehorozhodovacejčinnosti
rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/46/2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov sp. zn. 7Co/141/2013 súd určil uznesenie členskej schôdze zo dňa 5.4.2011 o voľbe
predstavenstva a o voľbe predsedu družstva za neplatné. Platne zvolené predstavenstvo bolo do

obchodného registra zapísané až dňa 28.6.2014, kedy aj začalo vykonávať svoju pôsobnosť. Platby,
ktoré sú predmetom konania boli vykonané neplatne zvoleným predstavenstvom a preto aj vzhľadom na
vyššie uvedené je potrebné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby bezdôvodného obohatenia
ako aj nároku na náhradu škody dátum 28.6.2014, pretože prvý krát v tento deň sa družstvo mohlo
prostredníctvom štatutárneho orgánu dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp.

ku škode. V tomto smere poukázal na neprávoplatne rozsudky tunajšieho súdu 3Cb/254/2015 a
3Cb/50/2016. Žalovaný nemal v tom čase keď mu boli nárokované sumy vyplácané s družstvom
platne uzatvorenú pracovnú zmluvu, finančné prostriedky mu boli vyplatené bez právneho dôvodu,
právnym dôvodom na vyplatenie nie je ani rozhodnutie predstavenstva. Ďalej opakovane poukázal na
rozhodnutie tunajšieho súdu 5Cpr/2/2014, ktoré bolo potvrdené rozsudkom KS

7C/87/2016
- 3 -

Prešov sp. zn. 5CoPr/2/2016, v ktorom bolo vyslovené, že predseda družstva je orgán resp. člen orgánu

družstva a nejde o výkon závislej činnosti, ktoré by napĺňala pojmové znaky pracovného pomeru. K
replike pripojil rozsudky KS Prešov sp. zn. 7Co/141/2013 a 5CoPr/2/2016.

7. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 26.4.2017 zotrval na vznesenej námietke premlčania,
zdôraznil, že žalovaný v tom čase konal ako platne zvolený predseda družstva a až neskôr rozhodnutím

KS Prešov bolo skonštatované, že členská schôdza žalobcu zo dňa 5.4.2011 a to v časti uznesenia,
ktorým boli zmenené stanovy, odvolaný predseda a členovia predstavenstva a o zvolení predsedu a
členovpredstavenstvajeneplatné. TedadoprávoplatnostidanéhorozsudkuKSPrešov,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 7.3.2014 žalovaný ako predseda družstva konal v dobrej viere, že je predsedom
družstva a teda ak obdŕžal mzdu za apríl až júl 2011, túto obdŕžal v dobrej viere, že mu náleží.

Ďalej poukázal na ustanovenie § 107 Obč. zák. upravujúceho premlčanie pri vydaní bezdôvodného
obohatenia, ktoré v sebe zakotvuje kombinované premlčacie doby t.j. subjektívnu a objektívnu.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a písomných vyjadreniach, na doplnenie
rovnako ako v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 7C/86/2016 poukázal na ustanovenie

§ 3 Obč. zák. s tým, že vznesenie námietky premlčanie je výkonom práva v rozpore s dobrými
mravmi, pretože námietku vzniesla osoba, ktorá premlčanie spôsobia, tým, že podal návrh na zápis
do obchodného registra a taktiež pôsobil ako štatutárny zástupca počas plynutia premlčacej doby.
Ďalej poukázal na úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný sa oboznámil a poznal
stanovy žalobcu, vedel, že členská schôdza bola jednak neplatne zvolaná a taktiež vedel, že ako

člen predstavenstva a štatutárny zástupca nemá nárok na mzdu. V záverečnom návrhu zdôraznil, že
žalovaný s družstvom nemal platne uzatvorený pracovný pomer. Sporná je otázka premlčania či už
bezdôvodného obohatenia alebo škody ku ktorej došlo na základe úmyselného konania žalovaného.9. Právny zástupca žalovaného na doplnenie svojich písomných vyjadrení uviedol, že žalovaný bol
vymenovaný za predsedu družstva a dňom 6.4.2011 mu bola predstavenstvom družstva určená mzda
vo výške 1 300 eur, mzda mu bola vyplácaná k 13. dňu nasledujúceho mesiaca. V záverečnom návrhu

trval na vznesenej námietke premlčania, odhliadnuc od námietky premlčania považuje nárok žalobcu za
nedôvodný, pretože žalovaný vykonával pre žalobcu prácu odo dňa jeho zvolenia, podieľal sa na plnení
povinnosti v konaní ako predseda družstva, čoho dôkazom je zrušenie živnostenského oprávnenia.

10. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že upozorňoval tak žalovaného ako aj ostatných členov

predstavenstva na skutočnosť, že neboli zvolení v súlade so stanovami družstva a preto ich strážna
služba do areálu nevpustila.

11. Žalovaný uviedol, že za čas, ktorý je predmetom súdneho sporu vykonával prácu pre žalobcu,
priznal, že nie v areáli družstva, pretože odvolaný predseda, ktorý je

7C/87/2016
- 4 -

súčasným predsedom družstva ho do areálu odmietol vpusti prostredníctvom strážnej služby. So

stanovami družstva sa oboznámil, po tom čo bol za predsedu družstva zvolený. Žalovaný výšku
vyplatenej odmeny za predmetné obdobie nespochybnil.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom doložených listinných dôkazov a s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/49/2011 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

13. Z pripojeného spisu 5C/49/2011 mal súd preukázané, že dňa 5.4.2011 sa konala členská schôdza
žalobcu. Zo zápisnice o členskej schôdzi (čl. 25- 35 spisu 5C49/2011) mal súd preukázané, že v
uvedený deň došlo k zmene stanov článok XVIII. Bod 3/ (čl. 30 spisu) podľa ktorého predstavenstvo
má 9 členov, na čele predstavenstva je predseda družstva. Pod bodom 6 bol prijatý za člena družstva

žalovaný , pod bodom 8 bol odvolaný predseda družstva T. pod bodom 10 bol zvolený za predsedu
družstva žalovaný . Orgány zvolené na tejto členskej schôdzi boli do obchodného registra zapísané
dňa 22.7.2011. Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom č.k. 5C/49/2011-403 zo dňa 25.6.2013
zamietol žalobu žalobcu T.. M. L. proti žalobcovi tohto konania , ktorou sa domáhal vyslovenia
neplatnostiuzneseniačlenskejschôdze,ktorýmbolizmenenéstanovydružstvažalovanéhoaobsadenie

predstavenstva a predsedu družstva. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 7Co/141/2013-486 zo dňa
23.1.2014 zmenil rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že určil neplatnosť
uzneseniačlenskejschôdzežalovaného(žalobcutohtokonania) zdňa54.2011prijatéhopodpísmenom
A bod 8 o zmene stanov žalovaného, pod písmenom B o odvolaní predsedu a členov predstavenstva
žalobcu a pod písmenom o zvolení predsedu a členov predstavenstva žalobcu, rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 7.3.2014.

14. Dňa 21.7.2011 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným s dňom nástupu
do práce 7.4.2011 s druhom práce predseda PVOD Údol. Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.
zn. 5CoPr/2/2016 zo dňa 14.2.2017 bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5Cpr/2/2015 zo dňa

28.4.2016 (týkajúci sa totožných strán sporu) v ktorých bolo konštatované, že funkcia štatutárneho
orgánunemôžebyťvykonávanávrámcivýkonupráce,tedaniejemožnévykonávaťfunkciuštatutárneho
orgánu na základe pracovnej zmluvy a nie je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh
práce zahŕňajúce činnosti spadajúce pod rozsah činnosti štatutárneho orgánu.

15. Z výpisu z obchodného registra čl. 11-16 vyplýva, že po rozhodnutí súdov o neplatnosti časti
uzneseniačlenskejschôdzez5.4.2011bolsúčasnýpredsedadružstvazapísanýdoobchodnéhoregistra
dňa 28.6.2014.

16. Zo zápisnice predstavenstva družstva PVOD Údol z 6.4.2011 bod 7 bol predsedovi priznaný plat

1 300 eur mesačne (čl. 35 spisu).

17. Za mesiac 4/2011 bola žalovanému priznaná čistá mzda 798,38 eur, za 5/2011 v sume 970,34
eur, za 6/2011 v sume 970,34 eur a za 7/2011 v sume 998,76 eur,7C/87/2016
- 5 -

pričom za mesiac júl 2017 si žalobca uplatňuje nárok do 21.7.2011 v sume 665,84 eur. Výška vyplatenej
mzdy a odvodov medzi stranami nebola sporná. Žalovanému bola dňa 22.7.2011 vyplatená suma 2
700 eur (čl. 77 spisu), dňa 12.8.2011 mu bola vyplatená suma 998,76 eur.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd právne uzatvára:

18. Žalobca právne kvalifikoval nárok voči žalovanému ako nárok občianskoprávny na vydanie
bezdôvodného obohatenia, žalovaný toto právne posúdenie nespochybnil.

19. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

23. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

26. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák. ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý

účastník mohol premlčanie namietať.

27. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

7C/87/2016
- 6 -

28. Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obch. zák. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ

vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností,
záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové
vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,30. Podľa § § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

31. Podľa § 387 ods. 2 Obch. zák. premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s

výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

32. Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri
roky.

Právne posúdenie vecí:

33. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi z dôvodu, že žalovaný v
období od apríla do júla 2011 nebol v pracovnom pomere so žalobcom, pre žalobcu nevykonával žiadnu
prácu, napriek tomu mu za uvedené obdobie bola vyplatená mzda a odvody.

34. Pokiaľ by súd nárok uplatnený žalobcom posúdil tak ako strany sporu, t.j. občianskoprávny
záväzkový vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, potom by tento nárok bol premlčaný.

35. Premlčanie (praescriptio) je spojené s plynutím času ako právne významnej skutočnosti (§ 2 ods. 1
a § 122 Obč. zák.. Plynutie času samé osebe nemá právne účinky (quieta non movere), pokiaľ nie je

spojené s výkonom subjektívneho práva. Právna úprava premlčania má kogentnú povahu. To znamená,
že účastníci občianskoprávnych vzťahov nemôžu tieto ustanovenia zmluvne meniť. Práva na premlčanie
sažiadnyúčastníkprávnehovzťahunemôževopredvzdať(§574ods.2Obč.zák.).Podstatapremlčania
spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva
alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po

jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže
úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku
premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho
úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne premlčania práva, nemôže byť veriteľovi
premlčané právo priznané. Naše právo chápe premlčanie ako inštitút hmotného práva, na základe

ktorého dochádza k oslabeniu nároku. Premlčanie plní v súkromnom práve tri základné funkcie: a)
stimuluje
7C/87/2016
- 7 -

veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, b) predchádza dôkaznej núdzi, c) prispieva k právnej istote.
Právna úprava premlčania pri bezdôvodnom obohatení kombinovanú premlčacia dobu, t. j. subjektívna
a objektívna. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia
nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je kratšia, objektívna premlčacia doba je

buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo 10-ročná, ak ide
o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o: a)
vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, b) subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je

teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel
alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je
vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 Obč. zák. totiž vyplýva, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú

rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Subjektívna vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa
niekto bezdôvodne obohatil, a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná.
Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa
mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z hľadiska
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamžik, kedy sa oprávnený dozvedel o

skutkových okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto ho získal.
Ustanovenie § 107 ods. 2 Obč. zák. určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na
vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v
prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne (z nedbanlivosti) a 10 rokov, ak sabezdôvodné obohatenie získalo úmyselne. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnej premlčacej
doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

36. Žaloba bola doručená súdu dňa 24.6.2016, objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom
vyplatenia mzdy žalovanému suma 1 600 eur mu bola vyplatená dňa 22.7.2011 a suma 998,76 eur
dňa 12.8.2011 a týmito dňami začala plynúť objektívna premlčacia lehota, ktorá pri nedbanlivosti je
trojročná a teda uplynula najneskôr dňom 22.7.2014 ( k sume 1 600 eur) a 12.8.2014 ( pri sume 998,76
eur) pri úmyselnom 10 ročná.

37. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu
(porušeniu (ohrozeniu) právnej normy), a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má
za následok trestnú alebo civilnú právnu zodpovednosť. Zavinenie môže byť: úmyselné (vôľa porušiť
právnu normu) - priamy alebo nepriamy úmysel, neúmyselné z nedbanlivosti - vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť.

7C/87/2016
- 8 -

38. K tvrdeniam žalobcu o úmyselnom konaní žalovaného spočívajúcom v tom, že poznal stanovy
žalobcu, vedel, že členská schôdza bola neplatne zvolená, podal návrh na zápis do obchodného
registra, taktiež vedel, že ako člen predstavenstva a štatutárny zástupca nemá nárok na mzdu,
premlčanie zavinil súd má za toto, že tieto tvrdenia nepreukazujú úmyselné bezdôvodné obohatenie
sa žalovaného.

39. Skutočnosť, že práve žalovaný zvolával členskú schôdzu žalobcu, ktorá sa konala dňa 5.4.2011
dôkaz súdu predložený nebol, či táto schôdza bola zvolaná neplatné mali pochybnosti aj súdy,
keďže právoplatne rozhodol až odvolací súd, ktorý zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu. Teda
nemožno jednoznačne tvrdiť, že žalovaný vedel, že členská schôdza dňa 5.4.2011 bola zvolaná

neplatne. Tvrdenie, že žalovaný vedel, že ako predsedovi družstva mu nepatrí mzda, taktiež súdu
nebolo preukázané, práve naopak.

40. Každé súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné ale aj spravodlivé. Súdu z jeho rozhodovacej
činnosti ( z konania totožných strán sporu sp. zn. 5Cpr/2/2015) je známe, že aj predsedovia žalobcu

pred žalovaným, dokonca aj súčasný štatutárny zástupca žalobcu (.) mali uzatvorené pracovné zmluvy
so žalobcom na funkciu predsedu družstva. Uvedená skutočnosť utvrdzovala žalovaného, že koná
správne a v dobrej viere, keďže to bola dlhoročná prax, mať pracovnú zmluvu a za vykonávanie funkcie
predsedu družstva poberať mzdu.

41. K tvrdeniu, že žalovaný dal návrh na zápis do obchodného registra súd poznamenáva, že tento
návrh nepodal svojvoľne, realizoval len uznesenia členskej schôdze zo dňa 5.4.2011, ktoré boli
platné až do rozhodnutia súdov o ich neplatností (7.3.2014).

42. K tvrdeniu, že žalovaný v uvedenom období pre žalobcu nevykonával žiadnu činnosť súd uvádza,

že v uvedenom období (apríl - júl 2011) súčasný štatutárny zástupca žalobcu, ktorý bol na členskej
schôdzi dňa 5.4.2011 odvolaný novozvoleným orgánom až do ich zápisu v obchodnom registri bránil
vo vstupe do areálu družstva, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, čo však neznamená, že
predseda družstva zvolený členskou schôdzou dňa 5.4.2011 nevykonával, pre žalobcu žiadnu činnosť,
čoho dôkazom je samotný zápis do obchodného registra orgánov žalobcu zvolených na odvolaných a

zvolených členskej schôdzi dňa 5.4.2011.

43. Z uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom
obohatení žalovaného, ktoré by zakladalo 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu.

44. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, ak by sa súd stotožnil už s názorom vysloveným
tunajším súdom v konaniach 3Cb/254/2015 a 3Cb/50/2016 v ktorých bola posudzovaná otázka
premlčania, tak ako to uvádza vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.4.2017 žalobca,
v ktorých bolo ustálené, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr zápisom orgánovdružstva do obchodného registra (po vyslovení neplatnosti časti uznesenia členskej schôdze z 5.4.2011
súdom) t.j. dňom 28.6.2014, potom by subjektívna premlčacia lehota
7C/87/2016

- 9 -

uplynula 28.6.2016, avšak pred týmto dňom dňa 22.7.2014 (pokiaľ ide o sumu 1 600,- eur) a dňa
12.8.2014 (pokiaľ ide o sumu 998,76 eur) uplynula objektívna premlčacia lehota na základe čoho je

nárok žalobcu voči žalovanému podľa ustanovení občianskeho práva premlčaný.

45. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s ustanovením §
3 ods. 1 Obč. zák. súd poznamenáva, že dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa ustálenej
judikatúry súdov dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke nemožno

pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo/148/2001,
NS ČR sp. zn. 20 Cdo/595/2001 a iné ).

46. Nárok žalobcu voči žalovanému možno právne posúdiť aj ako obchodnoprávny záväzkový vzťah
v zmysle § 264 ods. 3 písm. b/ Obch. zák., keďže v predmetnom období bol žalovaný štatutárnym

zástupcom žalobcu, teda ide o záväzkový vzťah medzi družstvom a jeho predsedom.

47. Pokiaľ súd vzťah medzi stranami sporu posúdi ako obchodnoprávny potom nárok uplatnený
žalobcom nie je premlčaný.

48. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník obsahuje kogentnú a komplexnú úpravu problematiky
premlčania, vplývajúcu napr. aj na bezdôvodné obohatenie je v obchodných záväzkových vzťahoch
vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Ak nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vznikol na základe vzťahu, ktorý svojím poňatím zodpovedá ustanoveniam § 261 ods. 1 až
3 Obch. zák. a § 262 Obch. zák. je vzťah z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého

prijatím plnenia bez právneho dôvodu obchodným záväzkom (Ro NS ČR z 21. 8. 2003, sp. zn. 29 Odo
383/2001). Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje vo 4-ročnej premlčacej dobe.

49. Znenie citovaného ustanovenia § 398 Obch. zák. zachováva rozlišovanie medzi tzv. subjektívnou
a objektívnou premlčacou dobou. Z hľadiska vymedzenia subjektívnej premlčacej doby Obchodný

zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka nevymedzuje osobitnú subjektívnu dobu. V obchodnom
práve sa pri určení dĺžky subjektívnej premlčacej doby vychádza z ustanovenia § 397, t. j. z dĺžky
všeobecnej premlčacej doby. Dĺžka subjektívnej premlčacej doby sú teda štyri roky. Ustanovenie §
398 Obch. zák. z hľadiska subjektívnej premlčacej doby však na rozdiel od všeobecných ustanovení
vymedzujúcich plynutie premlčacej doby viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na

vedomosť alebo možnosť vedomosti poškodeného o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť. Začiatok
plynutia je teda nadviazaný na subjektívny prvok, a to tzv. vedomosť poškodeného o škode a povinnom
subjekte na jej náhradu. Vedomosť o škode nastáva, ak poškodený disponuje takými skutkovými
vedomosťami, na základe ktorých vie o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu,
ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného

spresnenia.
7C/87/2016
- 10 -

Nepostačuje teda len vedomosť o protiprávnom konaní alebo o škodnej udalosti,
pretože vznik škody nemusí byť časovo totožný s porušením právnej povinnosti. Vedomosť o
zodpovednom subjekte (t. j. subjekte povinnom na jej náhradu) zasa nastáva momentom, kedy
poškodený získa informácie, na základe ktorých si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu
zodpovedá. Rozhodujúce teda je, kedy sa poškodený dozvedel o skutkových okolnostiach podstatných

pre vymedzenie zodpovedného subjektu; t. j. nemusí ísť o zistenie (istotu v bežnom slova zmysle),
ale postačuje, aby tieto skutkové okolnosti, ktorými disponuje, boli spôsobilé k prijatiu záveru o možnej
zodpovednosti konkrétnej osoby alebo osôb. Moment, kedy nastáva začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby, sa skúma objektívne, t. j. či vzhľadom na jeho vedomosti by k takýmto záveromdošiel priemerný človek. Z formulácie vedel alebo mohol vedieť použitej v ustanovení § 398 Obch.
zák. súčasne vyplýva, že existencia vedomosti nastáva i v prípade zanedbania primeranej starostlivosti.
Nedbanlivosťou a zanedbaním starostlivosti získať prípadné skutkové informácie podstatné pre zistenie,

že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch
alebo pre vyslovenie záveru o zodpovednostnom subjekte, a ktoré by umožňovali uplatniť právo u
príslušného orgánu, neodďaľuje plynutie premlčacej doby. Subjektívna premlčacia lehota by začala v
tomto prípade plynúť momentom, kedy poškodený pri vynaložení primeranej starostlivosti sa s týmito
skutočnosťami mohol oboznámiť.

50. Z uvedeného dôvodu, ak by súd pri zisťovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
vychádzal zo zápisu do obchodného registra t.j. 28.6.2014, k uplynutiu 4-ročnej subjektívnej premlčacej
doby pre uplatnenie nároku na náhradu škody by do doručenia žaloby dňa 24.6.2016 nedošlo.

51. Bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené v Občianskom zákonníku, žiadna špeciálna úpravu

sa v Obchodnom zákonníku nenachádza. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil tým, že v súdenom období pre žalobcu nevykonával žiadnu prácu a nemal platne uzatvorenú
pracovnú zmluvu. Ako už bolo konštatované vyššie žalo bol do funkcie predsedu družstva žalobcu
zvolený členskou schôdzou dňa 5.4.2011 ( v tejto funkcií zotrval až do právoplatnosti súdneho
rozhodnutia o neplatnosti voľby t.j. do 7.3.2014, resp. do zápisu odvolaných orgánov do obchodného

registra t.j. 28.6.2014) a už týmto dňom bol povinný a oprávnený vykonávať všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z funkcie predsedu družstva v zmysle stanov žalobcu a v zmysle zákonov.

52. Tak ako to už súd rozviedol v bodoch 39 až 42 tohto rozsudku z konania 5Cpr/2/2015 je známe,
že bolo bežnou praxou žalobcu ( dokonca aj súčasný štatutárny zástupca žalobcu T.), že predseda

družstva mal so žalobcom uzatvorenú pracovnú zmluvu s druhom práce predsedu družstva, a za
vykonávanie tejto funkcie poberal od žalobcu odmenu, vo forme mzdy, bolo to aj v prípade žalovaného.
Teda už z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa poberaním mzdy na
jeho úkor obohatil, pretože nemal platne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Je pravdou, že pracovná zmluva
na funkciu predsedu družstva je neplatná, avšak na druhej strane, žalovaný od momentu zvolenia

členskou schôdzou do funkcie plnil
7C/87/2016
- 11 -

povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie ( napr. uznesenia členskej schôdze a iné.), nie až jeho zápisom
do obchodného registra, do kedy si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

53. Na druhej strane medzi stranami sporu nebolo sporné, že v období od konania členskej schôdze
od 5.4.2011 do zápisu orgánov zvolených na tejto členskej schôdzi do obchodného registra t.j. do

22.7.2011 boli medzi odvolanými orgánmi a zvolenými orgánmi žalobcu konflikty s to až do takej miery,
že odvolané orgány bránili vo vstupe novozvoleným orgánom do areálu družstva. Takéto vzájomne
správanie nemožno považovať za nevykonávanie žiadnej práce žalovaným pre žalobcu.

54. Pri rozhodovaní súd vychádzal z princípu spravodlivosti ako jedného z najdôležitejších princípov

sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé
zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností
každého sporového konania. Napriek skutkovým okolnostiam, ktoré sa zdajú vzhľadom na zákonnú
úpravu pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp
spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej.

Princíp spravodlivosti predstavuje okrem iného aj „férovosť“, teda prejednanie okolností konania čestne
a poctivo v ich spoločnej súčinnosti. Spravodlivým rozhodovaním súd aplikuje aj rímsko-právnu zásadu
„ex aequo et bono“, podľa ktorej by mal postupovať podľa zásad slušnosti a spravodlivosti, podľa
slušného a dobromyseľného uváženia, a nie podľa prísne formálneho právneho spôsobu uvažovania
a rozhodovania. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať

k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho
ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008). V
materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, ale predovšetkým o dodržiavanie takýchpravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Súdu
jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť
nespravdlivé dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou pomocou redukcie "ad

absurdum" odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude
racionálny a spravodlivý.

55. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti o súd má za to, že poberaním odmeny vo forme
mzdy za obdobie od apríla do 22.7.2011 sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil preto

žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania

56. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7C/87/2016
- 12 -

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

60. Žalovaný mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
7C/87/2016
- 13 -

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.